Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Matúš Kalanin

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208655
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815208655.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: WM Consulting

& Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zast. Roman
Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti
žalovaným: 1. C. A., M.. X.XX.XXXX, A. Q. P. T. XXXX/XX, F. M. A., 2. F. A., M.. XX.X.XXXX, A. Q. A.
XXX/XX, F. M. A.G., o zaplatenie sumy 25.000,99 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
11.041,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 11.041,50 eur od 28.9.2013
do zaplatenia, a to všetko im povoľuje uhradiť v 200-eurových mesačných splátkach splatných vždy

každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku
pod následkami straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.8.2015 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy25.000,99eurspolusúrokomzúveruvovýške14,50%ročnezosumy15.632,09eurod26.9.2014

do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 15.632,09 eur od 26.9.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0562768062 zo dňa
30.11.2009 (ďalej aj ako „Zmluva o úvere“) poskytol právny predchodca žalobcu P. P., J..P.., IČO: 00
151 653, žalovaným úver vo výške 13.500 eur s dohodnutou pevnou ročnou úrokovou sadzbou vo
výške 14,50 %. Podpísaním Zmluvy o úvere sa žalovaní v zmysle časti I. článku I. bod 1. Zmluvy o

úvere zaviazali spoločne a nerozdielne poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky, a to všetko v
pravidelných mesačných splátkach od prvého čerpania do 30.11.2009 vo výške 7,43 eur mesačne,
splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a od 27.12.2009 vo výške 217 eur mesačne,
splatných k 27. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na
27.11.2019. Ročná percentuálna miera nákladov je dohodnutá vo výške 16,44 % a priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 14,74 %. Výzvami zo dňa 30.07.2013 P. P., J..P.. písomne
vyzvala žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia daných výziev. Žalovaní však na

tieto výzvy vôbec nereagovali. Nakoľko žalovaní porušili povinnosti, vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, P.
P., a.s. pristúpila v zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti poskytnutého úveru, a to ku dňu 02.09.2013, v dôsledku čoho sa celá pohľadávka P. P.,
J..P.. voči žalovaným stala splatnou. Súčasne informovala, že dňa 31.05.2013 došlo k ukončeniumandátnej správy vyššie uvedenej pohľadávky zo Zmluvy o úvere, ktorú vykonávala spoločnosť INVEST
KAPITÁL, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka P. P., J..P.. voči
žalovaným Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu. Oznámeniami zo

dňa 07.10.2014 upovedomila P. P., J..P.. žalovaných o postúpení pohľadávky. Výzvami na zaplatenie
pohľadávky zo dňa 17.03.2015 boli žalovaní vyzvaní právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie
dlžnej sumy. Na tieto výzvy však žalovaní vôbec nereagovali. Vzhľadom k nezaplateniu dlžnej sumy
žalovanými,žalobcapristúpilkjejvymáhaniusúdnoucestou.Žalovanísisvojepovinnosti,vyplývajúcezo
Zmluvy o úvere, neplnili riadne, v dôsledku čoho ku dňu 25.09.2014, t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky,

dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkom sumu 25.000,99 eur. Uvedená suma pozostávala z
istiny vo výške 15.632,09 eur, príslušenstva vo výške 9.368,90 eur. Príslušenstvo uplatnené návrhom na
vydanie platobného rozkazu predstavuje zmluvný 14,50 % ročný úrok poskytnutého úveru, určený podľa
časti I. článku I. bod 1. Zmluvy o úvere, pričom podľa bodu 7.4.2. Všeobecných obchodných podmienok
sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia
úveru (vrátane) a zákonný 8 % o ročný úrok z omeškania. Pretože Zmluva o úvere bola uzavretá

pred 01.02.2013, na úroky z omeškania je potrebné aplikovať ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, v znení účinnom do 01.02.2013.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade zhodne uviedli, že so žalobou žalobcu v celom rozsahu nesúhlasia, pričom
navrhli, aby ich súd zaviazal na úhradu sumy 11.439,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%

ročne zo sumy 11.439,58 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a vzhľadom k svojim majetkovým pomerom
žiadali o možnosť uhradiť dlh v splátkach po 200,- eur.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o splátkovom úvere
zo dňa 30.11.2009, listom zo dňa 30.7.2013, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa

