Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25CB/107/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1195899924
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Repáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1195899924.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu:

JUDr. Václav Jaroščiak - REALITA, M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, IČO: 10 955 500, zast. Mgr. Bohuslav
Gelatka, advokát, Nám. SNP 17, 015 01 Rajec proti žalovanému: VOLKSWAGEN Finančné služby
Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, zast. JUDr. Elena Štefančíková,
advokátka, Veternicová 1, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 4. 876,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 876,85 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 21 % ročne zo sumy 4 876,85 € od 01.02.1995 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.1995 domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu
sumu 3.696,- eur s príslušenstvom z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy o finančnom prenájme
služobného vozidla.

2. Súd vydal vo veci dňa 21.3.1995 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor. V tomto uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o finančnom leasingu dňa
14.12.1992. Nakoľko v čase zmluvného vzťahu došlo k odcudzeniu predmetného vozidla, v zmysle
článku XI. Všeobecných podmienok finančného leasingu ods. 3 sa naplnili podmienky predčasného
ukončenia leasingovej zmluvy. Po zohľadnení prijatej zálohy od žalobcu 159.000,- Sk (5.277,83 eur)

+ 12 mesačných splátok v čiastke 156.717,- Sk (5.202,05 eur) a prijatého poistného plnenia, ako aj
žalovanému patriacich úrokov, vyplynula žalovanému povinnosť vrátiť nájomcovi - žalobcovi 178.004,-
Sk (5.908,65 eur). Žalobca však predloženú dohodu žalovaným neakceptoval, konkrétne výšku nároku
na úšlý zisk a požadoval uhradiť čiastku 289.353,- Sk (9.604,76 eur). Žalovaný poukazoval na to, že
žalobca nerešpektoval znenie VPFL článok XIII. ods. 1 a 2. Dňa 14.2.1995 žalovaný poukázal žalobcovi
čiastku 178.004,- Sk (5.908,65 eur) čím považuje vzájomné vzťahy za vysporiadané.

3. Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 15.10.2010 č.k. 25Cb/107/1995-195 žalobu zamietol, žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 3.713,38 eur s 21% úrokom z omeškania ročne od 10.2.1995 do
zaplatenia a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.4. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a ŠkoFin s.r.o. Praha bola
uzavretá zmluva o finančnom prenájme služobného vozidla č. XXXX dňa 17.12.1992 na osobné
motorové vozidlo PASSAT VARIANT XXX XXX CL v obstarávacej cene 530.000,- Kčs, s dĺžkou

trvania splátkového obdobia 36 mesiacov, s 30% splátkou hradenou vopred vo výške 159.000,-
Kčs, s mesačnými splátkami 14.247,- Kčs. Zmluvné vzťahy medzi účastníkmi konania sa podľa
uzavretej zmluvy riadia Všeobecnými podmienkami finančného leasingu (ďalej len VPFL). Listom zo dňa
24.6.1993 oznámil žalovaný žalobcovi prevod leasingovej zmluvy zo spoločnosti ŠkoFin s.r.o. Praha do
spoločnosti ŠkoFin Bratislava s.r.o. V nočných hodinách z 28. na 29.8.1993 nezistený páchateľ odcudzil

predmet finančného leasingu - vozidlo PASSAT VARIANT B. XX-XX. Vozidlo bolo poistené a Česká
poisťovňa a.s. plnila žalovanému z poistnej udalosti v zmysle poistných podmienok čiastku 461.421,-
Sk dňa 20.1.1995.

5. S poukazom na čl. XI. ods. 3 VPFL došlo k ukončeniu zmluvy. Žalovaný predložil žalobcovi dohodu
o zrušení leasingovej zmluvy s platobnými podmienkami vyrovnania finančného leasingu. Uvedenú

dohodu žalobca vrátil žalovanému prípisom zo dňa 1.2.1995 s tým, že zánik zmluvy nastal priamo
splnením zmluvne predpokladanej podmienky. Taktiež namietal podmienky vyrovnania finančného
leasingu, pretože použitá metodika vyrovnania po ukončení zmluvy nezodpovedá VPFL, konkrétne
ustanoveniu čl. XIII. ods. 2. Listom zo dňa 6.2.1995 predložil žalovaný žalobcovi opätovne návrh na
finančné vyrovnanie leasingovej zmluvy podľa vzorca navrhovaného žalovaným s tým, že do finančného

vyrovnania zakalkuloval pre seba ušlý zisk. Dňa 13.2.1995 predložil žalobca žalovanému protinávrh
finančného vyrovnania leasingovej zmluvy s tým istým vzorcom ako žalobca a s tými istými sumami,
avšak pri nulovej hodnote ušlého zisku pre žalovaného, z čoho vyšla konečná suma vyrovnania
finančného leasingu 289.353,- Sk. Keďže žalovaný z tejto sumy uhradil žalobcovi dňa 14.2.1995 čiastku
178.004,- Sk uplatnil si žalobca zvyšok 111.349,- Sk žalobou.

6. Účastníci si v čl. XIII VPFL riadne zmluvne dohodli právo na úhradu ušlého zisku pri odcudzení
predmetu nájmu a to tak, že prenajímateľovi patrí úhrada ušlého zisku za tých istých podmienok, ako
keby zmluva dobehla.

