Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/138/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811206746
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5811206746.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v právnej veci žalobcov: 1/ I. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, 2/ N. G., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 3/ I. K., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., ul. K. XXX, 4/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, 5/ S. I., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, všetci zast.: Mgr. V. C., advokát, F. XXX, proti žalovanej: N. F., rod. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, v spore o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v pomere 100%, o výške ktorej bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ žalobou podanou súdu dňa 28.11.2011 žiadali, aby súd určil, že
sú podielovými spoluvlastníkmi jednotlivo po 1/5 úč. pozemku zobrazeného v GP č. XXX/XXXX
vypracovaným spoločnosťou H. s.r.o. dňa XX.XX.XXXX ako C-KN parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha
o výmere 44 m2 a XXXX/XX zastavané plochy o výmere 16 m2, k.ú. B. C..

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú na základe zápisu na LV XXXX k.ú. B. C. podielovými spoluvlastníkmi
pod B6 I. Y. v 1/5 úč., B7 N. G. v X/X úč., B8 I. K. v 1/5 úč., pod B9 I. Y. v 1/5 úč., pod H S. I. v 1/5

úč., pozemkov evidovaných pôvodne v pkn prot. č. XXX, k.ú. B. C. r.č.1. pkn. parc. č. XXX. Uvedené
nehnuteľnosti žalobcovia nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve č. Z XXX/XX, D XXX/XX po ich
zomrelej matke U. Y., rod. D..

3. Žalovaný je zapísaný na LV XXXX, k.ú. B. C., ako vlastník pod B2 N. H. v X/X úč. pozemku C-KN
parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy o výmere 241 m2.

4. Žalobcovia 1/ až 5/ uvádzajú, že žalovaný má na svoje meno evidovaný pozemok C-KN parc. č. XXXX/
XX, k.ú. B. C., pričom jeho pozemok je s určitosťou vytvorený čiastočne aj z pkn. parc. č. XXX, z pkn
prot. č. XXX, ktorú však nikdy platne od nich, prípadne ich právni predchodcovia, nenadobudol. Zrejme
uvedený pozemok žalovaný získal len v dôsledku nesprávnej identifikácie parciel, pri vyhotovovaní jeho
pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX. V prírode táto sporná časť pozemku tvorí prístupovú cestu užívanú
žalobcami 1/ až 5/. Uvedené vyplýva z GP č. XXX/XXXX vypracovaným spoločnosťou H. s.r.o. zo dňa
XX.XX.XXXX.

5. Tento geometrický plán preukazuje, že novovytvorené C-KN parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy o
výmere 44 m2 a č. XXXX/XX, zastavané plochy o výmere 16 m2 sú vytvorené z pkn. parc. č. XXX k.ú.
B. C., ktorá vlastnícky patrí žalobcom 1/ až 5/.6. Skutočnosť, že C-KN parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy o výmere 241 m2 k.ú. B. C. je nesprávne
evidovaná v časti, ktorá zodpovedá novovytvoreným pozemkom C-KN, parc. č. XXXX/XX a C-KN parc.

č. XXXX/X k.ú. B. C. na meno žalovaného, predstavuje zrejmý zásah do vlastníctva žalobcov 1/ až 5/.
Žalovaný nadobudol vedomosť o zásahu do vlastníctva žalobcov 1/ až 5/ zo súdneho konania XXC/
XXX/XXXX, ktoré sa týkalo skúmania priebehu hranice pôvodných pkn. parc. č. XXX z pkn. prot. č. XXX
a pkn. parc. č. XXX z pkn. prot. č. XXX k.ú. B. C.. V tomto konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok
č. X/XXXX znalcom V.. I. Y. a tento posudok potvrdzuje žalobcami tvrdený zásah zo strany žalovaného

do vlastníctva žalobcov 1/ až 5/.

7. Žalobcovia 1/ až 5/ niekoľkokrát vyzvali žalovaného na zjednanie nápravy a mimosúdne vydanie
označených pozemkov. Žalovaný na výzvu zástupcu žalobcov zo dňa 20.09.2011 nereagoval aj keď mu
bol predložený geometrický plán č. XXX/XXXX preukazujúci zásah do vlastníckeho práva žalobcov 1/
až 5/.

8. Žalobcovia 1/ až 5/ sa považujú jednotlivo po 1/5 úč. za riadnych spoluvlastníkov pozemkov
novovytvorených C-KN parc. č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere 44 m2 a č. XXXX/XX, zastavané
plochy o výmere 16 m2 k.ú. B. C.. Uvedené pozemky okrem toho tvoria prístupovú cestu na ich vyššie
položené pozemky, čo podčiarkuje ich dôležitosť.

9. Pretože vlastníctvo pozemkov je v súčasnosti nesprávne evidované na meno žalovaného, žalobcovia
1/ až 5/ majú preto naliehavý právny záujem na určení, že uvedené pozemky im patria v podiele po 1/5
úč. spolu v celosti. Bez určenia vlastníckeho práva súdnou cestou je ich vlastníctvo spochybniteľné.

