Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215594
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4417215594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: R. I., bytom H. T., A. XX, proti žalovanému: Sociálna

poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 09. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 09. 2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí

žiadosti o invalidný dôchodok č. 820 529 6946 0 zo dňa 24. 07. 2017, v spojení s rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX 0 zo dňa 06. 09. 2017 potvrdil a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 07. 2017 zamietol žiadosť
žalobcu o invalidný dôchodok, pretože nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre
vznik nároku na invalidný dôchodok. Za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a potrebný počet rokov

dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok vo veku poistenca nad 34 rokov do 40
rokov je najmenej 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. 17.
05. 2017 získal žalobca 1240 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 3 roky a 145 dní dôchodkového
poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok.

II.

3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom uviedol, že on neurobil chybu, ale bol nesprávne poučený pracovníčkou Úradu práce, ktorá
ho neoboznámila s tou skutočnosťou, že ako opatrovateľ starej matky mu vzniká povinnosť prihlásiť
sa do sociálnej poisťovne ako dobrovoľne poistená osoba. Z toho dôvodu nesplnil podmienku nároku
na získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a k odvolaniu doložil potvrdenie o dobe

opatrovania jeho starej mamy. Ďalej v odvolaní uviedol, že nie je schopný si zabezpečiť ani základné
životné potreby, pretože poberá dávky v životnej núdzi čo je 63,- eur, a taktiež nie je schopný sa zaradiť
do riadneho pracovného pomeru.4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie, v spojení s rozhodnutím zo dňa 06. 09. 2017 je potrebné potvrdiť. Žalobca v odvolaní
nenamietal posúdenie zdravotného stavu, avšak nesplnil druhú podmienku nároku na invalidný

dôchodok uvedenú v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorej poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidným a získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok. Žalobca medicínsku podmienku splnil. Nesplnil však druhú podmienku, a to počet
rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 72 ods., 1 písm. e/

zákona č. 461/2003 Z.z., vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej 8 rokov pred vznikom invalidity.
Žalobca ku dňu vzniku invalidity, t.j. 17. 05. 2017 dosiahol 35 rokov a mal získať 8 rokov dôchodkového
poistenia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity získal žalobca 1180 dní obdobia dôchodkového
poistenia. Získanie ďalšieho obdobia nebolo preukázané. Žalobca ku dňu invalidity získal 3 roky a
85 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá.

Anipozapočítanídobepoisteniazaobdobieod02.03.2004do30.04.2004,kedybolžalobcaprihlásený
do poistenia ako fyzická osoba, za ktorú poistné platí štát, nesplnil podmienky získania potrebného počtu
rokov a prvostupňový správny orgán žalovaného vydal zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo
dňa 06. 09. 2017, ktorým opätovne zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože sa mu zvýšil počet
dní dôchodkového poistenia na 1240, t.j. 3 roky a 145 dní.

K námietke žalobcu, že mu nebola zhodnotená doba starostlivosti o matku od 01. 09. 2011 do 28. 02.
2017 je nedôvodná, pretože žalobca nebol povinne dôchodkovo poistený, pretože si nepodal prihlášku
na dôchodkové poistenie, a preto mu toto obdobie nie je možné zhodnotiť.

Žalobcovi pre dôchodkové účely nebolo zhodnotené ani obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných
občanov od 01. 01. 2004 do 19. 01. 2004, od 28. 07. 2004 do 07. 07. 2004, od 10. 02. 2009 do 31. 03.
2010, od 02. 08. 2010 do 02. 11. 2010, od 28. 02. 2011 do 01. 05. 2011, od 05. 09. 2011 do 13. 12.
2011 a od 05. 04. 2017 do 16. 05. 2017, pretože toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia
podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z.

