Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Lucia Tóth

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16Csp/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213127
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417213127.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v právnej veci žalobkyne: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, X., proti
žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Zamestnávateľ žalobkyne: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo

mzdy a z iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX dojednanej súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014 uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou.

II. Súd v prevyšujúcej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Súd u k l a d á žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova

25, Bratislava, IČO: 35 807 598 žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov zo dňa 22.09.2014 dojednanej súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014 uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou, a to v lehote do 30 dní od
doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

V. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za neodkladné opatrenie vo výške 33,- Eur na účet
Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 20.10.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2017 domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi, že:

1. žalovaná je povinná zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX,
2. žalovaná je povinná zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy s požadovaným nárokom na plnenie
úrokov z omeškania, zastaviť toto plnenie,
3. zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou je bezúročná
a bez poplatkov a dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je neplatná,

4. zamestnávateľ žalobkyne: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, o ktorú sa
žalovaná opiera v uplatňovaní si nároku v „žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy“.

Uviedla, že dňa 22.09.2014 uzatvorila so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere,

na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 300,- eur spolu s nákladmi, tvorenými súčtom úroku
vo výške 64 % ročne z poskytnutého úveru v sume 192,- eur a administratívnych nákladov 96,- eur, tedadlžná čiastka pri istine 300,- eur bola 588,- eur. Súčasťou zmluvy o úvere sú: všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere vrátane informácie o
RPMN,rozhodcovskázmluva,dohodaozrážkachzomzdyazinýchpríjmov,dohodaoplnenívsplátkach

a splátkový kalendár.

Žalovaná vyzvala dňa 18.11.2015 zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy, kedy
od novembra 2015 začali byť vykonávané zrážky, ktoré sú vykonávané doposiaľ, napriek tomu, že
žalovanou požadovaná suma dlhu 808,91 eur bola v júli 2017 splatená. Po jej doplatení žalovaná

požadovala ešte doplatiť 32,93 eur, aby sa zastavila penalizácia, a preto bola z výplaty žalobkyne v
auguste 2017 uhradená čiastka 49,- eur. Dňa 26.07.2017 poslala žalovaná zamestnávateľovi mailom
informáciu, že výška pohľadávky k 26.07.2017 je 644,44 eur a požadovala ďalšie splatenie úrokov z
omeškaní, ktoré sa denne navyšujú a požadovala vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného uhradenia
dlhu. Žalovaná tak ku dňu 26.07.2017 účtuje splatenie dlhu spolu s úrokmi vo výške 1.486,28 eur, pričom
k septembru 2017 bola zo mzdy žalobkyne uhradená suma 941,- eur. Žalovaná voči žalobkyni ako

spotrebiteľkeuplatňujenároknasplatenieďalšíchúrokovzomeškania644,44eur,ktorédennenavyšuje,
pričomzozmluvyanizožiadostiovykonávaniezrážokzomzdyniejezrejmé,anijednoznačnenevyplýva
povinnosť ďalšieho plnenia úrokov z omeškania, tieto ani nie sú žiadnym spôsobom vyčíslené.

Žalobkyňa zdôraznila, že spolu s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX bola priložená aj dohoda o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda o plnení v splátkach a všeobecná podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola žalobkyni predložená
súbežne so zmluvou o úvere, nebola žalobkyňou individuálne dojednaná, žalovaná ju mala už vopred
pripravenú, určité náležitosti a údaje boli vopred vyplnené a predtlačené, napríklad v bode IV bol v
kolónkach predtlačený zaškrtnutý krížik X - neodmieta a X - súhlasí. Žalobkyňa považovala aj všeobecné

podmienky poskytnutia úveru za neprijateľné a neplatné, keď ich obsah nemohla nijako ovplyvniť
(body 06, 08, 09). Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, a ako taká je
neplatná. Žalovaná si jednostranne diktuje výšku úrokov z omeškania a zabezpečuje uhradenie plnenia
z neprijateľných zmluvných podmienok, žalovanou je daná hrubá nerovnováha, ktorá jej umožňuje
svojvoľné určenie výšky dlhu. Vzhľadom na požadovaný nárok plnenia vyčíslených úrokov z omeškania

dochádza u žalovanej k bezdôvodnému obohateniu. Nárok na plnenie novovzniknutých úrokov z
omeškania, ktoré sa denne navyšujú, ktoré žalovaná požaduje plniť u zamestnávateľa žalobkyne je
neplatný. Žalovaná chce dosiahnuť majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatnýchzmluvnýchpodmienok,akoajzposkytnutéhoúveru(istina300,-eur),ktorýbypodľazákonao
spotrebiteľskýchúverochmalbyťbezúročnýabezpoplatkov.Žalovanájuuviedladoomylupriuzatváraní

zmluvy nekalými obchodnými praktikami. Žalovaná finančne poškodzuje žalobkyňu ako spotrebiteľku a
ňou uplatňované nároky sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa bola toho názoru, že celý úver má
splatený a preplatený, zmluva je bezúročná, bez poplatkov a dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa čl. 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná

a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet

konania vo veci samej.

Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo
obava, že by exekúcia bola ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich
dočasný charakter. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania musí byť v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia aspoň osvedčená. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy
pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tieto vzťahy
vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi

stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov
medzi stranami.

Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť
nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté, je potrebné prihliadať na možné

následky nariadeného opatrenia, najmä s dôrazom na vznik neprimeranej ujmy osobe, ktorá je povinná
z nariadeného opatrenia a tiež musí súd skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza
k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou.

Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho dočasného charakteru vyplýva, že pred

jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia.
Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi predbežného opatrenia (v tomto prípade žalobkyni) a návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobkyne bez osvedčenia aspoň
základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pri ich zisťovaní
neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom

dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o
nariadenie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv
bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie
týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa

neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa
neodkladného opatrenia na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce
pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (m. m. uznesenie Najvyššiehosúdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra
2012, sp. zn. 6 MCdo 5/2012).

Potrebu dočasnej úpravy pomerov žalobkyňa odôvodňovala konaním žalovanej, ktorá zamestnávateľa
požiadala o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov,
ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úveru, hoc žalobkyňa má za to, že táto dohoda je neplatná
a naviac pohľadávka bola ňou už v celosti uhradená.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou dňa 22.09.2014
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 300,- eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288,- eur, ktoré náklady boli tvorené
súčtom úroku 64 % p.a. z poskytnutého úveru (suma 192,- eur) a administratívnych nákladov 96,-
eur. Žalobkyňa sa v zmysle dohody o plnení v splátkach zo dňa 22.09.2014 zaviazala uhradiť sumu

588,- eur v 12 pravidelných mesačných splátkach, každá vo výške 49,- eur, splatných vždy k 25. dňu v
kalendárnom mesiaci, počnúc 25.10.2014. RPMN poskytnutého úveru bola 300,29 %. V zmysle bodu
09. všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru za účelom zabezpečenia pohľadávok
zo zmluvy veriteľ so súhlasom dlžníka požaduje poskytnutie zabezpečenia výlučne vo forme dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a/alebo ručenia a/alebo zmluvnej pokuty. Súčasne so zmluvou

o úvere bola dňa 22.09.2014 medzi žalobkyňou a žalovanou na zabezpečenie pohľadávok veriteľa
z úverovej zmluvy alebo v súvislosti z ňou uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov,
pričom zabezpečovanou pohľadávkou sa, okrem iného, rozumie pohľadávka na zaplatenie peňažných
prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru
spolu s príslušenstvom.

Žalovaná u zamestnávateľa žalobkyne - Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, listom zo dňa
18.11.2015, doručeným dňa 01.12.2015 požiadala o vykonávanie zrážok zo mzdy, nakoľko žalobkyňa
neplnila záväzky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.09.2014, uhradila len sumu
64,- eur, pričom dlh žalobkyne k 18.11.2015 predstavuje súčet istiny a úroku z omeškania v sume 808,91

eur; výška úrokov z omeškania, ktoré medzičasom vznikajú, bude známa až dňom doplatenia istiny s
poplatkom, a teda o výške úrokov z omeškania bude žalovaná zamestnávateľa informovať v žiadosti o
úhradu úrokov z omeškania.

Mailom zo dňa 26.07.2017 oznámila žalovaná zamestnávateľovi žalobkyne, že vo veci splácania

úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX k 26.07.2017 je výška pohľadávky 644,44 eur a denne sa zvyšuje
o úroky z omeškania, pričom pre zastavenie penalizácie je potrebné uhradiť čiastku 32,93 eur.
Zamestnávateľ žalobkyne v dobe od novembra 2015 do augusta 2017 vykonal zrážky pre žalovanú
v celkovej sume 892,- eur, pričom podľa potvrdenia zo dňa 26.09.2017 (č. l. 16) zrážky pokračujú aj
naďalej.

