Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/430/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814209603
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814209603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr.

Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu V.. Z. Y., nar. X.X.XXXX, bytom M., C.
Y. XXXX/XX, zast. JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, proti
žalovanému Z., s.r.o., so sídlom N. nad U. XX, V.: 36 210 803, zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou,
advokátkou, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 26, o zaplatenie 250 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 6C 256/2015-129 zo 16.6.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému
trovy konania spolu v sume 49,26 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia bezdôvodného
obohatenia vo výške 150 € s prísl. a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že je
vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území G. N. na základe kúpnej zmluvy, ktorou

okrem vlastníckeho práva k týmto pozemkom nadobudol aj právo vymáhať pohľadávky súvisiace s
neuhradenýmnájomnýmzaužívanietýchtopozemkov.Žalovanýužívajehopoľnohospodárskepozemky
vk.ú.G.N.bezakejkoľvekzmluvy.Žalobcahopretodňa13.6.2014vyzvalnauzavretienájomnejzmluvy,
za stanovenú výšku nájmu 50 € ročne, taktiež požiadal žalovaného o vydanie náhradných pozemkov
v prípade, ak by žalovaný nemal záujem uzavrieť s ním nájomnú zmluvu, a to z dôvodu, že žalobca
má záujem vykonávať poľnohospodársku činnosť. Upomienkou z 13.6.2014 vyzval žalobca žalovaného,
aby v lehote do 10 dní od doručenia upomienky uhradil celkovú sumu 150 € (50 € /za rok) za 3 roky

užívania poľnohospodárskych pozemkov. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

3. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu vo veci 20C 254/2014-12 z 24.10.2014 žalovaný
namietal, že žalobcovi, ktorý sa vlastníkom pozemkov stal 7.5.2014, alikvótna čiastka za nájomné
predmetných pozemkov za rok 2014 bola riadne uhradená k dátumu splatnosti v zmysle platných
ustanovení nájomnej zmluvy, uzavretej s jeho právnymi predchodcami. Pokiaľ sa žalobca domáhal
nájomného za tri kalendárne roky pred podaním žalobného návrhu, teda roky 2013, 2012 a 2011, mal

žalovaný za to, že na vymáhanie takéhoto nároku nie je žalobca aktívne legitimovaný. Namietal, že
žalobcom spomínané právo vymáhať pohľadávky, ktoré má byť údajne zakotvené v kúpnej zmluve,
nebolo preukázané žiadnym postúpením pohľadávok ani jemu, t.j. žalovanému, ani súdu. Zdôraznil, že
právni predchodcovia žalobcu nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe Osvedčenia o dedičstvesp. zn. 4D 171/2013, Dnot 102/2013 z 24.6.2013 po poručiteľke N. M. rod. Z.. Akékoľvek práva,
ktoré aj prípadne preniesli na svojho právneho nástupcu, nemohli predchádzať dátumu právoplatnosti
predmetného rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že dňa 17.9.2013 s právnou predchodkyňou žalobcu I. Y.

uzatvoril na dobu neurčitú Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov v zmysle § 1 a § 7 a nasl.
zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku ako aj
§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V zmluve si zmluvné strany okrem iného dojednali
predkupné právo, ktoré nebolo rešpektované. Právnej predchodkyni žalobcu p. Y. bolo nájomné
poukázané poštovou poukážkou, tá ju však vrátila na adresu žalovaného bez preplatenia. V zmluve o

nájme poľnohospodárskych pozemkov zo 17.9.2013 sa zmluvné strany dohodli, že sa zmluva uzatvára
na dobu neurčitú, ukončenie nájomného vzťahu je možné uskutočniť vzájomnou písomnou dohodou
zmluvných strán alebo výpoveďou niektorej zo zmluvných strán po uplynutí päťročnej výpovednej lehoty,
vždy k 1. novembru bežného roka. Zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov bola doručovaná aj
druhému právnemu predchodcovi žalobcu Ing. I. U., ktorý na tento úkon nereagoval žiadnym spôsobom,
ani nevyzval užívateľa na vrátenie tohto pozemku. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 prvá

vetazák.č.504/2003Z.z.onájmepoľnohospodárskychpozemkov,poľnohospodárskehopodniku,podľa
ktorého, ,,pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma
najmenej na päť rokov“, následne na ustanovenie § 12 ods. 2 citovaného zákona ,,ak ide o zmluvu
o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas,
možnojuvypovedaťlenpísomne;výpovednálehotasanesmieskončiťpreduplynutímčasunájmupodľa

