Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/359/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616205894
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616205894.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej D. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. P. M. F., o zaplatenie 425,58 €
s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 16C/78/2016-187 z 20.júna 2017 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu
17,18 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamieta. III.

Žalovaná má právo voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 91,94 %.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobkyňa žalobou, doručenou mu 14.4.2016 žiadala z
akého titulu, čím svoju žalobu odôvodnila a, že vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový
stav: Žalobkyňa so žalovanou uzavreli dňa 2.9.2009 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyňa pre žalovanú zriadila a viedla
účet žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX, a vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovanej tým, že

žalovaná sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, reagovala
žalobkyňa zatvorením príslušného účtu žalovanej, o čom žalovanú informovala posledným výpisom z
účtu. Dňa 16.11.2009 žalovaná ako majiteľ účtu mala žalobkyni ako banke dať Návrh majiteľa účtu
na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, podľa ktorého
žalobkyňa ako banka zriadi žalovanej ako majiteľovi účtu službu Povolené prečerpanie na osobnom účte
formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na osobnom účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Po citácii ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ustanovení Obchodného
zákonníka, ustanovení § 52 a nasl. a ust. § 100 Občianskeho zákonníka nepovažoval za sporné, že
vzťah založený Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 2.9.2009
medzi žalobkyňou a žalovanou, ako aj vzťah medzi týmito subjektmi založený Návrhom majiteľa účtu na
uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 16.11.2009,
je vzťahom spotrebiteľským, a teda uvedená zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa
Občianskeho zákonníka. Z výpisu účtu žalovanej vyplynulo, že sa dostala do nepovoleného prečerpania

vo výške 408,40 €, zároveň si žalobkyňa vyúčtovala ďalšie úroky a poplatky vo výške 17,18 €. Vo vzťahu
k sume 408,40 €, ktorú bolo potrebné považovať za nepovolený debet s okamžitou splatnosťou, súd
po citácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. dospel k záveru, že je premlčaná. Žaloba, čo do sumy
408,40 € bola podaná až dňa 14.4.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o sumu17,18 €, súd ju žalobkyni vzhľadom na jej uplatnenie v trojročnej premlčacej dobe priznal, nakoľko táto
vyplynula z výpisu z účtu žalovanej, vedenej za obdobie od 29.3.2013 do 30.4.2013 a predstavovala
úroky vyčíslené z dlžnej sumy istiny a poplatky k 29.4.2013. Vo vzťahu k nepriznaniu žalobkyňou

uplatňovaného sankčného úroku vo výške 28 % p. a. súd prvej inštancie uviedol, že v texte Zmluvy o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 2.9.2009 sa neuvádza, na rozdiel od
Všeobecných obchodných podmienok, že by súčasťou uvedenej zmluvy mal byť aj Sadzobník poplatkov
žalobkyne. Podľa názoru súdu prvej inštancie, písomné vyhlásenie zmluvných strán, že konkrétna listina
je súčasťou zmluvy, má za následok, že účastníci zmluvy prejavia vôľu mať túto listinu za súčasť zmluvy

a následne sa zmluvná strana môže svojho nároku domáhať aj s poukazom na takúto súčasť zmluvy.
V danom prípade si zmluvné strany sadzobník poplatkov neurobili za súčasť zmluvy, preto žalobkyni
nemôžu byť priznané práva, pokiaľ ich odvodzuje zo sadzobníka poplatkov. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 a ust. § 262 ods.1 a 2 CSP a to tak, že žalovanej, ktorá mala
takmer plný úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni podľa pomeru jej
úspechu.

3. Proti uvedenému rozsudku v rozsahu zamietajúcej časti nároku žalobkyne na sankčný úrok vo
výške 28 % podala žalobkyňa v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e: Uviedla, ako súd uvedeným
rozsudkom rozhodol a ako svoje rozhodnutie odôvodnil (reprodukovala časť bodu 89. a bodu 90.
odôvodnenia). S uvedenými argumentmi súdu sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti

za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) C. s. p.)]. Poukázala na ust. § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Zdôraznila, že ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný zostatok, resp. je prekročené povolené
prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto
úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými
úrokmi uvedený v sadzobníku. Výšku 28 % ročne odvodzuje žalobkyňa zo Všeobecných obchodných
podmienok a odkazu na sadzobník poplatkov. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako

obligatórnu náležitosť obsahovať údaj o výške úroku. Poukazom na ust. § 18 ods. 1 citovaného zákona
uviedla, že postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Úrok
za užívanie prostriedkov z prekročenia nepovažoval za sankčný úrok z omeškania, ale odplatu za
poskytnutie finančných prostriedkov, teda za cenu poskytnutého úveru. K rozhodnutiu súdu o náhrade
trov konania žalobkyňa uviedla, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, žiada,

aby súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň priznal žalobkyni
náhradu trov konania.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods.
1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie
sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

6. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h)
CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne

aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečopod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.