3.9.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo
dňa 17.3.2015, Všeobecnými obchodnými podmienkami,. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením
sa s písomnými podaniami žalovaných zo dňa 19.11.2015 a dňa 26.9.2016 spolu s prílohami,
písomnými podaniami žalobcu zo dňa 22.2.2016 spolu s prehľadom započítania úhrad a Obchodnými
podmienkamiP.P.,J..P..preposkytovanieÚverovaPovolenýchprečerpaníprivátnymklientomaMIKRO

podnikateľom, písomným podaním žalobcu zo dňa 26.9.2016 a dňa 28.11.2016, písomným podaním
žalobcu zo dňa 9.10.2017 spolu s oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s kópiami
obálky s doručenkou, oznámeniami o postúpení pohľadávky spolu s kópiou obálky s doručenkou a
kópiou doručenky a výzvami na zaplatenie spolu s poštovými podacími hárkami a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu - P. P., J..P.. ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 30.11.2009
Zmluvu o splátkovom úvere. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového
úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola
13.500,- eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 14,50% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá

formou mesačných splátok vo výške 217,- eur splatných k 27. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky
bola dňa 30.11.2009 v sume 7,43 eur a od 27.12.2009 v sume 217,- eur, konečná splatnosť úveru dňa
27.11.2019.

6. Ako vyplýva z čl. II bodu 2. Záverečných ustanovení zmluvy Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil

so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené
Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky
Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom

účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods.
2 Zákona o bankách. Dlžník vyhlasuje tiež, že pred podpisom tejto zmluvy bol zo strany Banky písomne
informovaný o zmluvných podmienkach podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a to prostredníctvom Formuláru o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere.

7. Podľa bodu 5. Záverečných ustanovení zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka.8. Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len ,,VOP“), tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej
medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný
produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

9. V zmysle Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ,,VOP“), banka
poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení
podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných

prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

10. Ako vyplýva z Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny,
jej súčasti a príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň
splatnosti splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

11. Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom
v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po

ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

12. V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny
alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,

t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky
vrátane jej príslušenstva.

13. Výzvou zo dňa 30.7.2013 pôvodný veriteľ žiadal žalovaného uhradiť dlžnú sumu 7620,09 eur do 15
dní od doručenia výzvy.

14. Ako vyplýva z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.9.2013, pôvodný veriteľ

vyhlásil ku dňu 2.9.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, pričom pohľadávku v sume
20.936,79 eur žiadal uhradiť do 15 dní od prevzatia oznámenia. Písomnosť adresovaná žalovanému
v 1. rade bola uložená na pošte 11.9.2013 a adresovaná žalovanej v 2. rade bola uložená na pošte
12.9.2013.

15. V liste zo dňa 7.10.2014 oznámil pôvodný veriteľ žalovaným, že P. P., J..P.. postúpila na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2014 pohľadávku voči nim na žalobcu. Žalovaný v 1.
rade oznámenie neprevzal v odbernej lehote, pričom zásielka bola na pošte uložená dňa 19.11.2014 a
žalovaná v 2. rade prevzala oznámenie dňa 19.11.2014.

16. „Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu,
resp. platnosť zmluvy o postúpení.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01)

17. Vzhľadom na preukázanie oznámenia postúpenia pohľadávky na žalobcu zo strany pôvodného
veriteľa žalovaným, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v predmetnom konaní.

18.Žalobcapredžalobnouvýzvouzodňa17.3.2015vyzvalžalovanýchnaúhradudlhuvsume26.668,05
eur do 10 dní.

19. Žalovaní v písomnom podaní zo dňa 19.11.2015 uviedli, že nesúhlasia s predmetnou žalovanou
sumou.20. V písomnom podaní zo dňa 26.9.2016 žalovaní uviedli, že pôžičku brali za účelom zakúpenia
vybavenia bytu a teda nebola braná za účelom povolania, zamestnania, alebo podnikania. Bola im
predložená formulárová zmluva, ktorej obsah nemohli žiadnym spôsobom meniť. Už pri uzatváraní

zmluvy im vôbec nebolo jasné, aké splátky budú platiť. Poukázal na nejasnú formuláciu v čl. I časti I.
zmluvy.Splátkyboliformulovanéneurčito,pričomsúobligatórnounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskom
úvere. Následkom nedodržania obligatórnych náležitostí zmluvy je bezúrčonosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru. Zmluva nie je uzavretá v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď
neobsahuje viaceré podstatné náležitosti, napr. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. K písomnému vyjadreniu priložili výzvy, ktoré im začali chodiť od rôznych spoločností v
rôznych výškach: GENERAL FACTORING, a.s. - Posledná výzva na zaplatenie 2.153,08-eur - podaná
na poštovú prepravu dňa 22.06.2011, INVEST-KAPITAL, a.s. - Urgencia na zaplatenie 6.299,48- eur -
podaná na poštovú prepravu 15.01.2013, P. P., J..P.. - Výzva na zaplatenie 7.620,09- eur - podaná na
poštovú prepravu 31.07.2013, CASH COLLECTORS SK s.r.o. - Výzva na úhradu dlhu pred podaním
žaloby 28.346,39- eur - podaná na poštovú prepravu 27.09.2013, P. P., J..P.. prostredníctvom WM

