Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415218623
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415218623.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti žalovanej: Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. A.,
S. H. U. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom Nové
Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, o zaplatenie 363,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. novembra 2016, č. k. 13C/614/2015-133 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 28. februára 2017, č. k. 13C/614/2015-161, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievspojenísopravnýmuznesením potvrdzuje.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 09. 11. 2016, č. k. 13C/614/2015-133 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 28. februára 2017, č. k. 13C/614/2015-161, zamietol žalobu a žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2,
§ 53 ods. 4 písm. a/, § 53 ods. 5, 6, 9, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2, § 9 ods. 1, 2, 7 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods.
1, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 363,27 eura ako nákladov mediačného konania (v sume 46,22 eura) a rozhodcovského

konania (317,05 eura), ktoré mu vznikli tým, že tieto konania začal voči žalovanej preto, že tá nesplnila
všetky svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16. 12. 2011 a
nesplatila ku dňu začatia uvedených konaní svoj dlh v plnom rozsahu. Uviedol, že uvedené konania boli
zastavenéažalobcovivzniklivsúvislostisnimináklady,atopoplatkyzaichvedenieatiežtrovyprávneho
zastúpenia v nich, ktoré špecifikoval (v mediačnom konaní na sumu 201,55 eura, ktorá pozostávala zo
sumy 59,75 eura poplatku za mediačné konanie a 2 x 70,90 eura trov právneho zastúpenia za prevzatie
a prípravu zastupovania a spísanie návrhu na mediačné konania, z ktorej sumy si žalobca uplatňoval

sumu 46,22 eura celkovo) (v rozhodcovskom konaní na sumu 317,05 eura, ktorá pozostávala zo sumy
67,03 eura poplatku za rozhodcovské konania a trov právneho zastúpenia za 3 úkony - prevzatie a
príprava zastupovania, pokus o zmier a spísanie žaloby na rozhodcovský súd, v celkovej sume 250,02
eura) a ktorých zaplatenia sa domáha.4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a uviedla, že úverová zmluva, ktorú so žalobcom uzavrela dňa 16.
12. 2011 je podľa § 11 ods. 1 písm. b ) zákona č. 129/2010 Zb. bezúročná a bez poplatkov, a to z dôvodu,

že neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, najmä neobsahuje náležitosti podľa § 9 i/ a j/
a že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a je preto neplatná s poukazom na §
39, § 53 ods. 4 a § 53d OZ, keď obsahuje viacnásobné kumulatívne sankcie. Úverovou sumou bola
suma 600,- eur, pričom mala uhradiť ďalších 528,- eur ako poplatok a ide tiež o neplatné dojednanie.
Namietala, že trovy mediačného aj rozhodcovského konania si spôsobil žalobca sám, pretože ich začal

na základe neplatnej úverovej zmluvy v čase, kedy žalovaná žalobcovi uhradila už sumu vyššiu, než jej
bola úverovou zmluvou poskytnutá.

5.Súdvovecivykonaldokazovanie,pričomzúverovejzmluvyč.401900865zodňa16.12.2011zistil,že
žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 12 mesačných
splátkach po 94,- eur a tiež uhradiť poplatok 528,- eur. Žalovaná sa tak zaviazala zaplatiť celkovo 1 128,-

eur. V zmluve je krížikom vyznačené jej prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
povolania. Z potvrdenia o splátkach vyplýva, že k dňu začatia mediačného konania žalovaná žalobcovi
uhradila sumu 432,- eur, celkovo potom uhradila sumu 1 432,- eur (k 09. 12. 2015). Zo všeobecných
podmienok poskytnutia úveru súd zistil, že v čl. 14 sa strany dohodli na tom, že sa pred prípadným
rozhodcovským konaním môžu na návrh ktoréhokoľvek z nich podrobiť mediačnému konaniu a pokiaľ

dôjde k rozhodcovskému konaniu, spor prejedná Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, Karloveské
rameno 8. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že úver si brala na splatenie dlhov, ale zo 600,- eur,
ktoré dostala, jej zostalo iba 288,- eur, lebo si od nej zvyšok zobrali za predchádzajúci úver. Uviedla, že
ani nevie koľko presne žalobcovi zaplatila. Z oznámenia o zastavení rozhodcovského konania zo dňa
17. 06. 2015 súd zistil, že rozhodcovské konanie bolo zo zákona zastavené dňa 16. 06. 2015, pričom

toto rozhodcovské konanie začalo dňa 16. 06. 2014. Z oznámenia mediátora zo dňa 31. 12. 2012 o
zastavení mediačného konania súd zistil, že mediačné konanie skončilo dňa 31. 12. 2012. Toto konanie
podľa otlačku pečiatky na návrhu na jeho začatie zo dňa 22. 10. 2012 začalo dňa 22. 10. 2012.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo sporné, či úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa

