Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/261/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111235183
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111235183.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne K. R., N.. XX.X.XXXX, A. K., S. XX,
zastúpenej JUDr. Veronikou Kitovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovaným 1. Spoločenstvo
vlastníkov bytov "Berzeviczy palác - Košice", Hlavná 84, Košice, IČO: 42 240 468, zastúpenému Mgr.
Branislavom Granecom, advokátom, Košice, Kováčska 28, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o.,

Košice, Masarykova 21, IČO: 36 583 936, zastúpenému JUDr. Ing. Lenkou Kováčovou, advokátkou,
Košice, Kuzmányho 31, 3. J.. A. K.-Y., N.. XX.X.XXXX, A. K., K. N. X, o určenie neplatnosti dražby bytu, o
odvolaní žalovaného v 2.rade proti uzneseniu 17C/458/2011-132 z 20.4.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2.rade.
Žalovaný v 2.rade nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa vo veci samej sa žalobou zo dňa 27.9.2011, doručenou súdu prvej inštancie 27.12.2011
domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu č. 5 zapísaného na LV č. XXXXX v kat. úz. B. V.,
ktorú žalobu však vzala späť a súd prvej inštancie uznesením 17C/458/2011-72 zo 14.5.2013 konanie
zastavil s tým, že o jeho trovách rozhodne samostatným uznesením do 30-tich dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. Uznesením 17C/458/2011-81 z 24.6.2013 súd prvej inštancie rozhodol, že žalobkyňa nemá právo na
náhradu trov konania a zaviazal ju nahradiť žalovanému v 1.rade trovy konania vo výške 132,64 € a
žalovanému v 2.rade trovy v sume 155,46 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu žalobkyňa podala odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením
4Co/271/2013-93 z 25.11.2013 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 24.6.2013 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vytknúc mu nedostatočné odôvodnenie uznesenia a uložiac mu
povinnosť vyporiadať sa s otázkou procesného zavinenia zastavenia konania a zaoberať sa aj otázkou
oslobodenia žalobkyne od súdnych poplatkov.

4. Súd prvej inštancie po prešetrení pomerov žalobkyne uznesením 17C/458/2011-120 zo 7.10.2014
priznal jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

5. Uznesením 17C/458/2011-132 z 20.4.2017 (t.j. teraz napadnutým rozhodnutím) súd prvej inštancie
žalovaným v 1. až 3.rade nepriznal náhradu trov konania. Zrekapituloval priebeh konania a po citovaní
§ 256 ods.1 a § 262 ods.1 CSP uviedol, že ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez
toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, v dôsledku procesného zavinenia znáša trovy konania
on. Citoval ďalej § 257 CSP a podmienky, ktoré vo všeobecnosti musia byť naplnené pre jeho aplikáciu.

Uviedol, že žalobkyňa pri späťvzatí žaloby oznámila, že na Okresnom súde Košice I sa vedie pod zn.
13C/323/2011 iné súdne konanie o neplatnosť dražby toho istého bytu, kde žalobcom je Tatrabanka,a.s. a táto skutočnosť zrejme mala vplyv na jej rozhodnutie zobrať žalobu späť. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania však považoval najmä osobné, majetkové, sociálne
a zárobkové pomery žalobkyne, ktoré odôvodňujú výnimočné nepriznanie trov konania protistrane.

Aktuálnymi lustráciami zistil, že žalobkyňa okrem bytu nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden zárobkový
príjemastarásaoštyrimaloletédetivoveku8,6a5rokovakoajvoveku5mesiacov,pričomnepriznanie
náhrady trov konania žalovaným výrazne nepriaznivo nezasiahne do ich majetkovej sféry, a preto im
náhradu trov nepriznal.

6. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 2.rade, navrhol ho zmeniť a priznať mu
náhradu trov konania za všetky úkony riadne v konaní vykonané. Bol toho názoru, že žalobkyňa
nesprávne určila okruh účastníkov konania, keď opomenula aj druhého podielového spoluvlastníka
nehnuteľnosti Š. Ď. a práve pre túto skutočnosť neskôr žalobu vzala zrejme späť v záujme predísť
neúspešnému rozhodnutiu v spore. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu o tom, že žalobkyňa nevlastní
žiaden majetok, keďže dlhodobo žila v zahraničí a nemožno vylúčiť, že nejaký majetok vlastní a že má

alebo mala príjem. Pre nenaplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa neho neboli splnené
podmienky pre nepriznanie náhrady trov.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2.rade trvala na tom, že až po podaní žaloby zistila,
že na tom istom súde je vedené súdne konanie o neplatnosť dražby toho istého bypu, kde žalobcom

je Tatrabanka, a.s. a v rozpore so zásadou hospodárnosti by bolo umelo udržiavať dva rovnaké spory.
Navyše preukázala, že nemá žiaden majetok ani príjmy, ktoré by oprávňovali niekoho požadovať od nej
zaplatenie trov.

8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a zväčša presvedčivé, ale aj zákonu
zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje a na tieto poukazuje.

11. Súd prvej inštancie o nepriznaní trov žalovanému rozhodol s poukazom na § 257 CSP a s jeho
dôvodmi možno súhlasiť.

12. Podľa § 257 CSP (predtým ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže
spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 CSP v

zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010
sp.zn. 2MCdo/17/2009).

14. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti

a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu

preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn.
II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave).

15. Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania,
ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo
ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne

vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje trovy konania
sám, preto javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku
a pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp.zn. 6MCdo/5/2011).

16. Súd prvej inštancie správne bral do úvahy kritériá, ktoré sú významné pre výnimočné použitie ust. §
257 CSP, keď zohľadnil predovšetkým nepriaznivú sociálnu situáciu žalobkyne, ktorej aj právoplatným
uznesením 17C/458/2011-120 zo 7.10.2014 bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
v celom rozsahu a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodnil. Nepriaznivú sociálnu
situáciu a pomery žalobkyne, ktorá sa stará o štyri maloleté deti pritom v konaní predchádzajúcom

preskúmavanému rozhodnutiu žalovaný v 2.rade nespochybnil. Nebola spochybnená ani tá skutočnosť,
že pred Okresným súdom Košice I sa vedie aj iné súdne konanie o neplatnosť dražby totožného bytu, aj
keď tento fakt pri rozhodovaní o trovách konania podstatný nebol. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).