§ 8, ak sa nedohodne inak“ a na § 12 ods. 5 cit. zákona, podľa ktorého „ ak užívateľ, ktorý pozemok užíva
beznájomnejzmluvy,preukáže,ževlastníkovijejuzatvorenienavrholatenuzatvorenienájomnejzmluvy
neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, predpokladá sa, že medzi
nimi vznikol nájomný vzťah podľa tohto zákona“. Žalovaný ďalej uviedol, že do dedičského konania
po nebohej N. M. boli sporné pozemky v správe Poľnohospodárskeho pôdneho fondu na základe

Rozhodnutia sk R V ROEP-232/2004-2 a za celý čas užívania týchto pozemkov žalovaný platil správcovi
nájomné. Citoval ust. § 680 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej
veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa
svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom
preukázaná.Akdôjdekuzmenevlastníctvaknehnuteľnejveci,môžeztohtodôvoduvypovedaťnájomnú

zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať
v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Žalovaný prešetril
nárok žalobcu a vie dostupnými dôkaznými prostriedkami preukázať, že nárok žalobcu ku dňu podania
žalobného návrhu je nedôvodný.

4. Žalobca odpor považoval za irelevantný a len účelový. Argumentoval, že spolu s pozemkami odkúpil aj
pohľadávku plynúcu z povinnosti platiť nájomné, ktorú si však žalovaný neplnil ani voči predchádzajúcim
vlastníkom ním obhospodarovanej pôdy. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 579 OZ práva a povinnosti
zo záväzkových právnych vzťahov smrťou dlžníka alebo veriteľa zásadne nezanikajú, ale prechádzajú
na ich právnych nástupcov, preto vyjadrenie žalovaného, že predmetné pozemky právny predchodcovia

žalobcu nadobudli až na základe Osvedčenia o dedičstve 4D 171/2013 zo dňa 24.6.2013, v dôsledku
čoho akékoľvek práva žalobcu nemôžu predchádzať tomuto rozhodnutiu, sú irelevantné. Vyjadril názor,
že nájomná zmluva, na ktorú sa žalovaný odvoláva, nespĺňa zákonom požadované náležitosti, v
dôsledku čoho je neplatná v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 OZ. Táto zmluva neobsahuje základné
zákonné náležitosti, ako je predmet zmluvy, parcely s parcelnými číslami, označenie stanoveného

druhu pozemku a jeho výmeru, určenie v akom registri sú vedené, na akom čísle LV, jednoznačnú
výšku nájomného a nie je podpísaná prenajímateľom. Žalovaný preukázateľne užíva bez akéhokoľvek
právneho dôvodu pozemky vo vlastníctve žalobcu, za ktoré neuhrádza nájomné a bezdôvodne sa tým
obohacuje na úkor žalobcu.

5. Na pojednávaní dňa 16.6.2016 súd uznesením pripustil zmenu návrhu a to jeho rozšírenie o sumu
100 €, keď žalobca prehlásil, že sa domáha nájomného za roky 2011-2015.

6. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že po poručiteľke N. M. rod. Z., zomrelej X.XX.XXXX bez
zanechania závetu (4D 171/2013, Dnot 102/2013), dedilo celkovo 7 dedičov. Medzi aktíva dedičstva

patrila aj poľnohospodárska pôda v k.ú. G. N. s listami vlastníctva (ďalej len ,,LV“) LV č.XXX, LV č. XXX,
LV č.XXX, LV č.XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV. č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX, pričom predmetnú
pôdu tvorí orná pôda vo výmere XXXXX mX po X,XX € za X mX za cenu X.XXX,XX €, trvalý trávny
porast vo výmere XXXX mX po X,XX € zaX mX za cenu XXX,XX €, lesný pozemok vo výmere XXXXmX po X,XX € za X mX za cenu XXX,XX € a vinica vo výmere X.XXX mX po X,XX € za X mX za cenu
XXX,XX €, t.j. celkovo za predmetný pozemok bola určená všeobecná cena majetku, ktorá je zároveň
aj čistou hodnotou dedičstva vo výške X.XXX,XX €. Z osvedčenia o dedičstve z XX.X.XXXX je zrejmé,

