Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211661
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717211661.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcov: X/ Y.C. V., G.. X.XX.XXXX, K. B.. Š. XXXX/XX, XXX XX M.,
X/ Q. A., G.. X.XX.XXXX, K. A. XXXX/XX, XXX XX K. K., X/ U. C., G.. XX.XX.XXXX, K. M.. B. XXXX/
X, XXX XX M., právne zastúpení: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o. so sídlom Škultétyho 472/10, 036
01 Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanej: Q. K., G.. XX.XX.XXXX, K. W.I. XXXX/XX, XXX XX M., o
návrhu žalobcov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie v tomto znení:
Súd zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti - K. Č.. X G. A. G. X. O. K. V. A.. Č.. XXXX, Z. Č.. XX, O.
G. O.. P.. „. C. XXXX/X, V. O. J. O. Q. G. U. Z. XXX M., A. O. O. G. A. Č. Q. A. J. K. V. A.. Č.. XXXX Z. Z.
XXXX/XXXXXX - Í., A. O. G. O. O.. Č.. XXXX/X, V. O. J. O. Q. G. U. Z. XXX M. Z. Z. XXXX/XXXXXX - Í.,
J. G. L. Č.. XXXX, U. M., U. M., C. Ú. M., v prospech žalobcov v rade 1/ až 3/, na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalobcov vo výške 15.903,- eur, a to až do úplného splatenia pohľadávky žalobcov v rade

1/ až 3/ žalovanou.

II. Žalobcom v rade 1/ až 3/ súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.10.2017 sa žalobcovia domáhali zriadenia

zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na nehnuteľnosti - K. Č.. X G.
A. G. X. O. K. V. A.. Č.. XXXX, Z. Č.. XX, O.Ý. G. O.. P.. „. C. XXXX/X, V. O. J. O. Q. G. U. Z. XXX
M., A. O. O. G. A. Č. Q. A. J. K. V. A.. Č.. XXXX Z. Z.C. XXXX/XXXXXX - Í., A. O. G. O. O.. Č.. XXXX/
X, V. O. J. O. Q. G. U. Z. XXX M. Z. Z. XXXX/XXXXXX - Í., J. G. L. Č.. XXXX, U. M.G., U. M., C. Ú.
M., ktoré boli na základe mediačnej dohody uzavretej medzi žalobcami a žalovanou dňa 17.05.2017,
po zrušení a následnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, prikázané do výlučného vlastníctva

žalovanej, s tým, že žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcom celkom 15 903,- eur v troch častiach,
najneskôr do 17.05.2020, pričom práva splátka vo výške 5 301,- eur mala byť splatená najneskôr
do 17.05.2018, druhá splátka mala byť splatená najneskôr do 17.05.2019 a tretia splátka mala byť
splatená najneskôr do 17.05.2020. Následne bola medzi žalobcami a žalovanou, v nadväznosti na
mediačnú dohodu, spísaná Notárska zápisnica č. N 187/2017, NZ 17221/2017, NCR1s 17574/2017
zo dňa 22.05.2017 obsahujúca vyhlásenie žalovanej o uznaní dlhu voči žalobcom celkom vo výške 15

903,- eur. V súlade s ustanoveniami mediačnej dohody boli vypracované zmluvy o zriadení záložného
práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej v prospech žalobcov.
Žalovaná bez uvedenia dôvodu, napriek predchádzajúcemu prísľubu, zmluvy nepodpísala. Následne
bolo zistené, že žalovaná sa snaží vyššie špecifikované nehnuteľnosti predať, aj napriek tomu, že v čase
podpisu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uviedla, že v predmetnom byte
chce bývať a týmto spôsobom, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a prikázaním

predmetného bytu do jej výlučného vlastníctva, chce riešiť svoje existenčné problémy. Žalobcovia tak
majú, v prípade predaja jediného majetku žalovanej, vyššie špecifikovaných nehnuteľností, obavypred zmarením prípadnej budúcej exekúcie, ktorá by bola vedená na podklade Notárskej zápisnice
č. N 187/2017, NZ 17221/2017, NCR1s 17574/2017 zo dňa 22.05.2017. Jediným príjmom žalovanej
je dôchodok, z ktorého by následne, po predaji bytu, nebolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcov.