10. Žalobcovia podali dňa 04.03.2013 návrh na zámenu účastníka s odôvodnením, že na základe kúpnej
zmluvy č. V729/12 zo dňa 22.05.2012 žalovaný N. H. kúpnou zmluvou previedol sporný pozemok C-KN
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 241 m2 v celosti na kupujúcu N. H.. Uvedený
prevod je zaznamenaný na LV XXXX k.ú. B. C..

11. O predmetnom návrhu na zámenu účastníka bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 07.05.2013, ktorým
súd pripustil, aby do konania na miesto žalovaného N. H. vstúpila ako žalovaná N. H..

12. Na pojednávaní sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to s geometrickým plánom vyhotoviteľa
H. s.r.o. č. XXX/XXXX vyhotovený dňa XX.XX.XXXX, kópiou pozemnoknižnej vložky č. XXX k.ú. B.

C. , výpisom z LV č. XXXX k.ú. B. C. vyhotovený dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX k.ú.
B. C., s návrhom na mimosúdne vysporiadanie veci, výpisom z LV č. XXXX k.ú. B. C. vyhotovený
dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX k.ú. B. C. vyhotovený dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV
č. XXXX k.ú. B. C. vyhotovený dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX a č. XXXX k.ú. B. C.,
geometrickými plánmi, geometrickým plánom vyhotoviteľa V.. Y. W., geometrickým plánom K. F. a.s.,

kópie pozemnoknižnej mapy, rozhodnutia o povolení vkladu, kúpnou zmluvou medzi predávajúcim N.
H. a kupujúcou N. H., ktorej predmetom bola C-KN parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 241 m2 vedená na Správe katastra T. na LV č. XXXX pre k.ú. B. C., návrhom na vklad
vlastníckeho práva, so spisovým materiálom Okresného súdu S. Y. pôvodnej sp. zn. XXC/XXX/XXXX,
terajšej sp. zn. XC/XX/XXXX, s kúpnou zmluvou medzi N. H. a N. H., s darovacou zmluvou zo dňa

XX.XX.XXXX zavkladovanou pod V XXX/XXXX, notárskou zápisnicou napísanou štátnym notárstvom
v S. Y. dňa XX.XX.XXXX, ktorej predmetom bola darovacia zmluva medzi I. H. a N. H., s rozhodnutím o
súhlase s prevodom nehnuteľností, s oznámením B. úradu T. katastrálneho odboru, fotodokumentáciou,
znaleckým posudkom č. X/XXXX, znaleckým posudkom č. X/XXXX, výpisom z LV č. XXXX k.ú. B. C.
a s výpisom z LV č. XXXX k.ú. B. C..

13. Žalobca 1/ I. Y. na pojednávaní uviedol, že v tomto konaní sa domáha zachovania spoločnej ulice,
ktorá viedla a vedie k ich pozemkom, lebo je už z polovice zahataná. Bola to spoločná ulica, údajne
už 300 rokov. Bývali tam jeho predkovia, bola to jediná prístupová cesta z terajšej hlavnej cesty a ktorú
chcú zachovať ako spoločnú ulicu.

14.Uviedol,žetúulicunadobudlidedenímpomame.Vprírodetovyzerátak,žetáulicatamstálefunguje,
prechádza k ďalším pozemkom, ktoré ostatní užívajú, je to prístupová cesta za účelom obrábania vyššie
položených pozemkov. Keď začal jeho brat stavať, tak vybavoval stavebné povolenie na základe tejtocesty a obecný úrad mu pridelil stavebné povolenie na jej základe. V poslednej dobe asi 10 -15 rokov
túto cestu užíval, chodil tadiaľ. Taktiež ju užívali aj oni, nakoľko chodili k pozemku. On osobne býva
pod cestou a predmetnú cestu využíval vtedy, keď chodil na pole. Cestu chcú zachovať aj z dôvodu,

že tam bol jarok, ktorý zberal všetku vodu z horných pozemkov. V žiadnom prípade nemajú v úmysle
cestu zahradiť.

15. Vyjadril sa, že cesta tak ako je znázornená v geometrickom pláne a na fotografiách prebiehala v
rovnakom tvare už od 50. rokov. Rodičovský dom bol postavený v 50. rokoch minulého storočia. Za

rodičovským domom boli hospodárske budovy, napr. kôlnička na drevo, cesta, bola oplotená aj z druhej
strany od susedov Barčákovcov a bola široká okolo 2m, tak sa rátalo predtým. Bola to vozová cesta a
keď prišli traktory, tak sa samozrejme rozšírila. Toto bolo niekedy v 70. rokoch minulého storočia. Tú
vstupnú bránku, ktorá oddeľuje spornú cestu od hlavnej cesty, robili spoločne po dohode. Tá sa potom
začala zamykať, lebo začali jazdiť traktory, ktoré mali širšie brány či pluhy a začali trhať plot. Kľúče mala
jedna aj druhá strana. Neskôr sa to zrušilo. V minulosti iná prístupová cesta nebola. Jedna cesta síce

bola poniže, ale tú zahatali, lebo sa tam spravil stavebný pozemok, to bolo ale dávno, asi pred 25 rokmi.
V 50., 60. rokoch minulého storočia to bola jediná prístupová cesta k tým pozemkom.

