Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205742
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613205742.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 26429705, proti žalovanému B. Z., G.. XX.XX.XXXX, J. XXXX/
XX, A. G. Z., o zaplatenie 401 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/247/2013-125 z
20.10.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. Rozhodol, že strany sporu
nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou na uplatnenie pohľadávky, podanou podľa
čl.4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), doručenou mu 28.3.2013, domáhal
a čo uviedol v časti údaje o pohľadávke. Ďalej uviedol: Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom
na území Českej republiky (ďalej len ČR), pôvodne žalovaný ako fyzická osoba, ktorý má bydlisko
na území Slovenskej republiky (ďalej len SR) a žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde

je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska žalovaného podľa čl.25
ods.1 písm. a/ Nariadenia. Odvolací súd uznesením sp. zn. 5Co/509/2014 - 83 zo dňa 29.9.2015
zrušil rozsudok súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd
v Košiciach uviedol, že súd nesprávne aplikoval článok 4 ods.4 Nariadenia a nesprávne postupoval,
keď nepoužil jeho článok 5 a nasledujúce. Odvolací súd ďalej uviedol, že aj v konaní podľa Nariadenia
musí byť zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa a správne preto postupoval tunajší súd, ak posudzoval
uplatnenú pohľadávku aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal v ďalšom konaní

postupovať podľa článku 5 a nasl. Nariadenia a zistiť skutkový stav veci, pričom spôsob vykonania
dôkazov určí sám (článok 9 nariadenia) v rámci možností daných mu článkami 7 až 9 Nariadenia.
V zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhodne, či na účely zisťovania skutkového stavu je
potrebné strany predvolať na ústne pojednávanie, avšak v prípade listín súdom zabezpečených ex
offo vytvorí procesnú možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k nim. Spôsob vykonávania dôkazov
bude teda závislý od okolností a správania účastníkov v každej konkrétnej veci. Podľa čl.5 ods.2
Nariadenia bolo zaslané žalovanému tlačivo C na odpoveď. Odpoveď mu doručená nebola. Citoval

(nepresne) znenie časti čl.5 ods.1 Nariadenia Vzhľadom „k povahe“ uplatnenej pohľadávky žalobcom,
povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka
vychádzala, resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval nariadenie
pojednávania za potrebné. Pojednávanie vo veci považoval za potrebné nariadiť aj za účelom vykonaniaďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom Okresného súdu
(ďalej len OS) Spišská Nová Ves a umožnenie sporovým stranám vyjadriť sa k týmto dôkazom, pričom
nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než

nariadením pojednávania vo veci. Na pojednávanie sa žalobca a jeho zástupca nedostavili, lehota na
prípravu na pojednávanie bola u nich zachovaná. Svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili, nežiadali
o odročenie pojednávania, preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti sporových strán. Žalobca
namietal jeho procesný postup, ktorým vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu, že mal povinnosť
rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť. V tejto

súvislosti poukazuje na čl.5 ods.1 Nariadenia, z ktorého nevyplýva jeho povinnosť v prípade ak považuje
za potrebné nariadenie ústneho pojednávania o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť
a rozhodnutie odôvodniť je povinný podľa uvedeného čl. tretej a štvrtej vety v prípade odmietnutia
žiadosti niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad. Vykonal
dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou z 22.9.2009, obsahom spisu OS Spišská
Nová Ves 5Er/78/2011, „ktorého“ bola oboznámená žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie

exekúcie, zmenka, zmluva o úvere, rozhodcovský rozsudok, rozhodnutia exekučného súdu a zistil tento
skutkovýstav:Žalobcanaosvedčeniesvojhonárokupredložilzmenkuvystavenúžalovaným22.9.2009s
údajmi,ktoréreprodukoval.ZobsahuspisuOSSpišskáNováVes5Er/78/2011bolozistené,že11.2.2011
bola na OS Spišská Nová Ves podaná žiadosť súdneho exekútora (ďalej len exekútora) o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu (ďalej len titul) - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu SR 10480/10 z 8.11.2010 a návrhu oprávnenej Pohotovosť, s.r.o., Bratislava proti
povinnému-žalovanému,prevymoženiepohľadávky102,18€ajejprísl.Kžiadostioudeleniepoverenia
bola okrem návrhu oprávnenej predložená aj Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX, Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) a zmenka vystavená 22.2.2009. Zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX
z 22.9.2009 zistil, že oprávnená poskytla povinnej finančné prostriedky 250 € na výkon zamestnania.

