Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Cb/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200913
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200913.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: RANDLI Szállitó Tuzep Kft,
3881 Abaújszántó, Rákóczi út 106, DIČ: 10240726-2-05, Maďarská republika proti žalovanému: U. T. -
H., U. č. 1, K., N.: 10 XXX XXX, o zaplatenie 10.387,92 eur (312.946,70 Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapôvodnepodanoužaloboudoručenousúdu20.5.1999žiadal,abysúdzaviazalžalovanéhona
zaplatenie sumy 626.656,- Sk s 20% úrokom z omeškania od 18.9.1998 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe vzájomnej dohody v mesiaci júl 1998 žalobca sa so žalovaným dohodli o výpomoci

poľnohospodárskej techniky pri žatevných prácach, konkrétne presunu troch kombajnov z Maďarska na
Slovensko. Po vykonaní žatevných prác sa žalovaný zaviazal preplatiť vystavenú faktúru. Z faktúry č.
0627533 preplatil iba časť sumy, a preto bol zo strany žalobcu písomne vyzvaný na úhradu celej faktúry.
Podľa účtovnej evidencie žalobcu žalovaný z faktúry splatnej dňa 17.9.1998 vo výške 1.087.616,- Sk
neuhradil žalobcom požadovanú čiastku 626.656,- Sk.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 18Rob 259/99-23 dňa 18.8.1999, proti ktorému podal
žalovaný odpor s odôvodnením, že so žalobou nesúhlasí. Poukázal na list zo dňa 26.3.1999, ktorým
žiadal firmu RANDLI o spoločné stretnutie a predloženie dokladov o prevedených prácach a zaslanie
dobropisu k uvedenej faktúre. Uviedol, že na spoločnom stretnutí sa dohodli, že zašle dobropis podľa
skutočne prevedených prác s dohodnutými cenami a taktiež ponížený o spotrebu PHM. Napriek
opakovanej žiadosti (9.6.1999) o zaslanie dobropisu, sa tak nestalo. Uviedol, že práce boli prevádzané

prostredníctvom jeho firmy pre Agromilič, a.s. Slanec, IČO: 31 731 791 zastúpenej Ing. Tomčom,
ktorý s pánom Randlim dojednával aj ceny a rozsah prác. Tieto práce boli po odsúhlasení firmou
Agromilič a. s. Slanec vyfakturované faktúrou č. 98000531 zo dňa 28.8.1998 v cene 2.150,- Sk/1 ha
+ DPH na 367 ha, čo už bolo navýšené o 150,- Sk/1 ha oproti pôvodnej dohode 2.000,- Sk/1 ha
medzi Ing. Tomčom a pánom Randlim. Z uvedenej ceny za 1 ha mala byť tak ako po minulé roky
odrátaná cena za spotrebovanú naftu. Skutočná spotreba nafty bola žalovanému vyfakturovaná firmou

Agromilič, a.s. Slanec faktúrou č. 3898 v sume 89.272,92 Sk + DPH. Žiadne iné výkony pre firmu
Agromilič Slanec neboli ani podpísané, ani uznané. Z uvedeného vyvodil, že správne naúčtovaná
cena mala byť 644.727,10 Sk, t.j. 367 ha x 2.000,- Sk = 734.000,- Sk mínus spotreba 89.272,90 Sk
= 644.727,10 Sk. Faktúru č. 0627533 na sumu 46.400,- DEM z toho dôvodu žiadal dobropisovať,
poprípade dokladovať ďalšie prevedené práce. Vyfakturovaná suma 46.400,- DEM, by pri potvrdených
prácach 367 ha znamenala cenu 2.490,- Sk/1 ha, čo je cena z hľadiska nákladovosti už sama o sebe

vôbec neprijateľná. Podotkol, že kombajny p. Randliho pracovali na Slovensku aj v predchádzajúcich
rokoch prostredníctvom POD Buzica za oveľa nižšie ceny (cca 1.700,- Sk/1 ha) a z hodnoty prác bolastále odpočítavaná hodnota čerpaných PHM. Už dohodnutá cena 2.000,- Sk/1 ha, ktorú dohadoval Ing.
Tomčo z firmy Agromilič a.s. Slanec bola značne navýšená a podľa jeho vyjadrenia túto cenu akceptoval
len z dôvodu nutnej potreby kombajnových prác. Uviedol, že pri cene 2.500,- Sk/1 ha a bez odpočítania

nafty (t.j. cena prác by prekročila aj 3.000,- Sk/1 ha), by zber plodín už vôbec nebol rentabilný. Z toho
dôvodu sa aj dohodli pri jednaní s právnym zástupcom JUDr. Jančíkom a p. Randlim, že sporná faktúra
bude dobropisovaná. Napriek prísľubu však dobropis nebol zaslaný.