16. Žalobkyňa 2/ N. G. na pojednávaní vypovedala, že ona tie pozemky zdedila. Po tej ceste sa stále
chodilo. Tú vstupnú bráničku robili spoločne, nikdy tam problémy neboli.

17. Z výsluchu žalobkyne 3/ I. K. vyplynulo, že sporné pozemky sú prístupovou cestou na ich ďalej sa
nachádzajúce záhony. Tie pozemky zdedili po rodičoch. Aj v súčasnosti tie pozemky majú charakter
cesty. Jedná sa o vyjazdenú ulicu, vždy to bolo takto vyjazdené už od jej detstva, tú cestu užívali ich
rodičia a tiež ju užívali ako susedia, to bola ako dviadsiatková cesta, ktorá cesta prechádza pomedzi

domy. Uviedla, že tú cestu užívala rodina žalovanej a oni. Mám tým na mysli rodinu žalovanej. Pozemky
užívali ako dedičstvo po rodičoch. Narodila sa tam jej mama, ktorá tú cestu užívala od svojho narodenia,
teda od roku 1932. Po tých záhonoch chodili pešo. Keďže tam už 22 rokov nebýva, tak si to už moc
nepamätá, len vie, že predtým to bolo oplotené, bola tam aj taká bránička, teda tá cesta nebola celá
oplotená, bola oplotená len na jej začiatku.

18. Žalobca 4/ I. Y. na pojednávaní vypovedal, že je dedičom 1/5 po nebohej mame. Jedná sa o parc. č.
XXX, z ktorej je vytvorená tá sporná parc. č. XXXX/XX a tiež č. XXXX/XX. Majú na to právo, nakoľko im
otec povedal, že on si nechal 1m, aby mal prístupovú cestu, lebo bola spoločná a nemohol si ju dovoliť
zabrať, keďže bola užívaná aj H.. Vzhľadom na to, že tá parcela bola blízko nich, tak bola vytvorená z

ich parcely a nie z parcely H.. Urobili si aj plot, ale nie kvôli susedským vzťahom. Ten drevený plot bol
robený niekedy okolo roku 1978 - 1980 a robil sa kvôli družstevným kravám.

19. Uviedol, že je vlastníkom rodinného domu, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XX. Na dom má aj
stavebné povolenie, kde je uvedené, že štítom bude dom k neexistujúcej ceste a k jestvujúcej ceste tej

ulice, ktorá nemala majiteľa, lebo bola spoločná. Preto robil geometrický plán len po hranicu ulice a ten
druhý geometrický plán si dal urobiť na základe znaleckého posudku. Pokiaľ by to bola parcela H., tak by
boli prizvaní na stavebné konanie a oni prizvaní neboli. Ďalej sa vyjadril, že k svojmu rodinnému domu
sa dostával po tej spornej dvadsiatkovej ceste, čo bola tá cesta v užívaní obce, keďže nemala majiteľa,
resp. ho nemohli nájsť. Tú ulicu nechce pre seba, chce, aby ostala v spoločnom užívaní.

20. Z výpovede žalobkyne 5/ S. I. vyplynulo, že sa svojho vlastníckeho práva domáha z toho dôvodu, že
je to ich, lebo ona to dostala v dedičskom konaní po mame a je to ako prístupová cesta. Touto cestou sa
dostáva na pozemky keď ide do lesa. Uviedla, že má v blízkosti parc. č. XXXX/X rodinný dom, jej dom
je na parc. č. XXXX/X a teda šírka jej parcely až po cestu má mať šírku 20 m, lebo to boli tie dvadsiatky

čo sestra spomínala, ako sa to predtým volalo, a teda aj oni mali mať 20 m a z toho sa utvorila v strede
tá cesta s tým, že oproti ležiace parcely - pás smerujúci dohora začínajúci parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X
bol tiež druhý dvadsiatnik. Oni boli gazdovia z jednej strany, z druhej strany a dohodli sa, že budú chodiť
dohora, ale v kuse to bolo cesta. Šírka tej cesty bola asi 2m, postupne sa to zrejme rozširovalo, teraz
tam už prejde aj traktor. Aj jej brat to mal ako prístupovú cestu na stavbu. Brat si v roku 1998 staval a

išiel na obecný úrad, kde mu povedali, že to má prístupovú cestu k stavbu. Brat má postavené na parc.
č. XXXX/XX a tie parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX tak to majú zase H..21. Uviedla, že ich právni predchodcovia sa dohodli, že každý si pustil krajnú časť zo svojej parcely a
tým pádom sa v strede vytvorila jedna cesta. Ona je vlastníčkou parc. č. XXXX/X, jej brat má parc. č.
XXXX/XX a tie parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX sú vedené na žalovanú.

22. Z výsluchu žalovanej N. F. vyplynulo, že je vlastníčkou tých sporných parciel, pretože ich kúpila.
Svoje vlastníctvo odvodzuje aj na základe tých starých máp čo boli. Čo si ona pamätá, keď sa hrávala
ešte ako dieťa u babky, tak je tam tá bránička široká asi 3,5m, dávali tam zámok a keď chcel niekto cez
tú ulicu prejsť, tak sa išiel vždy opýtať babky. Nie je to jediná prístupová cesta ako sa chodilo na záhony.

