Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207096
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213207096.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: CD
Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705,
proti žalovanej: G. I., bytom Mudroňovská XXX/XX, X. F., o zaplatenie zmenkovej sumy 473,33 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 11. augusta 2016, č. k.
13C/336/2013-127, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania
strán sporu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne, vo zvyšku súd žalobu zamieta, žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej
zaplatenia zmenkovej sumy 473,33 eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 473,33 eur od
20.9.2009 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 473,33 eur od 4.12.2009 do zaplatenia ako
aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 1,58 eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár

nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 16.12.2008 na zmenkovú sumu
473,33 eur, pričom sa zaviazala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 20.09.2009. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenková
listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“, preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť
verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ nič nezaplatil. Rozhodnutie
odôvodnil čl. 2 ods. 1, článku 3 ods. 1, článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007, čl. I § 33 ods. 1, čl. I § 34 ods. 1 č. I, § 48 ods. 1, čl. I § 75 zákona č. 191/1950
Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový
zákon“), § 39, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 4 ods. 2, ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Uviedol, že žalobca spolu s návrhom doručil
súdu listinu - zmenku - vystavenú v Komárne dňa 16.12.2008 na zmenkovú sumu 14 259,54 Sk k
číslu zmluvy 4074016. Podľa tejto zmenky sa žalovaná ako vystaviteľ zaviazala za túto zmenku pri

predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 14 259,54 Sk a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 20.09.2009. V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......" bez protestu",
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným
menom a priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodnéčíslo. Na zmenke je podpis vystaviteľa. Súd skúmal predloženú zmenku ako cenný papier, či spĺňa
náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je platnou zmenkou. Konštatoval, že námietky zo strany žalovanej
uplatnené neboli. Z obsahu listiny predloženej žalobcom a označenej zmenka, na základe ktorej sa

žalobca domáha uplatnených nárokov, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky
náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb.. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného
textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno
toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon

podpis vystaviteľa. V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 citovaného
zákona zbavuje majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť
protest pre neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. S poukazom na čl. I § 33 ods.
1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku.
Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu
zaplatiťpripredložení.Takátozmenkajepodľaustanoveniačl.I§34ods.1citovanéhozákonazročnápri

predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného
roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to v danej veci urobila
žalovaná (doložka „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“). Zmenka bola prevedená
indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
na žalobcu. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Er/620/2010 súd

prvej inštancie zistil, že dňa 16.12.2008 uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so žalovanou na
predtlačenom formulári Zmluvu o úvere č. 4074016. V uvedenej zmluve o úvere absentuje údaj o ročnej
úrokovej sadzbe, údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o ročnej percentuálnej miere
nákladov - „RPMN“ ako aj údaj o priemernej hodnote RPMN, či o konečnej splatnosti úveru. Pri jej
uzatváraní bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť

Pohotovosť, s.r.o. mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je
zrejmé, že sa jedná o spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, pričom na rube tlačiva zmluvy sú uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. Z pripojeného exekučného spisu mal ďalej súd za preukázané, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. vymáhala ako oprávnený voči žalovanej v procesnom postavení povinnej pohľadávku z totožnej

zmenky na sumu 473,33 eur, s dátumom začiatku úročenia 20.09.2009 na základe exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 23564/09 zo dňa 18.03.2010. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a exekúcia bola zastavená.
Vzhľadom na ustanovenie bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu

údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o
úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere, súd dospel k záveru,
že zmenka bola ako blankozmenka vystavená žalovanou ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o
úvere. Vyplýva to aj z odôvodnenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 23564/09 zo dňa
18.03.2010. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Dohoda o vyplnení zmenky z čl. 17 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru je neplatná podľa § 39 OZ., lebo táto dohoda je v priamom rozpore
s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, nerešpektuje obmedzenie pri
vyplnení zmenky vyplývajúce z § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008,
keď spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti so zmluvou o úvere z 16.12.2008 č. 4074016, na
základe ktorej žalovaná čerpala bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške 12 000,- Sk (398,33 eur)

vyplnila na blankozmenke vystavenej žalovanou dňa 16.12.2008 zmenkovú sumu až vo výške 14 259,54
Sk (473,33 eur). Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že keby Dohoda o vyplnení zmenky aj
rešpektovala ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, podľa
odôvodnenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 23564/09 zo dňa 18.3.2010 zmenková
suma vo výške 473,33 eur pozostáva z istiny vo výške až 455,42 eur, aj keď žalovaná čerpala bezúročný

a bezpoplatkový úver len vo výške 398,33 eur a pozostáva aj z poplatku za zaslanie upomienok vo
výške 17,91 eur, pričom v zmluve zo 16.12.2008 nie je takýto poplatok ani len spomenutý, a tak veriteľ
nemohol od spotrebiteľa požadovať ani úrok neuvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ale ani
poplatok neuvedený v úverovej zmluve s poukazom na § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom do 31.12.2008. Potom aj úkon vyplnenia blankozmenky vystavenej žalovanou spoločnosťou