16. 12. 2011 je zmluvou spotrebiteľskou. Žalobca tvrdil, že táto zmluva o úvere takýto charakter nemá,
pretože žalovaná označila v zmluve, že si finančné prostriedky požičiava na „výkon povolania“. Žalovaná
vo výpovedi uviedla, že si úver brala za účelom splatenia iného úveru a nemala peniaze. Žalovaná
poprela, že by si brala úver na účely povolania, keďže bola v tom čase na dôchodku. Súd dospel k
záveru, že konanie žalobcu má znaky nekalej obchodnej praktiky, pretože zaškrtnutím kolónky „výkon

povolania“ bez jednoznačného preukázania, aké povolanie a či vôbec žalovaná v čase poskytnutia
úveru vykonávala a či bol úver skutočne poskytnutý na výkon tohto povolania, žalobca ako poskytovateľ
úveru obišiel ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a odoprel takto žalovanej
právnu ochranu, ktorá by jej ako spotrebiteľovi náležala. Žalovaná v čase poskytnutia úveru bola na
starobnom dôchodku a nevykonávala žiadnu činnosť, ktorá by si vyžadovala poskytnutie finančných

prostriedkov formou úveru. Takto bol úver poskytnutý žalovanej bez ďalšieho podriadený režimu
Obchodného zákonníka, čo malo za následok výrazné zhoršenie jej právneho postavenia v porovnaní
so zvýšenou ochranou vo vzťahu k informáciám, s ktorými je veriteľ povinný spotrebiteľa oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k výške odplaty,
regulovanej všeobecne záväzným právnym predpisom a žalobca sa vyhol uvedeniu RPMN za uvedený

úver ako aj právnym následkom , ktoré by mu vyplývali z toho, ak by zmluva neobsahovala náležitosti
uvedené v ust. § 9 a nasl. Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. by obsahovala
nesprávne údaje v neprospech spotrebiteľa (úver sa považuje v takom prípade za bezúčelový, bez
poplatkov). Súd dospel k záveru, že žalovaná v danom prípade uzatvorila dňa 16. 06. 2010 zmluvu o
spotrebiteľskom a bezúčelovom úvere a táto zmluva mala mať náležitosti stanovené v ust. § 9 ods.2 a

nasl. Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

7. V zmluve uzavretej medzi stranami absentuje okrem iného aj údaj o RPMN a v zmluve je neplatne
dojednaná odplata za úver, ktorá predstavuje takmer výšku úveru samotného 528,- eur poplatku pri
úvere v sume 600,- eur. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že boli porušené všeobecne záväzné

právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. V tomto smere súd poukázal na definíciu spotrebiteľa v
§ 52 ods. 4 OZ, z ktorej je nepochybné, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, keďže nebola podnikateľom. Navyše súd skonštatoval, že z jeho činnosti
sú mu známe nekalé praktiky žalovaného pri vyznačovaní účelu úveru v zmluvách ako to bolo zistenéa aj Európskou komisiou, ktorá Slovenskú republiku na to upozornila vo svojom liste č. 21349/2011 zo
dňa 07. 07. 2011.

8. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že v prípade spornej úverovej zmluvy ide o zmluvu
formulárovú, v jej všeobecných podmienkach (bod 14) je vopred určené, že prípadné spory bude
rozhodovať tam presne určený rozhodcovský súd, ktorú podmienku je potrebné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola vopred naformulovaná a miesto rozhodcovského konania
jednostranne stanovil žalobca, čo vzbudzuje pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu.

9. Súd sa predovšetkým zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, pretože iba v prípade jej platnosti
bol daný dôvod k začatiu mediačného alebo rozhodcovského konania, v ktorých vznikli trovy, ktorých
zaplatenia sa žalobca v tomto konaní voči žalovanej domáha. Tým, že predmetná úverová zmluva je
spracovaná ako formulárová zmluva, a to žalobcom, je zrejmé, že žalovaná nemala možnosť ovplyvniť
jej obsah (§ 53 ods. 2 OZ). V zmysle § 53 ods. 2 OZ teda platí fikcia o tom, že rozhodcovská zmluva

sa nepovažuje za individuálne dojednanú, opak by musel preukázať dodávateľ, teda v danom prípade
žalobca, k čomu nedošlo.

10. Rozhodcovská doložka je súčasťou úverových podmienok žalobcu (čl. 14). Je zrejmé, že tieto
úverové podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy žalovaná ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť.

