Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116206096
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1116206096.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: Ľ.

A. , nar. XX.XX.XXXX, bytom N. S. XX, Bratislava, právne zast.: JUDr. Jozef Madej, advokát, Laurinská
3, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o zaplatenie náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu majetkovej škody vo výške 672,10 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 4087,20 eur, všetko spolu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Súd žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2016 domáhal náhrady majetkovej škody, a to
skutočnej škody a ušlého zisku vo výške spolu 86.758,53 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-
eur, v zmysle §8 ods. 5 písm. c) zákona č. 514/2003 Zb. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci rozhodnutím o väzbe. Nezákonná väzba bola žalobcovi uložená v trestnom
konaní vedenom Okresnou prokuratúrou Bratislava IV pod sp. zn 1Pv/784/12 a Okresným súdom
Bratislava IV pod sp. zn. 0Tp/206/2012. Dňa 05.10.2012 bolo Okresným riaditeľstvom Policajného

zboru v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície, vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, ČVS:
ORP-717/2-OVK-B4-2012 a súčasne aj vznesené obvinenie proti žalobcovi za zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Žalobca bol ako
obvinený v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 0Tp/206/2012 zo dňa 07.10.2012
vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť momentom obmedzenia jeho osobnej slobody, t.j.
dňom 04.10.2012 o 03.30 hod. Obhajca žalobcu ako obvineného o rozhodovaní o väzbe svojho
klienta upovedomený nebol. Žalobca podal proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, ČVS: ORP-717/2-

OVK-B4-2012 zo dňa 05.10.2012, prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá
bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3Tpo/91/2012, zo dňa 06.11.2012.
Dňa 03.12.2012 podal žalobca cestou svojho obhajcu dovolanie voči uzneseniu krajského súdu a
súčasne žiadosť o prepustenie z väzby, zrušenie obvinenia a zastavenie trestného stíhania. Žiadosť
o prepustenie z väzby, zrušenie obvinenia a zastavenie trestného stíhania bola uznesením krajského
súdu zamietnutá. Žalobca podal dňa 04.03.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu znova
žiadosť o prepustenie z väzby, zrušenie obvinenia a zastavenie trestného stíhania. Na základe tejto

žiadosti bol dňa 08.03.2013 Okresnou prokuratúrou pre Bratislavu IV vydaný príkaz na prepustenie
žalobcu z väzby na slobodu, č.k. 1Pv 784/12 - 53. Následne dňa 27.05.2013 prokurátorka Okresnej
prokuratúry Bratislava IV vydala uznesenie, ktorým vec postúpila Obvodnému úradu Bratislava, odboru
všeobecnej vnútornej správy, pretože výsledky prípravného konania ukázali, že nešlo o trestný čin.Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaná dňa 11.08.2015 na
Generálnu prokuratúru SR a ňou postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu
bola posúdená ako nedôvodná. Žalobca uviedol, že mu v rámci trestného konania bolo odňaté právo

na obhajobu, zároveň bol obmedzený na osobnej slobode v rozpore so zákonom a napokon samotné
dôvody väzby nikdy neexistovali. Dňa 07.10.2012 v čase 18:30 bolo uznesením Okresného súdu
Bratislava IV rozhodnuté, že príslušný súd berie vtedy obvineného žalobcu do väzby. Avšak v čase
rozhodovania o vzatí obvineného do väzby už márne uplynula maximálna možná doba na obmedzenie
osobnej slobody obvineného v zmysle § 73 ods. 5 Trestného poriadku. Obvinený bol obmedzený

na osobnej slobode dňa 04.10.2012 o 03:30, a preto obvinený mal byť bezodkladne prepustený na
slobodu. Zo strany príslušného súdu a orgánov činných v trestnom konaní došlo k odopretiu práva
žalobcu na obhajcu. Keď v čase rozhodovania o väzbe mal žalobca zvoleného právneho zástupcu,
ktorý však nebol upovedomený o rozhodovaní o vzatí do väzby svojho klienta. Príslušný súd odôvodnil
uznesenie o vzatí žalobcu do väzby ust. § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku teda, že žalobca
bude naďalej pokračovať v agresívnom správaní voči svojej družke a deťom, a vyhrážky aj zrealizuje.

Žalobca vo svojej výpovedi zo dňa 05.10.2012 uviedol, že aby nedošlo k stretom s poškodenou,
bude dočasne bývať u svojho brata. Poškodená spolu s deťmi už v tom čase nebývala na adrese
spoločného bydliska so žalobcom, pretože rodinní príslušníci žalobcu vymenili zámky na predmetnom
byte vo vlastníctve žalobcu a poškodená nemohla tento byt opätovne využívať. Ako reálnu hrozbu
považoval príslušný súd aj skutočnosť, že žalobca je vlastníkom strelných zbraní. Všetky jeho strelné

zbrane spolu so strelivom však boli príslušníkmi policajného zboru zaistené. Tieto skutočnosti žalobca
súdu opakovane zdôraznil už v sťažnosti zo dňa 22.10.2012 s tým, že dôvody väzby neexistujú.
Znalec ustanovený v trestnom konaní na základe psychologického vyšetrenia žalobcu skonštatoval,
že jeho cieľom nie je ublížiť druhému. Znalec súčasne skonštatoval, že údajná poškodená má sklon k
agresívnemu, resp. direktívnemu správaniu. Z jej povahy vyplýva, že udalosti vnímala dramatickejšie,

ako sa stali, väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, na základe ktorého bol
žalobca vzatý do väzby nikdy neexistoval. Nie je preto možné, aby si tento vzatie do väzby spôsobil sám.
Žalobca v súvislosti s pobytom vo väzbe nemohol efektívne komunikovať so sociálnou a zdravotnou
poisťovňou, mobilnými operátormi, poskytovateľmi internetových služieb či plynárenskou spoločnosťou,
čím mu vznikli nedoplatky a zbytočné dlhy, ktoré vyústili do exekúcie. Počas väzby žalobcu prišlo k

odcudzeniu elektroniky a drahých cenností z jeho bytu. Išlo najmä o zberateľské mince z bieleho a žltého
kovu, notebook zn. ASUS s inštalačným CD a programovacími káblami. Pod tlakom urýchlenej potreby
finančných prostriedkov bol žalobca nútený predať byt, a to výrazne pod cenu.

Skutočnú škodu, ktorú si žalobcu v konaní uplatnil predstavuje:

- pokuta Daňového úradu zo dňa 07.03.2014 , č. 9103307/5/889001/14/Tat vo výške 30,-eur
- poplatok za opätovné zapojenie distribúcie elektriny do odberného miesta vo výške 54,49 eur,
- platby za zásielky posielané do ústavu na výkon väzby prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vo výške
12,80 eur a 4,- eur

- poplatky za osvedčenie pravosti podpisu vo výške 4,78 eur,
- poplatok za upomienky Slovanet vo výške 4,- eur,
- poplatok za porušenie povinnosti Slovanet vo výške 283,35 eur ,
- poplatok za odpojenie Orange Slovensko , a.s. vo výške 19.90 eur,
- poplatok za upomienku Slovanet 2 x vo výške 1,- eur

- poplatok za znovupripojenie po omeškaní platby Orange Slovensko, a.s. vo výške 19,94 eur,
- poplatok za odpojenie Orange Slovensko, a.s. vo výške 3,98 eur,
- poplatok za upomienku Orange Slovensko, a.s. vo výške 1,33 eur,
-trovysúdnehokonaniaprotistranyzavymáhanienedoplatkuzanájomné-BYTY,s.r.o.,Janotova14-16,
Bratislava vo výške 6,60 eur (kolok) a vo výške 266,88 eur (trovy právneho zastúpenia),

- škoda spojená s nevýhodným predajom bytu vo výške 30.500,- eur
- notebook zn. ASUS čiernej farby s inštalačným CD a programovacími káblami vo výške 300,- eur
- programovací prevodník vo výške 70,- eur
- mince, pamätné ceniny vo výške 6000,- eur,
- nedoplatok úhrad spojených s užívaním bytu vo výške 250,05 eur.

Spolu : 37.965,92 eur.

Ďalej žalobca tvrdil, že následkom väzby došlo k zmareniu výkonu viacerých dohodnutých prác a
utrpela jeho dobrá povesť seriózneho podnikateľa, čo spôsobilo stratu príjmu z podnikania. V dôsledkunezákonnej väzby nemohol žalobca vykonávať podnikateľskú činnosť, čím nedošlo k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na existenciu zákaziek a pravidelný chod
vecí. K strate zisku prišlo v konkrétnych prípadoch, a to:

Žalobca uzatvoril uzavrel dňa 05.12.2011s vlastníkmi bytov a NP Doležalova 1-13, zastúpenými
správcom BYTOKOMPLET-D, s.r.o., so sídlom Kamenárska 18, Bratislava zmluvu o dielo č. 05/12/2011
nadodávkuainštaláciuvstupnéhobezkontaktnéhoelektronickéhoprístupovéhosystémuBES.Dodávka
a inštalácia bola rozdelená do troch etáp, pričom prvú a druhú etapu žalobca ukončil. Tretiu etapu

poskytovania služieb, konkrétne vchody č.5 a č.9 na základe ponuky č.11NA0034 v hodnote 4.684,38
eur nemohol žalobca z dôvodu vzatia do väzby uskutočniť. Uplatnený ušlý zisk predstavuje 4.684,38 eur.

Žalobca prijal elektronickú objednávku od vlastníkov bytov domu Pri Kríži 38,40 v Bratislave zo dňa
31.10.2012 na neodkladnú realizáciu diela - kamerový systém, DVR +2x kamera - štandardná kvalita,
nočné videnie, v hodnote 1056,83 eur. Predmetné dielo nemohol z dôvodu nezákonnej väzby vykonať

a teda prišiel o tento príjem vo výške 1056,83 eur.

Žalobca prijal dňa 22.10.2012 elektronickú objednávku od p. Igora Krajčiho, Doležalova 1-13, Bratislava
na opravu zámku v hodnote 100,- eur. Predmetné dielo nemohol z dôvodu nezákonnej väzby vykonať
a teda prišiel o tento príjem vo výške 100,- eur.

Žalobca mal uzavretú paušálnu dohodu s p. Antonom Spišákom na práce a opravy v obytnom dome v
hodnote 30,- Eur. Počas väzby žalobcu bolo potrebné opraviť svetlo na základe elektronickej objednávky
zo dňa 12.10.2012 a vyhotoviť kľúč na základe objednávky zo dňa 10.10.2012. Taktiež mal žalobca
na základe elektronickej objednávky zo dňa 03.10.2012osadiť menovky. Z dôvodu nezákonnej väzby

nemohol žalobca práce vykonať a teda prišiel o príjem vo výške 3 x 30,- eur.
Žalobca uzavrel dňa 26.07.2012 so Slovenským národným múzeom, Múzeum Červený kameň, 900 89
Častá zmluvu o dielo č. SNM-MČK-INÉ-2012 na dodanie tovaru s montážou pri obnove kamerového
systémuvhodnote2,861,40eur.Žalobcanemoholzdôvodunezákonnejväzbyzrealizovaťzazmluvnené
dielo, teda mu ušiel príjem vo výške 2,861,40 eur.

Žalobca uzavrel so spoločnosťou Summer house s.r.o, zmluvu , predmetom ktorej bolo zhotovenie
elektroinštalácie na rekreačnej chate, v hodnote 40.000,- eur. Z dôvodu nezákonnej väzby nemohol
žalobca práce vykonať a teda prišiel o príjem vo výške 40.000,- eur.
Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel v dôsledku nezákonnej väzby, ktorú
odôvodňoval tak, že k jeho zaisteniu došlo dňa 04.10.2012 priamo v jeho obydlí, čo mali možnosť

sledovať aj ostatní obyvatelia paneláku, ktorí žalobcu i jeho rodinných príslušníkov osobne poznajú.
Po prepustení z väzby žalobca zaznamenal zmeny správania svojho okolia k jeho osobe. Začal byť
terčom posmeškov a osočovaní. Pre žalobcu bola po prepustení z väzby traumatická aj bežná návšteva
miestnych potravín, kde si na neho ukazovali prstom a odmietali ho obslúžiť. Tento zásah spôsobil
žalobcovi apatiu, smútok a dlhodobý psychický stres. Samotný nezákonný pobyt vo väzbe, ktorý trval

5 mesiacov a 4 dni, vnímal žalobca veľmi intenzívne. Neoprávnený pobyt vo väzbe považuje za vážny
zásah do svojej osobnej slobody a práva na pokojný súkromný život, Obzvlášť nepríjemné bolo, že
išlo o uzavretú väzbu, kde mal žalobca počas 24 hodín iba hodinovú prestávku na prechádzku. Stres
z väzobného prostredia sa jednak nepriaznivo odrazil na jeho psychickom stave, ale mal aj vplyv na
pretrhnutiesociálnychväzieb.Poprepustenízväzbynaslobodusadlhšiudobuzajakávalabolutiahnutý,

nemal záujem komunikovať ani s priateľmi Žalobca mal problém zaradiť sa do bežného života a dodnes
cíti duševnú nepohodu. Najhoršie pociťoval navrhovateľ narušenie svojho vzťahu s maloletým synom -
Alexom. Počas pobytu vo väzbe nemal možnosť vidieť svojho syna ani komunikovať s ním, či podieľať
sa akýmkoľvek spôsobom na jeho výchove a živote. Žalobca zmeškal aj stužkovú slávnosť svojej dcéry
- Simony a Vianoce, ako aj mnohé rodinné oslavy, čím prišiel o možnosť stretnúť sa s blízkymi a vytvoriť

si tak cenné spomienky. V tomto štádiu už nemožno uskutočniť zadosťučinenie iba ospravedlnením
zo strany orgánov konajúcich v mene štátu, ale na mieste je tiež náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú si
žalobca uplatnil vo výške 10.000,- eur.

