Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 15, 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208411
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2615208411.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci žalobcu: M. O., D.. XX.XX.XXXX,

N. Ž. XX, XXX XX A., štátny občan SR, zastúpený: Odborový zväz KOVO, IČO 30 804 078, so sídlom
Miletičova 24, 815 70 Bratislava, proti žalovanému: Delphi Slovensko, s.r.o., IČO 35 810 963, so sídlom
Čáčovská cesta 1, 905 01 Senica, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, 811 01
Bratislava - Staré Mesto, o určenie miery zavinenia pri pracovnom úraze, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje mieru zavinenia žalovaného pri pracovnom úraze, ktorý utrpel žalobca dňa 06.12.2013, v
rozsahu 80%.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 60%, o výške ktorej súd rozhodne
samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.09.2015, doplnená dňa 10.11.2015, bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd určil mieru zavinenia pri pracovnom úraze, ktorý utrpel žalobca dňa 06.12.2013 v
plnomrozsahu(t.j.100%)nastranežalovanéhoŽalobuodôvodniltým,žežalobcapracovalužalovaného
ako „Obsluha pur“ v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy v čase od 01.07.2007 do
30.06.2015. Dňa 06.12.2013 utrpel žalobca pracovný úraz. Tento pracovný úraz bol vedúcim zmeny
p. V. A., bezprostredne po jeho vzniku evidovaný v knihe úrazov dňa 06.12.2013. Vedúci zmeny v

knihe úrazov pri opise úrazového deja uviedol „pri manipulácii s formou pri otváraní PUR formy mu
padla priklápacia časť formy na ruku - pravé zápästie a malíček.“ Tento popis priebehu úrazového deja
zodpovedal tak skutočnosti, ako aj poúrazovým zraneniam žalobcu - stopa po údere na vonkajšej strane
dlane s opuchom, ktoré sa prejavili bezprostredne po utrpení úrazu. Tieto príznaky poúrazových zranení
potvrdil, resp. uviedol vedúci zmeny aj inšpektorom práce v dňoch 16.05.2014 až 25.06.2014 ako je
uvedené v Dodatku č. 1 k protokolu č. L.-XX-XX-X.X/P-V.-XX zo dňa 25.06.2014. Súčasne je tento
opis úrazového deja uvedený aj v „Prehľade drobných úrazov“ za december 2013, ktorý vedie p. A. S.,

autorizovaný bezpečnostný technik, technik požiarnej ochrany, koordinátor SBS a referent životného
prostredia. Až do apríla 2014 žalovaný považoval pracovný úraz za evidovaný. K prekvalifikovaniu
pracovného úrazu na registrovaný pracovný úraz a k spísaniu Záznamu o registrovanom pracovnom
úraze pristúpil žalovaný až 04.04.2014. V tomto zázname uviedol žalovaný iný opis priebehu úrazového
deja ako aj príčinu úrazu, ako uvádzal bezprostredne po utrpení úrazu v knihe úrazov dňa 06.12.2003.
V zázname žalovaný uviedol, že „zamestnanec utrpel poškodenie zdravia pri otváraní aretácie,
čím si spôsobil poškodenie zdravia.“ S takýmto tvrdením žalobca nesúhlasil a v časti 9 záznamu

vyslovene uviedol, že nesúhlasí s takýmto priebehom úrazu a príčiny úrazu. Uvedený opis žalovaného
nezodpovedal ani bezprostredným poúrazovým zraneniam, ktoré žalobca mal a ktoré mali podobu stopy
po údere na vonkajšej strane dlane pravej ruky s opuchom. Ak by bolo príčinou úrazu úder dlaňou do
madla aretácie formy, boli by zranenia žalobcu viditeľné na vnútornej strane dlane a nie na jej vonkajšejstrane. Priebeh úrazového deja a príčiny úrazu potvrdzuje aj lekársky nález vykonaný bezprostredne po
utrpeníúrazulekáromMUDr.Krajčovičom,kdeuvádza„Opuch,palp.bolesťdorzapravejruky“,diagnóza
bolaurčenáakozlomenianaúrovnizápästiaaruky.Potom,čobolažalobcovilekáromvystavenáPN-ka,

bol urgovaný zo strany vedúce personálneho oddelenia žalovaného na zrušenie PN. Po naliehaniach a
urgenciách žalobca požiadal lekára o zrušenie PN. Z konania žalovaného je zrejmé, že sa chcel vyhnúť
registrovaniu pracovnému úrazu. Z opisu úrazového deja a príčiny úrazu v zázname zo dňa 04.04.2014
je tiež zrejmé, že sa žalovaný chcel zbaviť časti zodpovednosti za pracovný úraz a mieru zavinenia
preniesť na žalobcu, a to v rozsahu 50%. Miera zavinenia pracovného úraz na strane žalobcu mala

spočívať v konaní žalobcu v rozpore so stanoveným pracovnými postupmi a pravidlami BOZP, konkrétne
sa mal žalobca dopustiť udierania dlaňou pravej ruky do madla aretácie formy. Z poúrazových zranení
a záznamu z knihy úrazov je zrejmé, že sa pracovný úraz týmto spôsobom nestal. Uvedené uviedol
žalobca aj do časti 9 záznamu. Žalovaný trval na svojej miere zavinenia len v rozsahu 50%, napriek
tomu, že nepreukázal aké ustanovenie BOZP žalobca porušil a akým spôsobom. Tvrdenie, že žalobca
udieral dlaňou do madla aretácie formy, žalobca popieral. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného za