3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že odpor žalovaného je nepresný a zavádzajúco

uvedený celý priebeh celej kauzy, že žalovaná suma vychádza z prepočtu sumy 46.400,- DEM, ktorá
bola dohodnutá za vykonanú prácu a takto bola aj fakturovaná v kurze platnom v deň podania žaloby.
Zároveň uviedol, že žalovaný doposiaľ uhradil dve splátky a to dňa 11.2.1999 vo výške 9.000,- DEM a
dňa 28.5.1999 vo výške 10.200,- DEM, pričom zostatok teda 27.200,- DEM bol základom pre výpočet
sumy, ktorá je predmetom žaloby, teda 626.656,- Sk podľa kurzu platného v deň podania žaloby.
Nakoľko dôvody žalovaného sú irelevantné, trval v celom rozsahu na zaplatení istiny 626.656,- Sk s

príslušenstvom.

4. V priebehu konania žalobca písomným podaním, doručeným súdu 6.9.2013 oznámil, že žalovaný
uhradil čiastočne do 31.12.1999 žalobcovi 313.709,30 Sk, otvorená pohľadávka žalobcu z uplatnenej
sumy tak predstavuje sumu 312.946,70 Sk, a preto trvá na podanom návrhu s príslušenstvom v hodnote

otvorenej pohľadávky, teda na zaplatení dlžnej sumy vo výške 312.946,70 Sk s príslušenstvom, čo
opakovane potvrdil aj podaním doručeným súdu dňa 28.10.2013. Z uvedených podaní je teda zrejmé,
že pokiaľ ide o zaplatenie 313.709,30 Sk s príslušenstvom v tejto časti žalobca zobral žalobu späť,
s čím žalovaný súhlasil, a preto súd uznesením č. k. 4Cb/1212/1999-98 zo dňa 31.5.2016 pripustil
späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 10.413,24 eur (313.709,30 Sk) s príslušenstvom a nárok žalobcu

proti žalovanému o zaplatenie sumy 10.387,92 eur (312.946,70 Sk) s 20% ročným úrokom z omeškania
od 18.9.19998 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie s tým, že o trovách konania žalobcu a
žalovaného rozhodne v konečnom rozhodnutí.

5. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala žalobcom uplatnená pohľadávka vo

výške 10.387,92 eur ( 312.946,70 Sk) s príslušenstvom.

6. Súd vykonaným dokazovaním a z predložených listinných dokladov (faktúry č. 0627533 zo dňa
17.9.1998, výzvy žalovaného o zaslanie a zabezpečenie dobropisu k spornej faktúre zo dňa 26.3.1999 a
9.6.1999, faktúry č. 98000493 zo dňa 28.8.1998, faktúry č. 3898 zo dňa 18.9.1998, Zmluvy o vzájomnej

výpomoci zo dňa 7.8.1998, vrátane zmeny dohody o vzájomnej výpomoci zo dňa 17.9.1998, uznesenia
KrajskéhosúduvKošiciachč.k.6K146/01-14zodňa27.8.2001ovyhláseníkonkurzunamajetokdlžníka
- žalovaného, výpisu zo živnostenského registra žalovaného a výpisu z obchodného registra žalobcu,
zo zápisnice o prieskumnom pojednávaní zo dňa 12.11.2001, zoznamu prihlásených veriteľov a ich
pohľadávok, uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 6K 146/2001 zo dňa 28.1.2011 - rozvrhové

uznesenie) a zistil tento skutkový a právny stav.

7. Z faktúry č. 0627533 vyplýva, že bola vystavená žalobcom dňa 17.9.1998 na sumu 46.400,- DEM
za vykonané poľnohospodárske práce. Z obsahu uvedenej faktúry nevyplýva rozsah vykonaných prác
ani jednotková cena za 1/ha vykonaných prác a k faktúre nie je pripojený ani súpis vykonaných prác,

prípadne protokol o vykonaných prácach.

