Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Csp/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208044
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117208044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: Č. Q. G., M.. N..,

F.: XX XXX XXX, S. XX, G., v konaní právne zastúpený M. H. S., K., E. &. K., N.. V.. Q.., K. X/B, G.,
proti žalovanému: O. Q., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K., H. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie X XXX,XX Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X %
ročnezosumyXXXX,XXEurodXX.XX.XXXXdozaplatenia,do15dníodprávoplatnostitohtorozsudku,

II. v prevyšujúcej časti v tejto časti žalobu zamieta,

III. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX Eur spolu s úrokom vo výške XXX,XX Eur a
spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia,

IV. v prevyšujúcej časti v tejto časti žalobu zamieta,

V. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu XX % vo výške, ktorá

bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby vydal platobný
rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy X XXX,XX Eur spolu s kapitalizovaným
úrokom vo výške XXX,XX Eur, úrokom vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX
dozaplateniaaspolusúrokomzomeškaniavovýškeX%ročnezosumyXXXX,XXEurodXX.XX.XXXX
do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať sumu X XXX,XX Eur spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške
XXX,XX Eur, úrokom vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a
spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu táto aj spolu s prílohami bola riadne a včas doručená.
Žalovaný sa nedostavil ani na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Súd teda pojednával
v neprítomnosti žalovaného.

3.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímslistinnýmidôkazmi,vyjadreniamižalobcu,akoajsostatným

spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca svoju žalobu oprel o skutočnosť, že žalovaný ako dlžník uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so
žalobcom ako veriteľom Zmluvu o Č. spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej malžalobca záväzok poskytnúť žalovanému za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na
čerpanie úveru do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu X XXX Eur.
Žalovaný bol oprávnený úver čerpať jednorázovo dňa XX.XX.XXXX, čo aj urobil. Žalovaný sa zaviazal

splácať úver v XX-och mesačných splátkach po XX,XX Eur. Úroková sadzba bola X,XX % ročne.
Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca v súlade s ustanoveniami bodu 9.1.
písm. a) Všeobecných obchodných podmienok určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX.

5. Žalobca si z tohto úveru uplatňuje spolu X XXX,XX Eur, čo predstavuje nezaplatenú istinu vo výške X

XXX,XX Eur, kapitalizovaný úrok z úveru vyčíslený ku dňu zosplatnenia, teda k XX.XX.XXXX, vo výške
XX,XX Eur, kapitalizovaný úrok od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur, kapitalizovaný
úrok z omeškania vyčíslený ku dňu XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur a neuhradené poplatky vo výške
XX,XX Eur. Žalovaný z tejto zmluvy celkovou uhradil sumu X XXX,XX Eur (X x XX,XX Eur + XX x XX,XX
Eur + XX,XX Eur + XX,XX Eur + XX,XX Eur + XX,XX Eur).

6. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný ako dlžník uzatvoril so žalobcom ako veriteľom Zmluvu o Č.
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej mal žalobca záväzok poskytnúť žalovanému
za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie úveru do výšky úverového limitu
dohodnutého zmluvnými stranami na sumu X XXX Eur. Žalovaný bol oprávnený úver čerpať jednorázovo
dňa XX.XX.XXXX, čo aj urobil. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v XX-tich v mesačných splátkach po

XXX,XX Eur. Úroková sadzba bola X,XX % ročne. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku
čoho žalobca v súlade s ustanoveniami bodu 9.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok určil
predčasnú splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX.

7. Žalobca si z tohto úveru uplatňuje spolu X XXX,XX Eur, čo predstavuje nezaplatenú istinu vo výške X

XXX,XX Eur, kapitalizovaný úrok z úveru vyčíslený ku dňu zosplatnenia, teda k XX.XX.XXXX, vo výške
XXX,XX Eur, kapitalizovaný úrok od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur, kapitalizovaný
úrok z omeškania vyčíslený ku dňu XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur a neuhradené poplatky vo výške
XX,XX Eur. Žalovaný z tejto zmluvy celkovou uhradil sumu X XXX,XX Eur (X x XXX,XX Eur + XX x
XXX,XX Eur + X x XXX,XX Eur + XXX,XX Eur + XXX,XX Eur + XX,XX Eur + XXX,XX Eur + XX,XX Eur

+ XXX,XX Eur + X,XX Eur + XXX,XX Eur).

8. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, teda ku dňu XX.XX.XXXX,
predstavovala pohľadávka žalobcu istinu vo výške X XXX,XX Eur, úroky z úveru vo výške XXX,XX Eur,
úroky z omeškania vo výške XX Eur a neuhradené poplatky vo výške XX,XX Eur.

9. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, teda ku dňu XX.XX.XXXX,
predstavovala pohľadávka žalobcu istinu vo výške X XXX,XX Eur, úroky z úveru vo výške XX,XX Eur,
úroky z omeškania vo výške X,XX Eur a neuhradené poplatky vo výške XX,XX Eur.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), účinného
v čase uzatvorenia zmlúv, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

12. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom,15. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.

16. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom.

17. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, účinného do XX.XX.XXXX, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, účinného od XX.XX.XXXX, ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-
ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako
tomu v skutočnosti je.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmlúv (ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.26. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

28. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmlúv (ďalej len ObZ), zmluvou

o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných

prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

30. Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

31. V danom prípade je nepochybné, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu úverových zmlúv.
Aj keď úverová zmluva je formálne absolútnym obchodným vzťahom, dôležitý je obsah a postavenie
zmluvných strán. V tomto prípade je teda zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a zmluvné vzťahy
medzi účastníkmi konania sa majú riadiť Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom, účinnými

v čase uzatvorenia zmluvy. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým
vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení
dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na formulárový typ zmluvy, je potrebné na tento typ aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 52 a nasledujúce, ako aj ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. Bolo preukázané, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, ktoré spĺňajú atribúty v zmysle citovaných zákonných ustanovení spotrebiteľského práva. Bolo
preukázané a žalovaný to ani nepoprel, že zmluvné podmienky riadne neplnil, čo bolo dôvodom pre
predčasné zosplatnenie úverov.

33. Čo sa týka zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, súd mal za to, že bola uzatvorená v súlade so zákonom.
Súd vyzval žalobcu, aby preukázal ako skúmal bonitu žalovaného pri uzatváraní jednotlivých zmlúv.
Pri uzatváraní tejto zmluvy žalobca zistil príjem žalovaného, od ktorého odpočítal životné minimum pre
jednotlivca a náklady na jednočlennú domácnosť. Žalobca ďalej zistil, že žalovaný nemal žiadne výdavky

v úverovom registri. Vzhľadom na znenie § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v
čase uzatvorenia zmluvy, mal súd za to, že žalobca mohol zosplatniť úver a požadovať od žalovaného
nezaplatenú istinu, úroky a prípadné nezaplatené poplatky do zosplatnenia. Súd v tejto časti žalobe
vyhovel, a teda priznal žalobcovi nezaplatenú sumu istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov do
XX.XX.XXXX. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

34. Žalobca si uplatňoval úroky z úveru aj po zosplatnení. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť
úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t. j. úverové obdobie. Zákon
teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti, podľa jeho predstáv poskytnúť úver
a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a

to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má
dodávateľ právo splatnosť posunúť.

35. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť
úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatený do splatnosti, zákon

priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné (úroky z omeškania s
kogentne stanoveným limitom), alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu). Je nepochybné, že
prípadnádohodaoúrokochposplatnostipopriďalšíchúrokochzomeškaniaaďalšíchsankciáchindikuje
neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnejkontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších
sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania
či iných sankciách, je v neprospech žalovaného. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z

omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

36. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento

zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

37. Zosplatnením úveru teda nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu

požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda veriteľ stráca nárok na úroky za
požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré
by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý

a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a
plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby
k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadváhe veriteľa, ak by tento

bol nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej
nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.