2.Kužalobežalobcusavyjadrilžalovaný,ktorýžiadalžalobužalobcuakonedôvodnúzamietnuť,pretože

podľa žalovaného nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody. Podľa názoru žalovanej došlo k väzobnému stíhaniu žalobcu výlučne jeho zavinením, pričom
poukazuje na jeho vyjadrenie počas výsluchu pred sudcom pre prípravné konania OS Bratislava IV
dňa 07.10.2012, keď uviedol, že svoje správanie voči poškodenej večer dňa 04.10.2012 prehnal, tedapodľa žalovaného existoval reálny základ pre rozhodnutie o vzatí žalobcu do väzby podľa § 71 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku. Odôvodnenosť väzby bola potvrdená Krajským súdom v Bratislave, keď
sťažnosť žalobcu voči uzneseniu OS Bratislava IV, sp.zn.0Tp/206/2012 z 07.10.2012 a z 19.12.2012

bola Krajským súdom v Bratislave zamietnutá. Po postúpení veci Okresnému úradu Bratislava, odboru
všeobecnej vnútornej správy, tento uznal žalobcu za vinného o spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) z.č. 372/1990 Zb. a uložil mu pokutu vo výške 70,- eur. Toto
rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odborom opravných prostriedkov
zo dňa 11.08.2014. Žalovaný považuje za nepochybné, že ku spáchaniu skutku žalobcom prišlo, aj

keď tento nemal intenzitu trestného činu. Žalovaná má za to, že vznesenie obvinenia žalobcovi a jeho
väzobné stíhanie bolo dôvodné, pretože v čase rozhodovania o vzatí žalobcu do väzby existovalo
dôvodné podozrenie, že žalobca sa dopustil zločinu, ktorý sa mu kládol za vinu. Pre vzatie žalobcu do
väzby postačovalo podľa žalovaného podozrenie zo spáchania trestného činu a nebolo nevyhnutné, aby
bola trestná činnosť spoľahlivo preukázaná ako v prípade podania obžaloby. Vo vzťahu ku žalobcom
tvrdenému porušeniu práva na obhajobu, ako aj tvrdenému obmedzeniu jeho osobnej slobody po dlhší,

ako zákonom maximálne určený čas, žalovaný uviedol, že s týmito námietkami sa už skôr vysporiadal
Krajská súd v Bratislave vo svojom uznesení z 06.11.2012 sp.zn. 3Tp/91/2012 a tiež, že súd rozhodujúci
o žalobcom uplatnenom nároku nie je oprávnený posudzovať procesný postup orgánov činných v
trestnom konaní alebo postup súdu v trestnom konaní. Pokiaľ ide o nárok na náhradu majetkovej škody
žalobcu vo forme ušlého zisku žalovaná namietala vo vzťahu ku škode vo výške 4684,38 eur, ktorá mala

žalobcovi vzniknúť zo zmluvy o dielo č. 05/12/2011 podpísanej 05.12.2011, že táto bola uzatvorená vyše
10 mesiacov pred vzatím žalobcu do väzby. Žalovaný vychádzala z predpokladu, že malo ísť o 3.etapu
vykonania prác. V čl. 4 bod 4.1 zmluvy o dielo je definovaný termín realizácie diela, ktorý však nie je
ohraničený presným dátumom. Žalobca nepreukázal, že práve v dôsledku väzobného stíhania nemohol
vykonať 3.etapu diela v uplatňovanej sume. Z článku 7 zmluvy o dielo vyplýva, že žalobca zamestnával

ako zhotoviteľ , resp. spolupracoval pri vyhotovovaní diela s technikmi, a teda nie je vylúčené, že dielo
mohlo byť zhotovené technikmi žalobcu. Podľa názoru žalovanej nepreukázal žalobca príčinnú súvislosť
medzi namietanou škodou a väzobným stíhaním. Žalovaný namietal, že zo žalobcom predložených
emailových objednávok od tretích osôb, ktoré označil žalovaný za svojich zákazníkov nie je zrejmé
ako vyčíslil ušlý zisk v sume 100,- eur a 3 x 30,- eur. Vo vzťahu ku žalobcom uplatnenému nároku

na náhradu ušlého zisku vo výške 2861,40 eur mal žalovaný za to, že žalobca uzatvorenie zmluvy
o dielo č. SNM-MČK-INÉ- 2012 predmetom, ktorej bola obnova kamerového systému - dodávka a
inštalácia10kskamieranapájacíchzdrojovsmontážounepreukázalaďalejžalovanýnamietalabsenciu
príčinnej súvislosti medzi vznikom ušlého zisku a väzbou. Podľa žalovanej vyvoláva pochybnosti aj
vyhláseniespoločnostiSummerhouse,s.r.o.,ktorávňomuvádzala,ževobdobí11/2012spolupracovala

so žalobcom na zákazke „Elektroinštalácia-rekreačná chata Jahodná, rozpočet : 3000,- eur“ napriek
tomu, že od 04.10.2012 bol žalobca vo väzbe. Zmluvu na elektroinštaláciu v hodnote 40.000,- eur, o
ktorejžalobcatvrdil,žejusospol. Summerhouse,s.r.o.uzatvoril,nikdynepredložilaaniinýmspôsobom
nepreukázal existenciu tvrdenej zákazky. Predloženie vyhlásenia spol. Summer house, s.r.o. považoval
žalovaný za účelové a nepreukazujúce tvrdený ušlý zisk žalobcu vo výške 40.000,- eur. Záverom podľa

žalovanej nepreukázal žalobca existenciu majetkovej škody vo výške 48.792,61 eur titulom ušlého zisku,
ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s namietaným rozhodnutím o väzbe.

Vo vzťahu ku žalobcom uplatneného nároku na náhradu skutočnej škody vo výške 37.965,92 eur
žalovaná uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosť, že žalobca predložil daňové priznanie

za IV.štvrťrok 2012 až dňa 06.07.2013, t.j. po vyše 4 mesiacoch po prepustení z výkonu väzby. Navyše
žalobca splnomocnil p. Radovana Bartoviča na všetky právne veci týkajúce sa daňového úradu, teda
ide o nesplnenie povinnosti splnomocnenou osobou, za ktorú žalovaná nenesie zodpovednosť. Vo
vzťahu k platbám za zásielky zasielané do ústavu na výkon väzby namietala žalovaná, že náklady
poštovného nevznikli žalobcovi ale p. Radovanovi Bartovičovi, a preto neprišlo ku škode na strane

žalobcu a túto si nemôže uplatniť. Vo vzťahu ku nárokom žalobcu na zaplatenie poplatkov v súvislosti so
zmluvným vzťahom s mobilným operátorom, poskytovateľom internetového pripojenia a dodávateľom
elektrickej energie a tiež vo vzťahu ku nároku na zaplatenie škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi
úhradou trov súdneho konania protistrany žalobcu vo výške 266,88 eur a 6,60 eur žalovaný namietal,
že medzi vznikom škody a väzbou žalobcu neexistuje príčinná súvislosť, keď všetky náklady žalobcu

vznikli v dôsledku nesplnenia si jeho povinnosti, resp. nesplnenia povinnosti žalobcom splnomocneného
zástupcu p. Radovana Bartoviča a nie v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaná namietala pokiaľ ide
o nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 30.500,- eur, pretože bol nútený predať byt výrazne pod
cenu, že predaj bytu a dohoda o výške kúpnej ceny bytu bola slobodným prejavom vôle žalobcu,čo žalobca sám deklaroval v čl. X ods. 6 kúpnej zmluvy, za ktorý nemôže žalovaná niesť žiadnu
zodpovednosť. Pokiaľ ide o náhradu škody v súvislosti s predmetmi odcudzenými žalobcovi namietla
žalovaná nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože nemôže niesť zodpovednosť za konanie tretej

osoby, ktorá mala odcudziť predmety patriace žalobcovi. Z dôvodu, že žalobca splnomocnil p. Radovana
Bartoviča na jeho zastupovanie vo vzťahu ku spol. BYTY, spol. s r.o. nenesie podľa žalovanej , táto
zodpovednosť za nedoplatok na nákladoch spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2013 do
28.02.2013 a súčasne namieta nedostatok príčinnej súvislosti medzi požadovanou náhradou škody a
väzobným stíhaním. Výdavok vo výške 100,- eur uplatnený ako náklady na naftu za účelom stretnutia

s exekútorom podľa žalovanej žiadnym spôsobom nepreukázal a žalovaná namietala aj neexistenciu
príčinnej súvislosti medzi väzobným stíhaním a ním vynaloženými nákladmi.

Vo vzťahu ku žalobcom uplatnenej náhrady za nemajetkovú ujmu uviedol žalovaný, že táto prichádza do
úvahy až v tom prípade, ak nepostačuje žiadna iná forma zadosťučinenia a predpokladá značnú mieru
zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom výšku nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť výlučne súd

a to s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy ako aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k zásahu
do osobnostnej sféry osoby došlo. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy je súd limitovaný ustanovením
§ 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. a celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona
nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy v roku 2012, počas
ktorého bol žalobca vo väzbe 2 mesiace a 27 dní bola 272,90 eur/ netto, pričom jej päťdesiatnásobok

činí 13.645,- eur. V roku 2013, počas ktorého bol žalobca vo väzbe 2 mesiace a 8 dní bola výška
minimálnej mzdy 283,90 eur/ netto a jej päťdesiatnásobok predstavuje sumu 14.195,- eur. Celková doba
trvania väzby žalobcu bola 5 mesiacov a 4 dni, za vykonanie ktorej žalobca požaduje sumu vo výške
až 10.000,- eur. Podľa názoru žalovanej je uvedená suma neprimerane vysoká. Žalovaná poukázala
na prípad Winkler, kedy bol sťažovateľ odskodnený sumou 8.000,- eur za väzbu v trvaní 6 mesiacov,

pričom však bol sťažovateľ vo väzbe bez toho, aby existovalo rozhodnutie o predĺžení lehoty jeho väzby.
Samotná existencia nezákonného rozhodnutia o väzbe neznamená podľa žalovanej automatický nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a žalobcu okrem bremena tvrdenia zaťažuje aj dôkazné
bremeno, pričom žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho vzatím do väzby prišlo k narušeniu
vzťahov v jeho súkromnom alebo spoločenskom živote.

3. Obsahom repliky doručenej súdu dňa 09.11.2016 reagoval žalobca na námietky žalovanej, že
k väzobnému stíhaniu prišlo výlučne zavinením žalobcu. Žalobca uviedol, že len na základe jeho
výpovede v rámci jeho výsluchu dňa 07.10.2012 podľa, ktorej svoje správanie voči poškodenej večer
dňa 04.10.2012 prehnal nie je možné dospieť k záveru o zavinení si väzby žalobcom. Predmetné

vyjadrenie žalobcu bolo znakom toho, že si uvedomil nevhodnosť svojho správania, a teda nemohol
mať úmysel spáchať trestný čin. Podľa žalobcu samotný fakt, že sa trestné stíhanie a vzatie do väzby
spočiatku javilo ako dôvodné, nemôže ako také odôvodniť zamietnutie nároku na náhradu škody, pričom
poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4 MCdo 15/2009 a sp.zn. 1 Cdo/68/2010. Podstata nároku
na náhradu škody sa teda v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v

trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. AK by sa
mala argumentácia žalovanej v prípade postúpenia veci na priestupkové konanie uplatňovať v praxi,
znamenalo by to reálnu nevymožiteľnosť nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonne vedeným
trestným stíhaním a väznením. Z dikcie § 8 ods. 5 písm. c) z.č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že zákonodarca
predpokladal možnosť vzniku nároku na náhradu škody aj v prípade, keď síce bolo vedené trestné

konanie a obvinený bol stíhaný väzobne, avšak vec bola postúpená inému orgánu. Argumentácia
žalovanej podľa žalobcu neobstojí, pretože by v praxi znamenala, že každý kto sa dopustil priestupku,
avšak spočiatku bolo voči nemu nezákonne vedené trestné stíhanie nemá na náhradu škody nárok a
citované ust. § 8 ods. 5 písm. c) z.č. 514/2003 Z.z. by bolo nadbytočné.