23. V prípade tých sporných pozemkov sa jedná o dlhý pás začínajúci od G., ktorý je prerušený iba
cestou, ale ten pás pokračuje hore ako hovorila žalobkyňa 5/ až na G. vodu. Žalobcovia síce majú parc.
č. XXXX/X a č. XXXX/XX, ktoré získali v roku XXXX, avšak už ďalej za parc. č. XXXX/XX nemajú žiaden
pás. Na parc. č. XXXX/XX má postavený dom I. Y. a on má cestu spravenú teraz zhora, čo je normálna
príjazdová cesta a na parc. č. XXXX/XX má postavené K.. Tým pádom by tam ten meter mal mať aj on.

24. Na pojednávaní bol vypočutý aj svedok N. D., ktorý sa vyjadril, že má 82 rokov, ale pamätá sa, že
predmetný pozemok vždy užívali H.. Na prechod cez predmetný pozemok sa vždy museli ísť opýtať H..
Nepamätal sa presne od ktorého roku to takto fungovalo, ale vie, že sa ešte chodil pýtať ich deda.
Ku Y. sa nikdy nechodil pýtať. Kým nezomrel starý Y., ktorý bol narodený v roku 1927, všetko bolo v

poriadku. On predmetnú nehnuteľnosť nevyužíval na prechod, nakoľko mal koňa a chodil po svojom
pozemku. Ten pán Y., o ktorom hovorí, bol otec žalobcov. Vyjadril sa, že od týchto pozemkov býva vo
vzdialenosti asi 50 metrov.

25. Poznal U. Y. a N. Y., ale nevedel sa vyjadriť, či sa aj oni chodili pýtať H., keď potrebovali prejsť cez

pozemok, keďže býva ďalej. Zrejme inú prístupovú cestu nemali, ale chodili si po svojom. Bolo to dosť
široké. Vídaval ich napr. keď sa sušilo seno ísť smerom na G. vodu. Vie o tom, že na tejto ceste bola
bránka. Kto ju postavil a či ju robili spolu, to nevedel. Podľa neho šírka cesty bola 2,5m a bola oplotená
z oboch strán. Väčšinou tú cestu udržiavali H., Y. tam nevidel. Po tej ulici chodili aj iné osoby, ak nemali
inú možnosť, tak sa chodili pýtať.

26. Z výsluchu svedka Z. I. vyplynulo, že nikdy nepočul, žeby cesta patrila Y. ani X.. Vie, že ju spravovali
H., nakoľko sa jeho sestra kamarátila s H.. Pamätá sa na silnú búrku, pričom mohol mať v tom čase
asi 9 rokov. Búrka bola veľmi silná a voda brala všetko. Vie, že cestu sprejazdnili H., ktorí tam navozili
štrk a skaly.

27.Nevedelsavyjadriť,čiakchcelniektoprejsťcezpozemoksimuselísťvyžiadaťsúhlasodH..Nevedel
sa vyjadriť či tento pozemok užíval niekto iný, alebo či niekto iný prechádzal cez tento pozemok. Túto
ulicu udržiavali H. celý život, aj drevené môstky. Vtedy boli drevené môsty, ktoré zhnili za dva až tri roky
a oni to potom opravili. X., ani Y. nemali čím udržiavať, udržiavali to H..

28. Vyjadril sa, že na tej ulici žili X., mali dve deti, dve dievčatá, z ktorých jedna sa vydala za Y. a o tej
druhej nevedel, za koho sa vydala. Y. sa len do ich rodiny priženil. X. je podľa neho skutočné priezvisko.
Kto je D., to nevedel. Nevedel sa vyjadriť, ako sa Y. dostali na svoje pole, vie len po tú dobu keď chodil
so sestrou, ktorá sa kamarátila s jednou od H.. Potom som už bol starší, takže nevie. Nepamätal sa,

či matka žalobcov bývala na kopci zvanom „H.“.

29. Z výsluchu svedka Z. D. vyplynulo, že si pamätá, že sa tá ulica volala H., a aj sa tak v súčasnej dobe
volá. Pamätá sa, že tam mali pozemok a vždy keď chceli prejsť cez tú ulicu, šli sa spýtať k H., či môžu
tade prejsť. Bolo to v tých 60.-tych rokoch. Vždy sa chodili pýtať H., nikdy nie Y.. Nechodili tam stále,

ale keď tade išli, tak si boli pýtať súhlas od H.. Kto sa staral o predmetný pozemok, to nevedel, ale asi
H., keď sa tá ulica po nich aj volala.

