Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/345/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413212415
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413212415.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSISlovensko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,zastúpenýTOMÁŠKUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1. X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. I.,
G. XX, zast. Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, 2. E. X.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom T. 8, o zaplatenie 397,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. mája 2017 č. k. 9C/455/2015-145 vo výroku I. takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í vo výroku I. takto:

Súd priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 13,98%.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% a výrokom II. nepriznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 CSP a uviedol, že v zmysle citovaných
zákonných ustanovení súd rozhodoval o nároku žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na náhradu

trov konania v predmetom konaní a rozhodol tak v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 1. rade v
danom prípade mal úspech v tomto konaní 100%, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% a žalovaný v 2. rade, aj keď bol v konaní úspešný, si neuplatnil žiadnu náhradu trov
konania, preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Týmto rozhodnutím rozhodoval len o
nároku v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/394/2016-130 zo dňa 16. 03. 2017 s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník. Tam bude konkrétne rozhodnuté, v akej výške súd priznal žalovanému v 1. rade
náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý svoje odvolanie
podal do výroku I., ktorým súd priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania. Dôvodil tým, že v

danom prípade došlo k zastaveniu konania v časti o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom na základe
úhrady zo strany žalovaného dňa 21. 10. 2013. Nakoľko žalovaný uhradil sumu 300 eur v zmysle ust.
§ 256 ods. 1 CSP, zavinil zastavenie konania v danej časti, preto mal súd prvej inštancie rozhodnúť o
nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti. Je toho názoru, že správny by bol taký postup
súdu, v zmysle ktorého úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta
od úspechu strany, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu

trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Keďže žalovaný uhradil 300 eur, pričom
celková žalovaná suma bola vo výške 697,50 euro, došlo k zastaveniu konania k sume 300 eur, čopredstavuje v danej časti neúspech žalovaného a úspech žalobcu a k zamietnutiu žaloby v sume 397,50
eura, t. j. v danej časti ide o neúspech žalobcu a úspech žalovaného. Žalovaný mal v tomto konaní
úspech v rozsahu 56,99% a žalobca v rozsahu 41,01%. Čistý úspech žalovaného v konaní bol teda

13,98% a v tomto rozsahu mal byť aj priznaný nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu sa
domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, že žalovanému v 1. rade súd prizná nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 13,98%, resp. v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP ho zruší a vráti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 5 eur a z trov právneho zastúpenia odvolacieho

konania vo výške 27,54 eura s DPH.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne správny potvrdiť. Dôvodil tým, že žalobca neuvádza,
ktorý zo žalovaných uhradil sumu 300 eur. Má za to, že túto sumu nezaplatil on, a preto nezavinil
ani podanie návrhu, ani zastavenie konania v tejto časti. Pri viazanosti odvolacieho súdu odvolacími

dôvodmi vymedzenými v písomnom vyjadrení odvolania tak nie je daný dôvod na zmenu odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že žaloba bola podaná po uplynutí
premlčacej doby, pričom zákon nezakazuje žalovať aj premlčanú pohľadávku, avšak s jej (neúspešným)
uplatňovaním spája procesné následky, okrem iného aj zodpovednosť za náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v zmysle ust. § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 25. 05. 2013 domáhal,
aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť sumu 697,50 eura s úrokom z omeškania 270,16
eura a zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Dôvodil tým, že pohľadávku nadobudol na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 24. 03. 2011 s postupcom Slovenská sporiteľňa a. s.,

Bratislava. Postupca a žalovaní uzatvorili dňa 11. 04. 2005 zmluvu č. 241971828, súčasťou ktorej sú aj
všeobecné obchodné podmienky. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným v 1. rade zmluvu
o splátkovom úvere, v zmysle ktorej bol poskytnutý žalovanému v 1. rade úver vo výške 100.000 Sk.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. 11. 2015 žalobca zobral v zmysle vtedy platného ust.
§ 96 ods. 1 OSP žalobu na začatie konania čiastočne späť v časti zaplatenia sumy 300 eur a zároveň

navrhol, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade mu zaplatiť sumu vo výške 397,50 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 270,16 eura, ako aj trovami konania. Žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný
v 2. rade v priebehu konania vzniesli námietku premlčania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7.
marca 2016 č. k. 9C/455/2015-94 konanie v časti o zaplatenie istiny 300 eur zastavil, zároveň pripustil
zmenu petitu žaloby, podľa ktorej žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 397,50 eura

spolu s úrokom z omeškania vo výške 270,16 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v
1. a 2. rade sú povinní zaplatiť titulom náhrady trov konania sumu, ktorá bude vyčíslená v písomnom
vyhotovení rozsudku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
10. 05. 2016. Následne súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 7. marca 2016 č. k. 9C/455/2015-97
žalobu vo zvyšku zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť k rukám právnej zástupkyni žalovaného v 1.