Osobitne si ich nevyjednala, a teda nemala možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. S poukazom na uvedené súd považoval rozhodcovskú
doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. V tejto súvislosti súd
poukázal aj na to, že rozhodcovská doložka je súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými,

ťažko čitateľnými písmenami. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukazujúc na uvedené
považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka, a teda je neplatná.

11. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že vzhľadom k tomu, že je rozhodcovská doložka, na
základe ktorej žalobca začal mediačné a rozhodcovské konanie, neplatná a jej neplatnosť spôsobil sám
uzavretím neplatnej rozhodcovskej doložky, bol to práve žalobca, kto sám spôsobil trovy týchto konaní,
ktoré nemali byť začaté. Pokiaľ ich bezdôvodne spôsobil žalobca sám, musí znášať aj ich trovy. Preto

súd žalobu zamietol v plnom rozsahu.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej v konaní plne úspešnej priznal
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Žalobca razantne odmieta, že žalovaná má postavenie spotrebiteľa
a poukázal na to, že dňa 16. 12. 2011 uzavrel so žalovanou ako povinnou zmluvu o úvere č. 401900865,
na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Zmluvu žalovaná osobne podpísala

a peňažné prostriedky jej boli poskytnuté na účel, ktorý v zmluve vyznačila. Žalovaná v zmysle bodu
2 VOP svojim podpisom potvrdila, že informácie, ktoré poskytla právnemu predchodcovi žalobcu sú
pravdivé. Predmetnú zmluvu o úvere teda nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a
preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci
je podstatné, na aký účel boli povinnej poskytnuté peňažné prostriedky a nie to, na čo boli v skutočnosti

použité. Žalobca trvá na tom, že žalovaná nijako nepreukázala, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej
patrilo postavenie spotrebiteľa. Žalobca v dobrej viere vstupoval do zmluvného vzťahu s povinnou, a
teda ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľom, nemôže sa táto osoba
dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Rovnako je to v prípade, ak spotrebiteľa predstiera,
že je spotrebiteľom, kedy je treba obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok,

pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viere je všeobecným princípom
zmluvného práva. Z uvedených skutočností vyplýva, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a nie spotrebiteľskou zmluvou, pretože povinná vstúpila do právneho vzťahu soprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a
teda nie na svoju súkromnú potrebu.

14. Ďalej poznamenal, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Je teda zrejmé že
rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné

strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov a v závislosti od
druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred
všeobecným súdom. Navyše uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade neoblo podmienené
uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je ako dokument na samostatnom liste papiera
a môže, ale nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ
o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť

voľbymedzirozhodcovskýmasúdnymkonaním.Vprípade,akrozhodcovskúzmluvužiadateľneuzavrie,
eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Žalobca zdôraznil, že v predmetnej
veci ide rozhodcovskú zmluvu, ktorá je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou.
15. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu o mimosúdnych inštitútoch riešenia sporov, žalobca poukazuje na to, že
so žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá obsahuje mediačnú dohodu. Žalovaná podpísaním

zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas aj so zmluvnými podmienkami, teda aj s bodom 14. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktorý upravuje mimosúdne inštitúty riešenia sporov z predmetnej zmluvy o
úvere.Právnypredchodcažalobcuvzhľadomktomu,žepokusomimosúdnevyriešeniesporumediáciou
nebol úspešný, podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Keďže v uvedenom návrhu na vydanie
platobného rozkazu povinná neprejavila záujem na mimosúdnom riešení právnej veci, spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., vznikli trovy v súvislosti s mediačným konaním vo výške 46,22 eura. Záverom
žalobca poznamenal, že v zmluve o úvere nie je uvedená RPMN, pretože nejde o spotrebiteľský úver
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., poskytuje úvery klientom ako
dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

16. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že žalobca zrejme nepostrehol, že
v predmetnej veci nejde o exekučné konanie a jeho argumentácia nijako nesúvisí s odôvodnením
napadnutého rozsudku. Poukázala na § 363 CSP, v zmysle ktorého je potrebné uviesť, v čom
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, v akom rozsahu a z akých dôvodov. Uvedenie,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia nie je postačujúca.