že dedičia uzatvorili o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej jednou z dedičov bola aj I. Y., rod. H.,
ktorá nadobudla poľnohospodársku pôdu v k. ú. G. N. na LV č. XXX v X/X -ici v pomere k dedičstvu (v
X/XX - inách v pomere k celku), poľnohospodársku pôdu v k.ú. G. Jablonica na LV č.XXX, LV č.XXX,
LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a na LV č. XXX v X/X - ine v pomere k dedičstvu (LV č. XXX v X/XX
- inách, LV č. XXX v X/XX inách, LV č. XXX v X/XX- inách, LV č. XXX v XX/A. - inách, LV č. XXX v XX/

XXXXX-inách, LV č.XXX v XX/XXXXX- inách a LV č. XXX v X/XX inách v pomere k celku) a ďalším z
dedičov bol aj V.. I. U., ktorý nadobudol takisto poľnohospodársku pôdu v k. ú. G. N. na LV č. XXX v X/
X -ici v pomere k dedičstvu (v X/XX - inách v pomere k celku), poľnohospodársku pôdu v k.ú. G. N. na
LV č.XXX, LV č.XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a na LV č. XXX v X/X - ine v pomere k dedičstvu
(LV č. XXX v X/XX - inách , LV č. XXX v X/XX inách, LV č. XXX v X/XX- inách, LV č. XXX v XX/XXXXX -
inách, LV č. XXX v XX/XXXXX-inách, LV č.XXX v XX/XXXXX- inách a LV č. XXX v X/XX inách v pomere

k celku). Na základe tohto osvedčenia o dedičstve bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľností formou
záznamu. S. XX.X.XXXX uzavreli ako predávajúci V.. I. U. a I. Y. a kupujúci V.. Z. Y. kúpnu zmluvu na
podiely nehnuteľností vedené v k.ú. G. N., zapísané na LV č.XXX, LV č. XXX, ĹV č.XXX, LV č.XXX, LV
č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX k.ú. pre G. N., v registri ,,E“ s tým, že medzi predávajúcimi
a kupujúcim bolo dohodnuté, že predmetnou zmluvou predávajú kupujúcemu okrem svojich podielov

na nehnuteľnostiach vyššie uvedených aj právo na vymáhanie pohľadávok, vyplývajúcich z daných
nehnuteľností v zákonom stanovenej lehote. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený dňa 7.5.2014.

7. Zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zn. E.č. dokladu 162 uzavretej medzi

prenajímateľom I. Y. ako vlastníčkou poľnohospodárskych pozemkov a obchodnou spoločnosťou
Z. , s.r.o. ako nájomcom a podľa F. o nájme poľnohospodárskych pozemkov bez uvedenia zn.
uzavretej medzi prenajímateľom V.. I. U. ako vlastníkom a obchodnou spoločnosťou Z. , s.r.o. ako
nájomcom vyplynulo, že podľa § 1 a § 7 a nasl. zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku ako aj podľa § 663 až § 684 OZ uzavreli nájomnú zmluvu

na poľnohospodárske pozemky v k.ú. Silická N., zapísaných na LV č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX,
pričom celková výmera prenajatých pozemkov bola XXXX m2, t.j. 0,3869 ha. Zmluvy boli doručované
adresátom 20.9.2013.