účelové, s cieľom preniesť časť miery zavinenia na žalobcu.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení zo dňa 20.01.2016 namietal nedostatok
naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Poukázal na skutočnosť, že zo žaloby nevyplýva
a ani iným spôsobom nie je preukázané, či vôbec žalobca žiadal o poskytnutie dávok z úrazového

poistenia zamestnávateľa (prípadne z iného poistenie) a či Sociálna poisťovňa rozhodovala o priznaní
akýchkoľvek dávok (s výnimkou nemocenského) žalobcovi z dôvodu a v priamej príčinnej súvislosti
s úrazom, ktorý sa mal stať dňa 06.12.2013 na pracovisku žalovaného ako zamestnávateľa. Taktiež
žalovanému nie je zrejmé, vzhľadom na dátum kedy sa mal úraz stať a dátum jeho úplného zhojenia,
aké zdravotné dôvody by mali byť dôvodom na priznanie dávok úrazového poistenia v budúcnosti, resp.

v čase rozhodnutia súdu. Žalovaný ďalej uviedol, že záznam o priebehu úrazové deja v lekárskej správe
ošetrujúceho lekára vychádza len zo žalobcom tvrdeného priebehu úrazu a táto lekárska správa nie je
dôkazom o priebehu úrazového deja. Žalovaný sa domnieval, že popis okolností úrazu nie je pravdivý.
Zápisvkniheúrazovvychádzalenztvrdenížalobcuažalovanýmalzato,že„spadnutímpriklápacejčasti
na ruku“ nemohlo dôjsť. Z ohľadom na záznam o odstránení poruchy zo dňa 06.12.2013 poukázal na

skutočnosť,žestrojnaktorompracovalžalobcabol„zaseknutý“avýmenouzamykaciehopiestumalobyť
uvedené zariadenie opravené v čase 13:08 hod. Poruche stroja nezodpovedajú ani výpovede svedkov
zo dňa 08.07.2014, F. M. V. L.. O. N., ktorí uviedli, že „zaseknutú formu sa mal žalobca pokúšať otvoriť
údermi dlaňou“. Žalovaný je toho názoru, že po správnom otvorení PUR formy po ukončení pracovného
cyklu je priklápacia časť formy v takej (bezpečnej) polohe, že nemôže dôjsť k jej samovoľnému spadnutiu

do dolnej polohy. Navyše výrobok (priechodka) sa po ukončení pracovného cyklu z formy vyberá tak,
že ruky operátora by sa vôbec nemali dostať do priestoru formy, resp. priestoru kam by priklápacia
časť teoreticky mohla spadnúť. Ďalej uviedol, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný od roku 2007,
pričom od roku 2012 na pracovnej pozícii „Obsluha PUR“, teda skoro 2 roky do dňa žalobcom tvrdeného
pracovného úrazu. Počas tejto doby, pri počte pracovných cyklov“, musel žalobca nadobudnúť pracovné

návyky zabezpečujúce dodržiavanie zásad bezpečnej práce. Žalovaný bol toho názoru, že k úrazu a
škode došlo aj zavinením žalobcu a to v rozsahu presahujúcom zamestnávateľom určený podiel 50%.

3. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.09.2017 žalovaný predložil Smernicu Pracovné postupy
pre pracovisko PUR (W.-X.X-O.-Z.-XX.XXX Z.) a uviedol, že v časti Pracovné kroky pri zalievaní PUR

priechodiek je jednoznačne popísaný postup práce (str. 3 a 4), kde osobitne bod 12 ukladá operátorovi
povinnosť po uvoľnení formy vybrať priechodky a previesť vizuálnu kontrolu. Ak teda žalobca tvrdí, že
kontroloval priechodku v priestore dráhy pohyblivých častí stroja, postupoval tak v rozpore s pracovným
postupom, postupmi požadovanými predpismi BOZP a v rozpore so základnou opatrnosťou.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ohliadkou v objekte žalovaného, výsluchom svedkov
F. M., L.. O. N., Znaleckým posudkom č. X MUDr. Alana Sucháneka, Odborným vyjadrením č. XX/
XXXX MUDr. Alana Sucháneka k znaleckému posudku č. X/XXXX, záznamom o pracovnom úraze
zo dňa 06.12.2013, Záznamom o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 04.04.2014, Protokolom
Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 25.06.2014 a jeho Dodatkom č. 1 zo dňa 07.08.2014, lekárskou

správou ošetrujúceho lekára žalobcu, zdravotnou dokumentáciou žalobcu, Záznamom z opakovaného
školenia zamestnancov zo dňa 12.03.2013, Záznamom o internom školení zo dňa 27.09.2013, zo dňa
22.10.2013 a zo dňa 5.11.2013, Smernicou žalovaného Pracovné postupy pre pracovisko PUR (W.-X.X-O.-Z.-XX.XXX Z.), Smernicou Prevádzkový poriadok PUR zariadenia (W.-X.X-O.-Z.-XX.XXX Z.) ako i
ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

