Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/537/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207283
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614207283.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom v
Brne, Příkop č. 843/4, Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26429705, proti proti žalovaným: 1/ W. H., T..
XX.XX.XXXX, H. S. Č.. XXX/XX, I., X/ I. Q., T.. XX.X.XXXX, H. Y. Č.. XXXX/X, G. T. D., X/ D. Q., T..
X.X.XXXX, H. Y. Č.. XX Z. X/ I. U., T.. XX.X.XXXX, H. H. Č.. XXX, C., Č. M., o zaplatenie príslušenstva
pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.7.2016
č.k. 9C/132/2014-97 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým rozsudkom
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo
súm špecifikovaných v žalobe od 13.7.2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo súm špecifikovaných v
žalobe od 26.9.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy teda 1,63 eur
a náhrady trov konania. A to potom, ako žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 zobral
žalobu čiastočne v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť a žiadal konanie v tejto

časti zastaviť, čomu súd vyhovel a konanie v tejto časti zastavil. Stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov.

3. V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobcu, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z
indosovanej zmenky vystavenej dňa XX.X.XXXX na sumu 489 eur, ktorá je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, do textu ktorej bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým
úrokom 0,25 % denne od XX.X.XXXX a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti

zistiť verejnou listinou.

4. Súd po zrušení svojho pôvodného rozsudku (zo dňa 8.7.2014) uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 1Co/821/2014-62 zo dňa 23.12.2015, vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom,obsahom exekučného spisu tohto súdu sp.zn. 8Er/866/2013 a úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX F. S.
XX.X.XXXX spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

5. Zo zmenky predloženej žalobcom súd zistil, že listina je označená ako zmenka vystavená v Ž.
S. XX.X.XXXX s vyhlásením „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35807598, Pribinova 25, 81109 Bratislava sumu 489 eur. Zo zmenky ďalej vyplýva, splatné:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 81109 Bratislava, doložka „bez protestu“, „na platenie predložiť v
lehote štyroch rokov od vystavenia“ a na rube zmenky indosament, ktorým bola zmenka prevedená na

žalobcu.

6. Z exekučného spisu sp.zn. 8Er/866/2013 súd zistil, že žalovaný dňa XX.X.XXXX uzatvoril s právnym
predchodcom žalobcu, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, z ktorej
vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla žalovanému úver vo výške 300 eur a žalovaný
sa zaviazal tento úver spolu s poplatkom vo výške 288 eur uhradiť v 12 mesačných splátkach po 49 eur,

počnúc dňom X.X.XXXX. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú
Dohodu o vyplnení zmenky, ktorá znie: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
(ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový

ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas
štyriposebeidúcesplátky,prípadneuhradílenčastisplátok,aleboneuhradívčasposlednúsplátkualebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh“.

7. Po právnom posúdení veci podľa Nariadenia, súd uplatnený nárok posúdil aj v súvislosti s právnou
úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa, teda podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka,

podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, Smernice Rady 93/13/EHS, § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že zmluva o
úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa XX.X.XXXX
je zmluvou spotrebiteľskou. Dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru je neplatná, lebo ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. K vystaveniu zmenky došlo

navyše v rozpore so zákonom, a to konkrétne s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
úver vo výške 300 eur, z ktorých 30 % predstavuje sumu 90 eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od
žalovaného prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 390 eur a nie na sumu 489 eur, ako bolo
vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

bolavyplnenávrozporesustanovením§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.,niejemožnéztakejtozmenky
uplatňovať právo v súdnom konaní. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval spotrebiteľské úvery
zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z., ide o úkon absolútne neplatný
podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd k nej
prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Súd tiež uviedol, že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne

považujezaúrokvrozporesdobrýmimravmiazanekalúpodmienku,keďžeideosankčnéplnenie,ktoré
je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. V závere uviedol, že v zmluve o
úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Obsahuje len údaj splatenia úveru v 12
mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú
špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejmé, aká suma
z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve ďalej absentuje údaj
o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere
nákladov. Poskytnutý úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol
v konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Úspešnému žalovanému trovy konania
nevznikli, preto súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d/ CSP, § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhol rozsudok
zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu

trov odvolacieho konania. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom strany sporu takéto
dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonať len
dôkazy navrhnuté stranami. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči
forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle
ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. V prejednávanom spore súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods.
3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na
uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Podľa žalobcu súd sám nemôže vznášať voči

zmenke námietky za žalovaného a z vlastnej iniciatívy vykonať dokazovanie preukazujúce charakter
žalovaného ako spotrebiteľa, hoci sa žalovaný tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhal, uplatnenú
pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Z uvedeného mal žalobca za to, že
súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretáciepríslušnýchprávnychpredpisovaprávaEurópskejúnie.Zdôrazniltiež,ženiejeúčastníkom

akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, ale je na základe indosamentu majiteľom zmenky, ktorá je platná,
je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a tak ju nie je možné podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súdu prvej inštancie vytkol, že ignoroval ust. § 17
zmenkového a šekového zákona, podľa ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.