8. Súd z výzvy z 13.6.2014 zistil, že žalobca vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy

na poľnohospodárske pozemky v jeho vlastníctve v k.ú. G. N., ktoré v súčasnosti užíva žalovaný
bez uzavretej nájomnej zmluvy a bez úhrady za jej užívanie, pričom výšku nájomného žalobca určil
minimálne sumou 50 € ročne. Žalobca, v prípade ak by žalovaný nemal záujem o uzatvorenie nájomnej
zmluvy, žiadal o vydanie náhradného, resp. viacerých náhradných pozemkov do podnájomnej zmluvy.
Zároveň upomienkou z toho istého dňa vyzval žalovaného na úhradu za užívanie pozemkov 3 roky

spätne vo výške po 50 €, t.j. spolu za 3 roky 150 €, pričom žalobca žiadal uvedenú sumu uhradiť do
10 dní od doručenia upomienky.

9. Z poštovej poukážky z 18.6.2016 bolo zrejmé, že žalobca uhradil sumu 8,98 € s poznámkou nájom za
pôdu 2013 právnej predchodkyni žalobcu I. Y., ktorá dňa XX.X.XXXX vrátila žalovanému nevyplatenú

poštovú poukážku s odôvodnením, že nájomné malo byť uhradené v celej výške do 30.12. bežného
roka, čo sa nestalo, a medzitým v apríli 2014 predala svoje nehnuteľnosti aj s právom na vymáhanie
pohľadávok, preto nie je oprávnená nechať si preplatiť poštovú poukážku a odkázala žalovaného na
nového majiteľa.

10. Žalovaný poštovým poukazom z 13.12.2014 uhradil nájomné vo výške 17,96 € priamo žalobcovi.
Táto suma bola žalovanému vrátená dňa 25.2.2015.

11. Z výpisu z bankového účtu žalovaného vedeného vo VÚB banke súd zistil, že žalovaný prevodom
na účet žalobcu uhradil ako nájom za pôdu za rok 2014 sumu 18,10 € dňa 25.2.2016 a toho istého dňa

aj sumu 18,10 € ako nájom za pôdu za rok 2015.

12. Z prehľadu splátok a úhrad predložených Slovenským pozemkovým fondom súd zistil, že nájomné
v zmysle nájomných zmlúv uhrádzal žalovaný riadne a včas.13. Po právnom posúdení veci podľa § 588, § 524 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, 2, 3 OZ , § 12 ods. 5 zákona č.
504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesov v znení

neskorších predpisov, § 90 O.s.p. súd uzavrel, že postúpenie pohľadávky v rámci kúpnej zmluvy z
13.3.2014 je absolútne neplatným právnym úkonom. Konštatoval, že postúpenie pohľadávky je jeden zo
spôsobov zmeny záväzku v osobe veriteľa a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto
pôvodného veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník). Pri tejto zmene postupník ako nový veriteľ
nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu,

čo vyplýva zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká nový záväzkový právny vzťah v zmysle
ustanovenia § 488, OZ t.j. právo veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka. Zmena záväzku v osobe
veriteľamôženastaťzvôlepôvodnéhoveriteľazmluvouuzavretoumedzinímanovýmveriteľom,vtomto
prípade možno hovoriť o dobrovoľnom postúpení na základe zmluvy podľa § 524 OZ, ktorá musí mať
písomnú formu. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda okrem
peňažnej pohľadávky i nepeňažná pohľadávka. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu,

určitú a identifikovanú pohľadávku. Zo súdnej praxe vyplýva, že postúpená pohľadávka musí byť v
zmluve identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu
voči rovnakému dlžníkovi. Postúpená pohľadávka musí byť jednoznačne určená (predmetom plnenia,
osobou dlžníka, príp. právnym dôvodom), resp. vymedzená tak, aby zo zmluvy o postúpení pohľadávky
bolo jednoznačne zistiteľné aká pohľadávka je predmetom postúpenia a aby ju nebolo možné zameniť

s inou pohľadávkou. Dostatočná identifikácia pohľadávky slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami
nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Súd dospel k záveru, že v
prejednávanej veci postúpená pohľadávka bola určená len všeobecne, nebola dostatočne identifikovaná
najmä tak, aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom aká pohľadávka, ako a kedy bola
postúpená.