Consulting & Communication, s.r.o. - Oznámenie o postúpení pohľadávky vo výške 25.000,99- eur -
podaná na poštovú prepravu 05.02.2015, JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o. - Výzva na zaplatenie
pohľadávky vo výške 26.668,05- eur - podaná na poštovú prepravu 17.03.2015. Z vyššie uvedených
listín je zrejmé, že sa voči spotrebiteľom začal nepríjemný teror vymáhania, pričom v každej z uvedených
výziev na zaplatenie je uvádzaná rozdielna suma. Žalovaní celkovo uhradili sumu 2060,42 eur. V ďalšom

poukázali na rozhodnutia jednotlivých súdov v obdobných veciach, a to na rozsudok OS Liptovský
Mikuláš sp.zn. 8C/297/2015 zo dňa 20.04.2016, rozsudok OS Rožňava sp.zn. 12C/275/2015 zo dňa
08.06.2016, rozsudok OS Svidník sp. zn. 2C/154/2015 zo dňa 30.03.2016, rozsudok OS Komárno sp.zn.
13C/507/2015 zo dňa 21.04.2016, rozsudok OS Komárno sp.zn. 6C/198/2012 zo dňa 31.01.2014. Ďalej
poukázali na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. SK/0207/99/2014 zo dňa 24.03.2014 v

ktorom SOI ako kontrolný orgán deklarovala zneužitie práva Slovenskej sporiteľne a.s. prostredníctvom
jej všeobecných obchodných podmienok - neprimerané a zakázané poplatky najmä za upomienky,
voľba práva a obchodného zákonníka, zaťaženie účtu klienta, jednostranné zvýšenie úrokovej sadzby,
doručovanie písomností, poplatok za sprostredkovanie úveru, notárske poplatky...).

21. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 17.2.2016 uviedol, že zmluvné strany sa v Zmluve o úvere
dohodli na tzv. zloženom úročení úveru - kapitalizácii úrokov a poplatkov. To znamená, že úroky a
poplatky, ktoré žalovaní v dohodnutej lehote nezaplatili, sa dňom nasledujúcim po ich splatnosti, pripísali
k istine a stali sa jej súčasťou. Uvedeným spôsobom sa nesplatené úroky a poplatky pripočítavali
k istine až do zmeny bankového informačného systému dňa 14.10.2011. Od uvedeného dátumu sa

príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky a poplatky, vyčíslovalo samostatne. Podľa bodu 5.5.7.1. Úverových
podmienok účinných v čase uzavretia zmluvy, uzatvorením úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že úroky, náklady banky spojené s úverom a poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutým v úverovej
zmluve alebo sadzobníku pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. Zložené úročenie prestavuje
najčastejšiu formu úročenia používanú bankovými inštitúciami v rámci Európskej únie. Podľa poslednej

vety, bodu 19 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008, pokiaľ ide o
úrokovú sadzbu úveru, frekvenciu splátok a kapitalizáciu úrokov, veritelia by mali používať svoj bežný
spôsob výpočtu pre príslušný spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na vzor návrhu
na vydanie európskeho platobného rozkazu, vydaného podľa článku 7 odsek 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES zo dňa 25.10.2006, ktorým sa zavádza konanie o európskom platobnom rozkaze.

Tento dokument akceptuje kapitalizáciu úrokov. Žalobca poukázal na bod 5.2. Úverových podmienok
účinných v čase uzavretia zmluvy. Žalovaní celkovo realizovali 17 úhrad v celkovej výške 2.060,42 eur.
Uvedené vyplýva aj z predloženého prehľadu započítania úhrad, ktorý je prílohou predmetného podania.

