Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116205478
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116205478.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej v právnej veci žalobcu Národná diaľničná
spoločnosť, a.s. so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00
585 441 o zaplatenie 375,25 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/42/2016-94 zo dňa 27.10.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/42/2016-94 zo
dňa 27.10.2016 v napadnutej časti týkajúcej sa sumy 157,79 EUR s úrokom z omeškania 5,05% ročne

od 21.2.2015 do zaplatenia m e n í tak, že žalobu z a m i e t a a v súvisiacom výroku o nároku na
náhradu trov konania m e n í tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe plne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 375,25 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 375,25
EUR od 21.2.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 10.3.2016, doručenou súdu dňa
15.3.2016 voči žalovanému o vydanie platobného rozkazu, na základe ktorého by bol žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 375,25 EUR s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že
dňa 7.10.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: H. - XXX D.. Uvedenou dopravnou
nehodou došlo k poškodeniu dopravných značiek a ich súčastí, pričom prišlo ku škode na majetku
žalobcu v celkovej výške 3.007,25 EUR.

3. Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že listom č. 8604/13139/40200/2014 Škodová udalosť zo dňa
7.10.2014 si uplatnil voči žalovanému náhradu vyššie uvedenej škody v celkovej výške 3.007,25
EUR. Dňa 11.2.2015 mu bol doručený list Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný
poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 2.607,46 EUR. V tomto
oznámení o poistnom plnení žalovaný odôvodňuje odpočítanie sumu 399,79 EUR nepriznaním plného
poistného plnenia za dopravné náklady, uplatnenie zhodnotenia materiálu (amortizácia). Z toho dôvodu

žalobca odrátava z nevyplatenej sumy 399,79 EUR v zmysle Oznámenia o poistnom plnení, sumu
24,54 EUR predstavujúcu zisk z odovzdania kovových zvyškov do zberu druhotných surovín. Výsledné
náklady, ktorých úhradu si žalobca po odpočítaní zisku zo šrotu uplatňuje proti žalovanému tak
predstavuje sumu vo výške 375,25 EUR. Žalobca dôvodil, že dostatočne preukázal v Hlásení o škodesvoje nároky na náhradu poškodených súčastí komunikácie, a preto považuje postup žalovaného za
neopodstatnený. Poistné plnenie bolo žalovaným znížené o tzv. odpočet dopravných nákladov, ktoré
žalobca zdôvodňuje tým, že uviedol presne aký mechanizmus sa na odstraňovaná škody podieľal,

akú technologickú činnosť vykonával a koľko hodín bol mechanizmus v stave výkonu, a teda koľko
hodín v rámci svojej prevádzky mechanizmus pracoval alebo plnil svoju nevyhnutnú funkciu. Ten sa pri
použití uvedeného mechanizmu riadil technickým predpisom č. 02/2010, ktorý stanovuje označenie a
zabezpečenie krátkodobého pracoviska na diaľniciach a ostatných pozemných komunikáciách. Odpočet
amortizácie a prestoje vo výške 399,79 EUR považuje za nedôvodný aj vzhľadom k ustanovenia zákona

č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení (ďalej aj ako „cestný zákon“) v ustanovení
§ 9 ods. 6 a vyhlášky č. 35/1984 Zb. v ustanovení § 8 ods. 2, čo vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a §
443 OZ sú osobitnými právnymi predpismi, ktoré sa aplikujú prednostne na tento právny vzťah. V zmysle
osobitného právneho predpisu platí, že poškodenému sa majú uhradiť náklady spojené s odstránením
škody bez akéhokoľvek obmedzenia, čo je potvrdené aj konštantou judikatúrou.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 19.5.2016 s tým, že potvrdil registráciu
nároku žalobcu, ktorý bol vysporiadaný doručením Oznámenia o poistnom plnení z poistnej udalosti.
Uviedol, že zo žalobcom uplatnenej škody vo výške 3.007,25 EUR poskytol žalovaný na jeho účet
čiastku vo výške 2.607,46 EUR, a nepriznal sumu amortizácie, časti dopravných nákladov a mzdových
nákladov. Argumentoval ustanovením § 443 OZ v súvislosti s ustanoveniami vyhlášky č. 35/1984 Z.z.