14. Súd vychádzajúc z toho, že žalobca sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností 7.5.2014, t.j. dňom
právoplatného povolenia vkladu Okresného úradu Rožňava, odboru katastrálneho, konštatoval, že
vzhľadom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu
na uplatnenie žalovaného nároku pred týmto dňom. Žalovanému (správne má byť žalobcovi, pozn.

odvolacieho súdu) ako novému vlastníkovi predmetných nehnuteľností by vznikol nárok na úhradu
nájomného za rok 2014 a to od 7.5.2014 a za rok 2015, a v prevyšujúcej časti je jeho nárok nedôvodný
z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie.

15. Napokon súd uzavrel, že žalovaný preukázal, že právnym predchodcom žalobcu minimálne navrhol

uzatvorenienájomnýchzmlúvatítouzatvorenienájomnýchzmlúvneodmietlianihonevyzvalinavrátenie
pozemkov, preto sa predpokladá že medzi nimi vznikol platný nájomný vzťah v zmysle navrhovaných
nájomných zmlúv. Aj v prípade, ak žalobca namieta neplatnosť týchto nájomných zmlúv, pretože v nich
absentujú základné náležitosti, mal možnosť od nich písomne odstúpiť, respektíve iným zákonným
spôsobom odstrániť ich nedostatky. Žalobcovi by teda vznikol nárok na úhradu nájomného za rok 2014

vo výške, ktorá bola dohodnutá v nájomných zmluvách uzavretých s jeho právnymi predchodcami, a to
alikvótna čiastka od 7.5.2014 vo výške 11,98 € a nájomné za rok 2015 vo výške 17,96 €, spolu 29,94
€. Žalovaný v konaní preukázal výpisom z účtu, že 25.2.2016 uhradil žalobcovi nájomné za rok 2014 a
2015 v sume vyššej ako vyplýva z nájomných zmlúv, žalobca tieto platby prevzal a nenamietal ich výšku.
Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

16. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Aj keď bola
žaloba v celom rozsahu zamietnutá, žalovaný uhradil nájomné za rok 2014 a 2015 až po podaní
žalobného návrhu, preto ho súd nepovažoval za plne úspešného, naopak túto časť konania súd
považoval za úspech na strane žalobcu. Žalobca a žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní, pričom

úspech žalovaného presiahol úspech žalobcu, preto mu súd priznal pomernú náhradu trov konania vo
výške 76,04 %, teda z titulu súdneho poplatku za odpor sumu 12,55 € a z titulu trov právneho zastúpenia
sumu 36,71 €.

17. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov celého konania. Nestotožnil sa s
názorom súdu prvej inštancie, ktorý postúpenie pohľadávky proti žalovanému v rámci kúpnej zmluvyz 13.3.2014 považoval za absolútne neplatný právny úkon. Mal za to, že v prejednávanej veci bolo
možné veľmi presne a určito vymedziť, čo bolo predmetom postúpenia - dlžné nájomné. Argumentoval,
že postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a

postupcom, ktorého obsahom je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah
pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani
postavenie dlžníka. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. K platnosti postúpenia pohľadávky sa
nevyžaduje súhlas dlžníka. Je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu nájomného
vzťahu a to napriek tomu, že žalovaný dňa 13.6.2014 vyzval žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy za

cenu 50 €/rok, resp. ak s tým žalovaný nesúhlasí, žiadal vydať náhradné pozemky. Žalovaný na túto
výzvu nijako nereagoval. Žalobca má preto za to, že žalovaný obhospodaruje pozemky v jeho vlastníctve
neoprávnene, bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Aj napriek tomu súd vyhodnotil daný protiprávny stav
paradoxne v prospech žalovaného, keď akceptoval nájomné zmluvy uzavreté s právnymi predchodcami
žalobcu, hoci práve tieto sú podľa žalobcu absolútne neplatné. Súd mal prioritne skúmať platnosť týchto
zmlúv, čo neurobil a na týchto neplatných zmluvách založil svoje rozhodnutie. Uviedol, že v nájomnej

zmluve musí byť presne špecifikovaný predmet nájmu, preto v nej musia byť uvedené katastrálne
územie, listy vlastníctva, parcelné čísla, kultúry a výmery alebo je nevyhnutné, aby boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy vo forme prílohy. Najzávažnejším nedostatkom zmlúv však skutočnosť, že nájomné
zmluvy neboli podpísané oprávnenými osobami. Napokon namietal aj proti výroku o trovách konania a
mal zato, že súd mal aplikovať v prejednávanej veci ust. § 150 ods. 2 O.s.p.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie zistil úplne a správne
skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádzalo zo správneho posúdenia veci, preto považuje jeho rozhodnutie za správne a
v plnej miere sa s ním stotožňuje. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.