22. V písomnom podaní zo dňa 28.11.2016 žalobca uviedol, že výslovne popiera tvrdenie žalovaných,

podľa ktorého na znení zmluvy o úvere nemohli pred podpisom nič zmeniť. Práve žalovaní ovplyvnili
základné náležitosti úverovej zmluvy, keď si zvolili výšku úveru, dĺžku splácania úveru a s tým súvisiacu
výšku mesačnej splátky. Ďalšie náležitosti ako výška úrokovej sadzby a s tým súvisiaca hodnota RPMN
bola do značnej miery ovplyvnená bonitou žalovaných, prípadne existenciou ich ďalších záväzkov voči
iným bankovým či nebankovým subjektom. Rovnako tak pri spôsobe splácania úveru mali žalovaní

možnosťzvoliťsiinýspôsobsplácaniaakoinkasnýspôsob,tútomožnosťvšaknevyužili.Vneposlednom
rade žalovaní neboli zo strany právneho predchodcu žalobcu nútení k podpisu úverovej zmluvy a pokiaľ
s ustanoveniami a podmienkami úverovej zmluvy nesúhlasili, mali možnosť obrátiť sa na konkurenčné
spoločnosti poskytujúce splátkové úvery. Splátky úveru boli v čl. I bod 1. úverovej zmluvy formulovanédostatočne určito, keďže v základných podmienkach úverovej zmluvy (čl. I bod 1.) bola uvedená výška
mesačných splátok, termín ich splatnosti s ohraničením prvej a poslednej splátky úveru a zároveň
celkový počet mesačných splátok. Rovnako bola v základných podmienkach úverovej zmluvy uvedená

výška a splatnosť poplatkov, ktoré boli žalovaným účtované. K tvrdeniu žalovaných, podľa ktorého
nevedeli koľko ich vlastne pôžička mesačne stojí žalobca uvádza, že mu nie je zrejmé, čo pod týmto
slovným spojením žalovaní mysleli, v každom prípade povinnosť uvádzať takýto údaj nevyplýva zo
žiadneho z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Navýšenie súvisiace s poskytnutým úverom
bolo zrejmé z údaja o celkových nákladoch spojených s úverom, ako aj z údaja o výške RPMN.

Žalobca je preto presvedčený, že žalovaní mali pred podpisom úverovej zmluvy k dispozícii všetky údaje
potrebné pre posúdenie výhodnosti, či nevýhodnosti predmetnej úverovej zmluvy. Žalobca výslovne
popiera tvrdenie žalovaných, podľa ktorého v úverovej zmluve absentujú podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho by mala byť úverová zmluva posúdená ako bez úrokov a
poplatkov. V súvislosti s týmto tvrdením žalovaných žalobca poukázal na závery rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15; Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre

Biróovej, v ktorom sa súdny dvor zaoberal prejudiciálnymi otázkami týkajúcimi sa výkladu ustanoveni
smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. K tvrdeniu žalovaných, že na základe výziev,
ktoré im boli doručené od viacerých spoločností s rôznou výškou vyčísleného dlhu, žalobca uvádza,
že na zaslaných výzvach bolo vždy uvedené rovnaké číslo účtu patriace právnemu predchodcovi
žalobcu,naktorémohližalovanírealizovaťomeškanésplátkydlhu,tútomožnosťvšakžalovanínevyužili.

Po postúpení pohľadávky, t.j. po 25.09.2014 pôvodný veriteľ z úverovej zmluvy oznámil žalovaným
postúpenie pohľadávky na žalobcu a následne pred podaním žaloby vyzval žalovaných na plnenie
dlhu sám žalobca. Napriek opakovaným výzvam žalovaní do dnešného dňa nesplatili ani len istinu
poskytnutého úveru. Na základe úverovej zmluvy (v prípade riadneho splácania) sa žalovaní zaviazali
zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 26.047,43 eur, no napriek tomu do dnešného

dňa zaplatili len 2.060,42 eur. Výška sumy ktorú mali žalovaní pôvodne pri riadnom splácaní úveru
zaplatiť bola ovplyvnená vôľou žalovaných, ktorí si zvolili dĺžku splácania úveru v 120+1 mesačných
splátkach. Výška sumy, ktorú mali žalovaní právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť, tak logicky bola
vyššia ako keby si žalovaní zvolili kratšiu dobu splácania úveru. Vzhľadom na zvolenú dĺžku splácania
úveru a klesajúcu hodnotu peňazí v dôsledku každoročného rastu inflácie, žalobca nepovažuje celkové

navýšenie úveru za neprimerané a už vôbec nie za úžernícke. Žalobca žalovanú sumu presne a jasne
špecifikoval písomným podaním zo dňa 26.09.2016. Žalobca nesúhlasí s tým, aby boli žalovaní v
rozsudku zaviazaní len na vrátenie rozdielu medzi výškou poskytnutej istiny úveru a výškou zaplatených
splátok. Čo sa týka namietaného poplatku za poskytnutie úveru a jednostranného zvýšenia úrokovej
sadzby, základné podmienky za ktorých žalobca poskytol žalovaným úver, boli vyjadrené jasne, určito

a zrozumiteľne v čl. I úverovej zmluvy. To sa týka tak predmetu plnenia za poskytnutý úver, ako
aj ceny plnenia - výška mesačných splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru, výška riadneho
úroku, ktorý bol dohodnutý ako fixný, bez možnosti jeho zmeny do konečnej splatnosti úveru. V čase
uzavretia zmluvy neexistovalo žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by neumožňovalo, resp. zakazovalo
veriteľovi účtovanie poplatku za poskytnutie úveru, či za vedenie úveru. Zákon o spotrebiteľských

