Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914204436
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7914204436.3

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: spoločnosť Český inkasní
kapitál, a.s., Václavské námestie 808/66, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ 27646751, proti žalovanej: N.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, U., v konaní o zaplatenie úrokov z úveru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou vedenou pred Okresným súdom Trebišov pod sp. zn.
6C/158/2013, doručenou súdu dňa 26.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
219.333,66 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 206.928,36 od 1.4.2010
do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 07.10.2008 so žalovanou

zmluvu o úvere č. 3935271803 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
200.000 Kč s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 13,06% p. a.. Žalovaná sa zaviazala splácať
úver v pravidelných mesačných splátkach po 3683 CZK. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoje
povinnosti zo zmluvy a dostala sa do omeškania s platením splátok, došlo k zosplatneniu úveru ku dňu
19.7.2009.Žalovanúčiastku219.333,66CZKkudňupostúpeniapohľadávky,t.j.kudňu31.03.2010tvorí
istina v sume 206.928,36 CZK, poplatky 98 CZK, úroky z omeškania 12.307,30 CZK. V tomto konaní

sp. Zn. 6C/158/2013 súd vo veci vydal európsky platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 219.333,66 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy
206.928,36 od 1.4.2010 do zaplatenia a trovy konania.

2. Uznesením zo dňa 10.02.2014, č. k. 6C/158/2013-36 súd pripustil rozšírenie návrhu zo dňa
20.08.2013 o úroky z úveru vo výške 13,6% ročne z čiastky 206.928,36 CZK počnúc od 20.07.2009 do

zaplatenia, ktoré vylúčil na samostatné konanie, ktoré je predmetom tohto konania vedeného pod sp.
zn. 6C/62/2014.

3. V tomto konaní súd vo veci vyhlásil dňa 28.04.2014 rozsudok, č. k. 6C/62/2014-22, ktorým zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z úveru vo výške 13,6% ročne z čiastky 206.928,36 CZK počnúc od
20.07.2009 do zaplatenia. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala

odvolanie žalovaná.

4. Krajský súd v Košiciach, uznesením č. k. 1Co/819/2014-34 zo dňa 22.9.2015 zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil,

preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6C/158/2013
a to so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o úvere, dodatkom k zmluve o úvere, výzvou s
úhrade, predžalobnou upomienkou, Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, a.s., a

zistil tento skutkový stav veci:

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania,
postúpená na žalobcu. Tunajší súd uznesením č. k. 6C/62/2014-57 zo dňa 06.04.2017 pripustil zmenu
strany sporu na strane žalobcu.

8. Česká sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaná ako klient uzavreli zmluvu o úvere č. 3935271803, ktorou
sa banka zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky až do výšky 200.000 CZK a to najneskôr
do 19.11.2008 a žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver pravidelnými 84 mesačnými splátkami
v sume po 3675 CZ vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude zaplatená dňa 20.11.2008
a posledná splátka dňa 20.10.2015.

9. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne, a.s. ( ďalej len „Všeobecné
obchodné podmienky“ ) a klient prehlásil že je jej známy obsah podmienok, súhlasí s nimi bez
akýchkoľvek výhrad a zaväzuje sa ich dodržiavať.

10. Klient sa zaväzuje splatiť banke úroky z úveru vo výške 13,06% ročne. Úroková sadzba je nemenná
po celu dobu trvania zmluvy (bod 9 zmluvy).

11. Z bodu 1. a 2. Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že tieto stanovujú základné pravidlá,
ktoré sa uplatnia pre všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzavretých v

súvislosti s poskytovaním bankových obchodov a na právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s jednaním
medzi bankou a klientom a tvoria neoddeliteľnú súčasť ktorejkoľvek zmluvy či iných dojednaní medzi
bankou a klientom.

12. V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b)

Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je
možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu,
pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v
splátkach alebo zmluvu v akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

13. Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má
tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy
môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16
bod 1., 2. nariadenia ).

14.Vzmyslecitovanýchustanovenínariadeniajezrejmé,ževdanejvecivzhľadomnabydliskožalovanej
na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980 ( tzv. Rímsky

dohovor ) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.

16. Podľa bodu 28. Všeobecných obchodných podmienok si účastníci zvolili ako právny poriadok, ktorým
sa riadi ich zmluvný vzťah právny poriadok Českej republiky, preto má súd za to, že rozhodným právom,
ktorým sa spravuje predmetný zmluvný záväzok je právo Českej republiky.

17. Podľa § 497 Obchodního zákoníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej čiastke a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.

18. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam
uvedených zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).19. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

20. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon
poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací
predpis.

22. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a

poplatku z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo
sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza
kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.

23. Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených

Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných
právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia
Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba
použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá

nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského
zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

24. Žalovaná pred súdom vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, preto bolo
povinnosťou súdu sa s touto vyporiadať.

25. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodního zákonníku právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

26. Podľa § 388 ods. 1 Obchodního zákonníku premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

27. Podľa § 100 Občanského zákoníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 101 Občanského zákoníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom
sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z
tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.30. Žalovaná je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrela zmluvu o úvere,
obsah ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky
režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej

zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o úvere ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom.
V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a
ustanoveniami Občanskeho zákoníka.

31. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať

právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo
20/09 ). Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. §
52 a nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny
vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

32. Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa

5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci ( predmetom konania bol nárok na
zaplatenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Česká sporiteľňa, a.s.
a žalovanou ako spotrebiteľkou ) uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, a že postavenie
spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o
úvere, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolutným obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na

ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi
nepodnikateľmi,alebodvomipodnikateľmi,resp.akbynešloospotrebiteľskúzmluvu.Trebapripomenúť,
že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť.

33. Čo sa týka začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza
do úvahy v zmysle § 101 Občanskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz, v prejednávanej sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovanej plnenia, dňom nasledujúcim
po dni zosplatnenia pohľadávky t. j. dňom 20.07.2009 a všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula
preto dňom 20.7.2012. Žaloba bola doručená súdu až dňa 26.8.2013, teda po uplynutí všeobecnej

trojročnej premlčacej lehoty, (pozn. aj po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty) preto súd vylúčený nárok
žalobcu o zaplatenie úrokov z úveru vo výške 13,6% ročne z čiastky 206.928,36 CZK počnúc od
20.07.2009 do zaplatenia celom rozsahu zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej tak vznikol
nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej v
súvislosti so súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.