Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116221799
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116221799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky O. D. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v U. na ul. Y. č. XX proti povinnému Y. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v U. na
ul. Y. č. XX v konaní o určenie výživného, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 14.2.2017 č.k. 11Pc 20/2016-33 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľky

sumou 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu od 27.9.2016 do budúcna vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke. Dlžné výživné za obdobie od 27.9.2016 do 31.1.2017 v
sume 135,65 € povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie povinný s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok a návrh zamietol. Poukázal na to, že 20 mesiacov je práceneschopný, nemá žiaden príjem,
preto nie je schopný prispievať na výživu navrhovateľky súdom určeným výživným. Uviedol, že
v budúcnosti, ak bude mať priznaný invalidný dôchodok, z neho je ochotný prispievať na výživu
navrhovateľke v rámci svojich možností.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného nevyjadrila.

4.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

5. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalopodľaust.§65CMPbeznariadeniapojednávaniapodľaust.§385CSP adospelkzáveru,
že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákonao rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací

súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby dieťaťa, na ktoré súd
prihliada pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, pričom závisia
od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa
vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady za bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s

rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie
a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti
život kultúrneho človeka. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať
na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby
sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v
takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať

na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a
jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať
za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú
mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Aj keď odôvodnené potreby
navrhovateľky sú nepochybne vyššie ako určené výživné, odvolací súd poznamenáva, že odôvodnené

potreby navrhovateľky nie sú jediným limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine sú aj pomery povinného, ktoré mu
neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľky vyššou sumou ako 30 % životného minima, pretože je
nezamestnaný, bez príjmu a neostalo by mu dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich
nevyhnutných potrieb. Ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine zaväzuje každého rodiča bez ohľadu

na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona aj
vtedy, ak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak neodôvodňovali určenie
výživného ani v tejto minimálnej výške a povinný rodič musí vždy zabezpečiť výživu svojho dieťaťa hoci
aj na úkor svojho minima. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že povinný je nezamestnaný, bez príjmu, preto v súlade s
citovaným zákonným ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa
CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a
zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).

8. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).