úveroch umožňoval veriteľovi požadovať od spotrebiteľa poplatky, jedinou podmienkou bolo, že museli
byť uvedené v úverovej zmluve. K zákazu účtovania poplatkov pri spotrebiteľských úveroch došlo až
novelizáciou zákona o bankách s účinnosťou od 10.06.2013. Čo sa týka návrhu žalovaných, aby boli
v rozhodnutí súdu zaviazaní na plnenie dlhu v splátkach, žalobca s návrhom na plnenie v splátkach
súhlasí, nesúhlasí však s navrhnutou výškou splátok, ktorá je dokonca nižšia ako bola výška mesačnej

splátky dohodnutá v úverovej zmluve. Žalobca trvá na tom, že stanovené mesačné splátky musia
zodpovedať výške dlžnej sumy, pričom tento „ústupok“ voči žalovaným nesmie neprimerane postihovať
žalobcu. Možnosťou plniť dlh v splátkach nemožno zasiahnuť do práva žalobcu na splnenie jeho splatnej
pohľadávky v „dohľadnej dobe“.

23. V písomnom podaní zo dňa 9.10.2017 žalobca uviedol, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
pohľadávky, t.j. k 02.09.2013, pohľadávka žalobcu voči žalovaným bola vo výške 20.936,79 eur a
pozostávala z istiny vo výške 15.632,09 eur, (ktorá bola kapitalizovaná do 14.10.2011, tak ako už
žalobca uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2016), úrokov vo výške 4.419,96 eur (vyčíslených do
02.09.2013, pri úročení dlžnej istiny úrokom 14,50 % p.a.), poplatkov vo výške 17,94 eur, (vyčíslených

za obdobie od 12/2012 do 05/2013,t.j. 6 mesačných poplatkov za správu úveru po 2,99 eur), úrokov
z omeškania vo výške 866,80 eur (vyčíslených do 02.09.2013, pri úročení splatnej istiny a splatných
úrokov, úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a). Do dňa vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t.j. k
25.09.2014, sa ešte predmetná pohľadávka navýšila o 14,50 % ročné úroky z istiny 15.632,09 eur od03.09.2013 do 25.09.2014, t.j. o sumu 2.409,48 eur a o 8 % úroky z omeškania zo sumy 20.052,05
eur (istina 15.632,09 eur + úroky do 02.09.2014 vo výške 4.419,96 eur) od 03.09.2014 do 25.09.2014,
t.j. o sumu 1.654,72 eur. Pohľadávka žalobcu voči žalovaným, vyčíslená k 25.09.2014 bola v celkovej

výške 25.000,99 eur a pozostávala z istiny vo výške 15.632,09 eur, dlžných úrokov vyčíslených ku
dňu 25.09.2014 vo výške 6.829,44 eur, poplatkov vo výške 17,94 eur a dlžných úrokov z omeškania
vyčíslených ku dňu 25.09.2014 vo výške 2.521,52 eur. V súvislosti s doručovaním písomností žalobca
poukázal na bod 10.3. Všeobecných obchodných podmienok.

24.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

29. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

32. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

33. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

34. Ako vyplýva z § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak
však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

35. V zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

36. Ako vyplýva z ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase

omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom

trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

37. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany

spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.38. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

39. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41.Vzmysle§111Občianskehozákonníka,zmenavosobeveriteľaalebodlžníkanemávplyvnaplynutie
premlčacej doby.

42. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

43. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj

bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

44. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

46. V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase

omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom

trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

47. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

48. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvnýchpodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

49. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

50. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

51. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

52. V danom prípade bolo na základe vykonaného dokazovanie preukázané, že právny predchodca
žalobcu ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzatvorili 30.11.2009 Zmluvu o splátkovom úvere č.
0562768062, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky, a to úver vo výške
13.500,- eur, pričom práv splátka splatná dňa 30.11.2009 bola vo výške 7,43 eur a ďalej mali žalovaní
úver splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach po 217,- eur od 27.12.2009. Posledná splátka

bola splatná dňa 27.11.2019.

53. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym
obchodom a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný

osobitnou právnou úpravou (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver
sa považuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri
inštitúte pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však
o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o
typickyobčianskoprávnyvzťah.Spotrebiteľskýúverjejedenznajfrekventovanejšíchobčianskoprávnych

vzťahov.

54. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatneniapráva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

55. Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať
v čase rozhodovania o predmetnom nároku bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný vzniesol námietku
premlčania.

56. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 2.9.2013, pričom na základe uvedeného sa
splatnýmisplátkyajsplátky,ktorýchsplatnosťmalanastaťvzmysleúverovejzmluvyažpotomtodátume.
Splatnosť splátok, ktorých lehota splatnosti uplynula pred týmto dňom, nie je dotknutá. Žaloba zo strany
žalobcu bola podaná na tunajšom súde dňa 31.8.2015, preto v zmysle vyššie uvedeného, premlčané
sú všetky splátky pri ktorých splatnosť nastala predo dňom 31.8.2012. Pri tejto úverovej zmluve sú

premlčanésplátkysplatnéod30.11.2009do27.8.2012.Premlčanýchjetak33splátokpo217,-eur,spolu
v sume 7161,- eur a splátka splatná dňa 30.11.2009 vo výške 7,43,- eur. Nepremlčanými splátkami tak
sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých
splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa
27.9.2013. Jedná sa tak o 87 nepremlčaných splátok.

57. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

58. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

59. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho

ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

60. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

61. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy

inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek

zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

62. Súd je toho názoru, že ust. bodu 5. Záverečných ustanovení zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
30.11.2009 v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnouaplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne
uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa nepriaznivé následky hraničiace až s
neprístupnosťou k občianskymprávam,ktoré priznávaObčianskyzákonník narozdielodObchodného

zákonníka.

63. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky

nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

64. Uvedené ustanovenie zmluvy (čl. II. bodu 5. Záverečných ustanovení) je tak možné považovať aj za
priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

65. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.
1Co/95/2013.

66. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď

je úverová zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a
obchodnoprávnu úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň

zosplatnenie úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od
zmluvy dopadá úprava občianskeho práva.“

67. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedený vyššie a zároveň na

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porovnaj tiež uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

68. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade
zaoberalvýškoudohodnutéhoúrokuzúverupriročnejúrokovejsadzbevovýške14,50%včasepodpisu
zmluvy.

69. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

70. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v období november 2009 činil úrok 8,95% p.a. Z
toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

71. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

72. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úrokyaž do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

73. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

74. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

75.TakýtozáverNajvyššiehosúduSRjelogickýajepotrebnésnímsúhlasiť,pretoževopačnomprípade

by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi spotrebiteľom a
dodávateľom.

76. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 2.9.2013, teda týmto dňom

sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru
a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 2.9.2013 potom už
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

77. Napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/370/2013 zo dňa 27.10.2014
vyplýva: „Podľa zákonom stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného ako aj občianskeho
práva (§ 658 ods.1 OZ podľa ktorého pri peňažnej pôžičke možno dojednať úroky) úroky sú splatné
najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaných ako dlžníkov zmluvné úroky

aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru
za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú
úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za
užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje

finančné prostriedky po lehote splatnosti).“

78. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu

bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru

žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

79.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostianato,žeúrokyzúverubolisúčasťoujednotlivýchsplátok,
žalobcovi tak vznikol nárok na istinu spolu s úrokom z úveru iba zo splátok splatných do 27.8.2013, teda
istina a úrok z úveru z 12 nepremlčaných splátok po 217,- eur. Pri výške istiny úveru 13.500,- eur a
celkovej dojednanej dobe splácania - 120 splátok, tak v sebe každá splátka zahŕňala istinu úveru v sume

112,50 eur. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie istiny a úroku z úveru v celkovej sume 2604,- eur
( 217 eur x 12) a zároveň nárok na 75 splátok istiny po 112,50 eur spolu v sume 8437,50 eur. Spolu
predstavuje nárok žalobcu na dlžnú nepremlčanú istinu a úroky z úveru do zosplatnenia sumu 11.041,-
eur (2604,- eur + 8437,50 eur). Podľa predloženého prehľadu započítania úhrad, žalovaní uhradili spolusumu 2060,42 eur. Tieto úhrady súd zarátal na najskôr splatné premlčané splátky, pričom premlčané
splátky spolu s premlčaným úrokom z úveru spolu predstavujú 7168,43 eur (výpočet 33 splátok po 217
eur + splátka 7,43 eur). Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie istiny a úroku do vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti vo výške 11.041,50 eur. Zároveň súd už vyššie uvedených dôvodov zamietol
aj nárok žalobcu na úrok z úveru vo výške 14,50% ročne zo sumy 15.632,09 eur od 26.9.2014 do
zaplatenia.

