Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22C/266/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205893
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416205893.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne:

T. N., C.. XX.XX.XXXX, S. T.. K. XXXX/X, XXX XX S. Š., v konaní právne zast. advokátom: Mgr. Peter
Mačaj, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, so sídlom Račianska 42/A, 831 02 Bratislava, o určenie poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku

použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“):

1. Podanou žalobou žiadala žalobkyňa určiť, že úver, ktorý jej žalovaný poskytol na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.7.2014 a úver, ktorý jej žalovaný poskytol na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.10.2014 je bezúročný a bez poplatkov. Použila nasledujúce prostriedky
procesného útoku: Uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 30.7.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej jej žalovaný ako veriteľ poskytol úver vo výške 900,- eur. Túto sumu sa zaviazala

žalobkyňa vrátiť spolu s nákladmi vo výške 780,- eur do 23.7.2015. Žalobkyňa dňa 10.10.2014 so
žalovaným uzatvorila ďalšiu zmluvu o úvere č. 604300072, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver
vo výške 350,- eur. Túto sumu sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s nákladmi vo výške 346,- eur do
10.10.2015. Posúdila prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvedené zmluvy ako spotrebiteľské,
pričom neobsahujú obligatórne náležitosti, ktoré podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. obsahovať
musia. Následkom ich neuvedenia sa považujú predmetné úvery za bezúročné a bez poplatkov.
2. Ako dôkaz žalobkyňa predložila fotokópie zmlúv o spotrebiteľských úveroch.

Ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta CSP).

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na požadovanom určení. Tvrdil, že zmluvy obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti
a odplata dohodnutá v zmluve nie je v rozpore so zákonom. Navrhol žalobu zamietnuť.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečonevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

4.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímúverovýchzmlúv,azistil,žezmluvouoúvereč.XXXXXXXXX
zo dňa 30.7.2014 žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni úver vo výške 900,- eur, ktorý sa zaviazala
vrátiť spolu s nákladmi vo výške 780,- eur do 23.7.2015. Úrok z úveru mal byť 208,92 eur, čo predstavuje
23,22 % ročne a administratívny poplatok bol 871,02 eur, ročná percentuálna miera nákladov bola podľa
zmluvy 86,87 %. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobkyňa v ten istý deň požiadala o možnosť využitia

splátkového kalendára - Dohody o splátkach. Touto dohodou sa zaviazala celkovú čiastku uhradiť v 12
mesačných splátkach po 140,- eur, vždy k 23. kal. dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.8.2014 do 23.7.2015.
Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.10.2014 žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni úver vo
výške 350,- eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s nákladmi vo výške 346,- eur do 23.7.2015. Úrok z
úveru mal byť 66,86 % ročne, čo predstavuje 234,- eur a administratívny poplatok bol 112,- eur, ročná
percentuálna miera nákladov bola podľa zmluvy 32 %. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobkyňa v ten

istý deň požiadala o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o splátkach. Touto dohodou sa
zaviazala celkovú čiastku uhradiť v 12 mesačných splátkach po 58,- eur, vždy k 18. kal. dňu v mesiaci,
počnúc dňom 18.11.2014.

5. Súd skúmal, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že úver poskytnutý

mu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 604300021 a zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
604300072 je bezúročný a bez poplatkov.

6. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, možno žalobou
požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd podľa
obsahu žaloby posúdil, že sa žalobkyňa domáha určenia, či žalovaný má právo požadovať úroky a
poplatky z predmetných zmlúv z dôvodov, ktoré uvádzala v podanej žalobe.

7. V situácii kedy žalobkyňa neuhradila celú sumu úveru aj s požadovanou odplatou a považuje úver za

bezúročný a bez poplatkov, mal súd za to, že naliehavý právny záujem žalobkyne je daný.

