Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201549
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816201549.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: J. Ľ., C..

XX.X.XXXX, D. S. L. XX/X, A. C. D.L.P. proti žalovaným: 1/ B. I., C.. XX.XX.XXXX, D. S. T. XXX/X, A. 2/
X. I., C.. XX.XX.XXXX, D. S. T. XXX/X, A. o zaplatenie 331,94 € s príl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1/rade a žalovaná v 2/rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
331,94 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 331,94 EUR od 23.01.2009 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zaviazania žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 331,94 €
s 10% ročným úrokom z omeškania od 23.01.2009 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
22.12.2008 žalobca zapožičal žalovaným 1,2 čiastku 10.000,- Sk, t. j. 331,94 eur na základe zmluvy o
pôžičke. Prevzatie sumy 331,94 eur potvrdil žalovaný v 1/rade podpísaním výdavkového pokladničného
dokladu dňa 22.12.2008. Dňa 04.11.2010 žalovaní spoločne a nerozdielne uznali dlh vo výške 331,94
eur a zaviazali sa ho zaplatiť do 04.11.2012. Žalovaní aj napriek telefonickým výzvam predmetný dlh
neuhradili.

2. Obaja žalovaní zhodne uviedli, že s podanou žalobou nesúhlasia, pretože žiadne peniaze neobdŕžali,
peňažnú pôžičku neobdŕžali. Dostali televízor, anglické zlato a vežu. Žalobca im pred minulým
pojednávaním povedal, že nemusia chodiť.

3. Rozsudkom zo dňa 28.09.2016, č.k. 11C/48/2016-24 súd žalobu zamietol. Proti rozsudku podal
žalobca odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancii na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Vo svojom odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil na
konštatovaní toho, že žalobca žalovaným nepožičal sumu, ktorá je uvedená v zmluve o pôžičke,
t.j. predmet zmluvy žalovaným odovzdaný nebol. Ako uviedol, k tomuto záveru dospel z výsledkov
vykonaného dokazovania. Z dôkazných prostriedkov, ktoré vykonal vyplýva, že k tomuto svojmu záveru
dospel z výsluchov žalovaných. Zmluvu o pôžičke mal tak za absolútne neplatný právny úkon, v

dôsledku čoho za neplatný právny úkon mal aj následne uzatvorenú dohodu o uznaní dlhu. Je možné
súhlasiť s názorom žalobcu o absencii dôkazných prostriedkov k záveru, ku ktorému súd prvej inštancie
dospel, osobitne za situácie, keď žalobca k tvrdeniam žalovaných vypočutý ako strana sporu nebol.
Žalovaní zmluvu o pôžičke podpísali, ich podpisy sú overené a podpis zmluvy o pôžičke, z obsahuktorej vyplýva že žalovanú sumu prevzali, nespochybnili. Žalovaní taktiež nespochybnili svoje podpisy
na dohode o uznaní dlhu. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím
inštitútom, ktorý má tak následok hmotnoprávny, ako aj procesnoprávny. Podľa hmotného práva je

následkom predovšetkým prerušenie plynúcej premlčacej doby, vznik novej. V oblasti procesného práva
sa uznaním zakladá vyvrátiteľná právna domnienka existencie dlhu v čase jeho uznania. Uznaním
dlhu sa dôkazné bremeno prenáša na dlžníka, čo znamená, že veriteľ nie je povinný dokazovať
pred súdom svoje tvrdenia o existencii dlhu v okamihu jeho uznania, je to dlžník, na ktorom je
dôkazné bremeno tvrdenia, že dlh v čase, keď k uznaniu došlo, neexistoval, pričom toto svoje tvrdenie

musí preukázať. Z rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa procesným dôsledkom uznania dlhu
žalovaných nezaoberal, resp. za relevantné mal len tvrdenia žalovaných bez akýchkoľvek dôkazných
prostriedkov. Je tak zrejmé, že svoje rozhodnutie založil na hypotetických skutočnostiach, čím je jeho
rozhodnutie nepreskúmateľným. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa stranám sporu bráni v
možnosti uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy. V sporovom konaní musí však súd poskytovať
materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho
procesu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky), súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre
ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. V priebehu ďalšieho konania sa súd prvej inštancie
vysporiada so všetkými odvolacím súdom uvedenými výhradami, dôkazy ktoré boli alebo budú mu

stranami sporu predložené alebo označené na preukázanie svojich tvrdení opätovne vyhodnotí a vo veci
rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov.