80. V súvislosti so započítavaním platieb žalovaných najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo

pohľadávky súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn.
6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou
je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v
konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo
strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému
stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci

kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

81. Súd v danom prípade tiež nemohol akceptovať zložené úročenie pri spotrebiteľskom úvere, ako to
požaduje žalobca, nakoľko pri takomto úročení dochádza k duplicitnému úročeniu úrokov z omeškania

úrokmi z omeškania, ako aj vyčísľovaniu úrokov z úveru z úrokov z úveru.

82. V tejto súvislosti je možné porovnať rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/5/2013 zo
dňa 07.01.2014 v obdobnej veci, z ktorého súd cituje nasledovné: „V zmysle čl. II. bod. 3 zmluvy o
splátkovom úvere sa totiž zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich

splatnosti, uvedenej v základných podmienkach zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.
Žalobca tak zrejme po určitom čase pripisoval k istine (k sume poskytnutého úveru) splatný úrok, úrok z
omeškania a príslušné poplatky. Podľa odvolacieho súdu sa však žalobca môže domáhať dohodnutého
úroku vo výške 17,30% ročne len z poskytnutého úveru vo výške 1.078,80 eura a nie aj z poplatkov,
splatných úrokov ani z úrokov z omeškania. Ak však žalobca vyčíslený úrok, úrok z omeškania a

poplatky pripočíta k sume poskytnutého úveru a celú sumu nazve istinou a následne sa domáha
ďalších úrokov z úrokov, úrokov z úrokov z omeškania, úrokov z poplatkov a tiež úrokov z omeškania
z úrokov, úrokov z omeškania z úrokov z omeškania, úrokov z omeškania z poplatkov, takýto postup
vyčísľovania istiny v prípade spotrebiteľských zmlúv podľa názoru odvolacieho súdu nie je prípustný,
nie je v súlade s normami na ochranu spotrebiteľa, preto by bolo potrebné uvedenú zmluvnú podmienku

posúdiť v zmysle generálnej klauzuly ust. § 53 Občianskeho zákonníka, či takéto zmluvné dojednanie
obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve nie je v zmysle noriem na ochranu spotrebiteľa neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.“

83. Každé ustanovenie zmluvy alebo Obchodných podmienok ( v danom prípade bod 5.5.7.1.

Obchodných podmienok P. P., J..P.., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym
klientom a MIKRO podnikateľom, v znení Dodatku č. 1 účinného od 15.01.2009), podľa ktorého splatné
úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou, súd aj v súlade
s vyššie citovaným rozhodnutím považuje za neprijateľné a neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, preto
absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a s poukazom na citované uznesenie

Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19.

84. Pokiaľ ide o poplatky predstavujúce úrok z omeškania v sume 866,80 eur, uvedený nárok súd
žalobcovi taktiež nepriznal. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním
návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť

dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a
práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú

v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Napriek výzve súdu zo dňa 20.9.2017 žalobca
bližšie uvedený nárok špecifikoval iba ako úrok z omeškania vyčíslený do 2.9.2013 pri úročení splatnej
istiny a splatných úrokov vo výške 8% ročne. Vzhľadom na spôsob úročenia, ktorý bol uvedený vyššie(tzv. „zložené úročenie“), a ktorý súd považoval za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, súd
nemohol žalobcovi tento priznať bez možnosti bližšej špecifikácie uvedeného nároku ( aké konkrétne
sumy boli úročené) a žalobe v tejto časti vyhovieť.

85. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia
o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky v sume 866,80 eur, pretože
nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky,
ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

86. Žalobcovi súd nemohol priznať ani spracovateľský poplatok v sume 189,17 eur v zmysle čl. I bodu 1
úverovej zmluvy. V prípade poplatkov v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, dodávateľ spotrebiteľovi
zaň musí poskytnúť protiplnenie.

87. Žalobca nepreukázal, že by žalovaných boli reálne poskytnuté nejaké služby v súvislosti s

predmetným poplatkom v sume 189,17 eur. Ide o plnenie, ktoré po materiálnej stránke spotrebiteľovi
nebolo dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné
zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

88. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011,

v ktorom konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva
v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za
porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl.

