Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 4, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221447
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116221447.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený:
JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: A. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, H., o zaplatenie sumy 2.233,45 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 973,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50% ročne zo sumy 973,57 eura od 03.11.2013 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 30,- eur splatných vždy do 28. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane

sa splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo dňa 27.09.2016, doručenou
tunajšiemu súdu dňa 29.09.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.233,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne

od 03.11.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
pôžičke evid.č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky
4.188,48 eura. Žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba - podnikateľ. Podľa zmluvy o pôžičke
mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 89,79 eura. Do dňa
spísania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1.351,03 eura. Vzhľadom na to, že

žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a
včas, pôvodný žalobca dňa 25.10.2013 listom vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorazovo. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku
dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.233,45 eura. Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil zákonné
úroky z omeškania, pričom si neuplatnil zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade
splátok a úhrad. Ako dôkazy pôvodný žalobca označil a predložil Zmluvu o poskytnutí pôžičky č.
XXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky (VOP), Predžalobnú upomienku zo dňa 25.10.2013,

fotokópiu doručenky, Prehľad splátok a úhrad, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2017,
Podací hárok.3. Uznesením č.k. 11Csp/100/2016-20 zo dňa 11.04.2017 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania
na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s. a na jeho miesto vstúpila ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 25.10.2017, k tejto uviedol, že súčasný stav
finančných prostriedkov jeho osoby je na úrovni insolventnosti. Jediným možným spôsobom úhrady
budú splátky z invalidného dôchodku po zaplatení záväzkov voči SR (Soc. poisťovňa). Súčasne
požiadal, aby bolo postupované v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. s prihliadnutím na bezúročnosť

a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a elektronickou lustráciou
žalovaného v Sociálnej poisťovni (§ 295 CSP), keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním
v ich neprítomnosti, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) a žalovaný uzavreli dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi pôžičku vo výške 2.500,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 48-ich mesačných splátkach
vo výške 89,79 eura. Ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške 32%, priemerná hodnota
RPMN bola uvedená vo výške 21,06%. Z článku 6 ods. 6.2 VOP vyplýva, že splátky sú splatné do 20.

dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z článku 6 ods. 6.4 VOP vyplýva, že prvá splátka je splatná
nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Z článku 12 ods. 12.2 VOP vyplýva, že klient ako aj spoločnosť
súoprávnenízmluvukedykoľvekvypovedaťbezuvedeniadôvodu.Žalovanýnauvedenúzmluvuzaplatil,
vychádzajúc z Prehľadu splátok a úhrad, celkom sumu 1.351,03 eura. Predžalobnou upomienkou zo
dňa 25.10.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného, aby do troch dní uhradil všetky splátky

jednorazovo.Predžalobnáupomienkaboladňa30.10.2013doručenážalovanému.Zmluvouopostúpení
pohľadávok bola pohľadávka ku dňu 18.01.2017 postúpená zo spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s. na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sazaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. (2)

18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej

účet.

24. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.)
a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ,
zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
zmluvy o pôžičke vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako

spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a
vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v
danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný

vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa).

29. Súd dodáva, že na posúdení uvedeného vzťahu ako spotrebiteľského nič nemení skutočnosť,

že v zmluve sa uvádza IČO žalovaného. Zo zmluvy totiž nevyplýva, že by pôžička žalovanému bola
poskytnutá za účelom výkonu podnikania, keď samotná skutočnosť, že žalovaný bol v čase uzavretia
zmluvy podnikateľom, neznamená, že uvedenú zmluvu uzatváral za účelom podnikania. Zároveň súd
uvádza, že údaj o IČO sa nachádza v časti „Údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii“ a nie v
časti „Osobné údaje o klientovi“, z čoho je zrejmé, že údaje o jeho podnikaní sú uvádzané za účelom

posúdenia jeho príjmových pomerov, a nie za účelom jeho identifikácie, v ktorej časti sa uvádza iba
rodné číslo žalovaného. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný zmluvu uzavrel ako fyzická
osoba pre svoje osobné potreby, pričom žalobca nepreukázal, že by žalovaný uzavrel zmluvu za účelom
podnikania.

30. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva
má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ,

musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc
ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota
splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným
ustanovením.Zmyslom§9ods.2písm.f)ZoSÚje,abyspotrebiteľužpripodpisezmluvybolinformovaný

o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom
k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako
chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 89,79 eura bez
bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku
splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovaťv ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré
nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a
ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa

a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno
nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov
a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa,
aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je
dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na

úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu
neobsahujú, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Rovnako v zmluve chýba náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento
údaj nie je uvedený výslovne a zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých uvádzaných údajov
tomuto zodpovedá.

31. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia
pohľadávkyodprávnehopredchodcu,nemánároknazaplatenieúrokuzpôžičky,anižiadnychpoplatkov,
ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.

32. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie

môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku
23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a
poplatkov.