4. Žalovaná vo svojej duplike doručenej súdu dňa 05.01.2017 zotrvala na svojej argumentácii vo vzťahu
k zavineniu väzby žalobcom ako aj vo vzťahu k nepreukázaniu existencie nároku na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s vykonanou väzbou. Napriek tomu, že z vyhodnotenia
dôkazov z prípravného konania vyplýva, že konanie žalobcu nedosiahlo intenzitu trestného činu, je
nepochybné, že skutok sa stal. Žalovaná má za to, že si žalobca väzobné stíhanie zavinil sám. Žalobca

nebol príkazom Okresnej prokurátorky pre Bratislavu IV, č.k. 1Pv/784/12-53 z 08.03.2013 prepustený
z dôvodu, že sa skutok nestal, ale z dôvodu , že pominuli dôvody väzby a dňa 27.05.2013 uznesením
sp.zn. 1Pv/784/12-1101 bola trestná vec žalobcu postúpená správnemu orgánu, ktorý konanie žalobcu
kvalifikoval ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď konštatoval, že správanie žalobcusa vymyká riadnemu spolunažívaniu osôb a odporuje normám služného správania. Podľa žalovanej
ak žalobca poukazuje na negatívne vnímanie jeho osoby zo strany okolia, tieto reakcie nesúvisia s
väzobným stíhaním žalobcu, ale so skutkom ktorý žalobca spáchal, t.j. priestupkom proti občianskemu

spolunažívaniu. AK prišlo k narušeniu dobrej povesti žalobcu a k negatívnym reakciám žalobcovho okolí,
nie je uvedené v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s výkonom väzby žalobcu, ale v príčinnej
súvislosti so skutkom, ktorý sa stal. S poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka nie je podľa žalovanej
možnédospieťkzáveruopotrebepriznanianáhradynemajetkovejujmyžalobcovivpeniazoch,atoaniv
prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože k spáchaniu

samotného skutku, t.j. k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu došlo a takéto uplatnenie práva
žalobcom,jepotrebnéposúdiťakorozpornésdobrýmimravmi.Žalovanážiadalažalobužalobcuvcelom
rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.06.2017 uviedol, že pod zavinením
väzby, ako to ustanovuje § 8 ods. 6 z.č. 514/2003 Z.z. nie je možné vnímať samotné dôvody, pre ktoré

bol žalobca obvinený a stíhaný. K zavineniu si väzobného stíhania by došlo vtedy, ak by žalobca svojim
iným konaním dal orgánom činným v trestnom konaní dôvod na väzobné stíhanie.

6. Nakoniec vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 01.08.2017 poukázala žalovaná na
potrebu zohľadnenia ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ako aj ust. § 17 ods.

2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy,
pričom podľa názoru žalovanej je uplatnené právo zo strany žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a
zároveň žalobca ani nepreukázal nedostatočnosť konštatovania porušenia práva . Vo vzťahu k otázke
zavinenia si väzby žalobcom žalovaná v celom rozsahu zotrvala na svojej argumentácii v písomných
podaniach zo dňa 08.07.2016 a zo dňa 22.12.2016. Žalovaná zastáva názor, že zavinenie žalobcu

na vzatí do väzby treba skúmať z hľadiska dôvodov, pre ktoré bol žalobca do väzby vzatý, a to vo
vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ktoré súd rozhodujúci o väzbe zvažoval, a ktorými vzatie do väzby
odôvodnil. V prípade žalobcu rozhodol Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 07.10.2012, sp. zn.
0Tp/206/2012 o jeho vzatí do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko
„existencia väzobných dôvodov je daná tým, že obvinený bude naďalej pokračovať v agresívnom

správaní voči svojej manželke a deťom, že bude pokračovať a svoje vyhrážky zrealizuje,...vzbudzujú
reálnu a dôvodnú obavu, najmä v súvislosti s tým, že obvinený sa poškodenej opakovane vyhrážal
fyzickou likvidáciou celej rodiny. Podľa žalovanej je pre posúdenie miery zavinenia obvineného na
uvaleníväzbyrozhodujúcizistenýskutkovýstavakonanieobvinenéhovčasepredrozhodnutímoväzbe.
Neskôr vykonané dôkazy a nové zistené skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku vedú k prepusteniu

z väzby, prípadne i k oslobodeniu spod obžaloby, nemôžu mať vplyv na hodnotenie stavu veci v čase
rozhodnutia o väzbe, a to poukazom na rozhodnutie NS ČR zo dňa 26.11.2003, sp.zn. 25Cdo 882/2003.
Žalovaná sa k otázke uplatneného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-
eur už vyjadrila vo svojom vyjadrení zo dňa 08.07.2016, v ktorom argumentovala neprimeranosťou
požadovanej výšky s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj limitom, ktorý

je stanovený v § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. a zároveň poukázala na subsidiaritu finančného
odškodňovania vzniknutej nemajetkovej ujmy, ku ktorej má dôjsť až vtedy, keď iná forma zadosťučinenia
nie je dostatočná. Žalovaná taktiež poukázala na to, že žalobca vznik nemajetkovej ujmy v požadovanej
výške nijakým spôsobom nepreukázal. K nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy sa žalovaná
vyjadrila aj vo svojom druhom písomnom podaní vo veci, t. j. vduplike zo dňa 22.12.2016, v ktorej

žalovaná poukázala na potrebu zohľadnenia ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., pričom podľa názoru
žalovanej nie je možné dospieť k záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi v
peniazoch a to ani v takom prípade, ak by boli splnené podmienky pre existenciu zodpovednosti štátu
za škodu, nakoľko v prejednávanej veci ide o také uplatnenie práva, ktoré môže byť posudzované ako
rozporné s dobrými mravmi. Ďalej žalovaná uviedla, že zákon č. 514/2003 Z. z. nezakladá prezumpciu

vzniku nemajetkovej ujmy, pričom nemajetkovú ujmu je nevyhnutné nielen tvrdiť, ale aj preukázať
(rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1684/2010 z 29. 6. 2011). Je teda zrejmé, že vo vzťahu k náhrade
nemajetkovej ujmy je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno a spoľahlivo preukázať tak vznik konkrétnej
nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s titulom ako aj jej presne verifikovateľnú výšku. Je
teda na stranách sporu, aby uniesli bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu a skutočnosti uvádzané v

konaní bez najmenších pochybností preukázali. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
má žalovaná za to, že žalobca za účelom preukázania, že mu vznikla nemajetková ujma nepredložil
žiaden dôkaz, a teda náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázal. Pokiaľ ide o samotnú výšku požadovanej
náhradynemajetkovejujmy,žalobcomuplatnenúsumu10.000,-eur,považuježalovanázaneprimeranú,navyše ak by mal žalobca byť odškodnený, nevysvetlil z akého dôvodu a tieto dôvody ani nepreukázal,
je na mieste priznať mu sumu vyššiu ako je 20,- eur za deň väzby. Žalobca vo vyjadrení zo dňa
22.06.2017 však svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neodvodzuje len od uznesenia o vzatí

do väzby, ale aj od uznesenia o vznesení obvinenia. Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry
Bratislava IV zo dňa 27.05.2013 sp. zn. 1Pv 784/12/1104 bola vec trestného stíhania žalobcu ako
obvineného postúpená Obvodnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko
výsledky prípravného konania ukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok ktorý by príslušný orgán
mohol prejednať ako priestupok. Napriek tomu, že žalovaná nedisponuje informáciou ohľadom presného

dátumu doručenia uvedeného uznesenia žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, je nepochybné, že
mu bolo doručené s krátkym časovým odstupom od jeho vydania. Žalobca sa teda už v priebehu roka
2013 dozvedel o postúpení veci trestného stíhania, a teda že mu v súvislosti s trestným stíhaním mohla
vzniknúť škoda alebo nemajetková ujma. Žalobca si však nárok na náhradu nemajetkovej ujmy titulom
uznesenia o vznesení obvinenia uplatnil v konaní o náhradu škody po prvýkrát až vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 22.06.2017, teda celkom zjavne po uplynutí 3- ročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

Žalobca si náhradu nemajetkovej ujmy titulom uznesenia o vznesení obvinenia dokonca neuplatnil
ani v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, nakoľko zo žiadosti o predbežné
prerokovanie, ktorá bola pôvodne podaná dňa 11.08.2015 na Generálnu prokuratúru SR (neskôr
postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR) jednoznačne vyplýva, že nemajetková ujma mala žalobcovi
vzniknúť v súvislosti s jeho väzobným stíhaním, čo znamená, že k predbežnému prerokovaniu nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy titulom uznesenia o vznesení obvinenia ani nemohlo dôjsť. V nadväznosti
na uvedené, teda ani nemohlo dôjsť k spočívaniu lehoty na uplatnenie takéhoto nároku po dobu 6-
mesiacov v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., z čoho jednoznačne vyplýva, že ak bol nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy titulom uznesenia o vznesení obvinenia uplatnený až dňa 22.06.2017,
bol uplatnený po uplynutí lehoty, počas ktorej by sa žalobca takéhoto nároku mohol hypoteticky úspešne

domáhať. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, či už titulom nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu príslušným orgánom verejnej moci je podľa zákona č. 514/2003
Z. z obligatórnou podmienkou a musí predchádzať uplatneniu nároku pred súdom (napr.: uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.02.2013, sp. zn. 14Co/18/2013; rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 17.03.2008, sp. zn. lCo/189/2007 a iné). Ako však vyplýva zo žiadosti žalobcu o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, o predbežné prerokovanie náhrady nemajetkovej
ujmy žalobca nepožiadal príslušný orgán verejnej moci titulom uznesenia o vznesení obvinenia, ale len
titulom uznesenia o vzatí do väzby, čo malo za následok, že ním uplatnené nároky boli prerokované
výlučne titulom uznesenia o vzatí žalobcu do väzby. Žalobca sa teda v súdnom konaní o náhradu škody
nemôže domáhať náhrady nemajetkovej tzv. titulom uznesenia o vznesení obvinenia. Žalovaná vzniesla

námietku premlčania vo vzťahu ku takto uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom uznesenia vyšetrovateľa Okresného
riaditeľstva PZ v Bratislave IV z 05.10.2012, ČVS:ORP-717/2-OVK-B4-2012, uznesenia Okresného
súdu Bratislava IV z 07.10.2012 sp.zn. 0Tp/206/2012, návrhu Okresnej prokuratúry Bratislava IV z

05.10.2012 č.k. 1Pv 784/12 na vzatie do väzby, sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vzatí do väzby z
2.10.2012,uzneseniaKrajskéhosúduz06.11.2012sp.zn.3Tpo/91/2012,obsahompríkazuprokurátorky
Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 08.03.2013 sp.zn. 1Pv/784/12, uznesenia Okresnej prokuratúry
Bratislava IV z 27.05.2013 sp.zn. 1Pv/784/12, rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor
všeobecnej vnútornej správy z 19.06.2014 číslo OU-BA-OVVS2-2014/002341, rozhodnutia Okresného

úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov z 11.08.2014, číslo: OU-BA-OOP1-2014/059974/BUS
ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

8. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície svojim uznesením
z 05.10.2012 ČVS: ORP-717/2-OVK-B4-2012 začal trestného stíhanie a súčasne stíhal žalobcu ako

obvineného za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d)
Trestného zákona, pretože mal za odôvodnený záver, že obv. Ľ. A. od presne nezisteného obdobia roku
2007 až doposiaľ v spoločnej domácnosti v byte na ul. M. Č.. XXXX/XX M. A. fyzicky a psychicky týra
nevlastného syna F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M. Č.. XXXX/XX M. A., a to prevažne tým
spôsobom, že ho napáda v priemere jedenkrát týždenne tak, že pravou rukou ho udiera do oblasti hlavy,

rúk a chrbta, pričom keď sa schúli na zem, tak ho jeden až trikrát kope do sedacej časti a chrbta nohou,
vulgárne mu nadáva, čím mu spôsobuje modriny na rôznych častiach tela a otlčenie rúk na jeho tvári,
ďalej od presne nezisteného obdobia roku 2009 až doposiaľ v predmetnom byte fyzicky a psychicky
týra P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M. Č.. XXXX/XX M. A., a to prevažne tým spôsobom, žeho napáda jedenkrát až trikrát týždenne tak, že pravou rukou ho udiera do tvárovej a sedacej oblasti,
pričom mu spôsobuje odtlačenie rúk na jeho tvári, pričom obe deti núti v závislosti od jeho nálad alebo
kvôli rôznym maličkostiam, ktorými mu deti nevyhovejú, aby sa postavili tvárou ku vchodovým dverám

s vystretými rukami v priemere dva až trikrát do týždňa po dobu zhruba 1-2 hodín, ďalej v posledných
dvoch rokoch psychicky týra aj svoju družku B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M. Č.. XXXX/XX
M. A., a to prevažne tým spôsobom, že ju ponižuje, nakoľko jej vulgárne pred deťmi nadáva, núti ju
upratovať veci, ktoré predtým rozhádže, vyhráža sa jej fyzickou likvidáciou v prípade, keď sa mu zmieni,
že ho chce opustiť a to slovami, že ju zabije a vyvraždí jej celú rodinu, pričom F. sa taktiež vyhráža

fyzickou likvidáciou v prípade ak ho v niečom neuposlúchne, obvinený taktiež tri až štyrikrát mesačne
zakazuje členom tejto rodiny opúšťať bez jeho dovolenia byt, prijímať návštevy, pričom ich príchody a
odchody monitoruje prostredníctvom nainštalovaných kamerových systémov v byte ako aj v bytovom
dome, taktiež v priemere raz za mesiac odmieta B. B. dávať peniaze na zabezpečenie stravy, menovanú
núti, aby v priemere 2 až 3 hodiny v jeho prítomnosti s ním sedela v obývačke a pozerala televíziu, inak
pustí tak nahlas televíziu, že nikto v domácnosti nemôže spať, pričom obvinený je držiteľom deviatich

strelných zbraní, ktoré má v legálnej držbe uschované v predmetnom byte, vyvolávajúc takto svojim
konaním u B. B. obavu o svoj život a zdravie ako aj jej detí, strach a stres a spôsobujúc takto poškodenej
B. B. a jej deťom fyzické a psychické utrpenie, pričom toto jeho konanie vygradovalo dňa 04.10.2012
v čase okolo 02.10 hod., kedy obvinený v spoločnej domácnosti v byte v A. na ul. M. Č.. XXXX/XX
potom, čo s ním odmietla mať pohlavný styk jej začal verbálne, hlasito vulgárne nadávať, pričom zatiaľ

čo ona sedela a on stál, tak ju ľavou rukou chytil za golier trička smerom hore a druhou pravou rukou
ju chytil za krk a vyhrážal sa jej počas uvedeného incidentu fyzickou likvidáciou. Na základe návrhu
OkresnejprokuratúryBratislavaIV z05.10.2012rozhodolOkresnýsúdBratislavaIVsvojimuznesenímz
07.10.2012 sp.zn. 0Tp/206/2012 o vzatí žalobcu do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,
teda z dôvodu, že žalobca bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo hrozil. Proti uzneseniu o vzatí do väzby podal žalobca
prostredníctvom svojho obhajcu včas sťažnosť, ktorú Krajský súd v Bratislave uznesením z 06.11.2012
sp.zn. 3Tpo/91/2012 ako nedôvodnú zamietol. Príkazom prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava
IV z 08.03.2013 sp.zn. 1Pv/784/12 bol žalobca prepustený z väzby na slobodu, pretože pominuli
dôvody väzby. Okresná prokuratúra Bratislava IV svojim uznesením z 27.05.2013 sp.zn. 1Pv/784/12

postúpila vec trestného stíhania obvineného žalobcu Obvodnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej
vnútornej správy, pretože výsledky prípravného konania ukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok,
ktorý by mohol tento príslušný orgán prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d) z.č. 372/1991 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava,
odborom všeobecnej vnútornej správy z 19.06.2014 číslo OU-BA-OVVS2-2014/002341 ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 18.08.2014 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru opravných
prostriedkov z 11.08.2014, číslo: OU-BA-OOP1-2014/059974/BUS bol žalobca uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) z.č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 70,- eur.

9. Podľa § 8 ods. 5 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto
bol vzatý do väzby, ak
a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,
b) bol oslobodený spod obžaloby alebo

c) vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a) z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu,
ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 17 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov platného a účinného do 31.12.2012, výška nemajetkovej ujmy spôsobenej
rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj
začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov platného a účinného od 01.01.2013, výška náhrady nemajetkovej ujmy
priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa § 19 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov platného a účinného od 01.01.2013, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 15 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov platného a účinného od 01.01.2013, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov platného a účinného od 01.01.2013, zo žiadosti zo žiadosti musí byť zrejmé,
kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha , akým
spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu
škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej

moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov platného a účinného od 01.01.2013, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a
z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

10. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur za nezákonnú
väzbu a nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku vo výške 86.758,53 eur, ktorá mu mala

vzniknúť v príčinnej súvislosti s nezákonnou väzbou. Žalovaný namietal, že si žalobca väzbu zavinil
sám, keď spáchal skutok, ktorý sa mu kládol za vinu až následne bol tento skutok posúdený ako
skutok, ktorý nenapĺňa znaky trestného činu ale mohol byť a bol posúdený ako priestupok, a preto
mu žiaden zo žalobou uplatnených nárokov nevznikol a ďalej namietal, že žalobca neuniesol dôkaznébremenoohľadompreukázaniakumulatívnejexistenciepodmienokvznikuzodpovednostištátuzaškodu
spôsobenú žalobcovi nezákonným rozhodnutím, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani nároku
na náhradu škody v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Žalovaný považoval žalobcom

uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za odporujúci dobrým mravom, pretože ku spáchaniu
skutku žalobcom prišlo, aj keď tento nebolo možné kvalifikovať ako trestný čin ale išlo len o priestupom
proti občianskemu spolunažívaniu. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.06.2017 začal odvodzovať svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nielen od uznesenia o vzatí do väzby, ale aj od uznesenia
o vznesení obvinenia. Žalovaná vo vzťahu ku nároku žalobcu uplatnenému z titulu nezákonného

uznesenia o vznesení obvinenia vzniesla námietku premlčania a naviac namietala, že o predbežné
prerokovanie tohto nároku v súlade s 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca nikdy príslušný orgán
nepožiadal, hoci ide o obligatórnu podmienku , ktorej splnenie musí predchádzať uplatneniu nároku
pred súdom.

11. Žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že žalobca si väzbu zavinil sám, pretože skutok ktorý sa mu

kládol za vinu spáchal, aj keď sa následným vyšetrovaním preukázalo, že tento nie je trestným činom
ale bol posúdený ako priestupom proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaný videl zavinenie väzby
žalobcom v spáchaní skutku, ktorý sa mu pôvodne kládol za vinu ako trestný čin. Podľa § 8 ods.6
písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. , ktoré predstavuje výnimku z objektívnej zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonnou väzbou, nevznikne nárok na náhradu škody tomu, kto si väzbu zavinil

sám. K otázke zavinenia si väzby obvineným sa vyjadril bývalý Najvyšší súd ČSSR, a to v správe o
účinnosti zákona č. 58/1969 Sb. prejednanej a schválenej plénom dňa 30.11.1977 , sp. zn. Plsf 3/77, v
ktorom uviedol, že aj keď zákon len príkladom uvádza, ktoré konanie obvineného treba považovať za
zavinenie väzby (napr. pokus o útek), rozhodne vždy predpokladá určité konkrétne konanie obvineného,
ktorým dal príčinu na uvalenie väzby. To znamená, že podľa úpravy vzatia do väzby a jej trvania

zakotvenejvTrestnomporiadkubudetuzákonnýdôvodväzby,keďvzmysleustanovenia§67Trestného
poriadku bude tu skutočnosť, ktorá odôvodňuje obavu, že obvinený napr. ujde alebo že bude pokračovať
v trestnej činnosti alebo že bude pôsobiť na svedkov a pod. Pre vylúčenie nároku na odškodnenie
za väzbu malo by však byť preukázané aj určité konanie obvineného, napr. pôsobenie na znalca,
zastrašovanie svedkov, odstraňovanie dôkazov a pod., ktorým dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom

väzby alebo jej predĺženia, lebo len v takomto prípade možno hovoriť o tom, že obvinený mal vinu na
uvalení väzby. Nemožno preto jednoznačne vidieť zavinenie na uvalení väzby len v tom, že okresný
prokurátor zdôvodnil vzatie do väzby konštatovaním, že išlo napr. o osobu niekoľkokrát súdne trestanú
pre majetkové a iné delikty a vzhľadom na osobu páchateľa je nebezpečenstvo, že by mohol ujsť alebo
sa skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a trestu, a že je to dôvodná obava, že by mohol i naďalej

pokračovať v páchaní trestnej činnosti obdobnej povahy. Tieto závery bývalého najvyššieho súdu sú
relevantnými aj pri platnosti a účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z..

Súd dospel k záveru, že neexistuje dôvod na liberáciu štátu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, pretože výklad zavinenia si väzby obvineným by mal byť uskutočnený

reštriktívne teda tak, aby neznamenal vo svojej podstate poprenie úmyslu zákonodarcu založiť
zodpovednosť štátu aj za zákonné rozhodnutie o väzbe. Pod zavinením si väzby sa má na mysli konanie
obvineného, ktorým dáva príčinu na vzatie do väzby, a ktoré ale nespočíva v skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu, pretože tu by nikdy nemohla nastúpiť zodpovednosť štátu za škodu.

Podľa súdu zo samotného správania sa osoby , ktoré správanie orgány činné v trestnom
konaní kvalifikujú ako spáchanie skutku naplňujúceho znaky trestného činu, nemožno usudzovať na
naplnenie liberačnej podmienky zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
spočívajúcej v zavinení si väzby poškodenou osobou. Zavinenie žalobcu na na väzbe, nie je možné
vidieť v tom, že sa dopustil skutku, pre ktorý bol stíhaný, a ktorý ako bolo neskôr zistené, nebol trestným

činom, nenapĺňal znaky trestného činu. Opačným výkladom by každé právom dovolené konanie,
ktoré orgány činné v trestnom konaní nesprávne vyhodnotia ako skutok napĺňajúci znaky trestného
činu, zakladalo väzobný dôvod a liberovalo štát zo zodpovednosti za škodu, teda došlo by k liberácii
zo zodpovednosti za škodu v každom jednotlivom prípade oslobodenia spod obžaloby, zastavenia
trestného stíhania alebo postúpenia veci inému orgánu (v tomto prípade Okresnému úradu Bratislava,

odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku). Nejde teda o to, či sa obvinený dopustil,
aj keď zavinene skutku, ktorým vyvolal podozrenie zo spáchania trestného činu ale o to, či svojim iným
alebo ďalším konaním ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní tak, že bez takéhoto jeho
konania by k návrhu na vzatie do väzby obvineného neprišlo. Žalovaný však žiadne takéto konaniežalobcu, ktorým by žalobca ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní tak, že bez takéhoto
jeho konania by k podaniu návrhu na vzatie do väzby neprišlo, netvrdil a teda ani nepreukázal.

12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v tom smere, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
nezákonným rozhodnutím nie je možné žalobcovi priznať, pretože tento nárok bol žalobcom uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi, súd uvádza, že s touto námietkou žalovaného sa nestotožňuje. Ústava
Slovenskej republiky vo svojom článku 46 ods. 3 a 4 stanovuje právo každého na náhradu škody
spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom s tým, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane
ustanoví zákon. Týmto zákonom upravujúcim podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu je
výlučne zákon č. 514/2003 Z.z.. Aj keď citovaný zákon odkazuje vo svojom § 25 ods. 1 Občianskeho
zákonníka na subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka, vždy sa primárne pri uplatnení nároku
na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) jedná o vzťah medzi jednotlivcom a štátom, ktorý vzniká v
dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu štátu pri výkone verejnej

moci, teda v rámci výkonu zvrchovaného oprávnenia štátu. Z tohto dôvodu je neadekvátne analogicky
posudzovať pravidlá všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu obsiahnutej v Občianskom zákonníku
a pravidlami, ktorými sa riadi zodpovednosť štátu za škodu podľa špeciálneho z.č. 514/2003 Z.z.. Súd
poukazuje na znenie § 17 z.č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého sa v prípade vzniku nemajetkovej ujmy
v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci,

uhrádza sa jednotlivcovi za túto ujmu, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu aj nemajetková ujma v peniazoch. S prihliadnutím na
uvedené súd dospel k záveru, že zákon č. 514/2003 Z.z. stanovil vlastné a úplné podmienky, za
splnenia ktorých štát zodpovedá za nemajetkovú ujmu vzniknutú v dôsledku nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu a stanovil tiež pravidlá poskytnutia zadosťučinenia a formu

zadosťučinenia. Nárok na náhradu nemajetkovej, ktorý vznikol podľa z.č. 514/2003 Z.z. potom nie je
možné zamietnuť s odkazom na § 3 Občianskeho zákonníka. Hodnoty obdobné tým, ktoré sa dovodzujú
aplikáciou § 3 Občianskeho zákonníka sú obsiahnuté v § 17 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z. a podľa súdu je
možné zisťovať rozsah nemajetkovej ujmy výlučne podľa týchto pravidiel.