8. Z výzvy žalovaného zo dňa 9.6.1999 vyplýva, že žalovaný žiada o zabezpečenie dobropisu k faktúre
č. 0627533 podľa prísľubu z osobného rokovania zo dňa 30.3.1999 s firmou RANDLI Szállító Tüzep
Kft, a to s poukazom aj na list zo dňa 26.3.1999, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že žalovaný

pod nátlakom prevzal faktúru za prevedené práce, avšak s pripomienkami, že firma Agromilič Slanec
nepotvrdila všetky prevedené práce a taktiež ako je obvyklé u všetkých dodávateľov, nie je z prác
odrátané čerpanie PHM, z dôvodu ktorého p. Randli dal prísľub, že k uvedenej faktúre zašle dobropis.
V tejto súvislosti žalovaný opätovne žiadal aj o predloženie dokladov o prevedených prácach.

9. Z faktúry č. 98000493 zo dňa 28.8,1998 vystavenej žalovaným pre odberateľa Agromilič a. s. ako
konečného príjemcu vyplýva, že žalovaný fakturoval za kombajnové práce sumu 789.050,- Sk v zmysle
uzavretých dohôd. Z uvedenej faktúry vyplýva množstvo prác (367 hektárov po 2.150,- Sk).10. Z faktúry č. 3898 zo dňa 18.9.1998 vystavenej dodávateľom Agromilič a. s. pre žalovaného vyplýva,
že firmou Agromilič a.s. Slanec bola fakturovaná žalovanému motorová nafta v množstve 6.238,50 litrov
po 14,31 Sk/1 liter, čo predstavuje sumu 89.272,90 Sk bez DPH, čo spolu s DPH predstavuje sumu

109.805,70 Sk.

11. Z predloženej Zmluvy o vzájomnej výpomoci zo dňa 7.8.1998, uzavretej medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom okrem iného vyplýva, že predmetom zmluvy boli kombajny
typu CLAAS MEGA 208 v počte 3 ks na vzájomnú výpomoc na dobu zberových prác. Z bodu IV. Výška

nájmu vyplýva, že prenájom za vykonanú prácu stroja s obsluhou sa uskutočňuje bez pohybu finančných
prostriedkov, nakoľko si zmluvné strany vzájomne vypomáhajú výmenou poľnohospodárskych strojov.
Vo výške vykonaných prác AZETKONZ Miľo sa zaväzuje, že počas jesenných prác svoje záväzky
vykompenzuje. Z predloženej Zmeny dohody o vzájomnej výpomoci zo dňa 17.9.1998 vyplýva, že
dohoda uzavretá dňa 7.8.1998 medzi prenajímateľom RANDLI Szállító Tüzep Kft v zastúpení Randli
László na jednej strane a nájomcom AZETKONZ-Miľo v zast. Miľo Slavomír na strane druhej sa upravuje

na základe tejto zmeny nasledovne: Výška nájmu zakotvená v bode IV. Dohody z dôvodu nepriaznivých
poveternostných podmienok nebola dodržaná. Vzájomná výpomoc do 15.9.1998 sa neuskutočnila. Na
základe dohody obidvoch strán bod IV. Dohody bol anulovaný a boli prijaté nové podmienky nájmu.
Prenajímateľ výšku nájmu vyfakturoval nájomcovi dňa 17.9.1998. Nájomca sa zaväzoval, že výšku
nájmu splní prevodom prenajímateľovi do 30 dní.

12. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že žalobca je vedený pod skratkou spoločnosti Randli
TUZEP Kft. so sídlom : 3881 Abaújszántó, Rákóczi út 106.

13. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Košice číslo živnostenského registra

802-14407 súd zistil, že žalovaný podnikal pod obchodným menom Slavomír Miľo AZETKONZ, IČO: 10
706 470 s miestom podnikania: Čaňa, Skladná 1.

14.Žalovanýokremtoho,žezotrvalnadôvodochpodanéhoodporu,vosvojomvyjadrenínapojednávaní
dňa 17.12.1999 uviedol, že neuznáva nárok žalobcu, čo do jeho výšky, keď tvrdil, že so žalobcom sa

len ústne dohodli na predmete zmluvy - vykonanie žatevných prác podľa pokynov predsedu družstva p.
Tomču, pričom o cene sa dohodol p. Tomčo s p. Randlim za prítomnosti jeho pracovníka Ing. Vladimíra
Miľa (brat žalovaného). Práce boli vykonávané podľa požiadaviek p. Tomču a dohoda o cene bola
2.000,- Sk/ha mínus skutočná spotreba pohonných hmôt. Takto mala byť aj žalobcom účtovaná cena
za vykonané práce.