Vychádzajúc zo zásady, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé
preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana,
osvedčený, súd dospel k záveru, že z opísania rozhodujúcich skutočností a predložených listinných
dôkazov žalobkyňa osvedčila nárok uplatňovaný návrhom na naradenie neodkladného opatrenia, keďže

s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa viaže dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, nie je predbežne vylúčené, že uvedená dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov môže byť neplatným právnym úkonom, či už z dôvodu prípadných neprijateľných
zmluvných podmienok alebo absencie ich individuálneho dojednania medzi stranami sporu. Žalobkyňa
rovnako osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko vykonávaním zrážok zo

mzdy na základe potenciálne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by mohlo dôjsť k prípadnému vzniku
ujmy na strane žalobkyne a neoprávnenému úbytku na jej majetku, kedy by sa na základe neplatnej
dohody o zrážkach zo mzdy vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bezdôvodne, prípadne vo vyššom
rozsahu, než to umožňuje zákon.

Súd však nemohol vyhovieť žalobkyni, ktorá sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhala aj vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a určenia, že zmluva
č. XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014 je neplatná, nakoľko v otázke neplatnosti dohody či už z dôvodu
prípadných neprijateľných zmluvných podmienok alebo absencie ich individuálneho dojednania medzistranamisporu,prípadnejbezúročnostisamotnéhoúverujenevyhnutnévykonávaťnáležitédokazovanie
a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť, čo je vyhradené konaniu vo veci samej, takýto záver nemožno
vysloviť neodkladným opatrením, a preto v tejto časti návrh zamietol.

Rovnakopokiaľžalobkyňapožadovala,abysažalovanázdržalavykonávaniazrážokzomzdynazáklade
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zdržala sa vykonávania zrážok zo mzdy s požadovaným
nárokom na plnenie úrokov z omeškania a zastavila toto plnenie, súd poukazuje, že z obsahu súdneho
spisu je zrejmé, že zrážky zo mzdy vykonáva zamestnávateľ žalobkyne, nie samotná žalovaná, a preto

nariadenie neodkladného opatrenia v tomto smere voči žalovanej nemá podklad v zistenom, napokon
ani žalobkyňou tvrdenom skutkovom podklade, pretože nesmeruje voči osobe, ktorej by bolo možné
uvedenú povinnosť uložiť.

Zmenou procesnej úpravy, kedy skôr účinný OSP umožňoval nariadenie predbežného opatrenia aj
osobe, ktorá nebola stranou sporu/účastníkom konania, ak to bolo možné od nej spravodlivo požadovať

(§ 76 ods. 2 OSP). CSP expressis verbis neupravuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči inému
„tretiemu“ subjektu, čo však podľa názoru konajúceho súdu nevylučuje možnosť nariadiť neodkladné
opatrenie vo vzťahu k inému subjektu, stojacemu mimo hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami
sporu, a to vzhľadom na čl. 4 CSP a zásadu všeobecnej spravodlivosti. Pokiaľ je však pred začatím
konania vo veci samej požadované nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, súd je povinný

postupovať podľa § 336 ods. 1, 2 CSP a vo výroku uznesenia uložiť povinnosť podať žalobu vo veci
samej v určenej lehote. Na základe uvedeného súd uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 žalobu vo veci samej o určenie
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 22.09.2014 dojednanej súčasne so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014 uzavretou medzi žalobkyňou a

žalovanou, a to v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (výrok
III.)

Súd na základe uvedených dôvodov neodkladné opatrenie nariadil v rozsahu, ako je uvedené vo výroku
I. tohto uznesenia, a v prevyšujúcej časti návrh zamietol (výrok II) a zároveň postupom podľa § 336 CSP

uložil žalobkyni podať konkrétnu žalobu vo veci samej (výrok III).

O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP,
podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadnevysloví,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.Nakoľkokaždázostránmalav

konaní o nariadenie neodkladného opatrenia čiastočný úspech, keď návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol čiastočne zamietnutý, súd dospel k záveru, že žiadnej zo strán nepatrí nárok na náhradu
trov konania. Pre úplnosť súd uvádza, že stranám v konaní ani žiadne trovy nevznikli, pričom priznanie
nároku na náhradu trov konania strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení resp.
uplatňovaní práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania

sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je

tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvode
manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Vzhľadom
k tomu, že žalobkyňa je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov ako spotrebiteľ domáhajúci sa
ochrany svojho práva a súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, podľa výsledku

konania zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za neodkladné opatrenie podľa položky 1
písm.c/Sadzobníka súdnychpoplatkovvsume33,-EurnaúčetOkresnéhosúduBratislavaIV(výrokV).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Okresný
súd Bratislava IV.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.