Podľa § 142 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, je možné poistné
na dôchodkové poistenie doplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba
a/ mala prerušené poistenie podľa § 26 citovaného zákona,
b/ bola fyzickou osobou s odvodovou úľavou podľa § 4 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona,

c/ bola zaradená do evidencie nezamestnaný občanov, alebo
d/ sústavne sa pripravila na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole po dovŕšení 16
rokov veku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v súčasnosti platná právna úprava umožňuje fyzickej osobe dodatočne

zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ak bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov po 31. decembri 2003.
To znamená, že ak sa účastník konania rozhodne zaplatiť dodatočne poistné na dôchodkové poistenie
za toto obdobie, započíta sa mu predmetné obdobie na dôchodkové účely.

Žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak nesplnil druhú podmienku,
a to potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.

5. Podľa § 72 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov najmenej

8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 17. 05. 2017
žalobca získal 1240 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo sú 3 roky a 145 dní obdobia dôchodkového
poistenia.

6. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného

dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia, okrem
období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak
tento zákon neustanovuje inak.Žalobcovi pre dôchodkové účely nebolo zhodnotené ani obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných
občanov od 01. 01. 2004 do 19. 01. 2004, od 28. 07. 2004 do 07. 07. 2004, od 10. 02. 2009 do 31. 03.
2010, od 02. 08. 2010 do 02. 11. 2010, od 28. 02. 2011 do 01. 05. 2011, od 05. 09. 2011 do 13. 12.

2011 a od 05. 04. 2017 do 16. 05. 2017, pretože toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia
podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z.

7. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie
dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa

zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj
- v období pred 01. 01. 2001 doba vedenia v evidencii nezamestnaných,
- v období od 01. 01. 2001 do 31. 12. 2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti.

Keďže vyššie uvedené obdobie trvalo u žalobcu po 31. 12. 2000 a nebola mu vyplácaná podpora v
nezamestnanosti, toto obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového
poistenia.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles

schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

III.

8. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorom namietal nesprávnosť
rozhodnutia žalovaného. Poukázal na to, že niektorí ľudia z jeho okolia neboli vôbec zamestnaní, nemalivôbec odpracované roky a poberajú invalidný dôchodok. I keď je možné v jeho prípade doplatiť poistné,
on však nemá žiadne finančné prostriedky na to, aby ich doplatil. Žije len z dávok, ktoré poberá v hmotnej
núdzi.

IV.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29. 11. 2017 poukázal na to, že i keď žalobca splnil
prvú podmienku nároku na invalidný dôchodok, že bol uznaný posudkovým lekárom za invalidného,

pretože jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou, avšak žalobca nesplnil druhú podmienku, a to potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia, na vznik nároku na invalidný dôchodok, kde vzhľadom na jeho vek nad 34-40
rokov je najmenej 8 rokov a zisťuje sa pred vznikom invalidity. Žalobca pred vznikom invalidity, t.j. pred
17. 05. 2017 získal 1240 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 3 roky a 145 dní, nesplnil však
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný

dôchodok, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá. Žiadal vzhľadom na skutkové a právne dôvody žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.

V.

10. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedenýchvžalobežalobcomprejednalbezpojednávaniaapodľa§190SSPdospelkzáveru,žežaloba
nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
11.Povyhodnotenízávažnostidôvodovžalobyvovzťahuknapadnutémurozhodnutiusprávnehoorgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by

sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
12. Žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 06. 07. 2017 o invalidný dôchodok od 06. 07. 2017. Po podaní
žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nových Zámkoch dňa

06. 07. 2017, ktorý ho uznal za invalidného s mierou poklesu 55 % od 17. 05. 2017. Žalobca splnil
medicínsku podmienku na invalidný dôchodok, avšak nesplnil druhú podmienku ustanovenia § 70 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak poistenec sa stal
invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, čo v danom prípade žalobca
nezískal. Ku dňu vzniku invalidity k 17. 05. 2017 získal iba 1240 dní, čo je 3 roky a 145 dní obdobia

dôchodkového poistenia, vzhľadom na jeho vek podľa § 72 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. je
nad 34 do 40 rokov potrebný počet rokov dôchodkového poistenia najmenej 8 rokov.
13. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o
sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu.
14. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť

rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.
Žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom ďalšiu dobu poistenia, ktorá by mu mala byť
započítaná.

15. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu

trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).