7. V časti uplatneného sankčného úroku vo výške 28% súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol
s poukazom na to, že žalobkyňa si mohla účtovať úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli
zmluvnými stranami individuálne dojednané. Žalobkyňa nepredložila žiaden listinný dôkaz preukazujúci
dojednanie výšky úrokov, v čase vzniku nároku žalobou požadovaného sankčného úroku vo výške

28%. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musí byť výška úrokov priamo uvedená v zmluve, žalobkyňa
tak nepreukázala platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28% v spotrebiteľskej zmluve a ani
v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o osobnom účte a že žalovaná ako spotrebiteľ bola s ňou
preukázateľne oboznámená, z ktorého dôvodu poskytnutý úver vo forme povoleného prečerpania v
súvislosti s účtovaním za poskytované produkty a služby považoval za bezúročný.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou bol pre žalovanú zriadený osobný účet
je zmluvou spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobkyňa mohla účtovať voči
žalovanej úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané.

V preskúmavanej veci žalobkyňa nepreukázala, že by všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa
vo svojej žalobe odvoláva a z ktorých odvíja svoj nárok na zaplatenie úrokov boli k zmluve pripojené
alebo že by boli žalovanej známe. Ak sa teda žalobkyňa na tieto dokumenty odvoláva (VOP, sadzobník
poplatkov, úrokové sadzby produktov) a z nich uplatňuje žalovaný návrh (pokiaľ ide o úrok vo výške
28%) bola povinná v konaní preukázať, že tieto dokumenty, resp. ich obsah bol žalovanej známy,

keďže nepochybne, vzhľadom na dátum účinnosti týchto dokumentov, k samotnej zmluve pripojené byť
nemohli. Žalobkyňa však v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Vzhľadom k tomu, že v konaní
nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov, žalovanej
nevznikla povinnosť platiť v prípade nepovoleného prečerpania žiadne úroky. Súd prvej inštancie preto
správne postupoval, keď žalobu žalobkyne v časti uplatneného úroku zamietol.

9. Žalobkyňa v súvislosti s preukazovaním svojho tvrdenia a podanou žalobou predložila ako listinné
dôkazy (okrem zmluvy z 2.9.2009), výpis z účtu, Všeobecné obchodné podmienky a vývesku úrokových
sadzieb produktov, účinných však od 01.04.2016, ktoré súd prvej inštancie do úvahy pri vyhodnocovaní
výsledkov nemohol vziať, keďže nie je zrejmé, či v takejto podobe VOP a sadzobník poplatkov platili

aj v čase vzniku nároku žalobou požadovaných poplatkov a sankčného úroku vo výške 28 %. Nesúlad
medzi skutkovými tvrdeniami v žalobe spolu s predloženými dôkazmi má za následok rozhodnutie súdu
v podobe zamietnutia žalobného nároku. K takýmto okolnostiam došlo aj v prejednávanej veci, keďže na
základe skutkového vymedzenia nároku v žalobe s predloženými dôkazmi znamenalo nepreukázanie
dôvodnosti uplatneného nároku na plnenie, na základe čoho správne súd prvej inštancie vo zvyšnej

časti žalobu zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku, spolu s výrokom o trovách konania, ako správny potvrdil, pričom sa zhoduje s odôvodnením
tohto rozsudku.

10. Odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Za nesprávny

považuje odvolací súd argument žalobkyne, podľa ktorého jej sankčný úrok za sumu nepovoleného
prečerpania účtu umožňuje požadovať ustanovenie § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Predovšetkým dané ustanovenie upravuje výlučne informačnú povinnosť banky vo vzťahu
ku klientovi pre prípad vzniku prekročenia (prečerpania) bežného účtu, neustanovuje akékoľvek práva
banky v súvislosti s prekročením (prečerpaním) bežného účtu. Predmetné ustanovenie nerozlišuje

medzi povoleným a nepovoleným prečerpaním bežného účtu, vzťahuje sa na oba tieto inštitúty, pričom
neustanovuje, že banka má voči klientovi pri nepovolenom prečerpaní nárok na všetky plnenia, o ktorých
jej toto ustanovenie ukladá klienta informovať, čo treba považovať za konzekventnú povinnosť banky.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej

časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.12. Úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne
nevznikli.

13. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.