Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216549
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117216549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: M. Š., C.. XX.X.XXXX, S. M., T.

C. X, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, p r o
t i žalovanému: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpený:
JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Bratislava, Na Vršku 12, o primerané finančné zadosťučinenie
a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tohto

nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 22.6.2017 sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500
Eur podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že v konaní vedenom na
tomto súde pod sp. zn. 29C/95/2016 bolo vyhovené jeho žalobe voči žalovanému o povinnosť zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Preto ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho
spotrebiteľských práv. Poukázal pritom aj na sankčnú a odradzujúcu funkciu tohto nároku.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že v pôvodnom konaní súd vyhlásil rozsudok pre zmeškanie,

preto z takého rozsudku nie je možné odvodzovať uplatnený nárok. Pre strany je záväzný len výrok (§
221 ods. 1 CSP) a nie jeho odôvodnenie. Navyše žalobcovi žiadna ujma nevznikla, žalobca doposiaľ
uhradil na zmluvu o úvere len 11,50 Eur a poslednú sumu 1 Eur zaplatil ešte 31.3.2015. Z pohľadu
hmotného práva bol práve žalobca porušovateľom práva. V zmysle zásady „z nepráva nemôže vzniknúť
právo“, keďže žalobca nezaplatil svoj dlh, nemôže sa domáhať primeraného finančného zadosťučinenia,
ktorého účelom je reparovať ujmu spotrebiteľa, ktorá musí byť dôvodne preukázaná, musí vzniknúť v
príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a musí byť takého rozsahu a charakteru, že je na mieste uložiť

zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. V žalobe pritom ani nie je špecifikované, aká ujma vznikla
žalobcovi a teda akú ujmu požaduje kompenzovať. Poukázal na právny záver z rozsudku Krajského
súdu Trnava 23Co/824/2015 zo dňa 31.1.2017, ktorý odcitoval.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, spisom tohto súdu
29C/95/2016, rozsudkom tohto súdu č.k. 20Csp/161/2016-50 a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca odôvodnil požadované primerané finančné zadosťučinenie súdnym konaním 29C/95/2016.
V ňom žalobca žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy z
31.3.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. I. z 31.3.2015 uzavretej medzi stranami na výkon zrážok
zo mzdy. V žalobe pritom bolo uvedené, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere31.3.2015, ktorou mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver 700 Eur. V zmluve bol dohodnutý celkový úrok
20% z istiny (140 Eur) a servisný poplatok 18% z istiny (63 Eur), takže celkovo mal zaplatiť 903 Eur. V
žalobe ďalej uviedol, že nebol poučený o dohode o zrážkach zo mzdy a nemal možnosť ju odmietnuť.

Dohoda pritom umožňuje vymôcť plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, za ktorú považoval
aj servisný poplatok a plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše
neobsahujepovinnénáležitostipodľa§9ods.2písm.f/,k/,čospôsobujebezúročnosťabezpoplatkovosť
úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.

5.Keďžežalovanýsakžalobenevyjadril,súdrozhodolrozsudkomprezmeškaniepodľa§273CSP,ktorý
tak obsahoval len skrátenú formu odôvodnenia rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.2.2017.

6. V predchádzajúcom súdnom konaní žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel uznesením č.k. 29C/95/2016-23 zo dňa 6.4.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.4.2016 a ktorým súd uložil zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa

vykonávania zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný pritom
požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 3.9.2015.

7. Súd zároveň zistil, že žalovaný podal voči žalobcovi žalobu o zaplatenie dlhu z predmetnej úverovej
zmluvy, pričom Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom č.k. 20CSp/161/2016-50 zo dňa 12.6.2017,

ktorý nadobudol právoplatnosť 5.8.2017. Žalobca bol týmto rozsudkom zaviazaný zaplatiť žalovanému
(v spomínanom konaní v opačnom procesnom postavení) 688,50 Eur s úrokmi z omeškania a to
v mesačných splátkach po 30 Eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami neobsahovala údaj o ročnej

úrokovej sadzbe a o termíne konečnej splatnosti úveru a preto úver je bezúročný a bez poplatkov. Z
úveru 700 Eur žalobca zaplatil len 11,50 Eur, preto súd zaviazal žalobcu k zaplateniu dlhu vo výške
688,50 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