15. Žalobca (konateľ žalobcu) na uvedenom pojednávaní uviedol, že brat žalovaného Ing. Vladimír Miľo
a p. Tomčo ho poprosili, aby im pomohol pokosiť 800 hektárov obilia a 200 hektárov horčice. Tomuto
stretnutiu predchádzal telefonát p. Kissa, ktorý sprostredkoval požiadavku p. Tomču. Na prvom stretnutí
sa len dohodli, že sa spoja a pôjdu sa pozrieť priamo na miesto. Dohodli sa na stretnutí v kancelárii

p. Miľa v Čani, kde bol prítomný Vladimír Miľo, Július Kiss, on a jeho kolega z Abaújszantó. Najprv
išli do Slanca, kde sa práce mali konať, išlo o ťažký terén, ktorý bol porastený burinami. Dohodli sa
na základnej cene 2.000,- Sk/1 ha. K tomu však idú príplatky za svahovitý terén, burinami zarastený,
kamenistý, táto cena obsahovala aj posekanie slamy a 40,- Sk za presun techniky za 1 km. Nedohodli
si teda pevnú cenu, ale spôsob ako sa cena vytvorí. Dohoda bola taká, že platenie sa uskutoční v

nemeckých markách. V uvedený deň išli do Buzice, vrátane Vladimír Miľa a Kissa, kde sa presne dohodli
na zmluve. Tomuto predchádzal telefonát Slavomíra Miľa, ktorý ho prosil, aby len prišiel pokosiť, že je
ochotný platiť aj v amerických dolároch. V Buzici nebola uzavretá dohoda, pretože Vladimír Miľo uviedol,
že zmluvu podpíše až Slavomír Miľo, keď sa vráti z dovolenky. Počas prác bola cena dohodnutá na
2.000,- Sk/1 ha plus príplatky a ubezpečovali ho, že bude všetko zaplatené. Uviedol tiež, že sa dohodli

na kurze 19,50 Sk za 1 DEM, čiže celková suma bola 46.000,- DEM a nakoniec výsledná suma bola
2.200,- Sk bez PH a bez presunu techniky. Po skončení prác vystavil faktúru, ktorú odovzdal Slavomírovi
Miľovi, ktorý uviedol, že faktúru uhradí. K otázke žalovaného, aby sa vyjadril aká výška príplatkov je
oprávnená podľa žalobcu v sume 2.000,- Sk, k tomuto sa žalobca nevedel presne vyjadriť.

16. V priebehu konania bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, a to uznesením Krajského súdu
v Košiciach č.k. 6K 146/01-14 zo dňa 27.8.2001, žalobca si však žalobou uplatnenú pohľadávku v
konkurznom konaní neuplatnil.17. Na poslednom pojednávaní dňa 20.9.2017, ktorého sa žalobca nezúčastnil (z neúčasti na tomto
pojednávaní sa neospravedlnil a ani nežiadal o jeho odročenie) napriek tomu, že doručenie predvolania
mal vykázané riadne a včas, žalovaný zotrval na svojich podaniach a vyjadreniach, na tom, že žalobca

nesprávne vystavil faktúru a napriek prísľubu ju nedobropisoval, že žalobcom vystavená faktúra vôbec
neobsahuje rozsah vykonaných prác, že za práce žalobcovi zaplatil,a to podľa ústne uzavretej zmluvy,
čo vyplýva aj z vyjadrení žalobcu, a preto žalobu žiadal zamietnuť. Opakovane zdôraznil, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal vykonanie žatevných prác ním tvrdený ( nad 367 ha) ani dohodu o
cene za vykonanú prácu, t.j. nad dohodnutú cenu 2.000,- Sk/1 ha. Žalobcom vystavená faktúra na sumu

46.400,- DEM teda nezodpovedá rozsahu a cene dohodnutej za vykonané žatevné práce, a to v zmysle
nimi uzavretej ústnej zmluvy.