30. Z výsluchu svedka Ing. H. D. X.. vyplynulo, že vie o tom, že predmetnú ulicu užívali H.. Taktiež vie,
že medzi I. H. a I. D. bola stanovená hranica. Bolo to medzivojnové obdobie. On sám vysporiadaval pre

matku žalobcov s tým, že zameraním to vzniklo tak, že časť pozemku patrila Y., časť D. a ulica patrila H..
V čase zamerania tú časť D. už mali zdedenú Y. U. a D. K.. Na geometrickom pláne z roku XXXX je to zle
vyznačené, nakoľko tak, ako sa dohodli Y., D. a H., nemala tam byť parc. č. XXXX/X. Boli dve možnosti,
buď by sa rešpektovali možnosti z merania mapy z roku XXXX a vtedy by boli tri pozemnoknižné parcelya vtedy by mali Y. nárok do polovičky tej ulice. A tá druhá možnosť je meranie mapy z roku XXXX a tak
by vznikli dve pozemnoknižné parcely s tým, že svedok krížikmi označil v geometrickom pláne, že takto
by to bolo podľa predmetnej mapy a teda by tam boli dve parcely. Tá mapa z roku XXXX rešpektuje

dohodu medzi I. H. a I. D.. Spadá to do medzivojnového obdobia. Na jednej strane tvorí hranicu pozemok
N. H. ml. a na druhej strane je to plot rodiny Y.. Jedná sa o fotografiu, ktorá sa nachádza na čl. 165
spisu. Tak o tom rozhodol otec Y., jeho meno si už presne nepamätám. T. ma oslovila matka Y., ale
potom to zaobstarával otec. Tú dohodu rešpektoval aj pán Y., keďže uznal tú hranicu. Vždy to bola H.
ulica. Podľa jeho vedomostí Y. po nej nechodil. Y. tade chodil, ale len so súhlasom H., toto platilo do

roku 1976 kým neprišlo družstvo. Kým neprišlo družstvo, ktoré rozhodovalo o všetkom a padli všetky
takéto dohody. Čo sa týka Y. K., ten prišiel až po družstve. O tom akým spôsobom to bude rozdelené,
rozhodol pán Y.. Bolo to v roku 1998. Žiadna dohoda sa nepodpisovala, pán Y. rozhodol, že sa to bude
robiť tak. C. l im zámennú zmluvu a to medzi pani Y., K. a U.. S H. nejednal, pretože v podstate to bolo
dohodnuté, že sa rešpektujú staré hranice. Jeho zaujímal len ten pozemok, na jednej strane bol plot Y.
a na druhej strane pozemok H.. To bola tzv. vozová ulica, boli tam ešte aj koľaje od vozov. S H. nemal

dôvod sa rozprávať, keďže bolo dohodnuté, že sa bude dodržiavať pôvodná hranica. Toto rešpektoval
aj I. Y., bolo to v čase keď požiadal o stavebné povolenie, takisto to rešpektoval aj I. Y.. Jeden má pod
cestou a druhý nad rodinným domom. Šírka tej parcely v geometrickom pláne nie je určená správne.
Mali urobiť celý posun parciel a nielen z jednej strany. Taktiež uviedol, že pani Y. ponúkala za výmeru
parcelu kde nebol vypracovaný geometrický plán a kde sa rešpektovala hranice z roku 1968. Pani Y.

teda na jednej strane keď sa jej to hodilo vychádzala z mapy z roku 1968 alebo z mapy z roku 1972.
Čo ale nie je možné, lebo buď sa rešpektuje meranie z mapy z jedného roku ale nie z dvoch rôznych.
Vie, že si H. dali zamerať celú ulicu, ale odmietli im to na katastri pre kolíziu parciel. Bolo to niekedy v
roku 2000. Vie o tom preto, lebo ho oslovili, aby preložil pozemok H. na Y., ale on robil len podklady
pre zámennú zmluvu, ale kataster zamietol návrh na vklad.

31. Ako živnostník vysporiadaval pozemky v B. C.. V tom čase otec Y. rozhodol, aby tá vlastnícka hranica
bola totožná s užívacou hranicou. Žiadna písomná dohoda o tom neexistuje. Tým, že rešpektovali, že
pozemok končí pri pozemku H. mladšieho na jednej strane, a plotom Y. na druhej strane. Ten plot mal
betónový základ. V tom čase šírka parciel nebola podstatná. V B. C. to bolo zaužívané tak, že kto mal

postavený dom na šnúre, chodil po tej šnúre. D. to je vlastne úzky dlhý pozemok.

32.NapojednávaníbolvypočutýajsvedokN.H.,ktorýsavyjadril,žespornýpozemokbolvlastneprejazd
deda a pradeda, otca k pozemkom a zadným stavom. Pradedo bol N. H., dedo bol I. a otec bol N.. Vie,
že pradedo to mal do roku 1926, potom to prešlo na deda, ktorý to mal do roku 1963, kedy to prešlo na

strýka N., lebo vtedy sa dedilo dedičstvo tak, že dedičstvo získal len jeden a potom okolo roku 2000 to
získal on od strýka. Čo si on pamätá, boli to dva pozemky, ktoré boli rovnako široké, jedná sa o protokol
č. XXX a XXX. Pokiaľ dedo žil, tade nesmel chodiť nik. Vie, že Y. si chodili po svojom. Mohlo sa stať,
že prešli aj po ich, ale nik nestál na ulici a nerobil vrátnika. Pokiaľ vie, tak dedo hovoril, že si postavili
D. dom na 5 ciachach, čo je asi 9 alebo 10 metrov a bolo to na hranici pozemkov. Ešte vie, že dedo

hovoril, že majú pustený odkvap na ich strane. C. sa na ten drevený plot, ale kedy postavili ten železný,
to nevedel, mohlo to byť v 80.-tych rokoch. Staval ho N. Y.. Ten sporný pozemok udržiavali H.. Stalo sa aj
to, že tam naviezli skaly, ktoré im Y. vzali z ulice a dali pod garáž. Okolo roku 2000 si Y. začali robiť nárok
na sporný pozemok. Pred týmto rokom 2000 si na tento pozemok nenárokovali, nakoľko každý v dedine
pozná túto ulicu ako H.. Kedysi bývali na „H.“ s tým, že okolo roku 1900 postavili rodinný dom a to N. H.