tak, že pri určení výšky škody je potrebné vychádzať z ceny veci v čase poškodenia, pričom vzhľadom
na reparačnú funkciu zodpovednosti za škodu teda má sa nahradiť len to, o čo poškodený prišiel teda
škodu v čase poškodenia, teda nie cenu novej veci. Ohľadne dopravných nákladov uvádza, že žalobca
nepredložil žalovanému kalkuláciu sadzieb účtovaných žalobcom vo výpočte škody za normohodinu
pracovného výkonu vozidiel ani zdôvodnenie a doloženie aktívneho výkonu. Žalovaný krátil plnenie o

prestoje (pasívny výkon), ktoré nepovažuje za skutočnú škodu. Žalovaný sa domnieva, že cestný zákon
v otázke náhrady škody nie je vo vnútornom rozpore s Občianskym zákonníkom. Samotná existencia
cestného zákona ako špeciálnej zákonnej úpravy, ktorá vo svojich ustanoveniach nikde neuvádza,
že by sa náklady mali hradiť „bez akéhokoľvek obmedzenia“, podľa názoru žalovaného sama osebe
nevylučuje uplatnenie amortizácie pri určení výšky náhrady škody. Žalovaný v celom rozsahu namieta

žalobcom uplatnený nárok, ktorý považuje za nedôvodný.

5. Žalobca trval na podanom návrhu, ktorý v rámci pojednávania doplnil aj doručeným podaním
vyjadrenia priamo na pojednávaní, pričom výpočet dopravných nákladov podložil aj Technickými
podmienkami TP 06/2013 použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na označovanie

pracovných miest. Argumentoval potrebou prítomnosti mechanizmov na oprave aj na tzv. prestoje teda
pasívny výkon, dôležitý z dôvodu zapnutia výstražných bezpečnostných prvkov. Prestoje poníma ako
ďalšie náklady, ktoré súvisia s dopravnými nákladmi. Pričom uviedol vo vyjadrení, že pokiaľ motor nie je
zapnutý, nárokuje si len na mzdu zamestnanca a účtovné náklady na mechanizmus.

6. Žalovaný naďalej zotrvával na tom, že žalobca nepreukázal oprávnenosť dopravných nákladov. Žiadal
žalobu zamietnuť.

7. Súd vykonal dokazovanie, v ktorom sa oboznámil s listinnými dôkazmi: Hlásenie o škode vyčíslenie
škody, denný záznam, Záznam dopravnej nehody, fotodokumentácia, vyčíslenie škody, denné záznamy

o prevádzke vozidla, výdajky, Oznámenie o poistnom plnení, Pracovné miesto, Vyjadrenie žalovaného
doručené 19.5.2016, Vyjadrenie žalobcu doručené 25.10.2016, Technický predpis TP 06/2013 zo
spisu 28Cb/13/2016, informatívny výpis z obchodného registra strán sporu. Na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že dňa 7.10.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: H.-
XXX-D.. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu dopravných značiek a ich súčastí, pričom

prišlo ku škode na majetku žalobcu v celkovej výške 3.007,25 EUR. Pre súd vyplynulo z predložených
dôkazov a právnych predpisov za nesporné, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené
s odstránením poškodenia poškodených dopravných značiek, prípadne nahradiť náklady spojené s
uvedením komunikácie do pôvodného stavu ako aj skutočnosť, že poškodením zvodidiel, stĺpikov a ich
súčastí prišlo ku škode na majetku žalobcu (ďalej aj ako „poškodený“).

7. Súd na základe vykonaného dokazovania vec právne posúdil podľa nasl. zákonných ustanovení: §
4 ods. 2, § 11 ods. 6, 7, 8 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP), § 420 ods. 1, 2, § 788 ods. 1 a 789ods. 2 Obč. zák., na základe ktorých vyvodil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy amortizácie a náhrady dopravných nárokov spolu s úrokom z omeškania a to z dôvodu,
že pri dopravnej nehode spôsobenej motorovým vozidlom došlo k poškodeniu dopravných značiek a ich

súčastí poistencom žalovaného, ktorý si uplatnil titulom PZP. Preto sa v rámci dokazovania vysporiadal
s aplikáciou cestného zák. č. 135/1961 Zb. vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 OZ tak, že ide o
vzťah právnej normy lex specialis a lex generalis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitom právnom
odvetví - ako je v danom prípade náhrada škody, ku podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje
špeciálne otázky ako v danom prípade náhrada škody pri poškodení diaľnice, resp. komunikácií.