13. Pokiaľ ide žalobcom dodatočne uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý mal žalobcovi
vzniknúť v dôsledku nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania, namietal žalovaný, že žalobca
nepožiadal o predbežné prerokovanie tohto nároku v zmysle 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z...
Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno vo vzťahu ku preukázaniu, že o predbežné prerokovanie
náhrady nemajetkovej ujmy odvodenej od uznesenia o začatí trestného stíhania, ktoré považoval za

nezákonné, požiadal príslušný orgán štátu. Súd považuje podanie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody za materiálnu podmienku uplatnenia si tohto nároku poškodeným voči
štátu súdnou cestou. Podľa § 16 ods. 4, druhá veta z.č. 514/2003 Z.z. môže totiž poškodený, pri
uplatnení nároku na súde, požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Okrem nedostatku žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania
žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval v akej časti ním uplatnenej nemajetkovej ujmy v celkovej
výške 10.000,- eur si tento nárok uplatnil z titulu nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania.
Nakoniec aj v takomto prípade platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť
nezákonného rozhodnutia, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad tohto rozhodnutia, jeho

vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický
vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
514/2003 Z.z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného
bremena účastníkom konania . Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 467/08) konštatoval, že
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne, ale v záujme
zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.
Tie sú podľa mienky súdu zakotvené práve v zákone č. 514/2003 Z.z., a ich existenciu žalobca v konaní
nepreukázal, keď nepreukázal dopad nezákonného rozhodnutia (uznesenia o začatí trestného stíhania)
na jednotlivé sféry života, a to nielenže žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, ale ani

neposkytol súdu skutkové tvrdenia, o tých okolnostiach z ktorých by bolo možné dovodiť negatívny
dopad vedenia trestného stíhania na život žalobcu. Na základe uvedeného súd žalobcovi nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania nepriznal.14. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ako
zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a to: 1/ existencia
nezákonného rozhodnutia, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp.

existencia nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a
nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ ide o nároky žalobcu na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku
uplatnené v celkovej výške 86.758,53 eur, súd tieto považoval, s výnimkou nároku na náhradu ušlého
zisku vo výške 672,10 eur (pozri bod 18. Odôvodnenia rozsudku) za nedôvodné , a preto žalobu žalobcu
v tejto časti zamietol.

15. V konkrétnosti si žalobca ako to vyplýva z jeho skutkových tvrdení, uplatnil v súvislosti s vykonanou
väzbou nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 4684,38 eur (položka časti b. riadok 1. žaloby),
pričom uviedol, že dňa 05.12.2011 uzatvoril s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na Doležalovej
ulici vchody 1-13 v Bratislave Zmluvu o dielo č. 05/12/2011 na inštaláciu vstupného bezkontaktného
elektronického prístupového systému BES. Dodávka a inštalácia systému boli rozdelené do troch

etáp, pričom dve prvé etapy žalobca ukončil. Tretiu etapu v hodnote 4684,38 eur nemohol žalobca z
dôvodu väzobného stíhania ukončiť. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom
a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Doležalovej 1-13 súd zistil, že jej
predmetom bola dodávka a inštalácia vstupného bezkontaktného elektronického prístupového systému
BES na Doležalovej ul.č. 1-13 Bratislava v celkovej cene podľa jednotlivých ponúk č. 1NA00032,

1NA00033, 1NA00034, pričom cena diela bola dohodnutá vo výške 14947,55 eur bez DPH a 17937,05
eur s DPH. Medzi stranami bol dohodnutý termín začatia realizácie diela do 3 pracovných dní od
pripísania sumy zo zálohovej faktúry na účet žalobcu ako zhotoviteľa a termín uvedenia diela do
prevádzky do 7 pracovných dní po dodaní a namontovaní brán, do ktorých bude systém montovaný.
Žalobca si uplatnil ušlý zisk, ktorý mal spočívať v zmarení príjmu z tretej etapy realizácie diela vo

vchodoch č. 5,9 v sume 4684,36 eur s DPH. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na
pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Náhradu ušlého zisku je však možné určiť len ako rozdiel medzi predpokladaným výnosom z obchodu
a nákladmi, ktoré bolo potrebné vynaložiť na jeho dosiahnutie. V tomto prípade, ako vyplýva z obsahu

ponuky č. 1NA00034 a zo zmluvy o dielo mal žalovaný realizovať dodávku a realizáciu prístupového
systému a súčasťou realizácie diela bola aj dodávka brán a elektrický prístupový systém. Teda v sume
4684,36 eur s DPH, ktorú mal žalobca obdržať za tretiu etapu realizácie prác, bola zahrnutá aj cena
materiálu (brány, káble....), inštalačných prác ako aj zisk žalobcu. Žalobca ale z tejto sumy neodpočítal
náklady (materiálové a režijné), teda tie ktoré by musel vynaložiť na zhotovenie diela v rozsahu jeho

tretej etapy realizácie, ale si uplatnil ako ušlý zisk celú rozpočtovanú sumu tretej etapy realizácie diela.
Táto však podľa súdu nepredstavuje práve z uvedených dôvodov v celej svojej výške zisk žalobcu, a
nie je možné ustáliť v akej výške by tento zisk predstavovala, teda sumu v celej žalobcom uplatnenej
výške nebolo možné posúdiť ako dôvodnú, avšak pri nedostatku ďalších skutkových tvrdení nemohol
súd preskúmať v akej výške by bol nárok žalobcu dôvodný. Okrem toho v zmluve nie je dohodnutý termín

plneniaasplneniadielakonkrétnymčasovýmobdobím.Pretoniejemožnépodľaobsahuzmluvydospieť
k záveru, že žalobca skutočne prišiel o zákazku. Žalobca totiž mohol podľa zmluvy plniť a dodať dielo
aj potom, čo bol z väzby prepustený, pričom nikdy netvrdil, že by objednávateľ od zmluvy odstúpil alebo
inak túto ukončil. Ušlý zisk predpokladá podľa súdu definitívnu stratu ušlého majetkového prínosu, nielen
oddialenie možnosti jeho získania a žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že definitívne predmetnú

zákazku v príčinnej súvislosti s väzbou stratil. Na základe uvedeného súd žalobcovi ním uplatnený
čiastkový nárok titulom ušlého zisku vo výške 4684,38 eur nepriznal.

16. Ďalej si žalobca uplatnil titulom ušlého zisku sumu vo výške 1056,83 eur a vo výške 100,- eur
(položka časti b. riadok 2. a 3. žaloby) dôvodiac tým, že prostredníctvom e-mailu prijal objednávky, a to

od vlastníkov bytov v bytovom dome Pri kríži č. vchodov 38,40 v Bratislave (objednávka z 31.10.2012)
na neodkladnú realizáciu kamerového systému, DVR + 2x kamera v štandardnej kvalite a na nočné
videnie v hodnote 1056,83 eur a od vlastníkov bytov na Doležalovej ul. č. vchodov 1-13 v Bratislave
(objednávka z 22.10.2012) na opravu zámku v hodnote 100,- eur. Žiadnu z týchto objednávok nemohol v
príčinnej súvislosti s väzobným stíhaním zrealizovať. Z listinných dokladov predložených žalobcom (č.l.

83) súd zistil, že vlastníci bytov bytového domu Pri kríži vchody č. 38 a 40 v Bratislave si prostredníctvom
správcovskej spoločnosti objednali neodkladnú realizáciu diela, predmetom ktorého malo byť dodanie
dvoch kamier v štandardnej kvalite na nočné videnie podľa cenovej ponuky z 20.09.2012 a inštaláciu
kamerového systému s navrhovanou cenou diela vo výške 1056,83 eur. Objednávka zasielaná velektronickej forme bola adresovaná žalobcovi a odoslaná dňa 31.10.2012. Ušlý zisk je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt napriek tomu, že s ohľadom na pravidelný beh vecí sa takéto rozmnoženie majetkových hodnôt

dalo očakávať. Nepostačuje pritom len pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti,
ale musí byť naisto dané a v tomto smere je dôkazné bremeno na poškodenom, teda žalobcovi, že
pri pravidelnom behu vecí, mohol žalobca dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku.. Strata
nároku na zaplatenie dohodnutej odmeny zo zmluvy o dielo, v dôsledku nemožnosti splniť svoje
zmluvné záväzky, môže samozrejme predstavovať ušlý zisk, ale na druhej strane ušlý zisk nemôže

predstavovať len zmarenie zamýšľaného zárobkového zámeru, alebo prísľub možného zárobku, ak
nie je takýto majetkový prínos podložený existujúcimi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že ak
by nenastala škodná udalosť (v tomto prípade väzba žalobcu) zamýšľaný zisk by žalobca skutočne
dosiahol. Žalobca by podľa názoru súdu preukázal dôvodnosť svojho nároku len vtedy, ak by tvrdil
a preukázal, že s vlastníkmi bytov uzatvoril konkrétnu zmluvu, predmetom ktorej by bola realizácia
kamerového systému. Žalobca však preukázal len doručenie objednávky, teda návrh na uzatvorenie

zmluvy zo strany objednávateľa, nie však jej akceptáciu, keďže objednávka bola žalobcovi doručená
elektronicky v období, keď bol väzobne stíhaný. V tomto prípade nebolo naisto dané, že by žalobca,
nebyť väzobného stíhania, objednávku vlastníkov bytov aj akceptoval, a to za podmienok uvedených
v objednávke a naviac aj v tomto prípade by ušlý zisk predstavoval len čiastku, ktorú by žalobca za
obvyklých okolností z daného obchodu získal, s prihliadnutím na náklady potrebné a vynaložené na

dosiahnutie tohto zisku. Keďže malo ísť o dodanie a inštaláciu kamier, žalobca by musel nevyhnutne
vynaložiť minimálne náklady na obstaranie kamier, ktoré by sa stali predmetom inštalácie. Žalobca
nielenže neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania ušlého zisku, ktorý by nebol len hypoteticky
tvrdenou možnosťou prínosu jeho majetkových hodnôt, ale v tomto smere si žalobca nesplnil ani svoju
povinnosť tvrdenia. Žalobca totiž netvrdil, že by na základe objednávky uzatvoril s vlastníkmi bytov

zmluvu o dielo, teda netvrdil také skutkové okolnosti, z ktorých by súd mohol dovodiť reálnosť obchodu
a nepovažovať tento obchod len za hypotetický a potom aj následne považovať žalobcom uplatnený
nárok, za nárok na náhradu hypotetického ušlého zisku a nie skutočného ušlého zisku. Žalobca tiež
netvrdil a teda ani nepreukázal také skutkové okolnosti, na základe ktorých by súd mohol ustáliť výšku
ušlého zisku z predmetného obchodu, ak by tento posúdil ako reálny a nie hypotetický. Ušlý zisk totiž

nemohla predstavovať celá odmena za dielo, pretože táto zahŕňala aj obstaranie kamier, ktoré bolo
potrebné následne inštalovať, teda minimálne náklady na obstaranie kamier by bolo potrebné zo sumy
1056,83 eur odpočítať. V tomto smere však žalobca neposkytol súdu žiadne skutkové tvrdenia.

Pokiaľ ide o ďalšiu elektronickú objednávku vlastníkov bytov v bytovom dome na Doležalovej ul.č.

vchodov 1-13 v Bratislave (č.l. 84) vo vzťahu ku nedôvodnosti nároku žalobcu súd odkazuje na rovnaké
dôvody ako ich uvádzal a vysvetľoval vo vzťahu ku žalobcom uplatnenému nároku na náhradu ušlého
zisku vo výške 1056,83 eur. Naviac súd uvádza, že v tomto prípade nie je vôbec zrejmé ako žalobca
dospel k záveru, že mu v súvislosti s vykonanou väzbou ušiel zisk práve vo výške 100,- eur. Zo žalobcom
predložených listinných dokladov - emailovej správy z 22.10.2012 a z 31.10.2012 nevyplýva nielenže

cena diela ale ani objednávka akýchkoľvek prác alebo dodávok. Obsahom elektronickej správy je totiž
len konštatovanie o nefunkčnosti zámku na kontajnerovom stojisku , na ktorý upozornili vlastníci bytov
v bytovom dome. Z uvedeného však súd môže rovnako dovodiť, že sa jednalo o reklamáciu skôr
žalobcom vykonaného diela. Teda hypotetický záver o objednaní si vykonania diela u žalobcu z listín ním
predložených nevyplýva. Naviac už vôbec z obsahu listín nevyplýva ním tvrdená výška zisku 100,- eur.