7. Vzhľadom na rozdiely vo výške ušlého zisku ustálenej obidvoma stranami súd považoval za potrebné
jednoznačne určiť sumu, ktorá tento zisk predstavuje, preto ustanovil za tým účelom znalca.

25Cb/107/1995-357

8. Podľa znaleckého posudku číslo 1/2009 zo dňa 20.7.2007 plnenie poisťovne bolo v sume 461.421,38
Sk mínus účtovná zostatková hodnota vozidla v sume 353.333,60 Sk dostaneme plnenie žalovaného
voči nájomcovi v sume 108.087,78 Sk do ktorej sumy pri odpočítaní ušlého zisku 41.953,- Sk dostaneme
finančné vysporiadanie žalovaného voči nájomcovi v sume 66.134,78 Sk, rozdiel medzi touto sumou a

sumou vyjadrujúcou finančné vysporiadanie žalovaného voči nájomcovi je 111.869,22 Sk. Túto čiastku
teda môže žalovaný požadovať od nájomcu - žalobcu.

9. Uznesením zo dňa 18.7.2007 súd na návrh žalobcu (doručený súdu 6.11.1996) pripustil zmenu
návrhu, kde žalobca žiadal priznať 146.920 Sk (4.876,85 eur) s 21% úrokom z omeškania ročne od

1.2.1995 do zaplatenia.

10. Žalovaný uplatnil voči žalobcovi písomným podaním doručeným súdu na pojednávaní 13.2.1997
sumu 136.742,- Sk (4.539,- eur), čo v tom čase formuloval ako vzájomný návrh.

11. Na základe hore uvedených skutočností, citovaných zmluvných ustanovení ako aj znaleckého
posudku bol nárok žalovaného, ktorý si uplatnil v tomto konaní voči žalobcovi ako obranu proti návrhu v
zmysle § 98 O.s.p. - nakoľko jeho výška nepresiahla sumu požadovanú žalobcom preukázaný, súd preto
nárok žalobcu zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalovanému istinu s príslušenstvom - úrokmi z omeškania
podľa § 369 v spojení s § 502 Obch. zák. (platného a účinného v čase vzniku právneho vzťahu) tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Bratislave rozsudkom č.k. 1Cob/18/2011-220 zo dňa 24.11.2011 tak, že potvrdil rozsudok Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 15.10.2010 č.k. 25Cb/107/1995-195.

13. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č.k. 2Obdo/33/2012 zo dňa 22.11.2012 dovolanie žalobcu zamietol.

14. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 24. júla 2014 č.k. II. ÚS 299/2013-42 rozhodol,

že Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2Obdo/33/2012 porušil právo
JUDr. Václava Jaroščiaka - REALITA na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia námietky sťažovateľa (žalobcu),
ohľadom nedoručenia vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcovi, neinformovania žalobcu o zmene
v osobe zákonného sudcu a o dôvode tejto zmeny, neumožnenia využiť právo na záverečné zhrnutie

návrhov a na vyjadrenie sa k dokazovaniu a právnej stránke veci, vykonania znaleckého dokazovania na
preukázanie skutočnosti, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, nesprávneho postupu pri ustanovení
znalca, nevykonania dôkazu znaleckým posudkom, a ignorovania dohody o určení výšky sumy ušlého
zisku, vyhodnotil ako opodstatnené.

15. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Obdo/74/2014-300 zo dňa 29.2.2016 rozsudok Krajského súdu
v Bratislave z 24.1.2011 č.k. 1Cob/18/2011-220 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu
spisu dovolací súd zistil, že vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo súdu prvej inštancie
doručené dňa 18.1.2011, nebolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ani žalobcovi.

16. S poukazom na uvedené zistenie a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutie
Ústavného súdu SR dospel dovolací súd k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľa
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd, v dôsledku čoho bola odvolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

17. Zistená procesná vada podľa § 237 písm. f) O.s.p. (nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu druhému
účastníkovi konania) je dôvodom, pre ktoré dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po vrátení veci z dovolacieho súdu, doručil dňa 16.5.2016

vyjadrenie žalovaného k odvolaniu právnemu zástupcovi žalobcu. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného
nevyjadril.

19. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné,

pretoženevykonanímvšetkýchdôkazovanedostatočnýmodôvodnenímrozsudkusúdomprvejinštancie
došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd v Bratislave napadnutý
rozsudok a súvisiace rozhodnutie o trovách konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, súd prvej inštancie v ďalšom konaní si vyjasní,
či sa zo strany žalovaného jedná o vzájomný návrh (žalobu) podľa § 147 ods. 1 C.s.p. (predtým § 97

O.s.p.), alebo o obranu započítaním podľa § 147 ods. 2 C.s.p. (predtým § 98 O.s.p.) a v ďalšom konaní
pri rozhodovaní o nároku žalobcu zohľadní súd prvej inštancie písomnú dohodu zo dňa 21.10.1996.