Pokiaľ teda špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným
zákonom,lexspecialisnerušíplatnosťlexgeneralis,lenvylučujejehoaplikáciu.Žalobcapreukázalvýšku
vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia. Pre zabezpečenie bezpečnosti na komunikáciách
sa za závadu v zjazdnosti považuje aj poškodenie zvodidiel. Táto oprava, resp. škoda bola v priamej
príčinnej súvislosti t.j. bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a má
bezprostredný vzťah k tejto prevádzke. Rozsah náhrady škody je v zmysle cestného zákona obmedzený

len skutočnou výškou nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do
pôvodného stavu. A keďže náklady preukázané žalobcom boli výlučne v súvislosti s opravou zariadenia,
čo nemohlo byť inak vykonané, teda inak ako opravou nemohol žalobca plniť svoju zákonnú povinnosť
odstraňovať závady v zjazdnosti ciest. Na podporu uvedených tvrdení súd uvádza, že dopravné
značky predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý musí prísne zodpovedať stanoveným parametrom a nie

je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použitie starých opravených značiek. Toto
zavádza aj interný technický predpis TP č. 06/2013. Uvedením dopravných značiek do pôvodného
stavu - teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich charakteru nezískal žiadny prospech,
nezväčšil a nezhodnotil svoj majetok a preto súd nepripustil zníženie tejto náhrady o amortizáciu. S
poukazom na vyššie uvedené žalovaný ako poisťovateľ prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým

bola škoda spôsobená je povinný nahradiť škodu spôsobenú dopravnou nehodou na súčasti cestnej
komunikácii, ktorej správcom je v zmysle ustanovenia § 3d ods. 5 pís. a) cestného zákona žalobca.
Ustanovenie § 9 ods. 6 cestného zákona predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a
443 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu
ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením do

pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobca pri výkone svojich povinností ako správca
komunikácie vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 1 cestného zákona sleduje verejný záujem. Žalobca
je správcom pozemných komunikácií - diaľnic ktorému vyplýva povinnosť v zmysle ustanovenia § 9
ods. 1 cestného zákona, cit.: „závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií sú bez prieťahov povinní
odstraňovaťichsprávcovia“.Tútozákonnúpovinnosťsisplnilžalobcabezprieťahovodstránenímzávady

v zjazdnosti diaľnice, uvedením diaľnice - zvodidiel a stĺpikov do pôvodného stavu. Tým zabezpečil
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vzhľadom na charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca
ako správca komunikácií je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy, resp. dodržanie náležitostí postupu pri
odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť
cestnej premávky. V tejto súvislosti súd skúmal jednak skutočnosť, či predmetné dopravné značky

sú považované za súčasť komunikácie ako aj obsah a aplikáciu technických predpisov prijatých u
žalobcu ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2
vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách - cestný zákon cit: „(2)
Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia
vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty,

tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky,
priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá,
pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné
pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou
svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a

skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľnic,
ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové múry a protihlukové
valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.“ Uvedeným
ustanovením je zákonom určené, že ide o súčasti diaľnice, čo v spojitosti s ustanovením § 9 ods.
6 cestného zákona cit: „Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí

alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi
komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného
stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.“ deklaruje nárok
žalobcu na náhradu škody zo strany žalovaného, ktorý bol poisťovateľom žalobcu. Podľa ustanovenia§ 427 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ustanovenia ods. 2 platí, že za
škodu zodpovedá rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla. Poškodený nemusí

preukazovaťporušenieprávnejpovinnostiprevádzkovateľa,alelento,žeškodabolavyvolanáosobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku a musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného
prostriedku. Ohľadne výšky amortizácie ako ju žiadal znížiť žalovaný o sumu šrotu 24,54 EUR, súd
zistil zo žaloby, že táto suma bola započítaná do sumy škody. Ohľadne nároku na náhradu dopravných
nákladov súd sa oboznámil s Technickým podmienkami použitie dopravných značiek TP 06/2013

