Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 4, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/302/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210218889
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1210218889.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: GRABAN,
TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, Košice, proti žalovaným: v 2. rade: I. W., T. X, H., nar.
XX.XX.XXXX, v 3. rade H. W., T. X, H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpení: AENEA Legal, s.r.o., Jozefská 3,
Bratislava, o zaplatenie 2.030,37 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaným v II. a III. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške

náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.08.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal pôvodného žalovaného v 1. rade, ktorým bola spoločnosť Tatrainvest Development, s.r.o. na
zaplatenie istiny 2.030,37 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 14.07.2008 bola vykonaná kontrola odberného miesta
žalovaného poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný (Tatrainvest
Development, s.r.o.) na Teslovej ulici č. 13 odoberal elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu so

žalobcom ako dodávateľom elektrickej energie. O zistenom neoprávnenom odbere bola vyhotovená
fotografická dokumentácia. Žalobcovi bola neoprávneným odberom elektriny spôsobená škoda vo výške
2.030,37 Eur.

3. Súd vo veci vydal dňa 24.08.2010 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal spoločnosť Tatrainvest
Developments.r.o.nazaplateniežalovanejistinyspríslušenstvom.SpoločnosťTatrainvestDevelopment
s.r.o. podala proti tomuto platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedla, že

počas celého roku 2008 žiadne práce v bytovom dome na Teslovej ulici č. 13 v Bratislave nevykonávala
a elektrickú energiu neoprávnene neodoberala a tak ani nemohla žalobcovi spôsobiť škodu. Vzhľadom
na uvedené spoločnosť Tatrainvest Development s.r.o. namietla nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie v tomto konaní.

4. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.11.2011 požiadal žalobca o vstup žalovaných
v 2. a 3. rade do konania.

5. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.12.2011 žalobca požiadal o pripustenie zmeny
žaloby tak, že nová žaloba bude znieť:Žalovaný v I. (Tatrainvest Development, s.r.o.), žalovaný v 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 2.030,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od
21.12.2008 až do zaplatenia.

6.Súduznesenímč.k.23Cb/302/2010-103pripustilvstupžalovanýchv2.a3.radedokonaniaazároveň
pripustil zmenu žaloby tak, ako o ňu žalobca požiadal. Žalovaný v 2. a 3. rade podali odvolanie voči
tomuto uzneseniu v časti, v ktorej žalovaný pripustil ich vstup do konania. Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 3Cob/123/2012-140 zo dňa 30.04.2012 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

potvrdil.

7. Žalovaný v 2. a 3. rade so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení uviedli,
že skutočnosť, že niekomu bolo vydané stavebné povolenie na stavbu „Nadstavba bytového domu
Teslova13“nezakladápasívnusubjektivituvspore,ktoréhopredmetomjeneoprávnenýodberelektrickej
energie. Žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení ďalej uviedli, že žalobca nijako nepreukázal, že

žalovaní v 2. a 3. rade elektrinu odoberali. Žalovaní v 2. a 3. rade ďalej vzniesli námietku premlčania
nárokov žalobcu.

8. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.04.2013 vzal žalobca svoju žalobu späť voči
žalovanému v 1. rade a požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby tak, že nový žalobný petit bude znieť:

Žalovaný v 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 2.030,37
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia o
pripustení žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade do konania až do zaplatenia.

9. Žalobca v tomto písomnom podaní ďalej uviedol, že o tom, kto za škodu spôsobenú uvedeným
neoprávneným odberom zodpovedá, sa žalobca dozvedel až na pojednávaní konanom dňa 20.10.2011,
nakoľko si žalovaní v 2. rade a v 3. rade nesplnili povinnosť uvedenú v stavebnom povolení v súvislosti
s označením stavebníka. Dňom 20.10.2011 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dozvedel, že žalovanému v 2. rade a odporcovi v 3. rade bolo vydané stavebné povolenie na nadstavbu

bytového domu Teslova 13. Žalobca má za to, že zodpovednosť stavebníka za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom elektriny, a to konkrétne žalovaných v 2. rade a 3. rade, je nesporná. Uvedenú
skutočnosť žalobca vyvodil zo znenia stavebného povolenia č.j.: RSP/2005/15023-6/HAN-42 Mestskej
časti Bratislava - Ružinov, ktoré v podmienkach realizácie stavby ukladalo stavebníkovi v bode:
10. dbať nato, aby nedošlo k spôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach a majetku,

14. dodržať podmienky dotknutých orgánov štátnej správny, samosprávny a právnických osôb, medzi
ktorými okrem iného bola aj podmienka umiestnenia elektromera na verejne prístupné miesto,
15. dodržať všetky podmienky správcov podzemných inžinierskych sietí.