Keďže tak nemôže urobiť sám odporca, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie
námietky, je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na
žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Vytýkal súdu, že vyhodnotil zmenku ako neplatný
právny úkon, pričom tento záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol,
ani nikto z účastníkov ich nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Z

uvedenéhopretovyplýva,žezmluvnývzťahmedzižalovanýmaremitentompoindosovaníjeirelevantný.
Poukázal tiež na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000 z ktorého
vyplýva,žezmenkovýzáväzokjepriamy,bezpodmienečný,nesporný,abstraktnýasamostatnýzáväzok,
celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Preto zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, a je potrebné ju považovať za platnú, a uplatnený nárok žalobcu

za dôvodný v celom rozsahu. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a Krajského
súdu v Banskej Bystrici. Záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalované v prvom a štvrtom rade k odvolaniu uviedli, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

je vecne správne a navrhujú ho potvrdiť.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných konštatoval, že zmenka je platná, uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný a žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

12. Predmetom odvolacieho konania zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá (ďalej len rozsudok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je

prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom
ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
pís. b/, d/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je dôvodné.

14. Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

15. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

16. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,

s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

19. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby predovšetkým na závere, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru je neplatná, na jej základe nemohlo preto dôjsť k vyplneniu zmenky
a následne ani nemohlo z takto vyplnenej zmenky (na základe neplatnej zmenkovej dohody) vzniknúť
právo na akékoľvek plnenie. Z neplatnej dohody nie je preto možné priznať žalobou uplatnené zmenkové
nároky. Žalobu zamietol aj z dôvodu, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom k

dňu vyplnenia zmenky, teda aj v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.) a
z takejto zmenky preto nemožno uplatňovať právo v súdnom (ani inom) konaní. S týmto záverom sa
odvolacísúdvplnomrozsahustotožňujeavtomtosmerepoukazujenadôvodynapadnutéhorozsudku,s
ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Z uvedeného dôvodu sa ďalšími odvolacími
námietkami žalobcu nezaoberal.

20. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné:

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s

uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

21. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.22. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade

zákon č. 258/2001 Z.z.

23. Takto postupoval aj súd prvej inštancie, keď po zistení, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj Dohoda o vyplnení zmenky (ako súčasť
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z

hľadiska jej súladu so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

24. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

25. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

26. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi

účastníkmi konania, obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v nasledovnom znení: „Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v
ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto
vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú

sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním

bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

27. Okrem dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie považoval vyššie uvedenú dohodu za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, na ktorú odvolací súd odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje, odvolací súd na
zdôraznenie uvádza, že vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek,
čo je v priamom rozpore s obmedzením vyplývajúcim zo zákonného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona
258/2001 Z.z., podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Nepochybne takáto dohoda je v neprospech spotrebiteľa, lebo mala zabezpečiť nároky v širšom
než zákonnom rozsahu.

28. V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky

v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe
neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.

29. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona

č. 258/2001 Z.z. Vychádzajúc z poskytnutého úveru 300 eur mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu
maximálne 390 eur (300 eur + 30 % príslušenstvo), pričom zmenka bola vyplnená na sumu 489 eur,
preto takto vyplnenú zmenku veriteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako právny predchodca žalobcu) nesmel
prijať a ani ďalej postúpiť na žalobcu. Práva uplatnené zo zmenky vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6zákona č. 258/2001 Z.z. sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno
žalobcovi priznať.

30. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

31. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o
ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1 a 2 CSP).

32. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Súd môže aj bez návrhu
vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,

ak tento zákon neustanovuje inak (§ 185 ods. 2 CSP). Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na
zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie
cudzieho práva (§ 185 ods. 3 CSP). Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutnéprerozhodnutievoveci.Súdajbeznávrhuobstaráalebozabezpečítakýdôkaz(§295CSP).

33. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že strany sporu sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne
súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania,
t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo
veci. Okrem dôkazov navrhnutých stranami môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať dôkazy
navrhnuté stranami, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a
tieto si môže zabezpečiť aj sám.

34. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Civilný sporový

poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu podľa § 295
CSP bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1 bolo povinnosťou
súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom k vedomosti súdu z iného súdneho
konania, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

postupoval súd prvej inštancie správne, keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť
jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o
vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom
na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo zistil, že
na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený

nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa a ak za tým účelom
vykonal dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

35. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17
zákona č. 191/1950 Sb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sám žalovaný nemohol vzniesť

kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia
ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom
možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 citovaného zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky

konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad
uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s
povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by
v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej

zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného
stanoviska č. 93/2015). Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (uzneseniezo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie
sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z

povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje požiadavka podrobnej
(až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych
predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy
spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa,

resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského
práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť
spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Aj
podľazáverovrozsudkuEurópskehosúdnehodvorasp.zn.C-419/2001zo14.3.2013(Českásporiteľňa,
a.s.protiK.Q.)ajvprípade,žesajednáovzťahuplatnenýnazákladezmenkyakoabstraktnéhocenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, pričom ani samotné

ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex
offo. Neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale len kedy ich uplatňovať nemôže
(Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Napokon ani samotné
Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať
kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v

prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. V slovenskom právnom
poriadku navyše platí ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

36. Z uvedeného plynie, že nič nebránilo súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

37. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje zároveň za potrebné dodať, že v čase rozhodovania
odvolacieho súdu je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb.
zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009 Z.z.

38. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z., v konaní, v ktorom sa

uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

39. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je

ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania
začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách
konania.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešní žalovaní si trovy konania neuplatnili, preto odvolací súd stranám sporu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).