8. Žalobca vo svojej výpovedi nevedel odpovedať na otázku súdu ohľadom ujmy, ktorá mu mala

byť spôsobená predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, ale zároveň potvrdil, že uvedená dohoda
nebola realizovaná. Nepamätal si ani na dohodnuté zmluvné podmienky v príslušnej zmluve o úvere
a uviedol, že po spomínanom rozsudku 20Csp/161/2016 zaplatil žalovanému len jednu splátku 30 Eur
dňa 23.10.2017, o čom doložil k nahliadnutiu aj listinný dôkaz.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

13. V danom prípade niet pochýb, že predmetná úverová zmluva ako aj s ňou súvisiace zmluvy vrátane
dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté medzi stranami sú spotrebiteľskými zmluvami a teda žalobca má
nepochybne status spotrebiteľa.

14. Podľa 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Žalobca preukázal splnenie základných formálnych zákonných predpokladov v zmysle § 3 ods. 5
vety tretej zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Má totiž nepochybne postavenie spotrebiteľa
a aj keď v predchádzajúcom spore bol vyhlásený len rozsudok pre zmeškanie, je potrebné vychádzať
zo zdôvodnenia žaloby, ktorej súd vyhovel. Nemôže totiž byť na ujmu spotrebiteľa, ak súd využil právo v
zmysle § 273 CSP (a dokonca v prípade § 274 CSP by mal povinnosť vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie

žalovaného) na kontumačný rozsudok, ktorý je sankciou pre pasívneho žalovaného, že by sa nejednalo
o úspešné uplatnenie porušenia práva, či povinnosti voči spotrebiteľovi. Súd teda vychádzal zo záveru,
že uplatnením dohody o zrážkach zo mzdy boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle
zdôvodnenia žaloby, preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného zdržať sa jej používania.

16. Napriek týmto záverom súd nárok nepovažoval za dôvodný. Inštitút primeraného finančného

zadosťučinenia plní satisfakčnú funkciu pre spotrebiteľa a má aj sankčnú funkciu, ktorou sa postihuje
nepoctivý dodávateľ. V súvislosti so satisfakciou pre spotrebiteľa je potrebné si ujasniť podstatu tohto
inštitútu a vysvetliť pojem „zadosťučinenie“. Tým je náprava krivdy (viď. Krátky slovník slovenského
jazyka). Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia je upravený aj v rámci ochrany osobnosti v §
13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto smere je už rozsiahla judikatúra, ktorá ustálila, že

primerané finančné zadosťučinenie sa chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej nemajetkovej ujmy.
Napokon aj v dôvodovej správe k § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z.z. sa uvádza, že finančné
zadosťučinenie je záverečným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prípade, že preventívne pôsobenie
neplní svoj účel, aby boli nahradené alebo zmiernené následky. Z týchto skutočností možno vyvodiť,
že finančné zadosťučinenie je možno priznať len vtedy, ak porušenie práva alebo povinnosti vo vzťahu

k spotrebiteľovi mu spôsobilo nejakú ujmu. Súd teda nepovažuje za rozhodujúce to, že spôsobenie
ujmy nie je uvedené ako predpoklad priznania finančného zadosťučinenia priamo v zákone, ale za
rozhodujúce považuje to, že táto skutočnosť vyplýva zo samotnej podstaty zadosťučinenia. K záveru o
povinnosti preukázania ujmy pri tomto nároku dospel aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí 23Co/824/15
zo dňa 31.1.2017, v ktorom bolo uvedené nasledovné: „Na základe výsledkov dokazovania dospel súd

k záveru, že návrh žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie nie je dôvodný. Je síce pravdou,
že v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Obo 302/2006 najvyšší súd vymedzil aj kritéria pre posúdenie
finančného zadosťučinenia, pričom pri posudzovaní treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na
to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal.
Súdjevšaktohonázoru,ženestačínatietokritériaibapoukázať,aleajpreukázaťvzniktakýchokolností,

ktoré by umožnili priznať finančné zadosťučinenie... Zo samotného inštitútu primeraného finančného
zabezpečenia vyplýva, že ide o prostriedok slúžiaci k reparácii ujmy, ktorá mala byť konaním spôsobená,
tu však žiadna ujma nevznikla. Žalobkyňa disponuje finančnými prostriedkami odporcu už dlhšiu dobu...
Súd nemal zo strany žalobkyne preukázané žiadnymi dôkazmi aký vplyv malo uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na žalobkyňu... Preto treba kvalifikovať len ako subjektívne pocity navrhovateľky

ničím nepodložené, pričom navrhovateľkou nebolo vôbec preukázané (ani tvrdené), že boli vyvolané
konaním zo strany odporcu. Preto aj súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že navrhovateľka v
dôsledku konania odporcu neutrpela takú ujmu, ktorú by bolo potrebné zhojiť poskytnutím finančné
zadosťučinenia a správne návrh zamietol“.