18. Žalobou podanou na súd dňa 20.5.1999 žalobca uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie
peňažného plnenia. Žalobca má sídlo v Maďarskej republike a žalovaný mal miesto podnikania na
území Slovenskej republiky, ide teda o spor, ktorý vznikol z medzinárodného obchodného styku.

Keďže ide o konanie s cudzím prvkom, bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov
Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou
uplatneného nároku žalobcu.

19. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia

tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

20. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom okrem iného ustanovuje, ktorým právnym
poriadkom sa spravujú právne vzťahy s medzinárodným prvkom. Z citovaného ustanovenia vyplýva,

že tento zákon sa použije len vtedy, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
neustanovuje niečo iné.

21. Pod číslom 63/1990 Zb. bolo v Zbierke zákonov ČSSR publikované oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí o podpísaní zmluvy medzi Československou socialistickou republikou

a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych,
rodinných a trestných veciach (Bratislava 28.3.1989, oznámenie č. 63/1990 Zb.). Zmluva nadobudla
právoplatnosť dňom 12.2.1990 a po rozdelení Československej socialistickej republiky do práv a
povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy vstúpila Česká republika a Slovenská republika.

22. Podľa čl. 38 ods. 3 vety prvej a druhej medzinárodnej zmluvy na konanie o zmluvných záväzkových
vzťahoch je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na ktorom sa účastníci zmluvy písomne dohodli. Ak
takejtodohodyniet,právomocjedanásúduzmluvnejstrany,naúzemíktorejmábydlisko(sídlo)odporca.

23. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci vyplýva, že zmluvné strany si nedohodli právomoc

súdu jednej zo zmluvných strán, preto je daná právomoc slovenského súdu, keďže žalovaný má miesto
podnikania na území Slovenskej republiky (čl. 38 ods. 3 veta druhá medzinárodnej zmluvy), čo v
konečnom dôsledku medzi stranami sporu ani nebolo sporné.

24. Príslušnosť slovenského súdu sa spravuje v čase začatia konania platnými ustanoveniami

Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.), t. j. ustanovením § 84 a 85 ods. 4 O.s.p., podľa
ktorých na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), v
obchodných veciach je to súd, v obvode ktorého má žalovaný sídlo alebo miesto podnikania. Žalovaný
mal v čase začatia konania miesto podnikania v Čani, teda v územnom obvode okresu Košice - okolie,
ktorý patrí do pôsobnosti Okresného súdu Košice - okolie, ktorý je všeobecným súdom žalovaného. Na

prejednanie tohto sporu je v prvom stupni vecne príslušný Krajský súd v Košiciach podľa § 9 ods. 3
písm. c/ bod 12. O.s.p. v znení platnom v čase začatia konania (§ 11 ods. 1 O.s.p.).

25. Podľa čl. 38 ods. 1 a 2 veta prvá medzinárodnej zmluvy zmluvné záväzkové vzťahy, s výnimkou
záväzkov týkajúcich sa nehnuteľností, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorý si zvolia

účastníci zmluvy. Ak k takejto voľbe práva nedošlo, zmluvné záväzkové vzťahy sa spravujú právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa zmluva uzavrela.26. Strany sporu zhodne uviedli, že si nedohodli právny poriadok, ktorým sa bude riadiť ich záväzkový
vzťah. Je však nesporné, že zmluvu strany uzavreli na území Slovenskej republiky, preto ich záväzkový
vzťah sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä ustanoveniami Obchodného

zákonníka, keďže ide nesporne o obchodno-záväzkový vzťah vyplývajúci z ich podnikateľskej činnosti
a obaja účastníci spĺňajú náležitosti podnikateľa upravené Obchodným zákonníkom.

27. Z výpovede strán sporu vyplýva, že uzavreli ústnu zmluvu, ktorej predmetom bolo vykonanie
žatevných prác žalobcom za cenu 2.000,- Sk/1 ha. Nebolo tiež sporné, že žalobca požadované práce

vykonal. Strany sporu zhodne uviedli, že aj keď objednávateľom prác bol žalovaný, v skutočnosti
tieto práce boli vykonané pre firmu Agromilič a. s. Slanec zastúpenej Ing. Tomčom. Sporným bol
rozsah žalobcom vykonaných prác a celková cena za vykonané práce. Žalobca tvrdil, že požiadavka
bola na pokosenie 1 000 ha (800 ha obilia a 200 ha horčice) za cenu 2.000,- Sk/ha plus príplatky,
celkom 2.200,- Sk/ha. Žalovaný namietal, že v skutočnosti žalobca pokosil 367 ha a dohodli sa na
cene 2.000,- Sk/ha s tým, že od takto určenej ceny mala byť odpočítaná (tak ako po minulé roky)

