Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/236/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209384
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115209384.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Soni Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life
životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: Q. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K., Dlhá XXX, o vymoženie 167,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 07. mája 2015, č.k. 7Er/340/2015-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Kapronczaia, Exekútorský úrad so sídlom Švermova 273, Galanta o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka,
konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nebola dôvodne podaná. Uviedol,
že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice
zo dňa 19.01.2012 sp.zn. 3C/2424/2012. Za preukázané považoval, že účastníci uzatvorili poistnú

zmluvu č. 4476200028 zo dňa 25.09.2008. Súčasťou obsahu poistných podmienok oprávneného bola
aj rozhodcovská doložka - v bode 2 v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej
zmluve. Poukázal na to, že oprávnený rozhodcovskú doložku používa v rámci svojej podnikateľskej
činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd prvej inštancie
dojednaniepredmetnejrozhodcovskejdoložkyvdanomspotrebiteľskomvzťahuposúdilakoneprijateľnú
podmienku, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to,

že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Uzatvorenie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a tiež smernica 93/13/EHS. Vzhľadom k

tomu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok,
v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. Súd preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal

uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodil, že súd
prvej inštancie nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútorao udelenie poverenia na vykonania exekúcie. Mal za to, že súd v exekučnom konaní nepreskúmava
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, pričom dôvody šetrenia týkajúce sa materiálnej stránky
exekučného titulu nie sú exekučnému súdu zverené. Súd nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy

zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy, a to bez účasti oprávneného, čím oprávnenému odňal
právo konať pred súdom. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. V
danom prípade bola rozhodcovská doložka dojednaná v súlade s ust. § 3 a § 4 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a bola dojednaná platne. V zmysle tejto doložky sa dohodli, že spory
budú najprv a teda prednostne riešené v rozhodcovskom konaní. Navyše povinná nemusela osobitné

zmluvné dojednania podpísať, ich nepodpísaním by bol poistný vzťah vznikol a bol by rovnako trval bez
akejkoľvek poruchy na ujmu spotrebiteľa. Okrem toho poukázal na to, že sprostredkovateľ poistenia si
splnilinformačnépovinnostivyplývajúcemuzozákonač.340/2005Z.z.osprostredkovateľochpoistenia.
Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka bola dojednaná nielen platne ale aj individuálne, a to v
osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú podpísané poistníkom i sprostredkovateľom poistenia
a ich podpisy majú konštitutívny charakter. Vytkol tiež, že exekučný súd sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup
musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, čo však splnené nebolo, v dôsledku čoho je napadnuté
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej

len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd

prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 07.05.2015, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase
účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní

podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným dňa 24.03.2015
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi, so sídlom Exekútorského úradu Galanta,
Švermova 273, domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 167,41 eura spríslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa
19.01.2012 č.k. 3C/2424/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.07.2013. Žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvoinštančnému súdu dňa

07.04.2015, o ktorej súd prvej inštancie následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z
dôvodov v ňom uvedených zamietol.

11. Odvolací súd s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v odvolaní dodáva, že exekučný
poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených

podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie
patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej
oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú
predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného
konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že jedným z predpokladov na
vedenie exekúcie voči povinnej je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie

iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je
vykonateľné a ktoré ukladá povinnej určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne
predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných
náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného
prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v

rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení
natoľkopresne,ženemožnomaťneodstrániteľnúpochybnosť,okohosajednáačiideoplnenie,ktorého
vymoženie zákon predpokladá.

12. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak návrh na vykonanie exekúcie má náležitosti

predpokladané ustanovením § 39 ods. 1 Exekučného poriadku, k návrhu je pripojený exekučný titul,
exekútor nie je vo veci zaujatý a konaniu nebránia ani iné prekážky, exekútor predloží návrh spolu
so žiadosťou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súdu. V takom prípade má súd povinnosť
exekútora poveriť vykonaním exekúcie v lehote do 15 dní od doručenia jeho žiadosti. Za "iné prekážky",
ktoré by mohli brániť konaniu možno považovať najmä to, ak súd zistí, že: 1. oprávnený nie je nositeľom

hmotného práva, účastník nemá spôsobilosť na práva alebo povinnosti, nie je daná právomoc súdu,
2. oprávnený nemá procesnú spôsobilosť, 3. návrh nemá náležitosti predpokladané zákonom (§ 39) a
preto nemožno pokračovať v konaní, 4. exekútor sa cíti vo veci zaujatý.

13. V prípade, ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo
122/2011), najmä je povinný posúdiť, či takto koncipovaná rozhodcovská zmluva (doložka), nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. V danej veci
si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe

rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných poistných podmienkach a to v časti XV, ako aj v
Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) exekučný súd
splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie posúdil správne.

15. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo
veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť

rozhodcovskéhorozsudku,alelenrealizovalsvojeoprávnenievyplývajúcezozákona,atozustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

16. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so

zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je

odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.

17. V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj
neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala

nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. V danom prípade
bolo preukázané, že účastníci konania dňa 25.09.2008 uzatvorili poistnú zmluvu č. 4476200028, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve. Z poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania jednoznačne vyplýva, že
rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej
výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj

rozhodcovskádoložkaobsiahnutávXV.častitýchtopodmienok.Takýtozávernevylučujeaniskutočnosť,
že v deň podpisu zmluvy, zmluvné strany podpísali ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných
podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku
uvedenú v poistných podmienkach. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd v
exekučnom konaní odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Správnym rozhodnutím

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto neodňal
oprávnenému možnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie týkajúceho sa vyhlásenia za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú
doložku. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na
jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na

všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo

podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal dodávateľ ako prvý.

18. Odvolací súd dodáva, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup
od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si

vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy.
Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd
za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, pretože súdny exekútor
žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc

rozhodovať spor účastníkov konania.

19. Keďže v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná, súd prvej inštancie správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na výkon exekúcie.

20. Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).