V smere preukázania svojho nároku na náhradu ušlého zisku vo výške 100,- eur súd potom konštatuje,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, a preto súd posúdil tento nárok
žalobcu ako nedôvodný.

17. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 3 x 30,- eur (položka

časti b. riadok 4., 5. a 6. žaloby) dôvodiac, že mal s p. Antonom Spišiakom uzatvorenú dohodu na
práce a opravy v obytnom dome paušálne v hodnote 30,- eur. Počas väzby žalobcu bolo na základe
emailových objednávok zo dňa 12.10.2012, dňa 03.10.2012 a dňa 10.10.2012 potrebné vyhotoviť kľúč,
osadiť menovky a opraviť svetlo. Žalobca nemohol tieto práce zrealizovať, keďže v tom čase bola jeho
sloboda obmedzená väzbou. Z obsahu elektronických správ predložených žalobcom súd zistil doručenie

objednávok žalobcovi od Antona Spišiaka na vyhotovenie kľúčov, inštalovanie menoviek na bytoch a
opravu svetla. Žalobca však súdu nepreukázal existenciu tvrdenej dohody , ktorá mu mala zakladať
paušálnuodmenuprikaždomrealizovanomvýkonevovýške30,-eur.Súdsatedastotožnilsnámietkamižalovaného a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, uplatnený nárok na náhradu ušlého
zisku vo výške 90,- eur (3 x 30,- eur) žalobcovi nepriznal.

18. Vo vzťahu ku žalobcom uplatnenému nároku na náhradu ušlého zisku vo výške 2861,40 eur (položka
časti b. riadok 7 žaloby), ktorý odôvodnil žalobca tak, že uzatvoril dňa 26.07.2012 so Slovenským
národným múzeom, Múzeum Červený kameň Zmluvu o dielo č. SNM-MČK-INÉ-2012 na dodanie
tovaru s montážou - obnova kamerového systému v hodnote 2861,40, ktorú z dôvodu nezákonnej
väzby nemohol splniť, súd uvádza: Zo žalobcom predloženej Zmluvy o dielo č. SNM-MČK-INÉ-2012

(č.l.77) súd zistil, že ide o koncept zmluvy, keď táto nebola žiadnou zo strán zmluvy podpísaná. Žalobca
však súčasne predložil ponuku č. 12NA00020 adresovanú SNM, Múzeum Červený kameň na dodávku
kamery, napájacieho zdroja, montáž a demontáž kamery a náklady na cestu do miesta plnenia spolu vo
výške 2861,40 eur. Ponuka bola žalobcom vypracovaná dňa 26.07.2012. Z vykonaného dokazovania
listom SNM, Múzeum Červený kameň z 10.09.2012 vyplýva, že ponuka žalobcu bola akceptovaná.
Žalobca si teda uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku vo výške zhodnej s dojednanou odmenou za

realizáciu diela spočívajúceho v obnove kamerového systému - dodávke a inštalácii 10 ks kamier,
napojenie na zdroj s montážou. Z ponuky žalobcu vyplýva, že cena diela bola tvorená aj cenou 10
kusov kamier spolu vo výške 1450,- eur bez DPH, cenou napájacieho zdroja vo výške 220,- eur bez
DPH, odmenou za realizáciu montáže a demontáže kamier spolu vo výške 672,10 eur (448,10 eur
+ 224,- eur) a nakoniec nákladmi na cestu k zákazníkovi mimo Bratislavu vo výške 42,40 eur bez

DPH. Ušlý zisk žalobcu v tomto prípade však nemôže zodpovedať dohodnutej cene diela, pretože je
potrebné od nej odpočítať náklady potrebné a vynaložené na dosiahnutie tohto zisku, a to sú náklady
na obstaranie kamier a napájacieho zdroja, ako aj náklady na cestu mimo Bratislavy, ktoré žalobca tým,
že dielo nerealizoval ušetril. Majetkový prospech, ktorý žalobca mohol z realizovaného obchodu získať
teda zodpovedá len odmene za montáž a demontáž kamier vo výške celkom 672,10 eur. Súd posúdiac

existenciu podmienok vzniku nároku žalobcu na náhradu škodu, priznal žalobcovi pokiaľ ide o ním
uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 2861,40 eur, len časť tohto nároku vo výške 672,10
eur,keďmalzato,želenvtejtovýškepreukázalžalobcanímtvrdenýnárok.Vtomtoprípadetotižžalobca
odôvodňoval svoj nárok na ušlý zisk konkrétne dojednanou zmluvou o dielo, ktorá bola uzatvorená
na základe ponuky žalobcu č. 12NA00020 a jej akceptácie Slovenským národným múzeom, Múzeum

Červený kameň. K dohode o obsahu zmluvy došlo medzi účastníkmi ešte pred začatím väzobného
stíhania žalobcu a následne väzobné stíhanie zmarilo realizáciu tohto diela žalobcom. Žalobca teda
tvrdil a preukázal konkrétne okolnosti, ktorých posúdením dospel súd k záveru, že nebyť obmedzenia
osobnej slobody žalobcu v dôsledku väzobného stíhania, žalobca by s ohľadom na pravidelný beh vecí
dosiahol rozmnoženie majetkových hodnôt zodpovedajúcich dojednanej odmene za reinštaláciu kamier

vo výške 672,10 eur. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na náhradu ušlého zisku vo
výške 672,10 eur.

19. V poradí posledný čiastkový nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 40.000,- eur (položka
časti b. riadok 8 žaloby) odôvodnil žalobca tak, že uzatvoril so spoločnosťou Summer house s.r.o.

zmluvu na elektroinštaláciu - rekreačná chata v hodnote 40.000,- eur a z dôvodu nezákonnej väzby
nemohol vykonať službu a prišiel o tento príjem. Z obsahu vyhlásenia spol. Summer house s.r.o.
súd zistil, že spoločnosť v období 11/2012 spolupracovala so žalobcom na zákazke: elektroinštalácia -
rekreačná chata Jahodná, rozpočet 3000,- eur, ktorá bola prerušená na jeseň roku 2012 s prihliadnutím
na osobné pomery žalobcu. Spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že so žalobcom plánovala vzájomnú

spoluprácu na projekte približne v hodnote 40.000,- eur. Súd dospel k záveru, že tento nárok na
náhradu škody uplatnený žalobcom nie je dôvodný, keď žalobca neuniesol vo vzťahu ku preukázaniu
nároku dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal jeho tvrdenia o uzatvorení zmluvy , obsahom ktorej
by bol jeho záväzok dodať dielo za odmenu vo výške 40.000,- eur. Žalobca si uplatnil nárok z
nerealizovaného podnikateľského zámeru ( plánovanie vzájomnej spolupráce so spol. Summer house

s.r.o.), teda nárok z hypotetického a nie konkrétneho obchodu. Žalobca nepreukázal žiadnu konkrétnu
a reálnu príležitosť zhodnotenia jeho majetku v tvrdenom rozsahu 40.000,- eur. Ušlý zisk nemôže
podľa súdu totiž predstavovať len akési zmarenie zárobkového zámeru. Teda ak žalobca neodôvodňoval
a nepreukazoval svoj nárok na ušlý zisk, konkrétnou dohodou, predmetom ktorej by bol záväzok
žalobcu poskytnúť konkrétne plnenie a na druhej strane záväzok zaplatiť žalobcovi za poskytnuté

plnenie odmenu vo výške 40.000,-eur, ale tento odôvodňoval len všeobecnými tvrdeniami o plánovaní
spoluprácevbudúcnosti,ktorámalabyťzmarenáväzobnýmstíhaním,dospelsúdkzáveru,ževovzťahu
k uvedeným tvrdeniam žalobcu absentuje preukázanie reálne dosiahnuteľných okolností, z ktorých by
mohol súd posúdiť, že nebyť obmedzenia slobody žalobcu väzbou, skutočne by tento dosiahol zisk vuplatnenej výške 40.000,- eur. Takéto okolnosti však žalobca neoznačil a netvrdil, preto súd žalobu
žalobcu zamietol. Ušlý zisk je totiž stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia
majetku, a to len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom

na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote.
V tomto prípade išlo len o hypotetický obchod, ktorého samotný objem bol v obsahu vyhlásenia spol.
Summer house s.r.o. určený len približne. Súd však musí dospieť ku konkrétnej a presne vyčísliteľnej
náhrade ušlého zisku.

20. Okrem čiastkových nárokov na náhradu ušlého zisku si žalobca uplatňoval aj čiastkové nároky na
náhradu skutočnej škody, celkom vo výške 37.965,92 eur, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti
s jeho väzobným stíhaním. Súd nepovažoval žiaden zo žalobcom uplatnených čiastkových nárokov na
náhradu skutočnej škody za dôvodný, a preto žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietol.

21. Žalobca tvrdil, že mu v súvislosti s väzbou vznikla skutočná škoda vo výške 30,- eur a svoj

nárok odôvodňoval pokutou Daňového úradu z 07.03.2014 č. 9103307/5/88901/14/Tat. Z rozhodnutia
Daňového úradu Bratislava číslo 9103307/5/88901/14/Tat. Z 07.03.2014 ( č.l. 65) vyplýva, že daňový
úrad uložil žalobcovi pokutu vo výške 30,- eur za podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012 po lehote ustanovenej v zmysle § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z.z. Posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie IV. štvrťrok 2012 bol deň 25.01.2013. Daňové priznanie bolo podľa odôvodnenia rozhodnutia
daňového úradu skutočne predložené dňa 26.07.2013. Z plnomocenstva predloženého žalobcom (č.l.
98) spolu so žalobou súd zistil, že žalobca splnomocnil dňa 22.11.2012 písomným plnomocenstvom p.
Radovana Bartoviča, aby ho v plnom rozsahu zastupoval vo všetkých veciach týkajúcich sa bankových
inštitúcií, najmä Tatra banka, a.s., ako aj na všetky právne veci týkajúce sa daňového úradu a živnosti

žalobcu. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
areprezentujúcamajetkovéhodnoty,ktorébolonutnévynaložiť,abydošlokuvedeniuvecidopredošlého
stavu. Predpokladom vzniku nároku na náhradu skutočnej škody je okrem iného aj preukázanie, že
škoda vznikla a to v uplatnenej výške a preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a v tomto
prípade väzbou žalobcu. Žalobca bol obmedzený na osobnej slobode od 04.10.2012 do 08.03.2013,

pričom pokuta mu bola daňovým úradom uložená preto, lebo oneskorene podal daňové priznanie a to
namiesto do 25.01.2013, toto doručil daňovému úradu až 26.07.2013. Súd sa stotožňuje s námietkou
žalovaného v tom smere, že nie je možné dovodiť príčinnú súvislosť medzi pokutou uloženou žalobcovi
daňovým úradom a jeho väzobným stíhaním, keď žalobca bol obmedzený na svojej slobode väzbou
do 08.03.2013, ale daňové priznanie podal dňa 26.07.2013, teda po viac ako štyroch mesiacoch po

prepustení z väzby. Bez ohľadu na uvedené však má súd za to, že pokuta je dôsledkom nesplnenia
si povinnosti splnomocnenca p. Radovana Bartoviča, ktorého žalobca splnomocnil okrem iného aj na
konanie vo všetkých veciach týkajúcich sa daňového úradu, pričom predmetné plnomocenstvo mu
bolo udelené dňa 22.11.2013, teda pred vznikom žalobcovej povinnosti podať daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty. Ak teda daňové priznanie nebolo podané včas a žalobcovi bola daňovým

úradom uložená za jeho oneskorené podanie pokuta, prípadné zmenšenie žalobcovho majetku o
sumu zodpovedajúcu zaplatenej pokute je priamym a bezprostredným následkom porušenia povinnosti
splnomocnenca podať včas daňové priznanie, na ktorý úkon bol žalobcom splnomocnený a nie
dôsledkom väzobného stíhania žalobcu. Naviac žalobca nepreukázal, že na jeho strane skutočne prišlo
k zmenšeniu majetkového stavu, teda že pokutu daňovému úradu aj skutočne uhradil, teda nepreukázal

vznik škody.