5.Žalobca-zamestnanecbolužalovaného-zamestnávateľazamestnaný,nazákladepracovnejzmluvy,
od01.07.2007.NazákladeDohodyozmenepracovnejzmluvyzodňa01.01.2012bolažalobcazaradený
na pracovnú pozíciu Obsluha pur. Dohodou o skončení pracovného pomeru s účinnosťou k 30.06.2015
žalobca skončil pracovný pomer u žalovaného. Dňa 06.12.2013 utrpel žalobca pracovný úraz. Tento
pracovný úraz bol vedúcim zmeny p. V. A., bezprostredne po jeho vzniku evidovaný v knihe úrazov.

Priebeh úrazového deja bol opísaný žalobcom tak, že „pri manipulácii s formou pri otváraní PUR formy
mu padla priklápacia časť formy na ruku - pravé zápästie a malíček.“ Priebehu žalobcom opísaného
úrazového deja a príčine úrazu zodpovedal aj lekársky nález vykonaný bezprostredne po utrpení úrazu
lekárom MUDr. Krajčovičom, kde uvádza „Opuch, palp. bolesť dorza pravej ruky“, diagnóza bola určená
ako zlomenia na úrovni zápästia a ruky. K prekvalifikovaniu pracovného úrazu na registrovaný pracovný
úrazakspísaniuZáznamuoregistrovanompracovnomúrazepristúpilžalovanýdňa04.04.2014.Vtomto

zázname žalovaný k úrazu žalobcu uviedol, že „zamestnanec utrpel poškodenie zdravia pri otváraní
aretácie,čímsispôsobilpoškodeniezdravia.“Žalobcasuvedenýmtvrdenímžalovanéhonesúhlasiladal
podnet na prešetrenie na Inšpektorát práce v Trnave (ďalej ako „IP“). IP zistil a konštatoval, že žalovaný
zapísal úraz žalovaného zo dňa 06.12.2013 do knihy úrazov so stručným popisom vzniku úrazu, ktorý
zodpovedá aj rozsahu zranenia. Žalovaný až pri spísaní záznamu o registrovanom pracovnom úraze,

po 4 mesiacoch, uviedol iný opis úrazového deja. Tento opis však podľa IP nezodpovedá záznamu
zo dňa 06.12.2013, že žalobca mal na vonkajšej strane dlane stopu po údere s opuchom. IP ďalej
konštatoval, že po preskúmaní „Pracovné postupy pre pracovisko PUR“ a „Prevádzkový poriadok
PUR zariadenia“ nezistili žiadne ustanovenie, podľa ktorého by konanie postihnutého bolo v rozpore s
pracovným postupom a pravidlami BOZP. Súčasne IP konštatoval, že vo vyššie uvedených predpisoch

nie je stanovený spôsob otvárania aretácie formy. K pochybnostiam žalovaného, či k poškodeniu zdravia
zamestnanca prišlo pri plnení pracovných úloh alebo pri inej nepracovnej činnosti (žalobca sa venuje
kontaktnému športu), IP konštatoval, že žalovaný poškodenie zdravia žalobcu zaevidoval a neskôr aj
zaregistroval a oznámil jeho vznik príslušným orgánom štátnej správy. Ak má žalovaný pochybnosti
o svojom pôvodnom rozhodnutí, môže znalecky preskúmať rozsah poškodenia, prípad jeho pôvod, a

náležitým spôsobom zmenu svoju rozhodnutia zdokladovať. V prípade sporu, či k poškodeniu zdravia
došlo následkom pracovného úrazu alebo iným spôsobom, môže právoplatne rozhodnúť jedine súd.
Žalobca vyzval dňa 15.06.2015 žalovaného na uznanie miery zavinenia zo strany žalovaného v rozsahu
100% a opravu Záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Nakoľko žalovaný na výzvu nereagoval,
žalobca sa obrátil so svojím nárokom na súd.

6. Žalobca vo výpovedi doplnil skutočnosti k priebehu úrazového deja a uviedol, že nie každá forma,
pri ktorej sa mu stal úraz, je ukotvená. Po uvoľnení sa má otvárať pomaly, keďže je na vzduchovom
pieste, často sa stávalo, že vzduch vypadol a odklápacia časť formy sa spustila rýchlejšie a nie pomaly
a plynulo. Priklápacia časť formy mu padla na pravú ruku, narazila mu zápästie a zlomila malíček.