10. Podľa žalobcu zo strany žalovaných v 2. rade a 3. rade splneniu týchto podmienok nedošlo, nakoľko

neoprávnené pripojenie sa k elektromerovému rozvádzaču a následný neoprávnený odber elektriny nie
je možné charakterizovať ako splnenie povinnosti dbať o to, aby nedošlo k spôsobeniu škôd na cudzích
nehnuteľnostiach a majetku, ale naopak ako úmyselné spôsobovanie škody neoprávneným odberom
elektriny. Pripojenie k elektromerovému rozvádzaču podľa žalobcu taktiež nereflektovalo povinnosť
stavebníka dodržiavať podmienky dotknutých právnických osôb, či správcov podzemných inžinierskych

sietí. Na základe uvedeného preto nie je možné u žalovaných uplatniť námietku premlčania, nakoľko
z existujúceho skutkového stavu, najmä zo spôsobu neoprávneného odberu, má za preukázané, že
spôsobenie škody je úmyselné a je potrebné uplatniť ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ustanovujúce 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu.

11.Súduznesenímč.k.23Cb/302/2010-162konanievočižalovanémuv1.radezastavilapripustilzmenu
žalobného petitu tak, ako o ňu žalobca požiadal.

12. Samotný žalovaný v 2. rade k veci uviedol, že v protokole o zistení neoprávneného odberu, ktorý
bol poslaný firme Tatra NS development je uvedené, že kábel, ktorým mala byť elektrina odoberaná

viedol na 3. poschodie. Nadstavba bytov, ktorú táto firma realizovala sa realizovala postupne na 3, 4 a
5 poschodí, pričom v roku 2008 25.06. už tretie poschodie malo platnú zmluvu o odbere so žalobcom
a mesačne platilo zálohové platby 1.800,- Sk. K tvrdeniu žalobcu o tom, že k uzatvoreniu zmluvy došlo
až 04.08.2008 uviedol, že ide o zámenu bytov zo strany žalobcu bytov pretože sa jedná o odbernémiesto - byt, ktorý s nachádza o poschodie vyššie. Žalovaný v 2. Rade taktiež uviedol, že reálne elektrinu
neodčerpal. Stavebná firma používala generátor na 380 voltov, z dôvodu, že stavebné stroje pracujú
na 380 voltov a drobné práce, ktoré bolo možné vykonávať na 220 voltov, boli vykonávané priamo z

odberného miesta v byte na 3. Poschodí, byt č. 5, v bytovom dome na ulici Teslova 13, tieto faktúry v
hodnote 1800,- Sk boli uhrádzané pod VS: 7493058535.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: protokolu o
zistení neoprávneného odberu zo dňa 14.07.2008, fotodokumentácie, faktúry č. 2308002410, výpočtu

škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, pokusu o zmier zo dňa 14.10.2009, oznámenia
Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 06.10.2017, projektovej dokumentácie vypracovanej za
účelom získania stavebného povolenia „Nadstavba bytového domu Teslova 13, parc. č. XXXXX/
X“, rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2006/669/JAN zo dňa 30.01.2006,
rozhodnutia Mestskej časti Bratislava Ružinov č. SÚ/2006/7642-3/HAN, rozhodnutia Ministerstva
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 2006-5394/3187-8 530/Gal, rozhodnutia