22. Žalobca si uplatnil titulom skutočnej škody poplatky vyúčtované mu plynárenskou spoločnosťou ,
poskytovateľmi internetových služieb a mobilnými operátormi dôvodiac, že vo väzbe nemohol s nimi
efektívne komunikovať, čím mu vznikli nedoplatky a zbytočné dlhy. V konkrétnosti špecifikoval poplatok

za opätovné zapojenie distribúcie elektriny do odberného miesta vo výške 54,49 eur, poplatky za
upomienky Slovanet vo výške 4,- eur, poplatok za porušenie povinnosti Slovanet vo výške 283,35 eur,
poplatok za odpojenie Orange Slovensko, a.s. vo výške 19,90 eur, poplatok za znovupripojenie po
vymáhaní pohľadávky Orange Slovensko, a.s. vo výške 31,82 eur, poplatok za znovupripojenie po
omeškaní platby Orange Slovensko, a.s. vo výške 19,94 eur, poplatok za odpojenie Orange Slovensko,

a.s. vo výške 3,98 eur, poplatok za upomienku Orange Slovensko, a.s. vo výške 1,33 eur, poplatky za
upomienku Slovanet vo výške celkom 2,- eur (2 x 1,- eur). Z upomienky spol. Slovanet, a.s. z 11.02.2013
(č.l. 23) súd zistil, že spoločnosť vyzývala žalobcu na zaplatenie faktúry č. 612060285 vystavenej vo
výške 283,35 eur, ktorá sa stala splatnou 24.01.2013. Z tvrdení žalobcu ani z obsahu upomienky nieje možné urobiť záver o právnom základe sumy vo výške 283,35 eur. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že v tejto sume spol. Slovanet, a.s. účtovala žalobcom tvrdený poplatok za porušenie
povinnosti. Samotná upomienka vo svojom obsahu odkazuje len na evidenciu peňažného záväzku zo

zmluvného vzťahu, čo môže byť akýkoľvek poplatok za služby poskytované spoločnosťou podľa zmluvy,
teda predovšetkým za internetové služby poskytované spoločnosťou. Okrem toho žalobca nepreukázal,
že na jeho strane skutočne prišlo k zmenšeniu majetkového stavu teda, že aj keby išlo o pokutu ktorá
by bola zapríčinená väzbou žalobcu, túto skutočne uhradil, teda nepreukázal vznik škody. Faktúrou č.
5202750124 (č.l. 237) vystavenou spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. dňa 16.04.2013 bol vyúčtovaný

žalobcovi poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky vo výške 26,5219 eur vrátane DPH,
(týkala sa mobil. č. 0918942024) faktúrou č. 5191854858 (č.l. 238) vystavenou dňa 16.01.2013 bol
žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH (týkala sa mobil.č.
0918942024), faktúrou č. 5191854733 (č.l. 239) vystavenou dňa 16.01.2013 bol žalobcovi vyúčtovaný
poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0918942024), faktúrou
č. 5191855607 (č.l. 240) vystavenou dňa 16.01.2013 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie

vo výške 3,3194 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0918750377), faktúrou č. 5191848440 (č.l. 241)
vystavenoudňa16.01.2013bolžalobcovivyúčtovanýpoplatokzaodpojenievovýške3,3194eurvrátane
DPH (týkala sa mobil. č. 0905343798), faktúrou č. 5188289375 (č.l. 242) vystavenou dňa 16.12.2012 bol
žalobcovi vyúčtovaný poplatok za upomienku vo výške 1,33 eur vrátane DPH , faktúrou č. 5184737251
(č.l. 243) vystavenou dňa 16.11.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194

eur vrátane DPH a poplatok za znovupripojenie vo výške 16,5970 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č.
0918942119), faktúrou č. 5184735994 (č.l. 244) vystavenou dňa 16.11.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný
poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH a poplatok za znovupripojenie vo výške 16,5970
eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0918942119), faktúrou č. 5184737126 (č.l. 245) vystavenou dňa
16.11.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH a poplatok

za znovupripojenie vo výške 16,5970 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0918842024), faktúrou č.
5184737001 (č.l. 246) vystavenou dňa 16.11.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo
výške 3,3194 eur vrátane DPH a poplatok za znovupripojenie vo výške 16,5970 eur vrátane DPH (týkala
sa mobil. č. 0918750377), faktúrou č. 5184731975 (č.l. 2437 vystavenou dňa 16.11.2012 bol žalobcovi
vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH a poplatok za znovupripojenie vo

výške 16,5970 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0905343798) a faktúrou č. 5181257384 (č.l. 248)
vystavenou dňa 16.10.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za upomienku vo výške 1,33 eur. Žalobca
vo vzťahu ku poplatkom účtovaným spol. Orange Slovensko, a.s. nepreukázal ako tieto súviseli s väzbou
žalobcu a nepreukázal právny základ uplatnenia si týchto poplatkov spol. Orange Slovensko, a.s.,
teda na základe ktorých zmluvných dojednaní bola spoločnosť oprávnená uvedené poplatky žalobcovi

účtovať a na základe ktorých skutkových okolností ich aj účtovala, žalobca podľa súdu nepreukázal, že
k odpojeniu a pripojeniu došlo v súvislosti s neuhradím platieb za služby mobilného operátora, ktorých
splatnosť spadala do obdobia väzby žalobcu. Žalobca teda nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním
tvrdenou skutočnou škodou a žalobcom vykonanou väzbou a tiež nepreukázal, že na jeho strane
skutočne prišlo k zmenšeniu majetkového stavu, teda že jednotlivé poplatky aj skutočne spol. Orange

Slovensko, a.s. uhradil, teda nepreukázal vznik škody.

Faktúrami vystavenými spoločnosťou Slovanet, a.s. dňa 10.01.2013, dňa 10.12.2012 a dňa 10.11.2012
(č.l. 67, 68 a 70) vyúčtovala spoločnosť žalobcovi poplatky za upomienku vo výške 1,- eur , teda 3 x
1,- eur. Žalobca si na podklade uvedených faktúr uplatnil nárok na náhradu škody vo výške celkom

6,- eur (4,- eur + 1,- eur + 1,- eur). Žalobca vo vzťahu ku poplatkom účtovaným spol.Slovanet, a.s.
nepreukázal ako tieto súviseli s jeho väzbou, nepreukázal právny základ uplatnenia si týchto poplatkov
spol. Slovanet, a.s. , teda na základe ktorých zmluvných dojednaní bola spoločnosť oprávnená uvedené
poplatky žalobcovi účtovať a na základe ktorých skutkových okolností ich aj účtovala. Žalobca teda
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou skutočnou škodou a žalobcom vykonanou väzbou a

tiež nepreukázal, že na jeho strane skutočne prišlo k zmenšeniu majetkového stavu, teda že jednotlivé
poplatky aj skutočne spol. Slovanet, a.s. aj uhradil, teda nepreukázal vznik škody. Nakoniec žalobca
tvrdil škodu vo výške 6,-eur titulom poplatkov za upomienky a predložil súdu faktúry spol. Slovanet, a.s. ,
ktorými boli účtované poplatky za upomienky celkom vo výške 3,- eur.

Spoločnosť ZSE Energia, a.s. si uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie poplatku vo výške 54,49 eur
za znovupripojenie odberného miesta číslo 4600682101 a tento mu vyúčtovala faktúrou č. 470012285
(č.l. 64) vystavenou dňa 20.12.2012. Žalobca si následne uplatnil v tomto konaní nárok na náhradu
skutočnej škody vo výške 54,49 eur, ktorý skutkovo odôvodňoval práve vznikom povinnosti zaplatiťspoločnosti ZSE Energia, a.s.. Žalobca vo vzťahu ku poplatku nepreukázal ako tento súvisel s jeho
väzbou , nepreukázal právny základ uplatnenia si tohto poplatku spol. ZSE Energia, a.s., teda na
základe ktorých zmluvných dojednaní bola spoločnosť oprávnená uvedený poplatok žalobcovi účtovať

a na základe ktorých skutkových okolností ich aj účtovala. Žalobca v konaní nielenže nepreukázal, že
odpojenie odberného miesta ZSE Energia, a.s. bolo dôsledkom jeho väzobného stíhania ale v tejto
súvislosti neposkytol súdu ani žiadne skutkové tvrdenia. Žalobca teda nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi ním tvrdenou skutočnou škodou a väzobným stíhaním žalobcu a tiež nepreukázal, že na jeho
strane skutočne prišlo k zmenšeniu majetkového stavu, teda že znovupripojovací poplatok aj skutočne

spol. ZSE Energia, a.s. uhradil, teda nepreukázal vznik škody.

23. Pokiaľ ide o poštové poplatky uhradené p. T. A. vo výške celkom 16,80 eur (12,80 eur + 4,- eur)
a poplatok za overenie podpisu vo výške 4,78 eur tiež uhradený p. T. A. súd uvádza, že zaplatením
uvedených poplatkov osobou odlišnou od žalobcu, prišlo zmenšeniu majetkového stavu nie na strane
žalobcu,alenastranep.T.A.,tedaškodanevzniklažalobcovialeinejosobe,apretovovzťahukutomuto

čiastkovému nároku na náhradu škody, nie je žalobca aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní.

24. Vo vzťahu ku žalobcom uplatnenej náhrade škody spočívajúcej v úhrade trov súdneho konania
protistrany za vymáhanie nedoplatku za nájomné vo výške 266,88 eur ako trovy právneho zastúpenia a
vo výške 6,60 eur ako poplatku súd uvádzal, že tento nárok žalobcu je nepreskúmateľný, keď z tvrdení

žalobcu a ani zo žalobcom predložených listinných dôkazov nie je možné zistiť, čo bolo predmetom
súdneho konania, na ktorom súde bolo konanie vedené, z akého titulu a či vôbec uhradil žalobca
trovy súdneho konania vo výške 266,88 eur a 6,60 eur. Žalobca nepredložil súdu rozsudok, ktorý by
ho zaväzoval k zaplateniu trov súdneho konania vo výške, v ktorej si tieto uplatňuje ako nárok na
náhradu skutočnej škody. Zo žalobcom predloženej výzvy na úhradu nedoplatku pred podaním návrhu

z 03.03.2015, ktorým ho spoločnosť BYTY, spol. s r.o. vyzývala na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania
služieb za rok 2013 vo výške 245,55 eur, ani z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu na
Veternicovej č. 15 v Bratislave za obdobie od 01.01.2013 do 28.02.2013 vyhotoveného spol. BYTY, spol.
s r.o. a ani z upomienky spol. BYTY, spol. s r.o. z 14.10.2014 na zaplatenie nedoplatku vo výške 245,55
eur doručenej žalobcovi dňa 28.10.2014 (č.l. 94, 95, 97) nevyplýva povinnosť žalobcu zaplatiť trovy

súdneho konania, dokonca z uvedených listín nie je možné ani dovodiť, že voči žalobcovi bolo vôbec
nejaké súdne konanie , predmetom ktorého bolo zaplatenie nedoplatku za služby spojené s užívaním
bytu, vedené. Naviac žalobca neozrejmil súdu ako súvisí jeho väzobné stíhanie s neuhradením nákladov
spojených s užívaním bytu za rok 2013 v roku 2014 a 2015, keď práve z tohto obdobia pochádzajú výzvy
a upomienka spol. BYTY , spol. s r.o.. Pretože žalobca neposkytol súdu ani skutkové tvrdenia, z ktorých

by ním uplatnený čiastkový nárok na náhradu škody vo výške 266,88 eur a 6,60 eur vyplýval, považoval
súd tento nárok žalobcu za nedôvodný a ním uplatnenú náhradu škody mu nepriznal.

25. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody vo výške 30.500,- eur dôvodiac, že následkom
nekonečného súboja so štátnou mocou a rozrušenia obchodných vzťahov sa dostal do zlej finančnej

situácie a pod tlakom urýchlenej potreby finančných prostriedkov bol nútený predať výrazne pod cenu
byt. Svoje tvrdenia ohľadom uplatneného nároku preukazoval predložením Nevýhradnej zmluvy o
sprostredkovaníaposkytovaníslužiebsúvisiacichspredajomnehnuteľnostiuzatvorenejdňa24.04.2012
so spol. Reality holding a.s. ako sprostredkovateľom. Predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie predaja
bytu č. 21 na 2.p. v dome na M. XX M. A. za kúpnu cenu vo výške 117.000,- eur. Ďalej predložil

Dohodu o sprostredkovaní predaja uzatvorenú dňa 15.09.2011 so sprostredkovateľom spol. TAJ ELITE,
s.r.o., predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja bytu na M. L..Č.. XX M. A. za predajnú cenu
120.00,- eur. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 11.02.2013 so spol. SP Crown s.r.o. ako kupujúcim
previedol žalobca svoje vlastnícke právo k bytu č. 21 na 2.p. domu na M. L.. Č.. XX M. A. na kupujúceho
za kúpnu cenu vo výške 86.500,- eur. V danom prípade predal žalobca svoj byt za kúpnu cenu

vo výške 86.500,- eur a tvrdil, že byt predal pod trhovú cenu, pretože bol v zlej finančnej situácii
vyvolanej rozrušením obchodných vzťahov. Kúpna cena bytu nepochybne vyplýva z kúpnej zmluvy.
Zo zmluvy o sprostredkovaní vyplýva len tá skutočnosť, že žalobca mal záujem predať v apríli roku
2012 svoj byt za cenu nie nižšiu ako 117.000,- eur. Či by aj skutočne bolo možné žalobcov byt za túto
kúpnu cenu predať, by bolo zrejmé až po uzatvorení konkrétnej kúpnej zmluvy predmetom, ktorej by

bol prevod vlastníckeho práva k bytu za kúpnu cenu 117.000,- eur. Do momentu uzatvorenia kúpnej
zmluvy predstavovala informácia o výške kúpnej ceny uvedená v sprostredkovateľskej zmluve len
jednostranne žalobcom určenú podmienku, pri splnení ktorej mal v 04/2012 žalobca záujem svoj byt
predať. Teda pokiaľ porovnaním výšky kúpnej ceny bytu, za ktorú mal žalobca záujem predať byt,avšak nikdy sa za týchto podmienok predaj jeho bytu nezrealizoval a výšky kúpnej ceny dohodnutej
v kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol predaj bytu žalobcu kupujúcemu, dovodzuje žalobca škodu,
porovnáva tak neporovnateľné skutočnosti. Žalobcom určená výška kúpnej ceny tak, ako sa táto

stala súčasťou podmienok sprostredkovateľskej zmluvy, nebola nikdy verifikovaná ako cena, za ktorú
bolo aj reálne možné zrealizovať predaj bytu žalobcu. Táto vychádzala výlučne len zo subjektívnych
predstáv žalobcu, ktorý mal samozrejme pochopiteľný záujem predať svoj byt za čo najvyššiu sumu.
Naviac je porovnávaná výška kúpnej ceny bytu v rôznych časových obdobiach, a to v apríli roku 2012
(uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy) a vo februári 2013 (uzatvorenie kúpnej zmluvy), čo znamená

že je porovnávaná výška kúpnej ceny v rôznom čase, medzi ktorým uplynulo cca 10 mesiacov, čo však
mohlo spôsobiť aj zmenu podmienok na trhu s bytmi. Naviac má súd za to, že jedinou a bezprostrednou
príčinou, ktorá mala za následok, že žalobca zrealizoval za predaj svojho bytu sumu vo výške 86.500,-
eur nebolo obmedzenie osobnej slobody žalobcu, ale jeho dohoda o výške kúpnej ceny bytu obsiahnutá
vkúpnejzmluve,ktorúuzatvorilskupujúcim.Rokovaniažalobcuskupujúcimapredajbytuzapodmienok
obsiahnutých v kúpnej zmluve, výlučne táto skutočnosť je jedinou a bezprostrednou príčinou, ktorá

spôsobila žalobcom označenú ujmu, ak takáto ujma vôbec na strane žalobcu existuje. To ale súčasne
znamená, že je vylúčená ako priama príčina vzniku žalobcom označenej ujmy iná skutočnosť. Záverom
súd uvádza, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, za súčasného splnenia ostatných zákonných
podmienok, tým že žalobca nepredal byt v dôsledku obmedzenia svojej osobnej slobody väzbou, teda
tento nepredal v časovom úseku 04.10.2012 do 08.03.2013, pretože po celé toto obdobie byt vlastnil,

tedanemohloprísť kzmenšeniujehomajetkovýchhodnôt.Nazákladeuvedenéhosúdajtentožalobcom
uplatnený čiastkový nárok na náhradu škody považoval súd za nedôvodný a aj v tejto časti žalobu
žalobcu zamietol.

26. Nakoniec žalobca tvrdil, že mu v dôsledku väzobného stíhania vznikla skutočná škoda, keď v

čase väzby boli z jeho bytu odcudzené veci vlastnícky patriace žalobcovi, a to notebook zn. ASUS s
inštalačným CD a programovacími káblami, programovací prevodník, mince, pamätné ceniny, všetko
spolu vo výške 6370,- eur. Vo vzťahu ku tomuto nároku súd uvádza, že prípadné zmenšenie majetku
žalobcu o hodnotu odcudzených vecí, nie je dôsledkom väzobného stíhania žalobcu, ale konania tretej
osoby, ktorá uvedené veci odcudzila, za ktoré konanie však nezodpovedá štát, ale konkrétna jednotlivá

fyzická osoba nesúca následne zodpovednosť v civilnoprávnej prípadne trestnoprávnej rovine. Teda súd
dospel k záveru, že medzi žalobcom tvrdenou škodou vo výške zodpovedajúcej hodnote odcudzených
vecí a obmedzením osobnej slobody žalobcu väzbou neexistuje žiadna príčinná súvislosti. Pre úplnosť
súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že bol vlastníkom uvedených vecí ani skutočnosť, že mu tieto veci
boli odcudzené, teda nepreukázal v konaní vznik samotnej škody.

27. Vo vzťahu ku žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 100,- eur ako náklady
na naftu za účelom stretnutia s exekútorom, nepreukázal žalobca výšku škody ani príčinnú súvislosť
medzitvrdenouškodouanezákonnouväzbou,tedanepreukázal predpokladyvznikunárokunanáhradu
škody, preto súd tento nárok žalobcovi nepriznal.

28. Nakoniec sa žalobca domáhal nároku na náhradu škody vo výške 250,05 eur, o ktorom tvrdil,
že mu vznikol ako nedoplatok úhrad spojených s užívaním bytu. V prípade tohto žalobcovho nároku
úplneabsentujepríčinnásúvislosťmedzižalobcomtvrdenouškodouajehoväzobnýmstíhaním.Náklady
na plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu bol predsa žalobca povinný uhrádzať pred aj po

väzobnomstíhaní.Naopakvdôsledkuväzbysatietožalobcovenákladymohliznížiťaniezvýšiť.Náklady
naslužbyposkytovanévsúvislostisužívanímbytuvzniknúpredsavsúvislostispožívanímtýchtoslužieb
žalobcom a nijako nesúvisia s väzbou. Na základe uvedeného súd preto aj v tejto časti žalobu žalobcu
zamietol.

29. Žalobca si uplatnil v súvislosti s vykonanou väzbou nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
10.000,- eur, ktorý odôvodnil tým, že samotný nezákonný pobyt vo väzbe trval 5 mesiacov a 4 dní a
žalobca ho považuje za vážny zásah do svojej osobnej slobody a práva na pokojný súkromný život.
Stres z väzobného prostredia sa nepriaznivo odrazil na jeho psychickom stave, po prepustení z väzby
sa žalobca po dlhšiu dobu zajakával, bol utiahnutý, nemal záujem komunikovať ani s priateľmi. Ďalej

žalobcadôvodiltým,ževäzbamalavplyvnapretrhnutiesociálnychväzieb,počaspobytuvoväzbenemal
žalobca možnosť vidieť svojho syna ani komunikovať s ním, ani sa podieľať akýmkoľvek spôsobom na
jeho výchove. Žalobca zmeškal aj stužkovú slávnosť svojej dcéry Simony. Z dôvodu väzby zameškal
žalobca Vianoce a mnohé rodinné oslavy, čím prišiel o možnosť stretnúť sa s blízkymi a vytvoriť si takcennéspomienky.Žalobcauviedol,žepoprepustenízväzbyzaznamenalzmenysprávaniasvojhookolia
k jeho osobe, stal sa terčom posmeškov a osočovaní, v obchode ho odmietali obslúžiť.

Väzba predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva aj ďalšie negatívne dôsledky
pre jeho osobný život . Väzba zasahuje do súkromného života jednotlivca, jeho cti a dôstojnosti a je
teda spôsobilá popri porušení práva na osobnú slobodu garantovaného čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, obmedziť a porušiť aj právo jednotlivca na rešpektovanie a ochranu jeho súkromného a
rodinného života, dôstojnosti a osobnej cti. Je teda nepochybné, že väzba realizovaná v rozpore so

zákonom je spôsobilá vyvolať okrem vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy. V súvislosti
so vznikom nemateriálnej ujmy, je potrebné vziať do úvahy, že túto spravidla nie je možné dokazovať,
pretože ide o stav mysle poškodenej osoby, a teda spravidla postačuje zistenie, či sú dané objektívne
dôvody pre to, aby sa konkrétna osoba mohla cítiť poškodenou, teda dotknutou v tých zložkách, ktoré
tvoria vo svojom súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca.

Súd pri hodnotení predmetného čiastkového nároku vychádzal z výpovede žalobcu, z ktorej zistil,
že žalobca pociťoval podmienky väzby ako nepopísateľné v negatívnom slova zmysle. Uviedol, že
väzba bola vykonávaná v cele o rozmeroch 4x2 metre, v ktorej bola namiesto toalety jama. V tejto
cele všetci spolu jedli, spali. Vychádzka bola umožnená jedenkrát za deň na hodinu. V cele bola len
studená voda. Možnosť osprchovať sa bola dvakrát do týždňa a to len na päť minút. Vo väzbe ťažila

žalobcu tá skutočnosť, že mu hrozí trest odňatia slobody v trvaní 9,5 až 20 rokov, čo by znamenalo, že
neuvidí ísť syna do školy a nebude môcť byť prítomný na dcérinej stužkovej. Návštevy detí vo väzbe
sa uskutočňovali raz za tri týždne, ale žalobca sa mohol s nimi rozprávať len cez sklo a zakaždým len
10 minút. Žalobca uviedol, že väzba bola pre neho psychicky náročná a od základu mu zmenila život. V
dôsledku väzby stratil žalobca zákazníkov, po návrate z väzby musel začínať pracovne od nuly a dnes

má len dlžoby.

Voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Žalobca bol obmedzený na osobnej slobode dňa
04.10.2012 a z väzby bol prepustený dňa 08.03.2013, teda väzba žalobcu trvala 156 dní.

Pri hodnotení následkov neoprávneného držania vo väzbe v osobnej sfére žalobcu ako poškodeného je
potrebné vychádzať zo skutočnosti, že samotné držanie vo väzbe má z povahy veci negatívne dopady
do slobody pobytu a do práva na súkromie a v tomto ohľade výkon väzby sám o sebe spôsobuje ujmu
na základných právach, slobodách a dôstojnosti dotknutej osoby. Spôsobuje stres, neistotu, úzkosť ,

ktoré následky boli preukázané výsluchom žalobcu. Pokiaľ ide o prípadné porušenie práva žalobcu na
rodinný život mal súd ,vychádzajúc z výsluchu žalobcu, za preukázané že väzba mala negatívny dopad
na jeho rodinný život v oblasti rozvíjania kontaktov žalobcu s deťmi. Dopady väzby do profesného života
žalobcu, do jeho spoločenskej povesti a cti síce tvrdené boli, ale v konaní neboli preukázané.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca preukázal zásah a nepriaznivý dopad v
súvislosti s vykonanou väzbou v jeho súkromnom a rodinnom živote a samotné konštatovanie porušenia
práva sa nejaví dostatočným zadosťučinením, preto súd s poukazom na § 17 ods. 4 z.č. 514/2003
Z.z. platného a účinného do 31.12.2012 priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
a to za každý deň väzby vo výške 26,20 eur. V zmysle § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. totiž výška

nemajetkovej ujmy spôsobnej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej
nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, a to
za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. Priemerná nominálna mesačná mzda v roku
2011 predstavoval 786,- eur. Pretože bol žalobca väzobne obmedzený na svojej osobnej slobode od
04.10.2012 bolo potrebné aplikovať v tom čase platné a účinné znenie ust. § 17 zákona č. 514/2003

Z.z.. Aj keď po 01.01.2013 prišlo k novelizácii zákona č. 514/2003 Z.z. aj v jeho ustanovení § 17 ods.
4, ktorý následne už len obmedzoval výšku náhrady nemajetkovej ujmy, neexistoval podľa súdu žiaden
rozumný dôvod, pre ktorý by pri nezmenených podmienkach väzby žalobcu, nemal súd žalobcovi priznať
náhradu nemajetkovej ujmy za väzbu vykonanú v roku 2013, v rovnakej výške ako bola táto priznaná
za rok 2012, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že súd určoval náhradu nemajetkovej ujmy len vo vzťahu

dopadu väzby do práva žalobcu na osobnú slobodu a súkromie vrátane jeho osobného a rodinného
života, ktoré následky väzby na uvedené sféry života jednotlivca je možné odvodiť už len z povahy
väzby ako takej. Na základe uvedeného uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradunemajetkovej ujmy za čas väzby vo výške 4087,20 eur (26,20 eur x 156 dní). Súd žalobu žalobcu vo
zvyšku ním uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol .

30. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Hoci mal
žalovaný v spore pomerný úspech, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože
mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2
Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.