Doplnil, že poškodenú ruku mal počas deja vo vzduchu, pod rukou nemal žiadnu podložku ani po
dopade otváracej časti formy na jeho ruku. Spodná časť na podložku nenarazila. Dodal, že spodná
časť, otváracia časť, formy, ktorá sa má otvárať pomaly, sa zo zatváracej plochy otvorí rýchlo tak, že
pritom trhne celým zariadením. Následne druhá časť, zaklápacia časť, formy spadne o to rýchlejšie a
prudšie. Pri rýchlom trhnutí sa zapklápacia časť formy rýchlo pohla smerom dole, padla a narazila mu

ruku. Uviedol, že zatváraciu a otváraciu časť formy nemal odklopenú do úplnej odklápacej polohy, ale
v podstate kolmo vzhľadom k zemi. Podľa jeho názoru a názoru spolupracovníkov bola podľa v hale
nerovná, purovacia pištoľ - hlava sa samovoľne pohybovala nad formami. Nie je možné ju na vodiacej
koľajnici zaaretovať. Je možné, že keďže je purovacia pištoľ na koľajnici, že koľajnica bola namontovaná
šikmo. Na toto upozorňovali údržbárov, nie však písomne, títo nereagovali. Celý pracovný postup pri

formách, do ktorých sa vkladajú káble žalobca opísal tak, že týchto foriem je 5-7 v rade. Do prvej v poradí
sa vložia káble, forma sa zatvorí, purovacou pišťoľou sa aplikuje pur pena, purovacia pištoľ sa následne
po koľajnici presunie nad ďalšiu formu, proces sa opakuje až dôjde na koniec linky k poslednej forme,
purovacia pištoľ zostáva na koľajnici. Pracovník prejde k forme, ktorá bola pur penou naplnená ako prvá.
Ak mu zariadenie signalizuje, že sú káble vychladené, pracovník otvorí formu, vyberie zaliate káble,

skontroluje kvalitu zaliatia, odloží káble do stojana do vozíka pod formami. Takto vyberie všetky zaliate
formy a potom začne tento proces z druhej strany linky, tam kde zostala purovacia pistoľ. Takto potom
formu, ktorá bola v tomto prvom cykle plnená ako prvá, v druhom cykle vyberá ako poslednú. Purovacia
pištoľ na koľajnici nemá na koncoch koľajnice žiadnu aretovaciu polohu tak, žeby zostala mechanickyna jednom alebo druhom konci fixovaná. K vzniknutému poraneniu uviedol, že mu netiekla krv, koža
nebola porušená. Zostali mu tam otlačky časti formy, čo si všimol aj A.. A., ktorý robil zápis o úraze.
Pri vzniku úrazu boli na tom istom pracovisku ako žalobca aj A.. A. Z. V. H. W.. Títo boli priebeh úraz

nevideli.Priošetreníbezprostrednepoúrazedňa06.12.2013mulekárdiagnostikovalzlomeninumalíčka
a pohmoždeninu zápästia, ruku mal opuchnutú ako balón. Ďalej uviedol, že po pracovnom úraze mu
riaditeľ C. vytýkal porušenie pracovnej disciplíny a porušenie nejakých predpisov, ktoré ani neexistujú.
Súčasne ho nahováral, aby zrušil PN a tiež aby uviedol, že sa mu úraz stal pri thajskom boxe, ktorému
sa venuje. Po niekoľkých telefonátoch s riaditeľom sa vrátil do práce, nakoľko nemali pracovníkov na

obsluhuPUR,pracovalsneoprénovouortézounapoškodenomzápästí.Dňa10.02.2014samustalďalší
úraz, vykĺbil sa mu malíček na pravej ruke, ktorý sa mu po úraze dňa 06.12.2013 zle zrástol. Nevedel
však určiť kedy a kde sa mu to stalo.

7. Žalobca v písomných podaniach predložených súdu v priebehu konania trval na stanovisku, že k
poškodeniu zdravia žalobcu došlo výlučne z dôvodov na jeho strane, keď zjavne nedodržal stanovený

pracovný postup a svojím konaním priamo porušil smernice vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, o
ktorých bol preukázateľne poučený žalovaným ako zamestnávateľom. Poukázal pritom na opakované
tvrdenia žalobcu po vychladnutí formy nedošlo k rozpojeniu súčiastky na forme, a preto pomykal
za madlo formy. Žalobca je toho názoru, že keď došlo k chybe stroja (nerozpojila sa súčiastka na
forme), žalovaný nemal pokračovať v pracovnom úkone (pomykaním celého prístroja za madlo), ale v

súlade so smernicou Prevádzkový poriadok PUR zariadenia mal. informovať oddelenie údržby. Žalobca
to nedodržal, napriek poruche stroja pokračoval v pracovnej činnosti a navyše následne nedodržal
pracovný postup, keď zatváraciu páku neotvoril do jej krajnej polohy

8. Svedok F. M. vo výpovedi uviedol, že pracuje u žalovaného od roku 2007 do súčasnosti. Nebol

prítomný pri úraze žalobcu, od kolegov počul, že sa žalobcovi zasekla forma a ten sa ju mal rukou
odspodu vyrazením uvoľniť. Takto mohol prísť k úrazu. Svedok uviedol, že vie o akú formu ide a keby
sa zasekla jemu, tak by ju vyrážal pohybom ruky odspodu dlaňou hore. Pretože je pravák vyrážal by ju
pravom rukou. Viac informácii uviesť nevedel. Čestné prehlásenie o skutočnostiach o ktorých vypovedal
podpísal dňa 08.07.2014, pretože ho o to žalovaný požiadal.