Mestskej časti Bratislava Ružinov č. SÚ/2006/7642-14/HAN-45, rozhodnutia Krajského stavebného
úradu v Bratislave č. A/2006/1836/JAN zo dňa 15.12.2006, rozhodnutia Mestskej časti Bratislava,
rozhodnutia Mestskej časti Bratislava Ružinov č.j.: RSP/2005/15023-6/HAN-42 zo dňa 05.09.2005,
výpočtuškodyspôsobenejNOč.pr.1040-55-2008,e-mailuzodňa22.02.2008,rozhodnutia-povolenia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0258, rozhodnutia - povolenia Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví č. 2007E 0258- 1. zmena, Zmluvy o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do
distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s., listu žalobcu zo dňa 28.02.2006,
výpočtov úhrad elektrickej energie a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 14.07.2008 súd zistil, že v uvedený deň bol

zistený neoprávnený odber elektrickej energie na Teslovej ulici č. 13 v Bratislave. Podľa tohto protokolu
bolneoprávnenýodberzapojenýzoskrinevedľahlavnéhovchodu,pričommaloísťoneoprávnenýodber
pre elektrické zariadenia používané pri výstavbe bytov.

15. Z faktúry č. 2308002410 súd zistil, že žalobca fakturoval spoločnosti Tatrainvest Development s.r.o.

sumu 2.030,37 Eur titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie.

16. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny súd zistil, že žalobca škodu, ktorá
mu mala byť spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie vyčíslil sumou 2.030,37 Eur.

17. Z oznámenia Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 06.10.2017 súd zistil, že na stavbu
„Nadstavba bytového domu Teslova 13“ bolo vydané dodatočné stavebné povolenie stavebným úradom
pod č. SÚ/2006/7642-14/HAN-45 dňa 10.08.2006 pre stavebníkov I. W. a jeho manželku H. W..

18. Zo Zmluvy o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti

Západoslovenská energetika, a.s. súd zistil, že žalobca a žalovaná v 3. rade uzatvorili dňa 24.02.2006
zmluvu, ktorej predmetom bolo umožnenie pripojenia a zabezpečenie požadovanej maximálnej
rezervovanej kapacity vo výške 10.0 kW pre odber elektrickej energie na odbernom mieste Teslova 13,
Bratislava.

19.Podľa§39ods.1zákonač.656/2004Z.z.oenergetikevzneníúčinnomk14.07.2008neoprávneným
odberom elektriny je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,

2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

20. Podľa 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom k 14.07.2008 pri
neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije
sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

25. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

26. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

27. Žalobca sa svojou žalobou domáhal náhrad škody, ktorú mu mali žalovaní v 2. a 3. rade spôsobiť
neoprávneným odberom elektrickej energie. Žalovaní v 2. a 3. rade vzniesli námietku premlčania

žalobcom uplatneného nároku.

28. Premlčaním právo na plnenie nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba
namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty. To znamená, že premlčané právo trvá ďalej ako tzv.
naturálne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť sa mení na naturálnu obligáciu. Súd je povinný na

námietku premlčania prihliadať a ak je právne opodstatnená nemôže premlčané právo priznať.

29. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie

jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone
či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú
možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu

škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom
nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním. Ďalšou podmienkou pre
začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu
zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

30. Posúdenie právnej opodstatnenosti premlčania žalobcom uplatnených nárokov tak tvorilo základnú
otázku pri rozhodovaní súdu o nároku žalobcu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva,
že žalobca zistil neoprávnený odber elektrickej energie už dňa 14.07.2008. V tento deň bol žalobca
schopný aj spôsobom uvedeným v 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a § 1 vyhláškyMinisterstvahospodárstvaSlovenskejrepubliky,ktorousaustanovujespôsobvýpočtuškodyspôsobenej
neoprávneným odberom elektriny aj určiť výšku spôsobenej škody, napriek uvedenému žalovaný tvrdil,
že si svoj nárok uplatnil včas, nakoľko k začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby malo dôjsť až

dňa 20.11.2011.

