Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/374/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416201177
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5416201177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v sporovej veci žalobcu:
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený splnomocneným
zástupcom: JUDr. Ján Šoltés, advokát, W., O. X, proti žalovanému: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O.,
Ľ. Q. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 1.461,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 7Csp/7/2016-73 zo dňa 17. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 7Csp/7/2016-73 zo dňa 17. mája 2017 zastavil konanie v
časti o zaplatenie 355,70 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 16.03.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a zároveň zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v
rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka,
a.s., dňa 20.4.2016 doručenou žalobou žiadala súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť 1.461,88 eur s
príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 4.
6. 2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa pôvodný
žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému
bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 % a ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal
žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600,- eur a bol povinný platiť mesačnú splátku 20,- eur.

Žalovanýsineplnilsvojepovinnostizozmluvyajehodlžnýzostatokrozdielmedzikreditnýmiadebetnými
položkami predstavoval 1.461,88 eur. Na základe žiadosti pôvodného žalobcu súd uznesením č.k.
7Csp/7/2016-51 zo dňa 27.12.2016 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a vstúpil súčasný
žalobca.
Žalovaný sa vyjadril tak, že on od pôvodného žalobcu nikdy nebral žiadny úver ani pôžičku.
Dňa 6.4.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 355,70 eur s prislúchajúcim úrokom
z omeškania, preto v tejto časti súd konanie zastavil. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním

mal zistené, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 1.106,18 eur s príslušenstvom na tom
skutkovomzáklade,žejeprávnymnástupcomnazákladezmluvyopostúpenípohľadávok,uzatvorenejs
pôvodným žalobcom Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá žalovanému poskytla úver prostredníctvom
kreditnej platobnej karty, ktorý úver žalovaný nesplatil. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že on soVšeobecnou úverovou bankou, a.s. nikdy žiadnu úverovú zmluvu nepodpísal a úver ani pôžičku si
nezobral. Súd z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 9. 2016 zistil, že pôvodný žalobca
Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 19. 9. 2016 svoju

pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejedávanej veci
ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, preto uvedené bolo potrebné posúdiť v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a § 23a zákona č. 634/ 1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Skúmal, či došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky a či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.
Súd konštatoval, že žalobca okrem oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 9. 2016 súdu

nepredložil žiaden dôkaz ohľadne postúpenia pohľadávky z pôvodného žalobcu, a teda nepreukázal,
že by pôvodný žalobca pred postúpením pohľadávky splnil voči žalovanému povinnosť písomne ho
vyzvať na zaplatenie jeho záväzku, podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Týmto ustanovením je
vyjadrené oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu
napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Toto ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby
podnikala kroky k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru bez toho, aby sa

dlh neustále zvyšoval. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto
počas trvania záväzkového vzťahu postúpila pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktoré napríklad
nepodlieha dozoru Národnej banky Slovenska. Postúpenie pohľadávky banky voči klientom je práve
také postúpenie pohľadávky, ktorej obsah sa postúpením zmení. S každou pohľadávkou banky voči
klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky na podnikanie bánk podľa

zákona o bankách, ako aj bankové tajomstvo. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá
týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatne mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom -
postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom a dlžníkom. Preto
je dôvodný záver, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z
takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach

dlžníka. Preto ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi
za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky z banky na inú osobu je, aby
bol dlžník ohľadom tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Poťažne zmluva
o postúpení pohľadávky, uzatvorená medzi pôvodným a súčasným žalobcom je pre rozpor so zákonom

absolútne neplatná. Pokiaľ si teda žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku na základe úverovej
zmluvy s pôvodným žalobcom, súd dospel k záveru, že na podanie takejto žaloby nie je aktívne vecne
legitimovaný, a preto z tohto dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol,
že s rozsudkom nesúhlasí. Aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazuje oznámením o postúpení
pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané doporučene pod číslom zásielky RF179836078SK, čo
preukazujepodacímhárkom.Zásielkasoznámenímopostúpenípohľadávkybolazasielanádoporučene
do dispozičnej sféry žalovaného. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne

hmotnoprávne preukázali aktívnu legitimáciu v tomto spore. Takýto postup preukázania aktívnej
legitimácie je plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou praxou bežne akceptovateľný. V tomto
podporne odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003,
v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej

pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ Nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie bankovej
pohľadávky, za účelom preukázania našej aktívnej legitimácie súdu podaním zo dňa 04.04.2017
predložili aj výzvu právneho predchodcu, banky, zo dňa 02.05.2013 vrátane doručenky - vrátenej
obálky. Predloženou výzvou, doručovanou žalovanému na adresu, ktorá je uvedená v zmluve o úvere,

preukazujú splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 93 ods. 8 zákona o
bankách. Súd prvej inštancie tento predložený listinný dôkaz nevykonal, čo má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej. V tomto spore preukázali, že právny predchodca dňa 02.05.2013 vyzval
žalovaného na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením pohľadávky. Žalovaný napriek písomnej
výzve právneho predchodcu svoj dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal viac

ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaný napriek výzve banky bol viac ako 90 dní v omeškaní so
zaplatením svojho dlhu voči banke, na ktorého zaplatenie bol preukázateľne vyzvaný, týmto boli splnené
zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách. K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo riadne a platne,čím je daná naša aktívna legitimácia v tomto spore. K ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách považuje
za potrebné uviesť, že zákon o bankách v tejto časti nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.

Účelomdotknutéhoustanoveniazákonajeprelomeniebankovéhotajomstvaanieobmedzeniemožnosti
postúpiť bankovú pohľadávku, čo nepochybne vyplýva zo systematického začlenenia dotknutého
ustanovenia zákona, ako aj dôvodovej správy k ust. § 92 vládneho návrhu zákona o bankách: „V
ustanoveniach odsekov 1 až 7 (teraz ods. 8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového
tajomstva“. Zákon o bankách ani dôvodová správa k nemu neobsahujú žiadne ustanovenie o tom, že by

podmienky uvedené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách podmieňovali platnosť postúpenia bankovej
pohľadávky. Podporne v súlade s eurokonformným výkladom smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúce sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v
sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromní a elektronických komunikáciách) poukazuje
aj na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ z 22. novembra 2012 vo veci C119/12, Josef Probst
proti mr.nexnet GmbH.ECLI:EU:C:2012:748, ktorý výslovne viaže možnosť postúpenia pohľadávky

operátora na viazanosť postupníka telekomunikačným tajomstvom, nespochybňuje však samotnú
možnosť postúpenia pohľadávky. Okrem jazykového výkladu je nevyhnutné pri výklade právnych
predpisov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu brať na zreteľ ústavný
príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad
rámec zákonom uvedených prípadov (Nález Ústavného súdu SR z 3. júla 2008 sp.zn. I.ÚS 242/07).

Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel.
Súčasne si uplatňuje trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý opäť zdôraznil, že si vo VÚB nebral žiadnu
pôžičku ani úver. Zároveň prehlásil, že od žalobcu nedostal žiadnu doporučenú úradnú zásielku, a preto

navrhuje, aby rozsudok bol potvrdený.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas stranou sporu (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, § 378 ods. 1 v spojitosti s

ust. § 219 ods. 1,3 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil
z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu
a vyhodnotením toho, čo uviedli strany sporu v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvej

inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vecne správne
rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, preto s poukazom na citované
ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa odvolací súd len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania a stanoviska procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Prijaté právne závery jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil.

7. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.
Preto s poukazom na uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých
založil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil ako vecne správny.

8. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, úspešný bol žalovaný, preto odvolací súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O trováchodvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď
o výške tejto náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)