9. Svedok L. O. N. uviedol, že pracuje u žalobcu od roku 2006, v čase úrazu bol riaditeľom údržby.
So žalobcom sa stretol v deň jeho úrazu na chodbe, keď už šiel od lekárky s obviazanou rukou.
Spolu so svedkom F. M. sa išli pozrieť na formu. Zistilo sa, že ma zaseknutý vzduchový piest a asi
nešla otvoriť. Uvedeným si nebol istý vzhľadom na časový odstup, ale piest sa na forme zasekával. V

podobných prípadoch mal byť pracovný postup taký, že operátor mal vadu nahlásil údržbe a údržba ju
mala odstránila. Po ich príchode na pracovisko, p. A. O. menil zaseknutý piest. Vzduchový piest funguje
tak, že sa zasúva a vysúva, keď sa zasekne a nasilu vyrazí, piesta zohýba. Priamoúmerne násilnému
vyrážaniu formy je piest čoraz viac a viac zohnutý v dôsledku čoho sa menej plnohodnotne vysúva
a zasúva, tým častejšie dochádza k zasekávaniu formy. Piest má hrúbku asi mužského palca. Podľa

návodunapoužitiesapiestmávymeniťpriprvomzaseknutí.Svedokuviedol,žeúrazovýpriebehnevidel,
od ostatných zamestnancov počul, že žalobca do ovládacej páky formy mlátil otvorenou dlaňou odspodu
na páku formy. Svedok nevedel uviesť, či sú pracovníci školení o povinnosti hlásiť prvé zaseknutie piestu
ako poruchu stroja údržbe. Taktiež nevedel uviesť, kto školil žalobcu na obsluhu pur stroja. Čestné
prehlásenie o skutočnostiach pracovného úrazu podpísal na žiadosť zamestnávateľa dňa 08.07.2014,

keď sa to riešilo na personálnom oddelení žalovaného. K pracovnej činnosti na pracovisku Obsluha PUR
uviedol, že pracovný postup na tomto pracovisku pozná. Keď sú zväzky káblov uchytené vo formách, tak
purovacou hlavou zo zadnej strany foriem do týchto foriem operátor napustí pur penu a po 3 minútach,
keď táto zatvrdne, z opačnej strany jednotlivé formy postupne otvára. Prvú otvára tú, ktorú prvú plnil.
Neštandardným postupom žalobcu bolo, že keďže purovacia hlava je zavesená na vodiacej koľajnici

a pri purovaní sa posúva nad jednotlivé formy tak, že ak by purovacia hlava zavadzala pri otváraní tej
ktorej formy, tak túto jednoduchým posunutím je možné posunúť tak, aby nebránila otvoreniu formy. Pri
dokončení purovacieho cyklu do foriem, purovacia hlava na koľajniciach nemá zariadenie, ktorým by
bolo zabezpečené jej zaaretovanie v krajnej polohe, takže po jej odsunutí do krajnej polohy sa môže
samovoľne vrátiť aj nad prvú formu alebo sa vráti tak, že nebráni otvoreniu prvej formy nachádzajúcej

sa na začiatku resp., konci linky piatich foriem.

10. Súd v konaní vykonal ohliadku v objekte žalovaného dňa 05.02.2016. Súčasťou zápisnice z ohliadky
bol aj technický výkres strojného zariadenia COLORADO NF T 04, na ktorom malo dôjsť k pracovnémuúrazu. Žalobca popísal pracovné úkony na tomto stroji tak, že pákou č. 44 zavrel stroj pričom touto
pákou ovláda časti stroja 21, 24, 25, 43, následne po zavretí stlačí zelené tlačítko a čaká kým zhasne
červená kontrolka, počas svietenia ktorej dochádza k chladeniu zväzku káblov, ktoré sa v stroji zalievajú.

Po zhasnutí červenej kontrolky má dôjsť k rozpojeniu súčiastky č. 21, ktorá sa skladá z dvoch častí a
cez ktorú súčiastku sa nalieva hmota, ktorou sa zalievajú zväzky káblov, a ktorá má vo forme zatvrdnúť.
Žalobca uvádza, že pri úkone pri ktorom malo dôjsť k pracovnému úrazu k rozpojeniu súčiastky č. 21
po vychladnutí formy nedošlo, preto za madlo č. 44 celým prístrojom pomykal. Naviac keď zo súčiastky
č. 21 z nalievacieho otvoru trčí zalievacia hmota, táto jej nadvihnutím pustí vzduch a súčiastky č. 21 sa

rozpojí. Žalobca uvádza, že po pomykaní za držiak č. 44 zo súčiastky č. 21 potiahol zalievaciu hmotu.
Následne potom prístroj držiakom č. 44 otvoril. Po omto úkone stiahol súčiastku označenú ako č. 17
smerom dole, pričom tlak vody a vzduchu túto mal úplne otvoriť. Po zatvorení formy sa do súčiastky č. 21
pištoľou, ktorá obsluhuje viacej takýchto foriem nastrekne hmota, do ktorej sa zalievajú káble. Žalobca
uviedol, že zatváracia páka č. 44 sa pri otvorení dostala do takej polohy, že zviera so zadnou stenou
formy uhol asi 45 stupňov, čo znamená, že je otvorená tak, že smerom do zatvárania nemôže prepadnúť.