33. Splátky pôžičky boli podľa VOP splatné do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná
20.05.2012. Vychádzajúc z toho, že poskytnutá pôžička 2.500,- eur je bezúročná a bez poplatkov,
z výšky splátky 89,79 eura, zo splatnosti splátok 20. deň v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa
20.05.2012, žalovaný mal povinnosť vrátiť sumu pôžičky v 28 splátkach splatných vždy 20. dňa v mesiaci

počínajúc 20.05.2012 a končiac 20.08.2014, z toho 27 splátok vo výške 89,79 eura a poslednú splátku
dňa 20.08.2014 vo výške 75,67 eura, t.j. (27 x 89,79 eura) + 75,67 eura = 2.500,- eur. Z uvedeného
vyplýva, že prvých 17 splátok splatných dňa 20.05.2012 až 20.09.2013, každá vo výške 89,79 eura bolo
splatných viac ako tri roky pred podaním žaloby na súd (dňa 29.09.2016), a teda nárok žalobcu pri týchto
splátkach je premlčaný.

34. Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu
§ 100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,

či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení §
5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom
vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je
pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a

teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany
spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby
skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu.35. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom

premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

36. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu

normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť
na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z
dôvodu premlčania nároku žalobcu by nebolo možné mu uplatnený nárok pri prvých 17 splátkach pre
ich premlčanie priznať, a preto súd žalobu v tomto rozsahu vo výroku II. zamietol, a síce pokiaľ ide o
splátky splatné dňa 20.05.2012 až 20.09.2013, každá vo výške 89,79 eura, s výnimkou splátok, ktoré
si žalobca z dôvodu ich uhradenia zo strany žalovaného v konaní neuplatnil. Za premlčané považoval

súd aj uplatnené úroky z omeškania z týchto splátok, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú
jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako
hlavný peňažný záväzok.

37. Pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania vo vzťahu k jednotlivým splátkam, súd poukazuje na

rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/115/2016-146 zo dňa 26.07.2017, ktorý v obdobnej veci v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „z obsahu pripojenej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.9.2006
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nesporne vyplýva, že plnenie úveru medzi
zmluvnými stranami bolo dohodnuté v mesačných splátkach v počte 60 vždy k 20. dňu v kalendárnom
mesiaci vo výške splátky 1.091,- Sk, pričom prvá bola splatná dňa 20.10.2006 a konečná splatnosť úveru

20.9.2011. Je teda nesporné, že dané plnenie bolo dohodnuté v splátkach, bola teda naplnená hypotéza
cit. ust. § 103 Občianskeho zákonníka a preto v danom prípade premlčacia doba jednotlivých splátok
začala plynúť vždy odo dňa ich zročnosti, ako to správne zohľadnil prvoinštančný súd v preskúmavanom
rozsudku. Skutočnosť, že zmluva obsahuje i konečnú splatnosť dlhu, ako na to poukazuje odvolateľ,
nijako nevylučuje, že ide o dohodu o plnení v splátkach podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Konečná

splatnosť úveru musí byť v spotrebiteľskej zmluve uvedená na základe požiadavky zákona. Jej uvedenie
v zmluve ale žiadnym spôsobom nemá vplyv na výslovné zmluvné dojednanie o plnení dlhu v splátkach.“

38. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za

bezúročný a bez poplatkov. S prihliadnutím na premlčanie prvých 17 splátok s príslušenstvom, súd
uznal za preukázaný nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie splátok splatných od 20.10.2013 do
20.08.2014, a to 10 splátok vo výške 89,79 eura a posledná splátka vo výške 75,67 eura, celkom 973,57
eura, t.j. nárok žalobcu na vrátenie nepremlčanej nevrátenej istiny pôžičky, na zaplatenie ktorej sumy
súd zaviazal žalovaného vo výroku I. rozsudku.

39. Keďže žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od
žalovaného popri plnení istiny vo výške 973,57 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa
03.11.2013, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 02.11.2013. Vychádzajúc z uvedeného a s

poukazom na § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 03.11.2013.
Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 973,57
eura, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy.

Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 03.11.2013, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému
dňu bola 0,50%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
8,50% (8 + 0,50 %) ročne zo sumy 973,57 eura od 03.11.2013 do zaplatenia.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za odôvodnenú len v časti o

zaplatenie sumy 973,57 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 973,57 eura od
03.11.2013 do zaplatenia, preto jej vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku
II. zamietol.41. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

42. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného a

skutočnosti, že žalovaný podľa výsledku elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni poberá invalidný
dôchodok vo výške 207,- eur mesačne, z ktorého sú mu vykonávané zrážky vo výške 5,- eur mesačne,
mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach po 30,- eur mesačne so
splatnosťou do 28. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej
splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného uhradený
žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia),

pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením
čo i len jednej splátky.

43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

47. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a
čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalobcovi bola z istiny 2.233,45 eura s príslušenstvom priznaná suma
973,57 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 44% a hrubý úspech žalovaného
56%, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 12% (56 - 44). Súd však žalovanému nárok na náhradu

trov konania vo výroku III. nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že
v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania,
bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia
čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).