Pohotovosť, s.r.o. je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ pre rozpor takéhoto úkonu vyplnenia s
§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008. Žalobca v konaní ani nepreukázal,
že zmluvná podmienka - Dohoda o vyplnení zmenky z čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru - bola v danom prípade individuálne dohodnutá so žalovanou, najmä keď táto Dohoda je uvedenávo vopred spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. pripravenom formulári tlačiva všeobecných podmienok,
bez možnosti žalovanej túto podmienku ovplyvniť. Žalovaná navyše poprela, že by počula o výraze
dohoda o vyplnení zmenky. Žalobca individuálnosť dohody o vyplnení zmenky vo formulárovom tlačive

všeobecných podmienok spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 OZ
je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania medzi spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak
súd konštatuje, že žalovaná štandardný formulár úverovej zmluvy spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. ako

dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, na rube ktorého sa nachádzajú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, podpísala dňa 16.12.2008 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači
štandardného formulára, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny
žalovanou, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky navyše nie je ani zmluvnými
stranami na znak súhlasu podpísaná a podľa textu zmluvy o úvere z 16.12.2008 Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru nachádzajúce sa na zadnej strane formulára zmluvy o úvere nie sú neoddeliteľnou
súčasťouúverovejzmluvy.Zčinnostisúdujeznáme,žespoločnosťPohotovosť,s.r.o.Dohoduovyplnení
zmenky používala vo všetkých Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Vzhľadom na nemožnosť
žalovanej ovplyvniť text uvedených všeobecných podmienok s dohodou o vyplnení zmenky, súd túto
dohodu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 OZ, ktorá je s poukazom

na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade
s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného
zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V závere uviedol, že spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky vystavenej žalovanou dňa 16.12.2008 v
súvislosti so zmluvou č. 4074016. Pokiaľ spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. napriek tomu vyplnila uvedenú

blankozmenku dopísaním zmenkovej sumy a dopísaním dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy,
táto blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou. Preto spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. nemala ani práva a
ani povinnosti zo zmenky, a preto ich ani nemohla indosamentom previesť na žalobcu. Pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd o náhrade trov konania
rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnej

žalovanej náhradu trov konania, na ktorú má právo, nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké
trovy konania vznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa jeho
zmeny a vyhovenia návrhu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Argumentoval, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však

takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“)
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza
len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca
predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb., dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej

sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené námietky,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil.
Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná

mohlavzmyslečl.5ods.3aods.6nariadeniavzniesťnámietkyvočizmenke,akvšaktakneurobil,musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju

prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil žalovanú v tomto konaní. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa nehonesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.,
uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou
zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti

však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z
dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje
rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva
Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. Súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť
žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo
nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5

ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona

spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok je
tak v celom rozsahu dôvodný. Na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená
zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z

uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil
vyplňovanie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla
byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,

pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania. V závere uviedol, že uplatnená pohľadávka nie je premlčanou.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku,
na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdeniesprávnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd
uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd sumarizuje, že v súdenej veci
predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky
v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, v ktorom sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia

zmenkovej sumy 473,33 eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 473,33 eur od 20.09.2009
do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 473,33 eur od 04.12.2009 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 1,58 eur a náhrady trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od zaplatenia“. Zmenka bola
indosantom predložená na zaplatenie, lebo vystaviteľka doposiaľ zmenkovú sumu neuhradila. Článok

4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme

toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za

potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

10. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri skúmaní kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná
zmenka zabezpečenie a pri vykonávaní dôkazov, nestotožňuje. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých

rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný

súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Odvolací súd z uvedených
dôvodov považuje odvolanie žalobcu, podľa ktorého nariadenie samo o sebe predstavuje prekážku pre
vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok za nedôvodné.

11. Podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“), kto je žalovaný zo

zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

12. Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne

vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

13. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo

alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť.14. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku do 31.
12. 2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

15. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný

abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.

16. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré
ukladáorgánurozhodujúcemuonárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanámietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho

vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.
rieši aj problém, že § 53 ods. 1 druhej vety Obč. zák. ustanovuje, že zákaz neprijateľných podmienok sa
v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v prípade úverovej zmluvy úver) a primeranosti ceny

(teda sadzbu úrokov, na čo sa v praxi veľmi často zabúda). § 17 ZZŠ vykladaný vo svetle judikatúry SD
EÚ by totiž opodstatnil len ex offo skúmanie iných podmienok (zmluvných pokút, sankcií, podmienok
zosplatnenia, a pod.), nie však úrokovej sadzby resp. odplaty za úver (ktorá je pri Pohotovosti často
skoro 100 %). Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. však oprávňuje súd aj na ex offo skúmanie týchto
podmienok.

17. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony expresis verbis zaviedol
povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so
spotrebiteľom. Nový Civilný sporový poriadok upravuje spory s ochranou slabšej strany /spotrebiteľ/

ako aj nové konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ako nový typ konania. Jeho
zavedenie je odôvodnené implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z
23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Zmyslom tohto konania
je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú
praktiku za nekalú mimo rámca všeobecného sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Abstraktná

kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok však prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na
podnet špecificky legitimovaných subjektov (§ 302 CSP) a so špecifickými účinkami tohto rozsudku
(§ 306 CSP). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku

zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez povinností žalobcu v súdnom konaní predložiť skutočnosti a
dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu
spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi.

18. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a

správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru síce používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice jednoznačne členské štáty
môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa
abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal

na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.19. Vychádzajúc z exekučného spisu v prejednávanom prípade predložená zmenka má svoj základ v
dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho
predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť

spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal
charakter tohto vzťahu. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v
každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná
v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne
normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd

povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa
v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent -
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú
zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež
vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako
iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ust. § 2 písm.
a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme. Spotrebiteľská zmluva
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle §
52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do
postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré
žalovaný nemohol ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver

bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu podnikania. V prípade pochybnosti účelu poskytnutia
spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.

20. Navyše odvolací súd poznamenáva, že dôkaznú povinnosť upravuje Civilný sporový poriadok v

druhej hlave Spory s ochranou slabšej strany, prvý diel Spotrebiteľské spory ust. § 295, v zmysle ktorého
súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Z uvedeného vyplýva, že súd mal - bez ohľadu
na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať
aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom

súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou
zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené.

21. Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a

všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom
zmenky, spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanej konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky
ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení
zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný majiteľ-
remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou žalovaná meškala ku dňu splatnosti
zmenky. Po preskúmaní Všeobecných obchodných podmienok, konkrétne čl. 17, v ktorom je upravená
dohoda o vyplňovacom práve zmenky odvolací súd konštatuje, že táto dohoda umožňuje vystaviť
povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi,
ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení
zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožívažiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom,

že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/
Občianskeho zákonníka.

22. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že v čase uzavretia
úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z. z.

cit. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od
dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a
bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu
zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne
ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom
a aj v rozpore s právom Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit,
vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o

zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna
právnaúpravaplatnádo31.12.2010umožňovalapoužívaťzmenkyajvspotrebiteľskomvzťahu,pretože
keďže zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka,

a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010
zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný

zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v
napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania strán sporu potvrdil.

24. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto
veciach súdov v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné

zasadnutie občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorésazaoberaloposúdenímotázokkpostupusúdovvoveciachnávrhovpodľanariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu
k aplikácii Nariadenia toto nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené listiny súdom

a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho
v konaní, či ochrany dobrých mravov, z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu
vyhovieť. Podľa stanoviska z tohto zasadnutia zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera
nie je možné bez ďalšieho určiť, či vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ. Prieskum nároku zo zmenky

pri poskytovaní ochrany odporcovi ako spotrebiteľovi je aj v konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 podmienený aktivitou odporcu ako zmenkového dlžníka. Ak je
vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok

na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39 OZ),
ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

25. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku zohľadnil aj záver spoločného
zasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

zaoberajúceho sa posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď jej sícevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ale žiadne trovy odvolacieho
konania jej nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o
nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po

právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme hospodárnosti, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle
čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/
dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa,b/dovolateľom
právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).