Stotožnil sa s právnym názorom súdu o absolútnej neplatnosti postúpenia pohľadávky v rámci kúpnej
zmluvy z 13.3.2014, z čoho potom vyplýva, že aktívna legitimácia žalobcu v predmetnom spore je
spochybnená a nezakladá jeho nárok vymáhať neuhradené nájomné za obdobie predchádzajúce dňu
7.5.2014, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, a vznikla jeho aktívna
legitimácia na uplatňovanie svojich nárokov. Zopakoval svoju argumentáciu, že medzi žalobcom a

žalovaným bol uzavretý platný nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym
predchodcom prenajímateľa a žalovaným. Tvrdenia o absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv sú
účelové a zavádzajúce. Nesprávne a špekulatívne je tvrdenie žalobcu, že nájomné zmluvy neobsahujú
predpísané náležitosti. Uviedol, že vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, zákon
504/2003 Z.z. v § 1 odkazuje právnu úpravu nájomnej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske

účely na Občiansky zákonník, pokiaľ samotný zákon 504/2003 Z.z. túto právnu úpravu neobsahuje.
Nakoľko v Občianskom zákonníku nie je vyslovene uvedené, aké náležitosti sú potrebné pre tento
zmluvný typ, je možné len dedukovať, že obligatórnymi náležitosťami sú určenie zmluvných strán,
predmet nájmu, účel nájmu, doba nájmu a výška nájmu. Nájomná zmluva uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným tieto predpísané náležitosti spĺňa vrátane individuálneho určenia

predmetu nájmu ako aj podpisu oboch zmluvných strán. Vlastníctvo pôvodných prenajímateľov je
preukázané rozhodnutím katastra nehnuteľností o potvrdení vkladu vlastníckeho práva, na ktoré sa
odvolávajú ustanovenia samotných nájomných zmlúv. Výška nájomného, ktorú žalovaný za predmet
nájmu uhrádzal je vyššia ako zákonom určená najnižšia hodnota nájomného, ktoré je žalovaný povinný
platiť.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
28.9.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379

a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Rozsudok bol vyhlásený počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30.6.2016), odvolanie
bolo podané už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 1.7.2016.

21. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.22. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, teda odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (§ 132
O.s.p.) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

25. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p. (účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie).

26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

27. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie

nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej

inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O.s.p.) alebo že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu

privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní uvádzal už aj v konaní pred súdom
prvej inštancie, s týmito sa tento vysporiadal a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci
a súd prvej inštancie sa s nimi riadne vysporiadal spôsobom, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie

o uplatnenom nároku.

30. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (§ 524
ods. 1 OZ). Okrem stanovenia písomnej formy zmluvy o postúpení pohľadávky v citovanom zákonnom
ustanovení nie sú žiadne osobitné obsahové náležitosti zmluvy. Všeobecne však platí, že zmluva musí

byť určitá, čo v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky znamená, že z nej musí byť zrejmé, kto je
v postavení postupcu, postupníka, dlžníka, musí byť z nej nad všetky pochybnosti zrejmá samotná
pohľadávka, ktorá je postupovaná, a to tak, aby bola nezameniteľná a identifikovaná dostatočne a určite.
Postúpiť možno len takú pohľadávku, ktorá nie je fiktívna alebo domnelá. Platnosť resp. neplatnosťzmluvy o postúpení podlieha pritom preskúmaniu v zmysle naplnenia predpokladov podľa ust. § 34
a nasl. OZ. Dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak má za to, že zmluva
o postúpení pohľadávky bola uzavretá v rozpore so zákonom (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2 Obo 49/2008, 1 Cdo 76/2007, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
337/2012).

31. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ k postúpeniu
pohľadávky v prejednávanej veci malo dôjsť v rámci kúpnej zmluvy z 13.3.2014, keď sa predávajúci

a kupujúci mali dohodnúť, že kupujúci s predmetom kúpy kupuje aj právo na vymáhanie pohľadávok
(„kupujúci s predmetom kúpy-uvedené nehnuteľnosti-kupuje aj právo na vymáhanie pohľadávok
vyplývajúcich z daných nehnuteľností v zákonom stanovenej lehote“) nespĺňa takto vymedzená
pohľadávkapožiadavkyuvedenévbode30.,tedanezameniteľnosť,určitosťaidentifikovateľnosť.Kúpna
zmluva je preto v časti týkajúcej sa dohody o postúpení pohľadávky z predávajúceho na kupujúceho
absolútne neplatná (§ 37 ods. 1 OZ) pre jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť.

32. Od tejto právnej skutočnosti, z neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, sa následne odvíja
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na vymáhanie nájomného za poľnohospodárske pozemky za
obdobie predchádzajúce uzavretiu kúpnej zmluvy a jej vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. 7.5.2014.

33. V konaní súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v priebehu konania zaplatil žalobcovi z titulu
nájomného za prenájom poľnohospodárskych pozemkov za rok 2014 alikvótnu časť nájomného od
7.5.2014 v sume 11,98 € a nájomné za rok 2015 vo výške 17,96 €. Výšku ročného nájomného žalovaný
určil z nájomných zmlúv uzavretých s právnymi predchodcami žalobcu Máriou Y. a V.. I. U., ktorí
nehnuteľnosti nadobudli v dedičskom konaní po poručiteľke N. M. rod. Z. Osvedčením o dedičstve 4D

171/2013,Dnot102/2013z24.júna2013.DodedičskéhokonaniaponebohejN.M.bolispornépozemky
v správe Poľnohospodárskeho pôdneho fondu na základe Rozhodnutia sk R V ROEP-232/2004-2 a
žalovaný za celý čas užívania týchto pozemkov platil správcovi nájomné.

34. K námietke žalobcu, že zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretá medzi jeho

právnou predchodkyňou a žalovaným je neplatná z dôvodu nešpecifikovania predmetu nájmu uvedením
katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísel, kultúry a výmery odvolací súd dopĺňa:

35. Právny úkon je neurčitý (a teda neplatný), vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke
zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý - zostáva jeho vecný obsah (vrátane predmetu

dohody), pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových
pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod
sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného
textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný.

36. Z obsahu spisu zrejmé, že I. Y., vlastníčka poľnohospodárskych pozemkov v k.ú. G. N. ako
prenajímateľkaažalovanýakonájomca,uzavrelidňa17.9.2013zmluvu,ktorouprenajímateľkaprenajala
nájomcovi poľnohospodárske pozemky, ktorých je vlastníčkou a ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva
uvedené v zmluve. V bode I. zmluvy je ďalej uvedené „ďalšie viď v prílohe, ktorá je súčasťou zmluvy“
ako aj to, že vlastníctvo prenajímateľky je preukázané „Dnot 102/2013“. Dojednaná výška ročného

nájomného bola 8,98 €.

37. Spornú zmluvu uzavreli právna predchodkyňa žalobcu so žalovaným, je z nej zrejmý záväzok
právnej predchodkyne žalobcu prenajať žalobcovi poľnohospodársku pôdu v k.ú. G. N., zapísanú na LV
uvedených v zmluve, o výmere uvedenej v zmluve, vlastníctvo ktorej preukázala konkrétnym dedičským

osvedčením a záväzok žalovaného zaplatiť ročné nájomné za túto poľnohospodársku pôdu. C. názoru
odvolacieho súdu individualizácia pozemkov, tak ako je uvedená v zmluve o nájme, je vzhľadom na to,
že nejde o zmluvu o prevode vlastníctva týchto nehnuteľností medzi právnou predchodkyňou žalobcu
a žalovaným, dostatočne určitá, keďže právna predchodkyňa žalobcu neuzavrela nájomnú zmluvu k
svojimspoluvlastníckympodielomkinýmpozemkomnežktým,ktorévkatastrálnomúzemíG.N.zdedila