(pradedo) a nejakým spôsobom museli chodiť k tomuto domu. I. Y. povolil prechod cez ulicu, keďže tá
cesta, čo je teraz, neexistovala a ako by bol s tým stavebným materiálom chodil. Nejaký materiál vozil
po tejto ceste a ostatný vozil po vrchnej ceste, ktorú kedysi urobili družstevníci, po tej hornej ceste chodil
s ťažším materiálom.

33. Z výsluchu svedkyne D. H. vyplynulo, že ako sa vydala do rodiny H., vždy bola tá cesta ich . V roku
1976 chceli postaviť dom, ale im povedali, že nevedia kedy pôjde zvrchu cesta a preto si od obce kúpili
pozemok, pričom všetok stavebný materiál museli previesť na pozemok. Tá ulica bola odjakživa H. a
nie Y.. V roku 1990 bol vlastníkom N. H.. Od roku 1994 sú vlastníkmi oni, pani H. a M.. Podľa nej je
vlastníkom tej spornej cesty je N. F.. Nemá vedomosť o tom, že v tej ceste by mala byť časť protokolu č.

XXX. I. Y. si chodil po svojom pozemku do času kým si nepostavil zadné stavy a potom si chcel tú ulicu
vyvlastniť, nevie v ktorom roku to bolo. Keď sa ho pýtala, ako chce stavať, tak jej vravel, že s ťažším
materiálom bude chodiť po tej vrchnej ceste, avšak keď bol drzý, tak chodil aj cez ich pozemok. Ona ho
nevyháňala, pretože každý si chce postaviť svoj vlastný dom, ale on bol natoľko drzý, že v roku 2011 sidal vypracovať geometrický plán a vpísal to doň. Pána Y. K. tam tade nikdy nevidela prechádzať. Taktiež
ani H., pretože mali pri nich záhon. Ešte chceli od nich ten záhon kúpiť, ale pán H. zomrel. Ja neviem
či môj manžel nejakým spôsobom upovedomoval, ale určite musel.

34. Svedok G. D. na pojednávaní vypovedal, že v B. C. začal bývať v roku XXXX. Čo sa týka toho
prechodu, vie, že ho užívali H.. X. s ním, keďže mali koňa a on tiež pochádzal z takého rodu, kde chovali
kone, takže spolupracovali. Vzadu mali včely. Chodieval tam s nimi aj on s koňom. Ten prechod patril
H., taktiež aj pozemky, ktoré boli vzadu užívali H., oni to aj udržiavali. T. sa vyjadriť k tomu, či to užíval

aj niekto iný, pretože mu nie sú známe vlastnícke vzťahy, ale od toho 1975 kedy tam prišiel vie, že sa
o to starali H.. I. tam aj vápennú jamu, kde hasili vápno. D., že H., konkrétne N. H. užíval predmetný
prechod, ale vlastnícke vzťahy sú mu nie známe. Bola tam bránička. V podstate to bolo ako keby dvor.
Či bola bránička zamknutá, to nevie, vie len, že tam bola. Poznal aj Y.. Tým, že chodil k H. pomáhať,
videl, ako pán H. N. chodí s kravou, ale iné osoby tam nevidel.

35. Z výsluchu svedkyne I. H. vyplynulo, že bola vydatá v rodine H.. Bola tam ako nevesta 7 rokov a
pamätá sa, že Y. si vždy chodili po svojom, mali tam zabité koly. Vždy keď potrebovali prejsť cez cestu,
tak sa deda opýtali, či môžu prejsť. Boli to slušní ľudia. Bola tam od roku 1968 do roku 1975, kým sa
neoženil druhý syn. Vie, že potom sa tam už robilo družstvo, ale presný rok nevie. Od roku 1975 býva
v rodinnom dome, ktorý je postavený nižšie. Dedko vždy hovoril, že je to ich, takže nemá pocit, žeby sa

niečo zmenilo v spôsobe užívania. Nikomu nezakázal prechádzať cez ten pozemok.

36. Svedkyňa N. H. na pojednávaní uviedla, že Y. je otec žalobcov s tým, že nikdy predtým neboli
problémy, až nástupom tejto mladej generácie nastali problémy. Keď I. Y. začal stavať, tak N. H. - jej
bratranec mu umožnil prejazd cez ich ulicu. Vozil nejaký ťažký materiál, inak si mohol prechádzať cez

svoje. Oni mali 20 ciach a preto mali možnosť urobiť si ulicu, pričom táto ulica mala byť súčasťou dvora,
len to nebolo ohradené. Vlastne ten, kto mal širší pozemok, si mohol urobiť pozemok a ten kto mal užší
pozemok,chodilcezsvoj.Dedovždyhovoril,žeY.mali5ciach,pričomtakýtoistývýmermalajichprávny
predchodca D.. Najskôr to mal N. H., potom I. H., ktorý bol jej dedo, potom to mal otec, ktorý to v 1994
podelil medzi dvoch jej bratrancov a ju. Vie, že na strane Y. je ten sporný pozemok ohradený plotom, ale