38. Súd teda žalobcovi nepriznal úroky z úveru po zosplatnení.

39. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

40.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

41. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

42. Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

43. Súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania z úrokov z úveru a v tejto časti súd žalobu taktiež
zamietol. Vychádzal pritom z rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. XXOdo XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou uviedol, že podľa
štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z

omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v §
488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného
záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie splatením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením
hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový;

pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva
do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo
požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom
veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak
povedané, ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania

s platením príslušenstva pohľadávky.

44. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na
príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva

pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v posledne označenom ustanovení (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka), by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka viedol
k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale
novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom, pomenováva príslušenstvo,

ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať
vedľa istiny v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je
povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Odôvodnenie ďalej
cituje diela, ktoré sa taktiež prikláňajú k názoru, že dojednané úroky sa nestávajú súčasťou istiny, a
preto sa ďalej neúročia.

45. Podľa záveru Najvyššieho súdu ČR teda záver založený na úvahe, podľa ktorej zákon (Obchodný
zákonník v spojení s Občianskym zákonníkom) priznáva veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné
príslušenstvo pohľadávky (žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov) je nesprávny.

46. Čo sa týka zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, tu mal súd za to, že žalobca porušil hrubým spôsobom
skúmanie bonity žalovaného, keďže z listinných dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca
po XX.XX.XXXX zjavne neurobil žiadne zmeny v skúmaní bonity spotrebiteľa, hoci bolo zrejmé, že
zákonodarca zmenou zákona od tohto dátumu chcel vyvinúť tlak na dodávateľov, aby sa práve bonitou
svojich klientov - spotrebiteľov zaoberali podrobnejšie a neposkytli im úver, pokiaľ to nezodpovedá

ich finančným možnostiam, a teda aby nenarastala zadlženosť obyvateľstva. Ak je napriek tomu úver
poskytnutý, dodávateľ sa dostáva do rizika, že pri prípadnom skúmaní poskytnutia takéhoto úveru
môže byť rozhodnuté, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s
odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať

ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne
vyhodnotiť.

47. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to tak
stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.
j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu

úverovej schopnosti nepostačuje.

48. Žalobca uviedol, že pri tomto úvere zistil príjem žalovaného, od ktorého odpočítal „paušálne“ výdavky
na jednočlennú domácnosť a životné minimum pre jednotlivca, bez konkrétnych vedomostí o skutočných
výdavkoch, ako aj splátku úveru poskytnutého žalovanému práve žalobcom pred Y. mesiacmi. Súd

však vychádzal z toho, že takéto skúmanie bonity zo strany žalobcu bolo nedostatočné. Pokiaľ by sa
žalobca skutočne zamyslel, či osoba s príjmom XXX Eur, po tom čo zaplatí náklady na bývanie (hoci
len minimálne), náklady na stravu a samozrejme ďalšie nevyhnutné výdavky, je schopná ešte uhrádzať
mesačne splátku takmer XXX Eur, bolo by mu zrejmé, že to schopná nebude a skôr či neskôr dôjde ktomu, že poruší zmluvné podmienky nesplácaním úveru. Súd mal za to, že práve takéto nezodpovedné
konanie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi mal na mysli zákonodarca pri novele ustanovenia § 11 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinného od XX.XX.XXXX.

49. Z tohto dôvodu teda súd zo zmluvy z XX.XX.XXXX priznal žalobcovi len nezaplatenú istinu, keďže
výpisom splácania úveru bolo preukázané, že žalovaný celkovo zaplatil sumu X XXX,XX Eur a pri
vyčerpaní sumy úveru X XXX Eur mu zostalo zaplatiť sumu X XXX,XX Eur. V tejto časti teda súd žalobe
vyhovel a v prevyšujúcej časti ju zamietol.

50. Súd priznal žalobcovi právo na zákonný úrok z omeškania z priznanej istiny, od XX.XX.XXXX, t. j.
od zosplatnenia, do zaplatenia.

51. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Keďže žalobca bol v konaní úspešný čiastočne, súd mu priznal právo na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu pomeru jeho úspechu, teda v rozsahu XX %. O výške trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.