rade titulom náhrady trov konania sumu 179,71 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôsledku
podaného odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci rozhodol Krajský súd v Nitre
ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 16. marca 2017 č. k. 9Co/394/2016-130, ktorým rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku, ktorý odvolací

súd zrušil vo svojom rozhodnutí, odvolací súd uviedol, že žalobca v priebehu konania zobral žalobu o
zaplatenie 300 eur späť, pričom súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07. 03. 2016 č. k. 9C/455/2015-94
konanie v tejto časti zastavil a zároveň rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť titulom
náhradytrovkonaniažalobcovisumu,ktorábudevyčíslenávpísomnomvyhotovenírozsudkudo3dníod
právoplatnosti rozsudku. V pôvodnom rozsudku súd prvej inštancie rozhodol potom o trovách konania

podľa§142ods.1OSPažalovanémuv1.radepriznalvoveciplnýúspechazároveňmupriznalnáhradu
trov právneho zastúpenia v sume 179,71 eura, pričom vychádzal z hodnoty sporu 697,50 eura. Napriek
tomu, že v napadnutom uznesení, ktorým došlo k zastaveniu konania a zaviazania žalovaných v 1. a 2.
rade k náhrade trov konania, ku ktorému vyčísleniu malo dôjsť v písomnom vyhotovení rozsudku, sa tátonáhrada vo vzťahu k žalobcovi vôbec nepremietla. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením potom
rozhodol v zmysle zrušujúceho výroku odvolacieho súdu o trovách konania tak, že žalovanému v 1. rade
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a druhým výrokom nepriznal žalovanému v 2.

rade nárok na náhradu trov konania. Uvedené uznesenie vo výroku I., ktorým súd priznal žalovanému
v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2 cit. §-u).

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania
do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako
to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy

dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.

Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za
trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu
tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úprave v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania
len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka

účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za
trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného

súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon
právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.
Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.

Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov
konania leží na strane sporu.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy

žalovaného žalobca.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj z obsahu spisu je nesporné, že
žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 697,50 eura spríslušenstvom.Jenesporné,žeuznesenímzodňa07.03.2016č.k.9C/455/2015-94došlokzastaveniu
konania v časti o zaplatenie 300 eur s tým, že o trovách konania (vo vzťahu k zastavujúcej časti) súd
rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu,

ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom
vo veci samej súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalovaného
v 1. rade titulom náhrady trov konania sumu 179,71 eura (pričom pri rozhodovaní súd prvej inštancie
nezohľadnil predchádzajúci výrok o náhrade trov konania vo vzťahu k zastavujúcej časti a rozhodol
týmto výrokom tak, ako keby žalobca bol v celom rozsahu neúspešný). V dôsledku zrušenia rozsudku

odvolacím súdom v časti priznanej náhrady trov konania súd prvej inštancie opätovne rozhodoval o
náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. aj 2. rade. Výrok, ktorým súd nepriznal žalovanému v
2. rade náhradu trov konania, nebol napadnutý odvolaním, preto je v tejto časti uznesenie právoplatné.
Vychádzajúc však z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu je nesporné, že žalobca vzal dôvodne
žalobu späť v časti o zaplatenie 300 eur, a preto, vychádzajúc zo zásady procesného zavinenia, ako aj
zo záväzného výroku, ktorým súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k náhrade trov konania vo vzťahu k

žalobcovi, je nesporné, že v tejto časti, keďže došlo k uhradeniu pohľadávky v sume 300 eur po podaní
žaloby, žalovaní procesne zavinili zastavenie konania a v tejto časti je potrebné konštatovať úspech
žalobcu. V ďalšej časti uplatneného nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 397,50 eura s príslušenstvom
bol žalobca neúspešný, keď k zamietnutiu jeho žaloby v tejto časti došlo pre premlčanie nároku, je
potrebné konštatovať pomer úspechu žalovaných v tejto časti. Vychádzajúc potom z ust. § 255

ods. 1 CSP, a teda z pomeru úspechu vo veci, je potrebné konštatovať, že zastavenie konania v sume
300 eur predstavuje v percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu v rozsahu 43,01% a v časti zamietnutia
žaloby v sume 397,50 eura, čo predstavuje úspech žalovaných v percentuálnom vyjadrení 56,99%.
Odpočítaním potom úspechu žalovaných v rozsahu 56,99% a pomeru žalobcu v rozsahu 43,01% tak
úspech žalovaných v konaní predstavuje 13,98%. Vzhľadom na to, že už právoplatným výrokom súd

nepriznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania, je potrebné o náhrade trov konania
rozhodnúť už len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a tomuto priznať nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 13,98% z dôvodov vyššie uvedených.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým

žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, zmenil v zmysle ust. §
388 CSP tak, že žalovanému v 1. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,98%.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).