8. Určovacia žaloba má totiž preventívny charakter a slúži na odstránenie právnej neistoty, prípadne je
namieste vtedy, ak ňou možno predísť žalobe na plnenie. Právne postavenie žalobkyne je neistým v
tom smere, či je jej povinnosťou uhradiť celý úver i s jeho príslušenstvom (teda nielen poskytnutú istinu,

ale aj úroky a ďalšie poplatky, najmä administratívny poplatok) alebo či je povinná vrátiť len poskytnutú
sumu, ktorú jej žalovaný poskytol.

9. Pokiaľ teda naliehavý právny záujem žalobkyne bol daný, zaoberal sa súd vecnou stránkou žaloby.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané uzavretie zmlúv o spotrebiteľskom úvere tak ako je

uvedené v bode 4. odôvodnenia, čo medzi sporovými stranami ani nebolo sporné.

10. Po právnej stránke je nepochybné, že ide o spotrebiteľské úvery v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 1 ods. 2 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv medzi stranami
sporu (t.j. ku dňu 30.7.2014 a 10.10.2017) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby, či obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Je nepochybné, že v čase uzavretia úverovej zmluvy mala žalobkyňa postavenie spotrebiteľa, keďže
je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojho podnikania, či povolania ako táto definícia vyplýva

z § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaný mal postavenie veriteľa
podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, keďže bol právnickou osobou, ktorá ponúkala alebo poskytovala
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Z obsahu zmluvy č. XXXXXXXXX je zrejmé, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru 900,- €, pričom

žalobkyňa mala vrátiť túto sumu s administratívnym poplatkom vo výške 871,02 € a vyčíslenými úrokmi
za dobu poskytnutia úveru vo výške 208,98 €, ktoré v percentuálnom vyjadrení ako je uvedené v zmluve
predstavujú hodnotu 23,22 % ročne. V zmluve pritom bola určená RPMN vo výške 86,67 %. Z obsahu
zmluvy č. XXXXXXXXX je zrejmé, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru 350,- €, pričom žalobkyňamala vrátiť túto sumu s odplatou vo výške 112,- € a vyčíslenými úrokmi za dobu poskytnutia úveru vo
výške 234,- €, ktoré v percentuálnom vyjadrení ako je uvedené v zmluve predstavujú hodnotu 66,86 %
ročne. V zmluve pritom bola určená RPMN vo výške 32 %.

13. V danom prípade však podľa názoru súdu v skutočnosti žalovaný administratívnym poplatkom
v zmluve č. 604300021 prekrýval reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá bola omnoho vyššia. Táto
dosahovala 86,65 % ročne, keďže poskytnutých malo byť žalobcovi 900,- € a vrátiť mal 1680,- €, v
priebehu jedného roka - zmluva bola uzavretá dňa 30.7.2014 a po podpise Dohody o plnení v splátkach,

prvá splátka bola splatnou dňa 23.8.2014 do 23.7.2015. V zmluve č. XXXXXXXXX bola dohodnutá
odplata za poskytnutý úver 112,- € a úrok bol vyčíslený na sumu 234,- €, t.j. 66,86 % ročne.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka platí, že neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelomodporujezákonualebohoobchádzaalebosapriečidobrýmmravom.AjkeďObčianskyzákonník
neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou

teóriou a súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne
uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v
rozpore s týmito zásadami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou,
ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Na absolútne neplatný právny úkon sa hladí akoby nebol
urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio.

15. V predložených zmluvách o spotrebiteľskom úvere boli úrokové sadzby,
ktoré prevyšujú niekoľkonásobne priemerné úrokové sadzby v roku 2014. Podľa
verejne dostupného štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov,
ktorý publikuje NBS (), v roku 2014, v ktorom boli predmetné zmluvy
uzavreté, najvyššia priemerná úroková miera bánk pri nových úveroch sa pohybovala na úrovni
maximálne 8,58 % ročne v mesiaci júl 2014 a 8,73 % ročne v mesiaci august 2014 v segmente
domácností (pri fixácii úrokovej sadzby do jedného roka). Úroková miera podľa uzavretých zmlúv je preto
podľa názoru súdu v rozpore s pravidlami morálneho charakteru a tým v rozpore s dobrými mravmi.