zvážil aj účasť zamestnancov pri oprave ako aj náhradu prestojov. Súd má za to, že vynaloženie
dopravných nákladov bolo preukázané z denných záznamov ako aj mzdových listov a samotnej
argumentácie žalobcu, v ktorej akcentoval zabezpečenia bezpečnosti v čase vykonávania opravy a
namietané prestoje ako pasívny výkon práce zdôvodnil obsahom TP 06/2013. Na druhej strane žalovaný
neargumentoval žiadnymi vecnými argumentmi proti výške uplatneného nároku dopravných nákladov.
Z dôvodu omeškania sa žalovaného s úhradou peňažného nároku voči žalobcovi, žalobca si uplatnil

nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Márnym uplynutím lehoty 15
dní od ukončenia prešetrenia poistnej udalosti, v ktorej nebola celá suma vyplatená sa žalovaný dostal
do omeškania. Počnúc dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty uvedenej v § 11 ods. 7 zákona
deň ukončenia prešetrenia bol 5.2.2015, deň úhrady mal byť 20.2.2015, márnym uplynutím teda dňom
21.2.2015 nastalo omeškanie na strane žalovaného. Súd má za to, že v danom konaní s ohľadom na

charakter subjektov právneho vzťahu - podnikateľské subjekty, právnou úpravou pre priznanie nároku
vo forme úrokov z omeškania je Obchodný zákonník podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ObZ, avšak
jeho aplikáciou by bolo prisúdené žalobcovi viac ako si uplatnil žalobou a preto s prihliadnutím na
ustanovenie § 162 C.s.p súd priznal žalobcovi nárok v rozsahu žalobného petitu a o príslušenstve
rozhodol podľa § 369 ObZ v spojení s ust. § 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z. O nároku

na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p.

8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a to len v časti týkajúcej
sa sumy 157,79 EUR s príslušenstvom, ktorá predstavuje sumu dopravných nákladov pri oprave po
uskutočnenej nehode, nakoľko predstavujú použitie motorových vozidiel žalobcu za účelom odklonenia

dopravy, poskytnutia náradia a oblečenia zamestnancov zabezpečujúcich potrebné opravy. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že sa riadne nevysporiadal s týmito skutočnosťami a prisúdil žalobcovi viac ako mu
zákonne patrí. Podľa jeho názoru ide o pracovný výkon pasívny a pri vyčíslení žalobcom tento vychádzal
z jeho interných smerníc, ktoré nemajú žiadny právny ani záväzný význam pre žalovaného. Súdu
svoje stanovisko predložil voči uplatneným dopravným nákladom v podaní zo dňa 17.5.2016 a na tom

zotrváva. Preto navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a v tejto časti žalobu
zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na podporu
svojho tvrdenia poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 21.11.2009 sp. zn. 4MCdo 23/2008.

9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako s

právny i v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že neuznáva argumenty žalovaného pričom poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/261/2014-108 zo dňa 27.1.2015, v ktorom uviedol, že
možnopovažovaťprestojezanáklady,ktorévzniklibezprostrednesodstraňovanímnásledkovvzniknutej
škody vtedy, ak sú riadne vyčíslené a zdôvodnené.

10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávaniavzmysle§385ods.1C.s.p.acontrarioadospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštancie
je potrebné v napadnutej časti zmeniť.

Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.11. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania zistil, že súd prvej inštancie pochybil
pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody predstavujúcej výšku nákladov žalobcu na odstraňovaní
následkov dopravnej nehody vo výške 157,79 EUR, pričom v tejto sume nedošlo k rozmnoženiu majetku

žalobcu v dôsledku prestojov mechanizmov a nákladov na mzdy zamestnancov. Žalobca nepreukázal,
žeby mechanizmy mali byť v čase odstraňovania škody použité na výkon inej podnikateľskej činnosti
žalobcu. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa § 388 C.s.p. zmenil súčasne i výrok napadnutého
rozsudku v časti nároku na náhradu trov konania tak, že toto právo nepriznal žiadnej zo strán, nakoľko

úspech žalobcu bol len nepatrný.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko bol v tomto konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).