31.Žalobcaodvodzovalzodpovednosťžalovanýchv2.a3.radezoskutočnosti,žežalovaníbolivzmysle
Stavebného zákona stavebníkmi stavby, pri ktorej realizácii malo k neoprávnenému odberu elektrickej
energie dochádzať, pričom neoprávneným odberom elektrickej energie mali porušiť povinnosti, ktoré

im boli uložené v stavebnom povolení. Za začiatok plynutia subjektívnej doby žalovaný označoval
až deň 20.10.2011, kedy sa žalobca mal dozvedieť, kto za škodu zodpovedá, pretože až v tento
deň sa mal žalobca dozvedieť kto bol stavebníkom. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne
vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, kto je stavebníkom predmetnej stavby a to už v priebehu
stavebného konania, ktorého sa zúčastnil ako tzv. dotknutá osoba v zmysle § 140 ods. 1 písm. c)
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon). Žalobca v

priebehu konania o vydaní stavebného povolenia pre nadstavbu bytov v bytovom dome na Teslovej
ulici dokonca určoval žalovaným v 2. a 3. rade podmienky za akých môže byť výstavba uskutočnená.
Ak, teda žalobca odvodzoval zodpovednosť žalovaných v 2. a 3. rade iba od skutočnosti, že v
zmysle Stavebného zákona boli stavebníkmi stavby, pri výstavbe ktorej došlo k neoprávnenému odberu
elektrickej energie, musel mať už v deň vykonania kontroly vedomosť nielen o tom, že k neoprávnenému

odberu elektrickej energie (škodovej udalosti) došlo, ako aj o výške takto spôsobenej škody, nakoľko
táto priamo vyplýva z ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Zároveň musel mať vedomosť
aj o tom, kto je stavebníkom samotnej stavby. Preto možno za rozhodný deň pre začatie plynutia
subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie nárokov na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektrickej energie považovať práve deň vykonania kontroly t.j. 14.07.2008. Žalobca si svoj

nárok voči žalovaným uplatnil až písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.04.2013, teda
až po uplynutí nielen subjektívnej, ale aj objektívnej premlčacej doby, ktorá bola v tomto prípade v súlade
s § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka trojročná. V konaní nebolo preukázané, že by k neoprávnenému
odberuelektrickejenergiedošlovdôsledkuúmyselnéhokonaniažalovanýchv2.a3.rade,keďženebolo
preukázané, že by to boli práve žalovaní, kto by zriadil neoprávnenú prípojku k distribučnej sústave

elektrickej energie.

32. Ako už bolo uvedené, žalobca odvodzoval zodpovednosť žalovaných v 2. a 3. rade za neoprávnený
odber elektrickej energie iba od skutočnosti, že títo boli stavebníkmi stavby, pri výstavbe ktorej malo k
neoprávnenému odberu elektrickej energie dôjsť. Napriek tomu považoval škodu spôsobenú žalovaným

za škodu spôsobenú úmyselne a dovolával sa desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty dôvodiac tým,
že žalovaní v 2. a 3. rade spôsobili škodu úmyselne. Žalobca však vôbec neposkytol skutkové tvrdenia,
z ktorých by úmysel žalovaného a teda aj jeho zavinenie vyplývali. Žalobca nikdy ani netvrdil, že by to
boli žalovaný v 2. a 3. rade, ktorí by z ktorý by prípojku elektrickej energie umožňujúcu neoprávnený
odber realizovali priamo osobne alebo by aspoň dali pracovníkom fyzicky vykonávajúcim nadstavbu

bytového domu príkaz na takéto konania alebo aspoň o tom, že by bol neoprávnený odber elektrickej
energie vykonávaný s ich vedomím a súhlasom. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že
na nároky uplatnené žalobcom v tomto konaní nemožno aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, ale iba
trojročnú. Žalobca tak svoje nároky uplatnil nielen po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, ale aj po
uplynutí objektívnej premlčacej doby. Námietka premlčania žalobcových nárokov vznesená žalovanými

v 2. a 3. rade je tak dôvodná a preto súd žalobcovi ním uplatnené nároky nemohol priznať.

33. Napriek uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní žalobcom preukázané
ani naplnenie všetkých podmienok pre vznik samotného nároku na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektrickej energie tak, ako tieto boli vymedzené v § 39 ods. 2 zákona č.