17. Súd preto zastáva názor, že nárok by bol dôvodný len v prípade, ak by žalobca preukázal vznik
nejakej ujmy v dôsledku použitia dohody o zrážkach zo mzdy, avšak preukázateľne žiadna ujma
žalobcovi v dôsledku tejto skutočnosti nevznikla. Súd totiž vydal predbežné opatrenie a neskôr rozhodol
vo veci samej vyhovením žalobe, pričom žalobca zo svojho dlhu uhradil v tom čase žalovanému len
11,50 Eur. Žalobcovi teda nie je potrebné nič reparovať a preto niet dôvodu na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia.

18. Navyše v tomto prípade vzhľadom na jeho okolnosti súd považuje priznanie uplatneného nároku
žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca doposiaľ žalovanému nevrátil ani len istinu úveru a to napriek tomu, že súd mu povolil nízke

30 Eur mesačné splátky. Na základe príslušného rozsudku uhradil len jednu splátku, avšak nie v lehote,
keďžeprvúsplátkumalzaplatiťužvmesiaciseptembri2017,apretovdôsledkutejtoskutočnostižalobca
stratil výhodu splátok a je v omeškaní s úhradou celého dlhu v zmysle príslušného rozsudku. Keď niekto
sám porušuje právo iného, potom z toho istého zmluvného vzťahu nemôže sa domáhať ochrany svojhopráva v zmysle zásady ex iniuria ius non oritus (z nepráva nemôže vzniknúť právo). Ako už súd uviedol
inštitút primeraného finančného zadosťučinenia plní funkciu satisfakcie pre spotrebiteľa, voči ktorému sa
dodávateľ zachoval nepoctivo, ale má aj sankčnú funkciu voči nečestnému dodávateľovi, aby ho odradil

odpokračovaniavnezákonnýchpraktikáchvočispotrebiteľovi.Poskytovanieprávnejochranyvdôsledku
porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené. Súd teda má postihovať nepoctivých dodávateľov,
k čomu slúžia rôzne právne inštitúty vrátane fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako to bolo
ustálenéajvprípadepredmetnejúverovejzmluvy.Právezpohľaduspomínanejvyváženostisúdnemôže
neprihliadať na to, že aj žalobca sa nezachoval poctivo, keď doposiaľ z úveru 700 Eur zaplatil len

zanedbateľnú časť (41,50 Eur). V tomto prípade žalovaný už bol postihnutý za to, že v úverovej zmluve
neuviedol všetky povinné náležitosti v zmysle zákona a to tým spôsobom, že nedostane žiadnu odplatu
za úver. Už táto skutočnosť je dostatočnou sankciou pre neho a zadosťučinením pre žalobcu, ktorý
„zadarmo“ disponuje od neho získanými finančnými prostriedkami a nemusí tak žalovanému zaplatiť
203 Eur. Za to isté porušenie spomínanej povinnosti by mal byť žalovaný sankcionovaný dvakrát, teda
jednak v dôsledku fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a jednak primeraným finančným

zadosťučinením, čo je však v rozpore so všeobecne platnou zásadou rímskeho práva ne bis in idem
(zákaz dvojitého postihnutia). Za týchto okolností súd nepovažuje za spravodlivé priznať žalobcovi
finančné zadosťučinenie, takýto postup súd považuje za rozporný s princípom spravodlivosti, ktorý
považuje za jeden z najdôležitejších princípov právneho štátu.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V spore
bol úspešný žalovaný a keďže súd nezistil žiadny dôvod pre použitie § 257 CSP, ktoré možno aplikovať
len výnimočne, súd priznal žalovanému plnú náhradu trov konania. Za okolnosť svedčiacu v nemožnosť
aplikácie tohto ustanovenia súd považuje skutočnosť, že napriek vyslovenému predbežnému právnemu
posúdeniu veci v úvode pojednávania žalobca na svojej žalobe zotrval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.