cena za žalobcom spotrebovanú naftu. Svoju obranu žalovaný preukazoval faktúrou č. 98000493 zo
dňa 28.8.1998 splatnou 4.9.1998, ktorou ako dodávateľ fakturoval spoločnosti Agromilič a.s. Slanec
kombajnové práce na 367 hektároch po 2.150,- Sk/ha vo výške 789.050,- Sk a faktúrou č. 3898 zo
dňa 18.9.1998 splatnou 25.9.1998 v sume 89.272,90 Sk + DPH, ktorou Agromilič a.s. Slanec vyúčtoval
žalovanému cenu motorovej nafty.

28. Listami zo dňa 26.3.1999 a 26.3.1999 žalovaný preukazoval aj komunikáciu so stranou sporu,
ktorými okrem iného žiadal žalobcom vystavená faktúru, ktorá nezodpovedala nimi uzavretej dohode
(ústnej zmluvy) dobropisovať, prípadne, aby žalobca preukázal rozsah vykonaných žatevných prác
prevyšujúcich 367 ha.

29. Žalobca svoj nárok preukazoval len vystavenou faktúrou č. 06237533 zo dňa 17.9.1998, ktorou
žalovanému vyfakturoval sumu 46.400,- DEM. Z uvedenej faktúry len vyplýva, že fakturuje žalovanému
uvedenú sumu za poľnohospodárskej práce (bez uvedenia rozsahu vykonaných žatevných prác a bez

uvedenia jednotkovej ceny za 1 ha týchto prác). Súčasťou tejto faktúry nie je ani súpis vykonaných
žatevných práce (ich rozsah), prípadne protokol o vykonaní týchto prác. Žalobca v konaní predložil
Zmluvu o vzájomnej výpomoci uzavretej stranami sporu dňa 7.8.1998(žalobcom ako prenajímateľom
a žalovaným ako nájomcom), vrátane jej zmeny zo dňa 17.9.1998, tieto listinné dôkazy preukazujú
dohodu o ich vzájomnej výpomoci (súvisí s nájmom kombajnov) a aj keď zmena dohody odkazuje

na faktúru vystavenú prenajímateľom nájomcovi, predmetom konania nie je zaplatenie nájomného
ale peňažný nárok vyplývajúci z ústne uzavretej zmluvy o vykonaní žatevných prác, čo nesporne
vyplýva z výpovede žalobcu, a preto tieto listinné dôkazy sú vo vzťahu k predmetu konania bez právnej
relevancie, V priebehu konania žalobca ohľadne ním tvrdeného rozsahu vykonaných prác (ktorý by mal
zodpovedať fakturovanej sume) nepredložil žiadny dôkaz a ohľadne jeho tvrdení nenavrhol vykonať

žiadne dokazovanie. Žiadne dokazovanie nenavrhol vykonať ani žalovaný na poslednom pojednávaní
dňa 20.9.2017 a nepredkladal už ani žiadne dôkazy.

30. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

31. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

32. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

33. Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ

nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.34. Podľa ust. § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred

dojednaným časom.

35. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

36. Úprava zmlúv v Obchodnom zákonníku je založená na princípe neformálnosti právnych úkonov, to
znamená, že právny úkon musí mať písomnú formu len v prípade, ak to stanovuje zákon a tiež vtedy, keď
aspoň jedna zo zmluvných strán žiadala písomnú formu zmluvy. Ustanovenia Obchodného zákonníka
pre platnosť zmluvy o dielo nepredpisujú písomnú formu.