656/2004 Z.z. o energetike. V prípade objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu je potrebné,
aby boli tvrdené a preukázané jednotlivé atribúty zodpovednosti za škodu, len za splnenia ktorých
možno úspešne uplatňovať a dožadovať sa náhrady škody od povinného subjektu. V prvom rade je
to preukázanie samotného neoprávneného odberu elektrickej energie, teda preukázanie naplnenia,
niektorého z ustanovení § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Ďalej je to preukázanie

vzniku škody, jej výšky, ďalej že označený škodca porušil svoju zmluvnú, prípadne zákonnú povinnosť
alebo že medzi týmto porušením povinností škodcu a vznikom škody na strane poškodeného je príčinná
súvislosť. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k neoprávnenému odberu elektrickej
energie skutočne došlo. Uvedené skutočnosti vyplývali z protokolu o zistení neoprávneného odberu,ako aj z priloženej fotodokumentácie, nakoľko z týchto neoprávnené zriadenie prípojky z rozvodovej
skrine jednoznačne vyplýva. Za preukázaný je možné považovať aj vznik samotnej škody a jej výšku,
nakoľko táto bola určená v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike,

ako aj v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

34. K neoprávnenému odberu elektriny došlo zriadením prípojky z rozvodnej skrine umiestnenej pred
bytovým domom na Teslovej ulici č. 13. Došlo tak k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu

elektrickej energie tak, ako je tento vymedzený v § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o
energetike, keďže neoprávnené napojenie nebolo vykonané z miesta, ktoré by mohlo byť považované
za odberné miesto žalovaných v 2. a 3. rade. Zo skutočnosti, že táto elektrická energia bola využívaná
na vykonávanie prác na stavbe, ktorej stavebníkmi boli žalovaní v 2. a 3. rade však nevyplýva, že by to
boli žalovaný, kto energiu neoprávnene odoberal, resp., že k neoprávnenému odberu elektrickej energie
došlo ich (čo i len objektívnym) zavinením.

35. Zo samotného protokolu, ako ani z priloženej dokumentácie preto nevyplýva, že by za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie mali zodpovedať žalovaní v 2. a 3. rade. Pokiaľ
neoprávnenú prípojku elektrickej energie zriadili pracovníci vykonávajúci stavebné práce na stavbe,
ktorej stavebníkom boli žalovaní v 2. a 3. rade, nemožno bez ďalšieho a iba z tohto faktu ustáliť aj

ich zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie. Z ustanovenia §
39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike jednoznačne vyplýva, že v prípade neoprávneného
odberu je subjektom zodpovednosti za škodu takto spôsobenú tá osoba, ktorá neoprávnene elektrinu
odoberala. Za takúto osobu v tomto prípade nemožno považovať stavebníka, ale výlučne fyzickú alebo
právnickú osobu, ktorá stavebné práce uskutočňovala a ktorá túto elektrinu pri vykonávaní stavebných

prác sama alebo prostredníctvom svojich zamestnancov aj využila, nakoľko práve táto osoba elektrinu
sama odobrala.

36. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalobcovia porušili svoje povinnosti, ktoré im vyplývali z vydaného
stavebného povolenia, čo zakladá ich zodpovednosť za vzniknutú škodu, súd považoval za právne

irelevantné. Ustanovenia o náhrade škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktoré boli
obsiahnuté v zákone č. 656/2004 Z.z. o energetike, predstavovali prípad osobitnej zodpovednosti za
škodu, pričom uvedené ustanovenia boli vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o zodpovednosti za
škodu ustanovenia špeciálnymi. Nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
si tak žalobca mohol uplatňovať iba za splnenia podmienok a spôsobom uvedeným v tomto zákone.

37. Je zrejmé, že ani pri preukázaní všetkých žalobcom uvádzaných skutkových tvrdení, by nebolo
možné dospieť k záveru o existencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 2. a 3. rade v tomto
spore a preto súd považoval za nadbytočné žalobcom navrhované vykonanie dokazovania výsluchom
pracovníkov, ktorí predmetnú kontrolu fyzicky vykonávali. Ako už bolo uvedené skutočnosť, že k

neoprávnenému odberu elektrickej energie došlo, ako aj skutočnosť, že týmto neoprávneným odberom
bola spôsobená aj škoda, považuje súd za dostatočne preukázanú už samotným protokolom o kontrole,
avšak už zo samotného protokolu zároveň jednoznačne vyplýva, že pri vykonaní kontroly nebol zistený
skutočný subjekt, ktorý elektrinu neoprávnene odoberal, pričom tento nebol ani riadne zisťovaný.

38. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že žalobu zamietol.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní

plný úspech, súd priznal žalobcovi právo náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.

233/1995 Z.z.).