5. Na základe uvedeného preto súd vec opätovne v zmysle pokynov Krajského súdu prejednal.

6. Súd vykonal dokazovanie vrátane doplneného dokazovania oboznámením sa so žalobou, listinnými
dôkazmi, a to zmluva o pôžičke, výdavkovým dokladom zo dňa 22.12.2008, predsúdnou upomienkou
zo dňa 16.03.2008, z 24.06.2014, uznaním dlhu z 04.11.2010, mimosúdnou dohodou a výsluchom strán
sporu.

7. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

8. Zo žalobcom predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 22.12.2008 vyplýva, že žalobca a žalovaní mali
uzavrieť zmluvu o pôžičke na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že dňom podpísania zmluvy požičia
žalovaným sumu 10.000,-Sk, t.j. 331,94 € na dobu od 22.12.2008 do 22.01.2009 s tým, že žalovaní sa

zaviazali vrátiť požičanú sumu v lehote do 22.01.2009.

9. Z výpovede žalovaného v 1. rade B. I. vyplýva, že podpis je jeho ale peniaze nedostali. Tak, ako
uviedol, dostali len veci - televízor, vežu a zlatý prsteň. Žalobcovi vrátili zlato a televízor.

10. Žalovaný v 1.rade ďalej na otázku súdu, či podpísal dohodu o uznaní dlhu zo 04.11.2010, či je to jeho
podpis, na otázku súdu uviedol že to, že uznáva nejakú finančnú sumu, nevedel. Na otázku súdu, či bol
poučený o tom, aké má právne následky uznanie dlhu, či bol poučený o predložení plynutia premlčacej
lehoty a o začatí plynutia novej, uviedol, že nie.

11. Žalovaný v 1.rade na otázku súdu, či podpísal so žalobcom nejakú mimosúdnu dohodu, uviedol, že
áno. Dohodli sa na splátkach, avšak on povedal, že nesúhlasí so sumou, ktorá je tam uvedená. Povedal,
že bude nosiť každý mesiac 20,- eur. S finančnou sumou, ktorú požaduje žalobca nesúhlasili.

12. Z výpovede žalovanej X. I. vyplýva, že zmluvu podpísala, podpis je jej. Žalovaná v 2.rade ďalej

uviedla, že finančnú sumu 391,94 neobdŕžala. Žalobca im dal televízor, prsteň a vežu. Vrátili anglické
zlato a televízor.

13. Na otázku súdu, či podpísala uznanie dlhu zo 04.11.2010 žalovaná v 2/rade uviedla, že podpis je jej.
Na otázku súdu, či bola poučená o tom, čo podpisuje, aké to má právne následky, čo znamená uznanie

dlhu, uviedla, že poučená nebola. Obe strany konania na dotaz súdu, či si pamätajú, kedy uznanie dlhu
podpísali, uviedli, že nepamätajú si.14. Žalovaný v 1/rade k veci ďalej uviedol, že žalobca mal veľa veci na vyhodenie. Porozdával ich
cigánom. Nemá na mysli len seba, ale aj iných. Ide okolo tisíc ľudí. Zrejme chcel na tom asi zarobiť.

15. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

16.Podľaust.§657Občianskehozákonníkazmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Podľa ust. § 658 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

18. Podľa ust. § 36 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať

na splnenie podmienky.