Svojou neprimeranosťou totiž podstatne prevyšuje v tom čase obvyklú úrokovú mieru vyjadrujúcu
primeranú a štandardnú odplatu za poskytnutie peňazí.

16. I keď súd samozrejme uznáva právo veriteľa vyžadovať určitý manipulačný, či administratívny
poplatok za poskytnutie úveru a tiež súd uznáva, že úrokové sadzby poskytované nebankovými

subjektmi môžu byť vyššie ako poskytujú banky, či iné finančné inštitúcie, nemožno akceptovať taký
stav, že úver sa zdá byť spotrebiteľovi výhodný vzhľadom na dodávateľom (veriteľom) deklarovaný
parameter úrokovej sadzby, ktorý však v konečnom dôsledku nemá žiadnu výpovednú hodnotu ohľadne
ceny peňazí v situácii, keď popri úroku je spotrebiteľ povinný zaplatiť ďalší poplatok. Z úrokovej sadzby
ako povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.) sa

v takom prípade stáva nič nehovoriaci ukazovateľ, čo je neprípustné.

17. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacímpredpisomjenariadenievládySRč.87/1995Z.z.,kdejeuvedené,žeodplatapriposkytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Podľa zverejnených informácií
(§ 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) bol dvojnásobok priemernej RPMN

vo výške 72,48 % za 3. štvrťrok roku 2014. Výška RPMN v zmluve č. XXXXXXXXX po podpise dohody
o splátkach bola 257,79 % a v zmluve č. XXXXXXXXX po podpise dohody o splátkach bola 314,02 %.
Nie je akceptovateľný postup žalovaného, ktorým navodí stav „výhodnosti“ poskytnutého úveru, kde je
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške, ktorá mierne
prevyšuje, resp. je v súlade s najvyššou prípustnou výškou odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka a podpisom dohody o splátkach sa táto radikálne mení.18. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že predmetná zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré uzavrela
žalobkyňa so žalovaným č. XXXXXXXXX dňa30.7.2014 a č. XXXXXXXXX dňa 10.10.2014 sú absolútne
neplatnými podľa § 39 Občianskeho zákonníka kvôli rozporu s dobrými mravmi.

19. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmlúv súd potom nemohol vysloviť, že úver poskytnutý na
základe týchto zmlúv je bezúročný a bez poplatkov, pretože sa svojim významom jedná o úplne inú
sankciu než je absolútna neplatnosť. Kým absolútnou neplatnosťou zákonodarca sankcionuje právne
úkony, ktoré nemožno považovať za súladné s pravidlami nielen v rovine dobrých mravov, ale postavené

na „vyššiu“ formálnu úroveň tým, že boli pojaté do zákona v podobe určitých zákazov a príkazov, v
prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zákonodarca zvolil takúto sankciu určenú v § 11 zákona
č. 129/2010 Z.z. v takých prípadoch, kedy určité základné náležitosti právnych úkonov boli splnené,
avšak neboli splnené také náležitosti, ktoré svojim významom podľa usúdenia zákonodarcu nemajú
spôsobovať tak závažný právny následok akým je neplatnosť právneho úkonu. Inými slovami, zákon
síce považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za rozpornú so zákonom, no intenzita tohto rozporu nie

je až tak závažnou, že by to muselo viesť k neplatnosti zmluvy.

20. Z uvedených dôvodov teda súd žalobu zamietol vzhľadom na záver o absolútnej neplatnosti zmluvy
o úvere.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
platí,žeúspešnástranamáprávonanáhradutrovkonaniavočineúspešnejstrane.Onárokunanáhradu
trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v konaní
úspešný, preto mu súd náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.