a ktorú skutočnosť ani samotný žalobca nerozporoval (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo
119/2011 z 20.11.2013). K tvrdeniu žalobcu, že zmluvu o nájme nepodpísala vtedajšia vlastníčka, jeho
matka, ale on (č.l. 59 spisu), odvolací súd udáva, že ak je toto tvrdenie pravdivé, samotný žalobca svojím
konaním uviedol do omylu žalovaného, ktorý bol v dobrej viere, že zmluvu o nájme podpísala vlastníčka,a takéto jeho konanie nemôže byť na ujmu dobromyseľnej druhej strane zmluvy o nájme. Takáto zmluva
nie je absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 alebo podľa § 39 OZ. Jej relatívnej neplatnosti by sa mohol
úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 26 Cdo 1941/2011).

Odvolací súd preto vyhodnotil zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov medzi I. Y. a žalovaným
ako platnú, ktorá doposiaľ nebola vypovedaná.

38. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že

vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo nevyzval
užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, predpokladá sa, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah
podľa tohto zákona.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov preukázateľne
doručoval aj druhému právnemu predchodcovi žalobcu Ing. I. U.. Tento nereagoval žiadnym spôsobom,

zmluvu neodmietol ani nevyzval užívateľa (žalovaného) na vrátenie pozemkov. Preto v zmysle cit. § 12
ods. 5 zákona č. 504/2003 vznikla právna domnienka, že medzi ním a žalovaným vznikol doposiaľ platný
a zákonný nájomný vzťah, ktorý nebol vypovedaný.

40. Podľa § 680 ods. 2 OZ ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do

právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku zmene
vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj
vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú (§ 680 ods. 3 veta pred bodkočiarkou).

41. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k poľnohospodárskym pozemkom, žalobca s poukazom na
vyššie uvedené vstúpil do pozície prenajímateľa v nájomných zmluvách uzavretých jeho právnymi
predchodcami a prevzal nielen ich práva ale aj povinnosti. Žalovaný preukázal, že žalobcovi v priebehu
konania vyplatil nájomné vyplývajúce z nájomných zmlúv za alikvótnu časť roka 2014 a za rok 2015.

42. K odvolacej námietke žalobcu, že súd mal o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 150 ods. 2
O.s.p. odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní (akým je aj toto konanie) je základnou zásadou pre
rozhodovanie o náhrade trov konania rozhodovanie podľa zásady úspechu v konaní vyjadrené (v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie) v ustanovení § 142 O.s.p. Pokiaľ mal účastník vo veci plný úspech,
súd mu prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1

O.s.p.), ak mal účastník úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.). V prejednávanej veci bol žalobca
v procesnom zmysle v prevyšujúcej miere neúspešný, pretože ním podaná žaloba bola zamietnutá.

43. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

44. Z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu v drobných sporoch (§ 200ea ods.
1 O.s.p.) nepriznať alebo znížiť trovy konania ale len možnosť zvoliť takýto postup aj to len v prípade,
ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke. Preto ak súd prvej inštancie pri hodnote sporu 250 €

zaviazal žalobcu k náhrade trov spolu vo výške 49,26 € nemožno tvrdiť, že ide o trovy konania, ktorých
výška by bola neprimeraná k pohľadávke (trovy predstavujú 19,7 % z pohľadávky). Pokiaľ žalovanému
v tomto sporovom konaní, ktoré nevyvolal a v ktorom bol čiastočne úspešný, vznikli trovy, nemožno od
neho spravodlivo žiadať, aby ich znášal on sám. Správne preto súd vychádzajúc zo základnej zásady
sporovéhokonania,zaviazalžalobcuknáhradetrovkonaniavkonanípomerneúspešnémužalovanému.

45. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Námietky žalobcu v
odvolanísúneopodstatnené,pretoodvolacísúdpodľa§387ods.1,2CSProzsudoksúduprvejinštancie
potvrdil.

46. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2, § 396 ods. 1 CSP).47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.