Žalobca v odvolaní dostatočne neuviedol, v čom konkrétne spočíva nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie, čím nenaplnil podmienky použitia tohto odvolacieho dôvodu. Predmetnom žaloby
je povinnosť žalovanej nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského a mediačného konania, pričom už
rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., v konaní sp. zn. SR 02159/14,
posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a násl. OZ a aplikoval naň

zákon o spotrebiteľských úveroch. Mala za preukázané, že v konaní súd správne posúdil jej postavenie
spotrebiteľavčase,kedyprišlokuzavretiuzmluvyoúvere.Zneniezmluvypripravilžalobcaaskutočnosť,
že je účelom poskytnutia úveru výkon povolania je jasným obchádzaním ustanovení o spotrebiteľských
zmluvách. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že takéto konanie žalobcu má znaky nekalej
obchodnejpraktiky,pretožezaškrtnutímkolonky„výkonpovolania“bezjednoznačnéhopreukázania,aké

povolanie a či vôbec žalovaná v čase poskytnutia úveru vykonávala a či bol úver skutočne poskytnutý
na výkon tohto povolania, žalobca obišiel zákon o spotrebiteľských úveroch a odoprel takto žalovanej
právnej právnu ochranu, ktorá by jej ako spotrebiteľovi náležala. Žalobca v odvolaní mylne uvádza, že v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere č. 401900865 bol účinný zákon č. 258/2001. Zmluva bola
uzavretá dňa 16. 12. 2011 a v tom čase bol účinný zákon č. 129/2010 Z. z. Za účinnosti oboch zákonov

však bolo potrebné prihliadnuť na to, že spotrebiteľ je zraniteľnejší článok vzťahu a zákon mu poskytoval
ochranu už skôr, ako bola zmluva uzavretá.

17. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje výrazný zásah do práv a povinností
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom

chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Pokiaľ je zmluvná podmienka v
hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že táto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Súd prvej inštancie správne dospel k záveruo neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ktorá prikazuje podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému
konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie správne
poukázal na to, že iba v prípade platnosti rozhodcovskej zmluvy by bolo možné začať mediačné alebo

rozhodcovské konanie, v ktorom by vznikli trovy, ktorých zaplatenia sa žalobca v predmetnom konaní
domáha. V konaní bolo preukázané, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej žalobca začal mediačné
a rozhodcovské konanie, je neplatná a jej neplatnosť spôsobil sám žalobca, keď uzavrel so žalovanou
formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemala možnosť ovplyvniť a nijako nepreukázal, že by rozhodcovská
zmluvabolaindividuálnedohodnutá.Keďžežalobcazačalmediačnéarozhodcovskékonanienazáklade

neplatnej rozhodcovskej zmluvy, bol to práve on, kto spôsobil trovy týchto konaní, ktoré nemali byť vôbec
začaté.
18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod
nanariadeniepojednávania(§385ods.1CSPacontrariosverejnýmvyhlásenímrozhodnutiaprisplnení
si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa16.09.2015označenýmakoNávrhnavydanieplatobnéhorozkazudomáhaodžalovanejzaplatenia
sumy 363,27 eura s príslušenstvom, a to titulom trov mediačného konania a trov rozhodcovského
konania. Súd prvej inštancie dňa 17. 12. 2015 vo veci vydal platobný rozkaz č. 13c/614/2015-28, ktorým

súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní žalobcovi zaplatila sumu 388,36 eura a súdny
poplatok vo výške 21,50 eura a na účet právneho zástupcu žalobcu zaplatila sumu 41,94 eura titulom
trov konania, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Proti tomuto
platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote žalovaná odpor. Následne súd prvej inštancie vo veci
vykonal dokazovanie, vychádzajúc z ktorého dospel k právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby

žalobcu, ktorú zamietol napadnutým rozsudkom.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne
predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s
presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie stupňa, na ktoré v
celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia
odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na

zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

23. Na zdôraznenie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpisalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52a ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom
istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

Podľa § 53 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Znenie tohto ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka bolo zmenené novelou (zákonom č.

568/2007 Z. z.). Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s
implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však
treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvekzmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú

zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. sa vzťahujú
práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté,
alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými
sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Za

neprijateľné podmienky sa však považujú aj tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy (§ 53 ods. 4 písm. a/). Preto pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom
a užšom zmysle.

26. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj

iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať
a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva
kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere),

zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj
zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská
zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je
ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní

tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je
rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

27. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba
vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje
uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého
plnenia. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy (podľa
nášho vymedzenia v užšom zmysle), pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda

ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednávajú
podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.

28. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
v danej veci nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného správne vyhodnotil Zmluvu

o úvere, ktorú uzavrel žalobca so žalovanou ako spotrebiteľskú zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, pretože v konaní bolo nad mieru všetkých pochybností preukázané, že žalovaná si nebrala a
vzhľadom k tomu, že v čase uzavretia zmluvy bola dôchodkyňa ani nemohla brať, predmetný úver na
výkon zamestnania alebo povolania. Navyše je odvolaciemu súdu z jeho činnosti známa skutočnosť, že
žalobca ako veriteľ poskytuje pôžičky fyzickým osobám - dlžníkom na podklade formulárových zmlúv,

ktorýchobsahnemôžuovplyvniť.DoZmlúvoúveresadopisujúlenosobnéúdajedlžníkov,medziktorými
je aj kolónka, že je úver poskytnutý na výkon povolania alebo zamestnania, zaškrtnutím ktorého sa
žalobca snaží obchádzať Zákon o ochrane spotrebiteľov.

29. Rozhodcovský súd odvolil svoju právomoc od čl. 14 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru,

ktoré majú vopred predtlačenú podobu pred podpísaným zmluvy. Odvolací súd k veci ďalej uvádza,
že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo

strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom. Na základe rozhodcovskej doložky konštatoval,
že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú v budúcnosti budú riešené dohodou strán,
resp. mediáciou. Ak by k dohode medzi účastníkmi konania neprišlo, všetky spory budú rozhodované vrozhodcovskomkonaní(rozhodcovskýsúdzriadenýspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.).Takto
dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a
to v neprospech spotrebiteľa. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných podmienok

poskytnutia úveru k formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný
ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd
zastáva názor, že nemožno založiť právomoc rozhodcovského súdu na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie
síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné, a teda súd prvej inštancie
pri zamietnutí poverenia na výkon exekúcie súdneho exekútora postupoval správne.

30. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za
cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt

servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu
vzťahov "obchodných" - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto

subjektov pred "silnejšími" subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného
spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich
spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej
strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým
starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že

nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
potom stanovenie konkrétneho rozhodcovského orgánu, ktorý vec prejedná, patrí tiež do množiny
neprijateľnej praktiky, t. j. podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej
zmluve môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom
(bez pridaných "motivačných" podmienok), kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia
právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť
vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o väčšmi prijateľnú podmienku v spotrebiteľskom právnom

vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len
napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť a byť naplnené vo vzťahu k
priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

32. Odvolací súd má nad mieru všetkých pochybností za preukázané, že predmetná zmluva je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať kogentné ustanovenia spotrebiteľského práva.
Poukazujúc na uvedené skutočnosti správne súd preskúmal aj mediačnú a rozhodcovskú doložku,
ktorá je aplikovaná v čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok, pretože od rozhodcovskej doložky
žalobcaodvodzujenárok,ktoréhosapodanoužaloboudomáha.Odvolacísúdpreskúmavajúcsprávnosť
záveru o neplatnosti rozhodcovskej a mediačnej doložky uvádza, že predmetná úverová zmluva je

spracovaná ako formulárová zmluva, a to žalobcom a je zrejmé, že žalovaná nemala možnosť ovplyvniť
jej obsah (§ 53 ods. 2 OZ). V zmysle § 53 ods. 2 OZ teda platí fikcia o tom, že rozhodcovská zmluva
sa nepovažuje za individuálne dojednanú, opak by musel preukázať dodávateľ, teda v danom prípade
žalobca, k čomu nedošlo. Vzhľadom k tomu, že úverové podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere, ktorá je formulárová, je zrejmé, že tieto úverové podmienky žalovaná ako spotrebiteľ nemohla

ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednala, a teda nemala možnosť ovplyvniť ani znenie rozhodcovskej
doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. S poukazom na uvedené súd
považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.Rozhodcovská doložka je navyše súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými, ťažko
čitateľnými písmenami. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukazujúc na uvedené súd prvej inštancie
správne považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda za neplatnú rozhodcovskú doložku.

33. Ak teda v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Aj napriek skutočnosti,
že s takýmto konaním sú spojené určité náklady ako trovy rozhodcovského, či mediačného konania,
nemôžu byť však pripísané na ťarchu žalovanej, ktorá ich vznik svojim konaním nespôsobila. Vznik
uvedených trov spôsobil sám žalobca, ktorý začal mediačné konanie a konanie na rozhodcovskom súde
aj napriek skutočnosti, že rozhodcovská a mediačná doložka nebola platne dojednaná, v dôsledku čoho
nemohol súd prvej inštancie vyhovieť žalobnému návrhu žalobcu, ktorý sa žalobou doručenou súdu

prvej inštancie domáhal zaplatenia trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s takýmto mediačným
a rozhodcovským konaním. Všetky vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v ďalšom odkazuje na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
34. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol

vo výroku vecne správne, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).