19.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa ust. § 511 ods. 1,2,3 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom

pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,
je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov

svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

21. Podľa ust. § 517 ods. 1,2 Oz účinného v rozhodnom období dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto

podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa ust. § 3 ods. 1,2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

23. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a
vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom

spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledky
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

24. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi je zmluvou reálnou, čo znamená, že medzi
podstatné náležitosti tejto zmluvy, t.j. právneho úkonu patrí prenechanie veci, t.j. jej reálne odovzdanie,
druhove určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, a určenie času vrátenia. V zmysleuvedeného jednou z podstatných náležitosti tejto zmluvy o pôžičke je to, že reálne dôjde k odovzdaniu
vecí, ktoré sú predmetom pôžičky, čiže v danom prípade, malo dôjsť reálne k odovzdaniu sumy 10.000,-
Sk, t.j. predmetu pôžičky žalovaným, čo sa v danom prípade aj napriek námietkam žalovaných stalo.

25. Ako to vyplynulo z opätovne vykonaného dokazovania, žalobca žalovaným peniaze v požičiavanej
sume 10.000,-Sk, t.j. 331,94 €, teda predmet zmluvy, odovzdal. Z opätovne vykonaného dokazovania
vyplynula tá skutočnosť, že žalobca odovzdal žalovaným peniaze v hodnote 10.000,-Sk, čo preukazujú
listinné dôkazy, samotná zmluva, potvrdenie o prevzatí financií a žalobca. Žalovaní pri opätovnom

prejednaní veci žiadne ďalšie listinné, či iné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia nepredložili. Súd
má za to, že v danom prípade boli dodržané všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke a preto je
takýto právny úkon platný.

26. Po opätovnom dokazovaní riadiac sa pokynom Krajského súdu súd dospel k záveru, že reálne
peniaze v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke žalovaným odovzdané boli. Žalovaní svoje tvrdenie o tom,

že finančné prostriedky neobdŕžali ničím, žiadnym hodnoverným dôkazom v konaní nepreukázali. Ide
len o ich tvrdenie, ktoré nie je preukázané hodnoverným dôkazom. Tvrdenie žalovaných vyvracajú listiny
predložené žalobcom. Tieto preukazujú reálne poskytnutie finančných prostriedkov.

27. Žalovaní zmluvu o pôžičke podpísali, ich podpisy sú overené a podpis zmluvy o pôžičke z obsahu

ktorej vyplýva, že žalovanú sumu prevzali, nespochybnili. Žalovaní taktiež nespochybnili svoje podpisy
na dohode o uznaní dlhu. Žalovaní pri opätovnom prejedaní veci nič iné neuviedli. Uznanie dlhu v zmysle
§ 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom, ktorý má tak následok hmotnoprávny, ako
aj procesnoprávny. Podľa hmotného práva je následkom predovšetkým prerušenie plynúcej premlčacej
doby, vznik novej. V oblasti procesného práva sa uznaním zakladá vyvrátiteľná právna domnienka

existencie dlhu v čase jeho uznania. Uznaním dlhu sa dôkazné bremeno prenáša na dlžníka, čo
znamená, že veriteľ nie je povinný dokazovať pred súdom svoje tvrdenia o existencii dlhu v okamihu
jeho uznania, je to dlžník, na ktorom je dôkazné bremeno tvrdenia, že dlh v čase, keď k uznaniu došlo,
neexistoval, pričom toto svoje tvrdenie musí preukázať.

28. Žalobca ďalej v žalobe požadoval úroky z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 331,94 eur od
23.01.2009 do zaplatenia.

29. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaní sa z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností dostali
do omeškania. Pôžičku mali vrátiť do 22.01.2009, čo neurobili, od 23.09.2009 sa preto dostali do

omeškania. Preto súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej
výške podľa času omeškania a platných zákonných ustanovení v čase omeškania, a to vo výške 10%
ročne od 21.09.2009 do zaplatenia.

30. Na základe vyššie uvedeného po opätovnom prejednaní veci preto súd žalobe ako dôvodnej v celom

rozsahu vyhovel.

31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Keďže súd žalobe vyhovel, žalobca bol úspešný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, súd v
zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere

100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.