Žalobca uviedol, že pri pracovnom úraze otvoril súčiastku č. 44 a tým celú časť stroja 21, 24, 25, 43 len
tak, že zatváracia súčiastka nebola v uhle 45 stupňov, ale bola kolmo na celú formu a to preto, že pištoľ,
ktorou sa plní forma hmotou bránila otvoreniu zatváracej páky do bezpečnej polohy tak, aby nemohla
samovoľne padnúť do zatváracej polohy. Žalobca dodal, že pri kontrole kvality zaliatia káblov sa časť
formy, a to 17, 15 ,otvorila samovoľne prudko, lebo vypadol tlak vzduchu, ktorý ju má otvárať postupne

a týmto otvorením sa súčiastka č. 44, ktorá nebola zaklopená „v zadnej polohe“ uvoľnila a padla mu na
ruku, ktorú mal v priestore dopadu tejto súčiastky. Ruku tam mal z toho dôvodu že kontroloval kvalitu
zaliatia. Žalobca potvrdil, že súčiastku č. 43 dal len do polohy tak, že bola kolmo na zadnú stranu formy
č. 16 a nebola zatlačená do zadnej polohy.

11. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX a Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX MUDr. Alana Suchánka
mal súd preukázané, že žalobca pri úraze dňa 06.12.2013 neutrpel zlomeninu malíčka, ani zlomeninu
5.mekarpu (záprstnej kosti). Žalobca utrpel zlomeninu bodcového výbežku pravej lakťovej kosti v
zápästí. U žalobcu išlo dňa 06.12.2013 o stav po starej zle zhojenej zlomenine 5.metakarpu, zhojila sa
v zlom postavení - zakrivenie kosti. Žalobca si nebol vedomý, že by v minulosti utrpel túto zlomeninu.

Najpravdepodobnejšie si v tej dobe myslel, že má len udretú ruku. Chirurg MUDr. Krajčovič dňa
06.12.2013 túto starú zle zhojenú zlomeninu (v zakrivení) nesprávne hodnotil ako čerstvú. Navyše
nerozpoznal odlomenie bodcového výbežku pravej lakťovej kosti v zápästí. Ošetrujúci chirurg túto
zlomeninu nepostrehol pravdepodobne preto, že opuch siahal až na ruku, lekár predpokladal zranenie
ruky a nie zápästia. Zranenie popísané ošetrujúcim určite vzniklo výrazne skorším úrazom - minimálne

rok až viac rokov pred úrazom dňa 06.12.2013. Žalobca si však toto skoršie zranenie nemusel uvedomiť
a mohol s uvedeným stavom do 06.12.2013 normálne pracovať. Znalec uviedol, že ak by žalobca mal
zlomeninu bodcového výbežku pravej lakťovej kosti v zápästí, tak by nebol dňa 06.12.2013 schopný
odpracovať pracovnú zmenu od 06.00-10.00 hod. Ak by mal takéto zranenie, tak by to nadriadený
a spolupracovníci pravdepodobne zistili, pretože zranenie by žalobcovi spôsobovalo bolesť a ten by

mal pri pracovnej činnosti neprirodzený postoj. Súčasne by mal znížený pracovný výkon, prípadne na
poranenej ruke by mal bandáž na spevnenie zápästia. Znalec uviedol, že takéto závery preukazujú
aj následné lekárske vyšetrenia a zákroky, ktorým sa žalobca podrobil. MUDr. Krajčovič pri kontrole v
januári 2014 konštatoval zhojenie zlomeniny 5.záprstnej kosti v dobrom postavení (čo nezodpovedalo
skutočnosti, pretože táto nebola v dobrom postavení od začiatku). Nakoľko mal žalobca bolesti, chirurg

pri kontrolnom rtg vo februári 2014 konštatoval zakrivenie (zlé postavenie) 5.záprstnej kosti a odoslal
žalobcu k ortopédovi na zákrok. Žalobca sa postupne dostal na Klinku úrazovej chirurgie k Dr. Hegerovi,
ktorý konštatoval, že podľa MR vyšetrenia nešlo dňa 06.12.2013 o čerstvú zlomeninu 5.metakarpu
záprstnej kosti, ale o zlomeninu bodcového výbežku lakťovej kosti. Súd mal tiež preukázané, že
mechanizmom úrazu žalobcu bol najpravdepodobnejšie pád ťažšieho alebo ťažkého predmetu na ruku

a zápästie žalobcu - teda pád priklápacej časti formy na pravú ruku a malíček. Mechanizmus ako ho
popísal poškodený, ako uviedol chirurgovi pri prvom ošetrení aj ako je popísaný v knihe pracovných
úrazov, zodpovedá vzniknutému poraneniu, ktoré utrpel žalobca Nešlo ale o zlomeninu 5.prsta, ani o
zlomeninu 4. alebo 5.metakarpu, ale o zlomeninu bodcového výbežku pravej lakťovej kosti v zápästí.
Znalec jednoznačne konštatoval, že žalobcom popísaný dej mohol spôsobiť zranenie, aké utrpel žalobca

dňa 06.12.2013. Súd mal tiež preukázané, že narazenie purovacej pištole do priklápacej časti udelilo
dodatočnú energiu (okrem samotnej hmotnosti priklápacej časti), a tak priamo pôsobiaca sila priklápacej
časti bola dostatočná na vznik zlomeniny bodcovej časti lakťovej kosti v zápästí. Ruka a zápästie aninemuseli byť opreté o pevnú podložku. Bodcový výbežok lakťovej kosti nie je taký pevný ako lakťová
kosť, a preto zlomenina tohto výbežku vzniká ľahšie a je častá.