37. V prejednávanej veci vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe platne uzavretej ústnej zmluvy
o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie žatevných prác žalobcom za cenu 2.000,- Sk/1 ha, pričom
strany sporu zhodne uviedli, že aj keď objednávateľom prác bol žalovaný, v skutočnosti tieto práce
boli vykonané pre firmu Agromilič a. s. Slanec. Rovnako nebolo sporné, že žalobca žatevné práce

vykonal. Žalovaný v prejednávanej veci namietal len žalobcom vystavenú faktúru vrátane fakturovanej
sumy, pretože tvrdil, že táto nezodpovedá ich ústnej zmluve týkajúcej sa rozsahu a ceny za vykonané
práce, navyše z uvedenej faktúry nie je ani zrejmý rozsah vykonaných prác, keďže faktúra obsahuje
len fakturovanú sumu. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že žalobca okrem predloženej faktúry, ktorá
nešpecifikuje rozsah vykonaných prác ani jednotkovú cenu za hektár vykonaných prác, nepredložil

žiadny iný listinný dôkaz na preukázanie dôvodnosti nároku a ani nenavrhol v tomto smere vykonať
žiadne dokazovanie. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné zdôrazniť, že dokazovanie podľa
Civilného sporové poriadku vykoná súd iba na návrh strán sporu, pričom žalobca v priebehu konania na
preukázanie svojich tvrdení nenavrhol žiadne dokazovanie.

38. Súd preto pri posudzovaní ne(dôvodnosti) žalobcom uplatneného peňažného nároku v zostávajúcej
časti (po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca obmedzil svoj nárok na sumu 312.946,70 Sk s
príslušenstvom), vychádzal predovšetkým z predložených listinných dôkazov stranami sporu a z ich
tvrdení, z ktorých možno ustáliť rozsah vykonaných prác, vrátane jednotkovej ceny za 1 hektár
vykonaných žatevných prác vo výške 2.000,- Sk/1 ha, čo potvrdil aj sám žalobca vo svojej výpovedi.

K žalobcom tvrdenému tzv. príplatku vo výške 200,- Sk, okrem toho, že dohodu ohľadne tohto
príplatku žalobca nepreukázal, jeho výšku žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nekonkrétizoval (čomu
zodpovedá suma 200 Sk), a to s prihliadnutím aj na ním predložený cenník z roku 1999.

39. V prejednávanej veci je nesporné, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu, preto súd prihliadal

predovšetkým k predloženým listinným dôkazom a k výpovedi strán sporu.

40. Z obsahu spisu (žaloby) vyplýva, že suma fakturovaná žalobcom vo výške 1.087.616,- Sk (túto
žalobca prepočítal kurzom 23,44 Sk/1 DEM) zodpovedá fakturovanej sume 46.400,- DEM, čo by mala
byť cena za vykonané žatevné práce žalobcom.

41. Pokiaľ však žalobca tvrdí, že požiadavka bola na pokosenie 1 000 ha (800 ha obilia a 200 ha horčice)
za cenu 2.000,- Sk/1 ha + príplatky celkom 2.200,- Sk/1 ha, potom pri tomto tvrdení žalobcu celková
cena za vykonané práce by predstavovala sumu 2.200.000,- Sk (1.000 x 2.200) a pri cene 2.000,- Sk/1
ha by predstavovala sumu 2.000.000,- Sk (1.000 x 2.000), čo zjavne nekorešponduje s tvrdením žalobcu

a ním vystavenou faktúrou. Pokiaľ by fakturovaná suma zodpovedala žalovaným tvrdeniam, že žalobca
vykonal práce v rozsahu 367 ha, potom by cena za 1 hektár rovnako nekorešpondovala s tvrdením
žalobcu a to ním tvrdenej jednotkovej cene za 1 ha t.j. 2.000,- Sk prípadne 2.200,- Sk a zjavne by túto
jednotkovú cenu prevyšovala (1.087.616:367 = 2.963,53- Sk).

42.Spoukazomnavyššieuvedenéavychádzajúczvykonanéhodokazovaniasúdpretouveriltvrdeniam
žalovaného, žežalobcomfakturovanásumanezodpovedánimiuzatvorenejústnejzmluveatožalobcom
vykonanému rozsahu žatevných prác vrátane jednotkovej ceny za 1 hektár týchto prác. Tomuto záveru
zodpovedá aj žalovaným vystavená faktúra č. 98000493 zo dňa 28.8.1998, ktorou ako dodávateľfakturoval spoločnosti Agromilič a.s. Slanec kombajnové práce na 367 ha po 2.150,- Sk/1 ha vo výške
789.050,- Sk. V tejto súvislosti súd len dodáva, že zhotoviteľ môže pre vykonanie diela použiť aj tretie
osoby a to predovšetkým aj v prípade, ak poverenie spočíva vo vykonaní určitej činnosti, t.j. v zhotovení