Žalobcovia na preukázanie a podporu svojich tvrdení predložili súdu Notársku zápisnicu . N 187/2017,
NZ 17221/2017, NCR1s 17574/2017 zo dňa 22.05.2017, Mediačnú dohodu uzavretú dňa 17.05.2017,
výpisu z listu vlastníctva č. 5204, pripravenú Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
pripravený Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a fotokópie ponúk realitných
kancelárií

2. Podľa § 343 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) zabezpečovacím opatrením môže
súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné
právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom
do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

3. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326 .

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

12. Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

13. Súd v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu.

14. Súd, v zmysle citovaného ust. § 344 C.s.p., pri posudzovaní návrhu na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia postupoval analogicky tak ako pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku podmienkami pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je existencia spôsobilého predmetu záložného práva, zriadenie záložného

práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
Žalobcovia boli povinní preukázať súdu potrebu zriadenia záložného práva na veci, ktorá je spôsobilým
predmetom záložného práva a tiež existenciu obavy pred prípadným budúcim zmarením exekúcie.
Žalobca musí v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva,a to rovnako tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu obavy pred
prípadným zmarením exekúcie. Zo samotnej povahy zabezpečovacích opatrení vyplýva, že nebudú
zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať

konečné rozhodnutie, súd sa obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol
posúdiť, či tu existuje nárok, na zabezpečenie ktorého bude zriadené exekučné záložné právo z dôvodu
existencie obavy pred zmarením exekúcie a či zriadením záložného práva bude zabezpečená peňažná
pohľadávka veriteľov.

15. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje
spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného
inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu účastníkov, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného
dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu. Podľa § 343 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo

vzniká zápisom do príslušného registra.
Neodkladné opatrenie - zabezpečovacie opatrenie, je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch
inštitútov, ako aj princípom analógie podľa článku 4 a slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo
ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z
charakteru neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením

nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času
zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej
obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

16. Žalobcovia ako potencionálni oprávnení v exekučnom konaní sa podanou žalobou/návrhom
domáhajú zriadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom ochrany peňažnej pohľadávky voči

žalovanej vzniknutej po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva týkajúceho sa vyššie
špecifikovaných nehnuteľností, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, titulom
finančného vyporiadania zo strany žalovanej voči žalobcom. Žalobcovia súdu dostatočne preukázali
dôvodnosť a trvanie nároku, pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán
navrhovaným zabezpečovacím opatrením, osvedčili ohrozenie svojho práva (predajom nehnuteľností

vo výlučnom vlastníctve žalovanej by došlo k zmareniu možnosti uspokojenia peňažnej pohľadávky
žalobcov, ktorú žalovaná písomne uznala v Notárskej zápisnici č. N 187/2017, NZ 17221/2017, NCR1s
17574/2017 zo dňa 22.05.2017). Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení
záložného opatrenia je najefektívnejším prostriedkom ochrany súdu pred prípadným predajom vyššie
špecifikovaných nehnuteľností a následným zmarením uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcov.

17. Súd sa stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi návrhu, pričom pri rozhodovaní prijal záver, že
žalobcoviaosvedčilidanosťpráva(nároku)asúdnemalanivážnejšiepochybnostiopotrebeneodkladnej
úpravy. Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto v celom rozsahu vyhovel. Za daných
okolností súd považoval za odôvodnené zriadiť zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcov, a

to až do úplného splatenia pohľadávky žalobcov. Súd však zároveň poukazuje na ust. § 334 C.s.p., v
zmysle ktorého súd na návrh neodkladné, analogicky aj zabezpečovacie opatrenie zruší, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

18.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali v
konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva

v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.