12. Zo Zápisu z prejednania škody - určenie spoluzodpovednosti za pracovný úraz žalobcu, zo dňa
08.4.2014, súd zistil, že ZO OZ KOVO navrhol spoluzodpovednosť zamestnanca v miere 20% a
zamestnávateľa v miere 80%. Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a zástupca zamestnávateľa
navrhli mieru zodpovednosti pre zamestnanca aj zamestnávateľa v miere 50%.

13. Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu podania žaloby, návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a/ splnení povinnosti,
b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

17. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.c/

O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto

určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť

preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu
alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
vecivedúceksporumedziúčastníkmiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonie
je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor

rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011)

18. Žalobca podanou (určovacou) žalobou zvolil správny procesný nástroj ochrany svojho práva. Právne
postavenie žalobcu je bez určenia miery zavinenia neisté. Medzi stranami sporu nepanuje zhoda v miere

zavinenia pri vzniknutom úraze žalobcu a podľa zákona jedine súd je spôsobilý posúdiť a prípadne
odstrániť rozpor v tvrdeniach strán sporu. Podaná žaloba a následné rozhodnutie súdu vytvorí pevný
právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, z ktorého budú môcť účastníci sporu vychádzať aj
pri prípadnom ďalšom uplatňovaní svojich nárokov. Neuplatnenie nároku pred Sociálnou poisťovňou aabsencia jej rozhodnutia, nebránia súdu konať a rozhodnúť o miere zavinenia pri pracovnom úraze. Súd
je toho názoru, že žalobca osvedčil naliehavosť právneho záujmu na určení miery zavinenia žalovaného.

19. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

20. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

21. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti
vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

22. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a/ škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy

alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b/ škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

23. Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a/ postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b/ jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,
c/ zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom

byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

24. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť
škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2
písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

25. Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo
ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm.
a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má
každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

26. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

27. Podľa § 6 ods. 1 písm.o/ zákona č. 124/2006 Z.z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o BOZP“), zamestnávateľ v záujme
zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zaraďovať zamestnancov na výkon
práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na
prácu, 6aa) schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych
predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby

vykonávalipráce,ktorénezodpovedajúichzdravotnémustavu,najmävýsledkuposúdeniaichzdravotnej
spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej
spôsobilostipodľaprávnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdravia
pri práci.28. Podľa § 12 ods. 2 písm.a/ zákona o BOZP, zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a
ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady
bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne
oboznámený.

29. V zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákonníka práce je v našom právnom poriadku daná

objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze. Zamestnávateľ
sa tejto zodpovednosti môže čiastočne alebo celkom zbaviť len za podmienok uvedených v zákone.
Dôvody zbavenia sa zodpovednosti sú taxatívne vymedzené, a nemožno ich preto rozširovať. Ak sa
zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec,
podľa miery jeho zavinenia. Pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti zamestnávateľa je vždy veľmi
dôležité správne a zodpovedne posúdiť rozsah, v akom sa zamestnávateľ môže zbaviť svojej zákonnej

zodpovednosti. Správne a zodpovedné posudzovanie miery zavinenia postihnutého pracovníka pre
určenie rozsahu škody, ktorú organizácia pracovníkovi uhradí, zvyšuje výchovný účinok, ktorý sleduje
Zákonník práce. Za účelom objektívneho zistenia príčin vzniku pracovného úrazu, prípadne určenia
miery zavinenia zamestnanca môžu zamestnávatelia zriaďovať komisie, ktorých závery sa používajú aj
pre posúdenie ďalších nárokov zamestnancov. Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy

alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy,
nemožno sa podľa ustanovenia § 196 ods. 4 Zákonníka práce dovolávať len všeobecných ustanovení,
podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

30. V prebiehajúcom konaní o nároku žalobcu súd musel posúdiť otázku vzniku pracovného úrazu,

priebeh úrazového deja a zodpovednosť žalovaného a s tým súvisiacu otázku zavinenia strán sporu.

31. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že úraz, ktorý sa stal žalobcovi dňa 06.12.2013
mal charakter pracovného úrazu. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo v pracovnom čase počas výkonu
pracovnej činnosti na pracovisku žalovaného - pri obsluhe zariadenia PUR. O úraze bol vykonaný

záznam do knihy úrazov a bezprostredné lekárske ošetrenie MUDr. Krajčovičom potvrdilo existenciu
zranenianapravejrukežalobcu.Žalovanývznikpracovnéhoúrazužalobcupreukázateľnenerozporoval.
Tvrdenie, že poranenie si žalobca spôsobil mimo pracoviska a vo voľnom čase bez súvislosti s
pracovnoučinnosťou,žalovanývkonanínepreukázal.Súdmalzoznaleckéhodokazovaniajednoznačne
preukázané, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo náhlym a neočakávaným pôsobením vonkajších

vplyvov pri jeho pracovnej činnosti (§ 195 ods. 2 Zák.práce). Rozdielnosť diagnóz MUDr. Krajčoviča a
súdneho znalca je pre posúdenie vzniku pracovného úrazu irelevantná. Súdny znalec pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzal z komplexnej zdravotnej genézy žalobcu a opieral sa aj o zistenia
špecialistov úrazovej chirurgie. Zranenie žalobcu (odlomenie bodcového výbežku pravej lakťovej kosti v
zápästí) bolo natoľko vážne, že jeho existencia pred pracovným úrazom dňa 06.12.2013 by bola jasne

viditeľná. Žalobca by mal bolesti a neplnil by si pracovné povinnosti obvyklým spôsobom.

32. Pokiaľ ide o priebeh úrazového deja, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané (znalecký
posudok, ohliadka), že pracovný úraz sa mohol stať spôsobom, ktorý opísal žalobca. Samotné zranenie
spôsobil pád priklápacej časti formy na pravú ruku a malíček žalobcu. Narazenie purovacej pištole do

priklápacej časti udelilo dodatočnú energiu (okrem samotnej hmotnosti priklápacej časti), a tak priamo
pôsobiaca sila priklápacej časti bola dostatočná na vznik zlomeniny bodcovej časti lakťovej kosti v
zápästí. Tvrdenie žalovaného, že žalobca udieral dlaňou do priklápacej časti formy nezodpovedalo
vzniknutému zraneniu a iný priebeh úrazového deja žalovaný nepreukázal.

33. Zamestnávateľ sa svojej zodpovednosti podľa Zákonníka práce môže zbaviť len z dôvodov
uvedených v zákone. Žalovaný sa pri spísaní Záznamu o registrovanom pracovnom úraze snažil
preniesť časť zodpovednosti na žalobcu, pričom poukázal na jeho čiastočné zavinenie za pracovný
úraz v rozsahu 50% (Zápis z prejednania škody zo dňa 08.04.2014). V priebehu konania žalovaný trval
na tom, že žalobca porušil pri výkone práce smernice zamestnávateľa a k pracovnému úrazu preto

došlo výlučne z dôvodov na jeho strane. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ žalobca zistil poruchu zariadenia
(zaseknutie vzduchového piestu) nemal pokračovať v pracovnej činnosti a bol povinný poruchu ohlásiť
údržbe. Ďalšieho porušenia pracovného postupu sa mal žalobca dopustiť, keď zatváraciu časť formy
neotvorildojejkrajnejpolohy.Ktýmtotvrdeniamsúdkonštatuje,ženemožnoodzamestnancaobjektívnepožadovať, aby vedel, že každé zaseknutie formy znamená poruchu zariadenia, ktorú má hlásiť údržbe.
Žalovaný súdu nepreukázal, že takýmto spôsobom svojich zamestnancov oboznamoval. Naopak z
výpovedežalobcuajsvedkovbolozrejmé,žekzasekávaniuforiemdochádzalopomernečastoaobvyklý

postup obsluhy spočíval v miernom trhnutí formy. Súčasne súd konštatuje, že žalovaný síce žalobcu
oboznámil s pracovnými postupy pre pracovisko PUR a s Prevádzkovým poriadkom PUR zariadenia,
ale súd nemal preukázané, že by bol zamestnanec poučený (oboznámený) o spôsobe otvárania foriem.
Skutočnosť, že žalobca neotvoril priklápaciu časť formy do jej krajnej podoby, bola zrejme spôsobená
prekážkou - purovacou pištoľou - ktorá sa voľne pohybovala po koľajnici v hornej časti zariadenia a

nemala aretovaciu polohu, v ktorej by zostala zafixovaná. Uvedený postup žalobcu pri nakladaní s
formou nebol v priamom rozpore s pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na druhej strane
je súd toho názoru, že žalobca bol zaradený na pracovnú pozíciu obsluhy PUR skoro 2 roky, počas
ktorých mal získať dostatočnú odbornú spôsobilosť na posúdenie nebezpečenstva nedostatočného
otvorenia priklápacej časti formy (bez ohľadu na prekážku, ktorá mu v tom bránila). Žalobca síce
neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, ale konal ľahkovážne a musel si pritom byť vzhľadom na
svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti je súd toho názoru, že žalovaný sa čiastočne zbavil zodpovednosti „za pracovný úraz“.
Pri určení percentuálnej výšky miery zavinenia žalobcu súd zohľadnil najmä jeho pracovný postup pri
vzniku úrazu, ktorý zodpovedal jeho obvyklému pracovnému postupu počas jeho zaradenia na pracovnú

pozíciu obsluhy PUR. Mieru zavinenia žalobcu v rozsahu 20% súd považuje za primeranú vzhľadom na
okolností vzniku úrazu a priebehu úrazového deja.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a pretože mal žalobca vo veci úspech v
rozsahu 80% a žalovaný v rozsahu 20%, súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi náhradu trov konania v

rozsahu 60% (pomer úspechu 80% mínus neúspech 20%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Senica v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).