Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Er/171/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8204112888
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8204112888.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so
sídlom Pribinova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: A. S., H.. XX.X.XXXX, C. V..
E.. H. XX, XXX XX C., o vymoženie 33,19 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 14,83 EUR v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 21.5.2004 u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie
na podklade vykonateľného Rozhodnutia OR PZ v Bardejove č.k. B. zo dňa 28.3.2003. Súdny exekútor
požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktoré mu tunajší súd udelil dňa 9.6.2004.
2. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.
4. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od

uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v
zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie
súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka
sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a
plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto
je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

5. Rozhodnutie o uložení sankcie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2003 a vykonateľnosť dňa
13.4.2003. Z uvedeného vyplýva, že trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu
uplynula dňa 13.4.2006 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
6. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,

ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli vydané do
dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je
preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení
sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie.

Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plnérešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti
a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom
vznikli.

7. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
8. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone

jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,
osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta
výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

9. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne
platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej
normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v

zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase
aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
10. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a

nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba
použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

11. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre
účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje
vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava.
Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v
tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v §

88 ods. 1 zák. o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy
preto musí podľa nej aj skončiť.
12. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
13. V zmysle ust. § 200 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie,

teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods.
1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný.
Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade
zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je
situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie

a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z
možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že
oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej

lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom
konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda
aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol
ovplyvniť.
14. O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 200 ods. 2 v spojení s § 197 ods. 1 zák. č.

233/1995Z.z. a §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov účinnej do 30.04.2008 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 14,83 EUR a
zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.15. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z.z.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti.
16. Podľa ust. § 15 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej
činnosti:
a. získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b. doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d. doručenie exekučného príkazu,
e. doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f. doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g. každé zisťovanie bydliska povinného,

h. každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i. každé zisťovanie účtu povinného,
j. každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

17. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky vo výške 6,64 EUR za

čas vynaložený na vykonanie úkonov prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vyhotovenie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Odmenu
za čas strávený vykonávaním prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho prekontrolovanie,
zaevidovanie návrhu do protokolu a vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu duplicity nepriznal, nakoľko v ust. § 15 Vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej

činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto
ustanovení vyňal normotvorca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená
kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3
Vyhlášky (znenie účinné do 30.4.2008) a odmenou podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky. Tieto úkony exekučnej
činnosti sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tento úkon exekučnej činnosti

odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia. Úkony získanie
poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie nesporne v sebe
zahŕňa aj samotné prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho prekontrolovanie, zaevidovanie
návrhu do protokolu a vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (za ktoré
odmena súdnemu exekútorovi vôbec nepatrí nakoľko ide o bežnú administratívnu prácu vykonanú v

súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora - § 25
Vyhlášky). Súd má za to, že paušálne odmeňovaný úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie
zahŕňa aj spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie a je neprípustné, aby jeden úkon bol odmeňovaný
duplicitnetak,akotosúdkonštatovalvyššie.Rovnakosúdnepriznalexekútoroviodmenuzačasstrávený
vykonávaním úkonu spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, vypracovanie vrátenie poverenia a

vypracovanie vyúčtovania exekučného konania, nakoľko ide o jednoduchý administratívny úkon, ktorý
nesmeruje priamo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, teda nejde o čas účelne vynaložený na
exekúciu. Úkon vyčíslenie trov exekúcie súdny exekútor nevykonáva v záujme dosiahnutia vymoženia
pohľadávky oprávneného ale vo vlastnom záujme (ako účastníka konania), preto tento čas nie je možné
hodnotiť ako účelne vynaložený na exekúciu a za tento mu priznať odmenu.

18. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) a §15 ods. 1 vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. vo výške 6,64 EUR za 2 úkony (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie).
19. Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého exekútorského
spisu a v ňom založených doručeniek. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného v sume 5,72

EUR.
20. Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny
exekútor je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 2,47 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie
súdneho exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 14,83 EUR.

Poučenie:Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Bardejov.

Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.