Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/576/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207039
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213207039.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so
sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: G. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H., č. d. XX, o zaplatenie 844,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/299/2013-102 zo dňa 25. apríla 2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, druhým výrokom konanie v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavil a trovách konania rozhodol tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobca sa žalobou vo forme tlačiva podľa prílohy nariadenia
ES č. 861/2007 a jeho doplnením domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy
844,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo 844,- eur od 30.11.2009 do zaplatenia, úrok vo
výške 6 % ročne zo sumy 844,- eur od 15.2.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,81 eur
a náhradu trov konania s odôvodnením, že nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila

žalovaná 20.02.2009, a v ktorej sa zaviazala zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa, pričom na ňu doposiaľ nič nezaplatila.

2. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 34, § 39, § 79 ods. 3, 4, §
372y ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. I § 75, § 5 ods. 1, 2, 3, § 33 ods. 1, 2, §
11 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 20 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 48 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z kópie zmenky založenej v spise vyplynulo, že túto vystavila
žalovaná dňa 20.2.2009 na zmenkovú sumu 844,- eur, pričom sa v zmenke zaviazala i na zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 30.11.2009. Ide o indosovanú zmenku opatrenú doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V zmenke bolo označené ako miesto splatenia
sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zmenka bola tiež opatrená doložkou „bez protestu“. Žalobca sa

domáhal v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000,- eur (v spore
je uplatnená základná pohľadávka vo výške 844,- eur), preto súd prvej inštancie vo veci postupoval
podľa ustanovení nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia). Poznamenal, že sa oboznámil so zmenkou,
ktorú vystavila žalovaná dňa 20.2.2009 v Komárne, pričom v prvom rade skúmal, či táto zmenka spĺňavšetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový
a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Žalobcom predložená zmenka má zákonné označenie, že ide o zmenku
pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka obsahuje „bezpodmienečný sľub zaplatiť

určitú peňažnú sumu“ 844,- eur slovom a aj v číslach (Čl. I. § 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj
zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť
- Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ), meno toho,
komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo

23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky - v Komárne dňa
20.2.2009 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná žalovanou vpravo dole na zmenke (Čl. I. § 75 bod 7.
ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o zmenku so
všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v posudzovanom prípade ide o vistazmenku, t.j.
zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type zmenky je možné úročenie podľa
Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 30.11.2009. Na zadnej

strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na navrhovateľa. Dňa 23.12.2015 doručil žalobca súdu podanie,
ktorým zobral žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, súd preto v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 844,- eur od 30.11.2009 do zaplatenia konanie zastavil.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že s účinnosťou od 23.12.2015 v zmysle ustanovenie § 79 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku je žalobca v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky proti
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu so žalovaným, ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov s
žalovaným. Keď bola zmenka vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, k žalobe

je podľa názoru súdu žalobca povinný pripojiť aj túto zmluvu. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok
zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Žalobca doručil súdu dňa 22.4.2016 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, avšak v tomto
podaní iba namietal vytýčenie ústneho pojednávania, návrh v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 OSP
žiadnym spôsobom nedoplnil. Súd nebol povinný žalobcu o jeho procesných povinnostiach poučovať,

pretože žalobca je v konaní zastúpený advokátom (§ 5 ods. 2 OSP). Keďže žalobca nepreukázal opak,
súd pri posudzovaní jeho nároku vychádzal z toho, že uplatnený nárok zo zmenky proti žalovanej
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd sa oboznámil s pripojeným exekučným spisom,
v ktorom remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako oprávnený, žiadal vymoženie sumy 844,-
eur s príslušenstvom, pričom ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok a ako prílohy tiež

pripojil kópiu zmenky (z ktorej si uplatňuje žalobca nárok v tomto konaní) a zmluvy o úvere VS
4074097 zo dňa 20.2.2009 uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou. Žiadosť o
udelenie poverenia pre súdneho exekútora súd zamietol a exekučné konanie bolo zastavené. Uviedol,
že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca sa v konaní domáha uplatnenia pohľadávky na
základeindosovanejzmenky,ktoráslúžilaakozabezpečeniezmluvyospotrebiteľskomúvereč.4074097

zo dňa 20.2.2009. V čase vystavenia zmenky bola platná a účinná právna úprava, podľa ktorej smel
veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase
jej vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (poukázal na
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie

záväzku podľa úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia
vyššie uvedenej podmienky a zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou,
ktorá platila aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel
prijať. V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok expresis verbis
zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu

so spotrebiteľom, a zaviedol nové povinnosti účastníka konania v konaní, ktorý uplatňuje nárok
zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú
zmenku. Žalobca si svoju povinnosť doplniť návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho
právnych predchodcov s žalovanou, a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom
v súlade s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, nesplnil. Súd prvej

inštancie z pripojeného spisu a zmluvy o úvere zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške
450,- eur, z čoho 30 % je suma 135,- eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
úveru, t.j. maximálne vo výške 135,- eur. Zmenka však bola vystavená na sumu 844,- eur, je preto vrozpore so zákonom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym
úkonom. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov tohto konania nepriznal,
lebo žalovanej žiadne trovy konania nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnila, i keď jej vzniklo právo na

ich úhradu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote v zamietajúcej časti odvolanie
žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať

pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel, a
je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že strany nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie
je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch

platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto
neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal
rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná
mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak

neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré
netvrdila žiadna zo strán, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Trval
na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského

vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na
ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd
porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je irelevantný. Nie je

muznámyobsahichúdajnéhozmluvnéhovzťahu.Dohodaovyplňovacomprávenemohlabyťneplatnou,
ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej
výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami

samostatnými. Nesúhlasí s názorom súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je žalobou uplatnený
nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy,
ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal na
rozhodnutia iných súdov.

5. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako
„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal

odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti
ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil. V ostatnej, odvolaním nenapadnutej časti nadobudol rozsudok právoplatnosť.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutéhorozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku,
na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie

správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd
uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd sumarizuje, že v súdenej
veci predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej

republike,ktorýsisvojeprávovyplývajúcezozmenkyuplatňujepredsúdomSlovenskejrepublikyvrámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, v ktorom sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia zmenkovej
sumy 844,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo 844,- eur od 30.11.2009 do zaplatenia,
úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 844,- eur od 15.2.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
2,81 eur a náhradu trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom

všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od zaplatenia“. Zmenka bola indosantom
predložená na zaplatenie, lebo vystaviteľ doposiaľ zmenkovú sumu neuhradil. Článok 4 nariadenia
upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné

prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z čl.
8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

12. Cieľom nariadenia je zjednodušenie a urýchlenie zahraničných konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov

(ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na
spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho
pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9
preambuly a článok 9 nariadenia). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných
prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu a celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a

výdavky nepresahuje čiastku 2.000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods.
1 nariadenia). Veci vylúčené z vecnej pôsobnosti nariadenia sú taxatívne vypočítané v článku 2 ods. 2
nariadenia, pričom nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ
vystupuje ako účastník konania či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné,
ide o tzv. "formulárové konanie", podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so

súdom prostredníctvom vzorových tlačív. V prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol
žalobca, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár žaloby nie je správne vyplnený a
pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť
formulár žaloby doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady alebo
vziať návrh späť a to v lehote, ktorú určí (článok 4 ods. 4 nariadenia). V prípade, že súd dospeje k

záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo žaloba je neprípustná alebo ak žalobca formulár
žaloby v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd žalobu zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo
neprípustnosť žaloby sa posudzuje podľa vnútroštátneho práva - ods. 13 preambuly nariadenia). Z
článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. S

ohľadom na uvedené je na mieste konštatovať, že nariadenie nekladie žiadne prekážky pre aplikáciu
všetkých procesnoprávnych princípov použiteľných v slovenskom právnom poriadku a v možnosti súdu
preskúmavať predložené listinné dôkazy. Z procesného hľadiska teda k žalobe môže súd pristupovať
s rovnakou mierou ingerencie, ako k akejkoľvek inej žalobe uplatnenej v konaní pred súdom, vo vecimôže konať aj formou nariadeného pojednávania a to nielen na základe žaloby žalujúcej strany, ale aj
keď to sám považuje za potrebné. Rovnako tak môže aplikovať svoje znalosti určitých okolností z jeho
činnosti(notoriety)azohľadniťochranuslabšiehovkonaní,čiochranudobrýchmravov.Znariadeniatotiž

nevyplýva povinnosť súdu automaticky žalobe vyhovieť a pokiaľ vzhliadne v žalobe také skutočnosti,
ktoré ho vedú k záveru o jej neprípustnosti, žalobu zamietne a to aj v prípade absencie aktivity žalovanej
strany v konaní, čo vyplýva priamo z článku 4 bod 4 nariadenia. Nariadenie je tak len alternatívnym
nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu.

13. Z hľadiska hmotného práva žalobca v návrhu uplatnil právo zo zmenky vystavenej žalovaným podľa
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ktorý je prevzatím textu Ženevského dohovoru o
jednotnom zmenkovom zákone zo dňa 07. 06. 1930. Ide o kogentnú a súkromnoprávnu normu, ktorá
je prísne formálna, čo si vyžaduje jej špecifický predmet, ktorým sú zmenky. Zároveň ide o zákon "lex
specialis", pričom všeobecným právnym predpisom k nemu je Občiansky zákonník.

14. Judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho
konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14
Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov iných

právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej
len "smernica") síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa článku 10
smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba
vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem "vhodná ochrana" spotrebiteľa treba
vykladaťsozreteľomnačlánok14smernice,ktorázakazujeznížiťštandardochranyspotrebiteľa,apreto

je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva
únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá zahŕňa aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať
nekalosť zmluvných podmienok. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej

ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ustanovenia §
17 ZZŠ by totiž spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní
sa ochrany svojich práv. Znamená to potom, že pokiaľ súd spoľahlivo zistí, že na strane žalovaného
ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa nárok uplatňuje, poskytne mu
ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere už Ústavný súd ČR

vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným
používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne
rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov, ktorých práva boli dotknuté
konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich
špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné

a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov
neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež vyslovil pravidlo, že
zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna norma určité správanie
aprobuje, a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je
výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť

ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo
dňa 16. 10. 2012, IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).

15. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky

a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri skúmaní kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná
zmenka zabezpečenie a pri vykonávaní dôkazov, nestotožňuje. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých
rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Odvolací súd z uvedenýchdôvodov považuje odvolanie žalobcu, podľa ktorého nariadenie samo o sebe predstavuje prekážku pre
vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok za nedôvodné.

16. Podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“), kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

17. Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník

povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov
hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto
povinnosť nemá.

18. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo

alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť.

19. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku do 31.

12. 2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30%

istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

20. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo

skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.

21. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré
ukladáorgánurozhodujúcemuonárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanámietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje

na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. rieši aj problém, že § 53 ods. 1 druhej vety Obč. zák. ustanovuje, že zákaz neprijateľných podmienok
sa v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v prípade úverovej zmluvy úver) a
primeranosti ceny (teda sadzbu úrokov, na čo sa v praxi veľmi často zabúda). § 17 ZZŠ vykladaný vo
svetle judikatúry SD EÚ by totiž opodstatnil len ex offo skúmanie iných podmienok (zmluvných pokút,

sankcií, podmienok zosplatnenia, a pod.), nie však úrokovej sadzby resp. odplaty za úver (ktorá je pri
Pohotovosti často skoro 100 %). Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. však oprávňuje súd aj na ex
offo skúmanie týchto podmienok.

22. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony expresis verbis zaviedol
povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so
spotrebiteľom. Nový Civilný sporový poriadok upravuje spory s ochranou slabšej strany /spotrebiteľ/
ako aj nové konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ako nový typ
konania. Jeho zavedenie je odôvodnené implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady

2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Zmyslom
tohto konania je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť
obchodnú praktiku za nekalú mimo rámca všeobecného sporu medzi spotrebiteľom a
dodávateľom. Abstraktná kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok však prebieha mimo rámcakonkrétneho konania, na podnet špecificky legitimovaných subjektov (§ 302 CSP) a so špecifickými
účinkami tohto rozsudku (§ 306 CSP). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ust. § 5a ods.1 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo
splneniezáväzkuzospotrebiteľskejzmluvyzmenkou.Bezpovinnostížalobcuvsúdnomkonanípredložiť
skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať
na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi.

23. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru síce používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice jednoznačne členské štáty
môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa
abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal

na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

24. Vychádzajúc z exekučného spisu v prejednávanom prípade predložená zmenka má svoj základ v
dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho

predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal
charakter tohto vzťahu. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v
každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná
v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne

normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd
povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa
v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent -
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila, a ktorý predmetnú
zmenku od žalovanej prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež

vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako
iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý
v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme.

Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter

zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver
poskytnutýžalobcomtútocharakteristikuspĺňa,pričomsúčasťouzmluvyoúverebolivšeobecnéúverové

podmienky, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané,
že úver bol poskytnutý žalovanej za účelom výkonu podnikania. V prípade pochybnosti účelu poskytnutia
spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.

25. Navyše odvolací súd poznamenáva, že dôkaznú povinnosť upravuje Civilný sporový poriadok v
druhej hlave Spory s ochranou slabšej strany, prvý diel Spotrebiteľské spory ust. § 295, v zmysle
ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Z uvedeného vyplýva, že súd

mal - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na
tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámenímsa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky
pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené.

26. Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a
všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom
zmenky, spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanej konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky
ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto

vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako
pôvodný majiteľ- remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou žalovaný meškala
ku dňu splatnosti zmenky. Po preskúmaní Všeobecných obchodných podmienok, konkrétne čl. 17, v
ktorom je upravená dohoda o vyplňovacom práve zmenky odvolací súd konštatuje, že táto dohoda
umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných
nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné
dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie
mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne
kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné

v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk
oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore
s § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka.

27. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že v čase
uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001
Z. z. cit. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od
dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať
a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu
zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne

ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom
a aj v rozpore s právom Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit,
vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o
zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne

vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna
právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu,
pretože keďže zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného ako zmenkového
dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010

zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

29. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto
veciach súdov v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné
zasadnutie občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorésazaoberaloposúdenímotázokkpostupusúdovvoveciachnávrhovpodľanariadeniaEurópskeho

parlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.07.2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachs
nízkou hodnotou sporu s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu
k aplikácii Nariadenia toto nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené listiny súdom
a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany
slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov, z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky
návrhu vyhovieť. Podľa stanoviska z tohto zasadnutia zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného

papiera nie je možné bez ďalšieho určiť, či vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ. Prieskum
nároku zo zmenky pri poskytovaní ochrany odporcovi ako spotrebiteľovi je aj v konaní podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 podmienený aktivitou odporcu ako zmenkového
dlžníka.Akjevystaviteľomblankozmenkyspotrebiteľ,jemožnétútoskúmaťažpoúroveňdohody o
vyplňovacom práve. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu

na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege
podľa § 39 OZ), ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

30. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku zohľadnil aj záver spoločného
zasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

zaoberajúceho sa posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď jej síce
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ale žiadne trovy odvolacieho

konania jej nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o
nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania
po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď
už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme hospodárnosti, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle

čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).