20. Prvostupňový súd vec opätovne prejednal a nadviazal na vykonané dokazovanie. Účastníci súdu
nepredložili žiadne nové dôkazy a ani nežiadali súd o vykonanie ďalších dôkazov. Súd vo veci nariadil

na deň 07.11.2017 pojednávanie. Pojednávania sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu nebol
prítomný, jeho neúčasť ospravedlnil žalobca, pričom trval na prejednaní veci aj v neprítomnosti svojho
právneho zástupcu. Žalovaný prítomný nebol, svoju neúčasť neospravedlnil, prítomný bol právny
zástupca žalovaného. Na pojednávaní sa medzi učastníkmi konania odstránila akákoľvek spornosť a
zhodne uviedli, že medzi stranami je nesporný výpočet finančného vysporiadania leasingovej zmluvy,

ktorý znie : R =(PP+KS) - (ZH+UZ), kde R je rozdiel na vyplatenie z vyúčtovania pri ukončení leasingovej
zmluvy, PP je plnenie poisťovne v sume 461 421,- Sk, čo nikdy nebolo medzi účastníkmi konania sporné,
KS sú kapitálové splátky v sume 282 672,- Sk, ktoré nikdy neboli medzi účastníkmi konania sporné, ZH
predstavuje zostatkovú hodnotu v sume 353 333,- Sk, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná,pričom uvedenú sumu potvrdil aj znalec v znaleckom posudku číslo 1/2009 zo dňa 20.7.2007 a UZ je
ušlý zisk v sume 65 836,- Sk, ktorý bol účastníkmi konania odsúhlasený v písomnej dohode zo dňa
21.10.1996. Po dosadení odsúhlasených čísel účastníkmi konania do vzorca odsúhlaseného účastníkmi

konania ako vzorec pre výpočet finančného vysporiadania leasingovej zmluvy R =(PP+KS) - (ZH+UZ)
predstavoval rozdiel R, ktorý mal žalovaný vyplatiť žalobcovi sumu 324 924,- Sk. Medzi účastníkmi
konania bolo ďalej nesporné, že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 178 004,- Sk. Po odpočítaní uvedenej
sumy od sumy R - predstavujúcej rozdiel, ktorý bol žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi na základe
odsúhlaseného vzorca, zostalo doplatiť zo strany žalovaného žalobcovi sumu 146 920,- Sk, čo po

prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu 4 876,85 €. Účastníci konania na pojednávaní konanom
dňa 07.11.2017 súčasne uviedli, že medzi účastníkmi je nesporný i úrok z omeškania vo výške 21 %
ročne zo žalovanej sumy t.j. 4.876,85 € od 01.02.1995 do zaplatenia, na ktoré žalobcovi vznikol nárok
podľa ust. § 369 v spojení s ust. § 502 Obchodného zákonníka.
25Cb/107/1995-358

21. Po odsúhlasení si všetkých pôvodne sporných skutočností na pojednávaní konanom dňa 07.11.2017
žalovaný pristúpil k späťvzatiu svojho vzájomného návrhu, ktorý si uplatnil voči žalobcovi písomným
podanímdoručenýmsúdunapojednávaní13.02.1997vsume136.742,-Sk(4.539,-eur),pričomžalobca
so späťvzatím súhlasil a žiadal konanie o nároku žalovaného v tejto časti zastaviť a to najmä s ohľadom
na odstránenie akejkoľvek spornosti, ktorá bola pôvodne medzi účastníkmi konania.

22. Konajúci súd sa bližšie nezaoberal skutočnosťou, či sa zo strany žalovaného jedná o vzájomný návrh
(žalobu) podľa § 147 ods. 1 C.s.p. (predtým § 97 O.s.p.), alebo o obranu započítaním podľa § 147 ods. 2
C.s.p. (predtým § 98 O.s.p.), nakoľko strany výslovne trvali na zastavení konania o uvedenom nároku a
súd preto rešpektujúc ich vôľu použil na vzájomnú žalobu žalovaného primerane ustanovenia o žalobe
a konanie o nej podľa ust. § 145 CSP zastavil. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť

celkom, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 146 ods. 1 veta prvá CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný
so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
23. Bez ohľadu na hore uvedené je konajúci súd toho názoru, že ak by sa súd mal vysporiadať s
podaním žalovaného doručeným súdu na pojednávaní 13.02.1997, posúdil by ho len ako obranu proti
návrhu žalobcu, nakoľko žalovaný si podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 13.02.1997 uplatnil

pohľadávku v sume 4.539,- eur, ktorá je nižšia než pohľadávka uplatnená žalobcom. Ak žalovaný
nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac než uplatnil žalobca, nemožno takýto jeho prejav považovať za
vzájomný návrh podľa § 147 ods. 2 C.s.p., ale za obranu proti návrhu žalobcu a súd sa s ňou vysporiada
len v odôvodnení rozsudku.

24. Konajúci súd akceptujúc vôľu účastníkov konania prezentovanú na pojednávaní konanom dňa
07.11.2017, odsúhlasenú dohodu účastníkov konania a vzhľadom na odstránenie všetkých sporných
otázok účastníkmi konania ako bolo uvedené už vyššie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd
priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v celom rozsahu.

26. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).