v ktorom roku bol tento plot postavený, to nevie. Tá záhradka je v ten plot v jednej línii s domom s tým,
že za tým sú zadné stavy, kde dedo hovoril, aby si tam dali odkvap, pretože voda tečie na ich pozemok.
O tú ulicu sa starali H., keďže táto bola urobená z tej dvadsiatky. Ak chcel niekto cudzí prejsť po nej, tak
sa opýtal H.. V podstate každý si mohol prechádzať cez svoj pozemok. Čo si ona pamätá, tak tie staré
generácie spolu vychádzali, až tá nová generácia Y. si začala na to nárokovať. Presný rok nevie, ale

otec je už 8 rokov mŕtvy a tie spory boli ešte predtým. V čase keď žil ich otec, si žiadne nároky na túto
ulicu nerobil. Z H. strany bolo oplotenie z toho dôvodu, že mali sliepky, tak aby im to nevychádzalo von.
Čo sa týka toho plota, bolo tam pletivo. Boli tyčky v zemi a na tom natiahnuté pletivo.

37. Z výpovede svedka Y. K. vyplynulo, že býva si 5 km od žalovanej a žalobcov. Vie o tej ulici, ktorá sa

nachádza medzi H. a Y.. Chodieval po nej chodieval v 60-tych až 70-tych rokoch keď chodil pomáhať
svojmu ujovi D., keďže ulica bola pri jeho pozemku. Každý, kto po tejto ceste šiel, vravel, že je to „D.
ulica“. Keď zomrel, tak pozemky prešli na nich s tým, že zdedil ich brat. Možno 20 - 30 rokov dozadu.
Cez tú cestu prechádzali bez problémov, nevie o žiadnych konfliktoch. Žiadna bránička tam nebola, vie
o tom, že tú cestu využívali aj Y.. Či mali prechod k pozemkom aj iní okrem tejto cesty, to nevie. Nikdy

sa o to nezaujímal. Nie je mu známe, kto a kedy postavil na tejto ceste vstupnú bráničku. On tú cestu
už nemal dôvod využívať a taktiež ani jeho brat.

38. Svedok N. Y. sa na pojednávaní vyjadril, že si ako dieťa pamätá, že táto ulica sa využívala. Niekto
ju niekto volal „H.“, niekto „D.“ a niekto „Y.“. Bránka sa urobila až vtedy keď vzniklo družstvo, pretože v

dedine bolo viac takýchto ulíc a chodilo sa tam s dobytkom. Ten plot urobili oni, ale po dohode s H., i keď
im sa nerobila až taká veľká škoda, ale im to narúšalo základy domu. Potom ako družstvo bolo nútené
urobiť si vlastné prístupové cesty, tú ulicu aj naďalej užívali ako vlastnú aj s H..

39. Tú bránku robil jeho švagor M. D.. V podstate tá bránka sa najskôr zamykala, ale každého to

obťažovala tak sa nakoniec len privierala. Tú ulicu využívali aj iní susedia, nielen oni a H., ale aj R.,
Y.. V čase keď sa tá bránka zamykala, mali kľúče jeho rodičia a H.. Tá cesta bola oplotená aj z jednej
strany, aj z druhej strany kvôli hydine.40. Svedkyňa J. Y. vypovedala, že tam prišla v roku 1977 a vie o tom, že tá ulica sa užívala spoločne.
Neboli spory o tom čia je. Oplotená bola iba plotmi pozemkov z oboch strán s tým, že bránička sa tam
urobila až po tom keď vzniklo družstvo a to kvôli dobytku. Tú bráničku zváral jej švagor M. D.. Keď

tam prišla, tak žili vo vzájomnej zhode, zo strany H. žili aj babka, aj dedo. Teraz z počutia vie, že sa o
predmetnú ulicu hádajú.

41. Na pojednávaní bol vypočutý svedok RNDr. S. U., ktorý sa vyjadril, že na parcele, kde býval N. H.
postavil rodinný dom jeho otec I. H.. Ostatný pozemok v tej šnúre bol následne daný do užívania trom

deťom I. H.. Aby sa tieto mohli dostať k svojim trvalým trávnym porastom, nechali si pri dome tzv. ulicu,
ktorá sa odjakživa volala H.. Takto sa to užívalo od roku 1970, čo si pamätá on. V tom čase to užívali H..
Či si niekto iný nárokoval na tieto pozemky, to nevie, ale určite asi nie, pretože ak chcel niekto prejsť po
tej ulici, tak sa musel opýtať H.. V dedine bolo viac takýchto ulíc a vždy platilo pravidlo, že ak chcel niekto
prechádzať cez tieto pozemky, musel sa spýtať vlastníka. Túto šnúru vlastnili N. H., Z. M., rod. H. a N. H..
V rodinnom dome vedľa tej šnúry býval N. H. s manželkou a deťmi. Od týchto parciel býva zhruba 150m.