Povinná sa zaviazala vrátiť oprávnenej poskytnutú sumu navýšenú o poplatok 242 €, t.j. celkovo 492
€ v 12 mesačných splátkach po 41 €, počnúc 15.10.2009. Cituje znenie Dohody o vyplnení zmenky,
obsiahnutej v čl.17 VPPÚ. Citoval znenie čl.2 ods.1, čl.5 ods.1,2,čl.7 ods.1,2,čl.16,čl. 19 Nariadenia,§
39,§ 52,§ 53 ods.1,2,3,ods.4 písm. k/,ods.5,§ 54 ods.1,2 O. z., § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm.
g), h), i), j), k), § 4 ods. 3, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a 20.10.2015

občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR a obchodnoprávnym kolégiom NS
SR prijatého spoločného stanoviska uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
8/2015 pod č.93, k postupu súdov nižšej inštancie vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Po oboznámení sa so žalobou, žalobcom predloženými dôkazmi a
vykonaní dôkazu oboznámením sa s obsahom uvedeného exekučného spisu OS Spišská Nová Ves

dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. V súvislosti s vykonaným dokazovaním oboznámením sa
sobsahomexekučnéhospisupoukazujenato,žecieľomNariadenianiejeobmedziťsúdyprizadovážení
si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z čl.8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou
hodnotou sporu je zachovaná jeho možnosť vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. V danej veci, aj vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu,

právnym názorom ktorého je viazaný, bolo nevyhnutné posúdiť zmenku predloženú žalobcom aj z
hľadiska ochrany spotrebiteľa. Za týmto účelom bolo nevyhnutné vykonanie dôkazu oboznámením sa so
Zmluvou o úvere č.XXXXXXXXX z 22.9.2009 a VPPÚ, ktorá bola zabezpečená predmetnou zmenkou.
Vykonaným dokazovaním dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX z 22.9.2009
uzavretá medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je spotrebiteľskou

zmluvou podľa všeobecných ust. O. z., platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Z obsahu zmluvy je totiž
zrejmé, že „sa jedná“ o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorej
obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupoval žalovaný, ktorý nekonal pri uzavretí zmluvy
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane druhej vystupoval

ako účastník zmluvy predchodca žalobcu, teda právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide
spravidla o tzv. formulárové zmluvy), čo je zrejme aj v danej veci. Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej

v zmluve a to, že úver bol žalovanému poskytnutý na výkon povolania, ide len o všeobecný údaj, z
ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s výkonom povolania a či žalovaný
skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konala v rámci nejakej svojej podnikateľskej činnosti. Dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má veriteľ, resp. jeho právny nástupca,pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola. Základný právny vzťah medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným má teda jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila
ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Žalobca si v tomto konaní uplatnil

nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku,
je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť
konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť a tiež meno, resp. na rad koho sa
má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti
zmenky podľa § 75 zák.č.191/50 Zb. zmenkový a šekový zákon. Napriek uvedenému, vzhľadom na

spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, je však nevyhnutné vo veci poukazujúc na čl.6 ods.1 Smernice
Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku
kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.
Preto, poukazujúc aj na rozhodnutie odvolacieho súdu, zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské úvery
musia spĺňať okrem všeobecných náležitosti podľa zák.č.191/50 Zb. aj ďalšie náležitosti podľa Zák. o
spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená

na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku zmenkového vzťahu medzi predchodcom žalobcu a
žalovaným tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy, t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá
je súčasťou VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v čl.17 VPPÚ. Je súčasťou dlhého textu,
ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo
odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu

zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané, ale aj
pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie
je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť
riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VPPÚ,
resp. blankozmenky a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené

Dohodu o vyplnení zmenky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ust., pretože aj keď
žalovaný by mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohla ovplyvniť jej obsah. Zo
strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o

úvere podľa spotrebiteľských predpisov. Dohoda o vyplnení zmenky je tak poukazujúc na § 53 ods.1,5
O. z. neplatná. V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi žalobcu tak nevzniklo
právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu
bolo nevyhnutné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej poukazuje aj na rozpor konania predchodcu
žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou

na sumu, ktorá je v rozpore s cit. § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. platným v čase uzavretia zmluvy, čo
je ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca
žalobcužalovanémuúvervovýške250€,ktorýmalasplácaťv12mesačnýchsplátkachpo41€,zaplatila
by teda celkove 492 €. Úver veriteľ zabezpečil blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola
súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka

a teda je neplatná. V tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., lebo veriteľ
poskytol žalovanému úver vo výške 250 €, z ktorých 30 % predstavuje 75 €. Je tak zjavné, že veriteľ
mohol od žalovaného prijať zmenku vyplnenú maximálne na 325 € a nie na sumu 401 €, ako bolo
vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a bola vyplnená v rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať

právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval
spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ust. zák.č.129/10 Z. z., ide o úkon absolútne
neplatný podľa § 39 O. z. s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zák. a k nej prihliada i bez
návrhu z úradnej povinnosti. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o
úvere č.XXXXXXXXX z 22.9.2009 uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky

náležitosti uvedené § 9 ods.2 zák.č.129/10 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve
o úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len
údaj splatenia úveru v „12.mesiacoch“ počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za
presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie

je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej
zmluve ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej
ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 5 ods.3 cit. zák. úver sa tak považuje za bezúročný a
bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetnáúverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou žalobcom uvedené náležitosti neobsahuje, úver
poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov. Na záver uvádza, že Dohodu
o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre

obchádzanie zák. O obchádzanie zák. ide, ak právny úkon neodporuje výslovnému zneniu zák., avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zák. dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením
zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii
zák. o spotrebiteľských úveroch a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti

žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP.
Žalobca v konaní nebol úspešný, žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Preto rozhodol tak, že
žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d)

CSP]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou,

exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaný však
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §
120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom

sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že
účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých
okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia,
hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou,keďžetátospĺňavšetkyformálneamateriálnenáležitostipredpokladanézák.č.191/50Sb.(Zákon

zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
prísl. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci.
4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy
ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je

vykonanienenavrhnutýchdôkazovnevyhnutnéprerozhodnutievoveci;anevykonanienejakéhodôkazu
môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo
samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V
danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“

zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových
strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k
otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k
narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia „náležíte“ zdôvodniť.
V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto

konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a 6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný

nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal
námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal
dokazovanie,ktoréúdajnepreukázalojehocharakterakospotrebiteľa.Žalovanýsatejtoobranyžiadnym

spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanéhov tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu
žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom
štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46

ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval
to, že žalovaný s POHOTOVOSŤ-ou uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. 10.
Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania! Súd tieto

údajnenespornéfaktyvyabstrahovalzdokazovania,ktorésisámnavrhol.Takéskutočnostijednoznačne
nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani on sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto
neexistujespôsob,akýmbysúdmoholdospieťknespornostitýchtoskutočností.Vzmysle§120ods.3O.
s. p. súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí
však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník.
Aksúdnatýchtoúdajnenespornýchskutočnostiachzaložilsvojemeritórnerozhodnutie,totorozhodnutie

nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. 11. Súd dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. 12. Je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie
je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie

je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou
príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 13. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne
zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že
za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

14. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (cituje jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť
žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR 5Obo
3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 15. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za

určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal
súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme
zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s.

p.). 16. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 17. Poukazuje na rozsudok
Nejvyššího soudu (ďalej len NS) ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních

rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; aj z jeho odôvodnenia cituje). 18. Vzhľadom na to, že NS ČR pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento
judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť
právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný
a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 19. Vzhľadom na úplnú

samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zák. o spotrebných úveroch a, že tomuto zák. odporuje. Zmenka uplatnená v tomto
konaní má všetky zák. predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený jeho nárok je
tak v celom rozsahu dôvodný. 20. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo
3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 21. V okolnostiach rozhodnutia, súdu je potrebné

poukázaťpredovšetkýmnanespornosťjejzáväzkuzazmenkuzaplatiť.Nespornosťzáväzkužalovaného
za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok
nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v
súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej
zmenke neformuloval. 22. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom

z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len
zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda
neplatnosťou by (na základe argumentácie súdu - s ktorou nesúhlasí) mohla byť postihnutá len časť
presahujúca zmenkový úrok, ktorá sa dobrým mravom neprieči. Súd by tak mal zamietnuť len časťzmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. 23. Súd však zamietol
celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok,
ktorý sa dobrým mravom neprieči. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013

z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie
svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013,
ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval,
čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa
aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať

neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na
to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských
úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje
použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek

doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.
Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo slov vyplnenú veriteľom,
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože
inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z
uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť

neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho
právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok, tak že návrhu
na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania
vo výške: 29,88 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené

o DPH. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co 79/2013
z 5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.

4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.10.2017 o 9:10 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 25.10.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle §
219 ods. 1, 3 CSP, teda v čase, keď žalovaný zomrel, avšak odvolací súd sa o tom dozvedel po vyhlásení
rozsudku 21.11.2017, o čom je upovedomený žalobca.

5. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

6. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie
pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým

došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie
sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastnícipodľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.

9. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:

11. Vzhľadom na to, že na zmenke (fotokópia na č.l. 4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca
pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti
uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich
vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu

je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák. č. 258/01 Z. z. v znení účinnom od
1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej
zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01

Z. z.

12. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM
STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k
postupusúdovnižšejinštancievoveciachnávrhovsuplatnenýmprávomzozmenkyvovzťahukochrane

spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 a treba doplniť,
že právny predchodca sa dopustil protiprávneho konania na žalovanom pri dohode o zmenke.

13. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

14. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovaným v ňom žiadne trovy nevznikli.

17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.