87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

89. Pokiaľ ide o poplatky za správu úveru v zmysle čl. I. Zmluvy po 1,99 eur a neskôr po 2,99 eur
mesačne, ako aj o žalobou uplatnený nárok za 6 mesačných poplatkov po 2,99 eur za obdobie od
decembra 2012 do mája 2013 spolu v sume 17,94 eur súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť
nasledovné:

90. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného

zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

91. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom

je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

92.ZvyššiecitovanejúpravyobsiahnutejvZákoneobankáchvyplýva,žeúčinnosťounovelyč.132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu

nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

93. V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za správu úveru podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa.Jenesporné,žežalovanýakoklientadlžníkzúverovéhovzťahubolpovinnýplatiťžalobcovi
ako veriteľovi poplatok za správu úveru v zmysle čl. I zmluvy o splátkovom úvere. Teda laicky povedané
a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi

za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie
splátok,prípadnéomeškaniaaleboinépohybynaúčte.Súdmázato,žekeďžalobcaakoveriteľposkytol
žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať,
no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý za poskytnutie
úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru,

preto na žalovaného nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov.

94. Súd aj v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie citované uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011,
IV.ÚS 55/2011-19.

95. S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dojednanie o povinnosti zaplatiť poplatky za správu

úveru spolu v sume 1,99 eur mesačne (Časť I. Čl. I bod 1 zmluvy) ako neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi, preto absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

96. V časti uplatneného nároku na istinu a úrok z úveru súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba
čo do sumy 11.041,50 eur. Vo zvyšnej časti preto súd žalobu žalobcu zamietol. Súd žalovaných v 1.

a 2. rade zaviazal na plnenie žalobcovi spoločne a nerozdielne v súlade s § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami.

97. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa

zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

98. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných

predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o
uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa

s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

99. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej

schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

100. Konečná splatnosť úveru z dôvodu zosplatnenia nastala dňa 2.9.2013, pričom mimoriadne
vyhlásenie splatnosti si žalovaní v 1. a 2. rade neprevzali v odbernej lehote, pričom zásielky boli na pošte

uložené dňa 11.9.2013 a dňa 12.9.2013. V uvedené dni a dostalo mimoriadne vyhlásenie splatnosti do
dispozičnej sféry žalovaných a dňom 12.9.2013 sa stalo aj účinným. Žalobcovi teda po uplynutí 15 dní
od prevzatia oznámenia žalovanými, najskôr dňom nasledujúcim po 27.9.2013 preukázateľne vznikol
nárok na úrok omeškania z celej dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu
28.9.2013 bola 8,50 % ročne ( 8,0 % + 0,50 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Žalobcom

požadovaný úrok z omeškania tak neprevyšoval zákonnú sadzbu úroku z omeškania, súd preto zaviazal
žalovaných zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy priznanej istiny a úroku
z úveru požadovanej žalobcom vo výške 11.041,50 eur od 28.9.2013 do zaplatenia a čo do zvyšku v
tejto časti žalobu zamietol.

101. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len ,,CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

102. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané
v splátkach. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaných v 1. a 2. rade a na značne vysokú sumu, ktorú
majú žalobcovi uhradiť, súd im povolil uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 200,- eur.

103. Žalovaný v 1. rade je toho času nezamestnaný a nakoľko ešte nemá vypočítanú dávku v

nezamestnanosti, nemá žiadny iný príjem. Žalovaná v 2. rade je takisto je nezamestnaná, do júna
2017 pracovala na dohodu. V súčasnosti však nemá žiaden príjem. Majú vyživovaciu povinnosť k dvom
nezaopatreným deťom. Bežné výdavky na chod domácnosti predstavujú spolu sumu okolo 500,- eur. S
výdavkami im vypomáha matka žalovaného v 1. rade.

104. Súd v danom prípade zohľadnil aj výšku mesačnej splátky dohodnutú v úverovej zmluve, pričom

povolil žalovaným uspokojiť nárok žalobcu v splátkach približne vo výške pôvodne dohodnutej, pri
splatení istiny približne do piatich rokov.

105. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

106. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

107. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

108. Z pôvodne uplatnenej sumy 25.000,99 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 11.041,50
eur spolu s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak dokonca bez zohľadnenia neúspechu v časti

príslušenstva (úrok z úveru po zosplatení) predstavoval 44,16 % a neúspech 55,84 %. Úspešnejším
žalovanýmtakpoodrátaníneúspechužalovanýchodichúspechuvznikolnároknanáhradutrovkonania,
avšak títo uviedli, že sa práva na náhradu trov zriekajú.

109. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté

samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,
ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko sa žalovaní
zriekli práva na náhradu trov, súd už v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie rozhodol tak, že im náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.