42. Z výsluchu svedka D. K. vyplynulo, že čo si pamätá, tak tá ulica bola vždy H. s tým, že keď tade
chcel prejsť, vždy tam bola žrď, a pomaly ich odtiaľ vyháňal. Býval tam do roku 1974. V roku 1965 alebo
1967 bola robená letecká fotka, kde každý v dedine si ukázal čo mu kde patrí. Takto to malo ostať s tým,
že tí geodeti to zle zamerali a napríklad on sa má posunúť o 1,40m ku susedovi a sused zas ku nemu.

Okolo tej ulice chodil stále s kravami, keďže mali pozemok povyše nich.

43. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka:
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť;

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125);
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca;
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

44. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba nie je dôvodná.

45. Podľa názoru súdu žalobcovia nepreukázali, že sú podielovými spoluvlastníkmi žalovaných
pozemkov, naopak vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zo strany žalovanej a jej

právnych predchodcov došlo k vydržaniu sporných nehnuteľností. Na základe darovacej zmluvy, ktorá
bola spísaná formou Notárskej zápisnice N XXX/XX (NZ XXX/XX), ktorá bola registrovaná Štátnym
notárstvom v S. Y. dňa XX.XX.XXXX pod Pr. č. XXX/XXXX, I. H. daroval predmetné pozemky N. H.
st. Práve táto skutočnosť bola právnym dôvodom, na základe ktorej N. H. st. vydržal svoje vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam. Tento uvedené nehnuteľnosti užíval dobromyseľne a nerušene

od roku 1964. Dobromyseľnosť držby je preukázaná aj konaním právnych predchodcov žalobcov, ktorí
postavili na hranici sporných pozemkov oplotenie pevne spojené so zemou betónovým základom, na
ktoré priamo nadväzoval ich rodinný dom a hospodárske budovy (na hranici pozemkov XXXX/XX a
XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/XX a XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X).Už tohto konania je zrejmé,
že právni predchodcovia žalobcov, ktorí rozdelili uvedené pozemky, rešpektovali vlastnícke práva

právneho predchodcu žalovanej. Oprávnenosť držby právneho predchodcu žalovanej nespochybňovali
právni predchodcovia žalobcov a ani samotní žalobcovia, čo je preukázané geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XXX/XX, z ktorého je zrejmá hranica pozemkov rodiny žalobcov a žalovanej. Takto
nerušene právni predchodcovia žalovanej užívali nehnuteľnosti až do roku 2001, kedy si po prvýkrát
žalobcovia začali uplatňovať svoje práva k vydržanej časti parcely. Už v tomto čase bola splnená

zákonom stanovená vydržacia doba 10 rokov, ktorá dovtedy nebola žalobcami nijakým spôsobom
prerušená. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj výsluchmi svedkov N. D., Z. I. a Z. D., z ktorých
výpovedí jednoznačne vyplynulo, že sporné pozemky užívali vždy H. a ten, kto chcel cez tieto pozemky
prechádzať, musel mať ich súhlas. Taktiež z výpovede svedka V.. H. D. X.. Vyplynulo, že predmetnú ulicu
užívali ako vlastnú H. od čias I. H., ktorý predmetné pozemky vlastnil od roku 1925. Keďže vykonával

v obci vysporiadanie pozemkov boli mu známe tieto skutočnosti. Z jeho výpovede taktiež vyplynulo, že
takto dohodnutý stav sa odrazil aj v meraní máp z roku 1968. Tento stav bol rešpektovaný aj žalobcom
4/ I. Y. v čase, keď požiadal o vydanie stavebného povolenia, ako aj žalobcom 1/ I. Y.. Situácia sa
zmenila po smrti otca žalobcov, kedy začalo dochádzať medzi stranami ku sporom. Ak aj žalobca 4/ I. Y.tvrdí, že k svojmu rodinnému domu sa dostával po tej spornej dvadsiatkovej ceste, ktorá bola v užívaní
obce, keďže nemala majiteľa, jeho tvrdenia sú vyvrátené najmä stanoviskom obce zo dňa 03.02.2017,
z ktorého vyplýva, že žalobca 4/ mal prístup riešený cez miestnu komunikáciu s dočasným názvom H.,

teda nie cez sporné pozemky. To, že sporné pozemky využívali právni predchodcovi žalovanej, resp.
žalovaná vyplynulo aj z výpovedí svedkov N. H., D. H., G. D., I. H. a N. H., ktorí zároveň potvrdili, že H.
predmetnú cestu aj udržiavali. Za dôležitý dôkaz svedčiaci v prospech žalovanej súd pokladá výsluch
svedka RNDr. S. U., ktorý bol prednostom Obce B. C. a to aj v čase, keď sa robila ROEP a z ktorého
výpovede vyplynulo, že sporný pozemok patril rodine žalovanej minimálne od roku 1970. Ulica sa po

nich aj volala. Z jeho výpovede taktiež vyplynulo, že žalobca 4/ I. Y. mal prístup k rodinnému domu cez
tzv. H. cestu.

46. S poukazom na tieto skutočnosti súd preto ustálil, že právni predchodcovia žalovanej, resp. žalovaná
vydržali vlastnícke právo k parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2 a parc. č.
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 a preto žalobu zamietol.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

49. S poukazom na úspešnosť žalovanej strany s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie, súd
rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.