diela. Takýto vzťah medzi zhotoviteľom a tzv. subdodávateľom sa spravuje rovnako ustanoveniami
zmluvy o dielo. Z ustanovenia § 538 Obchodného zákonníka ale nevyplýva, že ak by zhotoviteľ
na zhotovenie diela použil ďalšiu osobu, ich záväzkový vzťah musí kopírovať hlavný vzťah medzi
zhotoviteľom a objednávateľom, preto sa v praxi vyskytujú prípady, keď tretia osoba vykoná dielo pre
zhotoviteľa za nižšiu cenu ako zhotoviteľ pre svojho objednávateľa. Preto ak žalovaný ako dodávateľ

pre firmu Agromilič a. s. fakturoval kombajnové práce na 367 ha po 2.150,- Sk/1 ha, potom je potrebné
mať za to, že uvedený rozsah prác (t.j. 367 ha) zodpovedá rozsahu vykonaných prác žalobcom a pri
dohodnutej cene za 1 ha vo výške 2.000,- Sk cena za vykonané práce predstavuje sumu 734.000,- Sk.

43. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaný doposiaľ zaplatil (pred podaním žaloby) 12.900,- DEM, čo po
prepočte kurzom žalobcu predstavuje sumu 450.048,- Sk a v priebehu konania uhradil sumu 313.709,30

Sk,tedacelkovezaplatilzavykonanéžatevnéprácežalobcovi763.757,30Sk.Možnotedavyvodiťzáver,
že táto suma by korešpondovala s ústne uzavretou zmluvou (rozsahu vykonaných žatevných prác a
dohodnutej jednotkovej cene za hektár) t.j. 367 ha po 2.000,- Sk.

44.Podľa§191ods.1C.s.p.dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

45. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
ním tvrdeného rozsahu vykonaných žatevných prác (1000 ha), vrátane jednotkovej ceny za vykonané
práce nad sumu 2.000,- Sk/1 ha. Tvrdenie žalobcu /čo sa týka rozsahu vykonaných prác/ sa rozporuje

aj s vystavenou faktúrou/fakturovanou sumou/, navyše z uvedenej faktúry rozsah žalobcom vykonaných
žatevných prác ani jednotková cena za 1 ha vykonaných prác nevyplýva. V konaní teda žalobca
nepreukázal žiadnym spôsobom ním tvrdený rozsah vykonaných prác nad 367 ha ani jednotkovú cenu
za 1 ha nad sumu 2000 Sk/ha.

46. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas
konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z týchto dôvodov bolo rozhodnuté v jeho neprospech.
Samotnýmzmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodovaťvovecisamejvtakýchprípadoch,
keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola, alebo nemohla
byť preukázaná, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností je na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôkazná povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena,
spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe
ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie,

prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore.

47.Súdnazákladevykonanéhodokazovania, povyhodnotení dôkazovjednotlivoakoaj vichvzájomnej
súvislosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal
rozsah vykonaných prác nad 367 ha, ako ani jednotkovú cenu za 1 ha nad dohodnutú sumu 2.000,-

Sk/1 ha. V tejto súvislosti nepredložil žiaden dôkaz, na tieto svoje tvrdenia nenavrhol vykonať žiadne
dokazovanie. Keďže žalovaný cenu za vykonané práce v zmysle uzavretej ústnej zmluvy uhradil (čo
vyplýva predovšetkým z tvrdenia žalobcu), a to vo výške 763.757, 30 Sk, súd žalobu v zostávajúcej
časti o zaplatenie 10.387,92 eur (312.946,70 Sk) s príslušenstvom zamietol.

48. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. V danom prípade bol žalobca v rovnakom pomere úspešný aj neúspešný (v rozsahu cca 50%),

pretože späťvzatie žaloby zavinil žalovaný, čo možno považovať za „úspech“ žalobcu a zároveň bol
neúspešný o zaplatenie sumy 312.946,70 Sk s príslušenstvom t.j. o zaplatenie 10.387,92 eur, keďže v
tejtočastisúdžalobuakonedôvodnúzamietol,čopredstavujecca50%neúspechukpôvodneuplatnenejžalobe o zaplatenie 626.656,- Sk, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov
právo.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 Civilného sporového poriadku
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno podľa § 365 C.s.p. odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.