Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817202169
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817202169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudcaJUDr.PeterVrbjar,vsporežalobkyneD.T.,narodenáXX.XX.XXXX,bytom

Q.B. XXXX/X, XXX XX I., právne zastúpená JUDr. Hedviga Gallová, advokátka, so sídlom Zámocká 26,
811 01 Bratislava proti žalovaným 1/ N. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX I., 2/ F.
H., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX I., v konaní určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že D.P. T., rodená I., narodená XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX I. je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - Stavby (rodinnému domu) so súp. č. XXXX, postaveného na parc.
Q. Č.. XXXX, parcely Q. Č.. XXXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktoré nehnuteľnosti
sú zapísané na Okresnom úrade I., katastrálny odbor na LV č. XXXX, k. ú. I., obec I., okres I..

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 01.03.2017 domáhala voči žalovaným určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam - Stavby (rodinnému domu) so súp. č. XXXX, postaveného na parc. Q. Č..
XXXX a parc. Q. Č.. XXXX- Zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktoré nehnuteľnosti sú
zapísané na Okresnom úrade I.Ň., katastrálny odbor na LV č. XXXX, k.ú. I., obec I.Ž., okres I..

2. Žalobkyňa sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - Stavby (rodinnému

domu) so súp. č. XXXX, postaveného na parc. Q. Č.. XXXX, parcely Q. Č.. XXXX - Zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na Okresnom úrade I., katastrálny odbor
na LV č. XXXX, k. ú. I., obec I., okres I.. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti užívala spolu so svojimi
rodinnými príslušníkmi najmenej od roku 1999, kedy tieto nehnuteľnosti odkúpil jej otec K. I., narodený
XX.XX.XXXX,zomrelXX.XX.XXXX,odžalovaného1/.Žalovaný1/bolsplnomocnenýapoverenýsvojimi
súrodencami, spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, na vybavenie všetkých písomností týkajúcich
sa odpredaja predmetných nehnuteľností, a to v roku 1999. Súrodenci žalovaného 1/, a to sestra

P. B., rodená E., narodená XX.XX.XXXX, ktorá už zomrela, brat J. E., narodený XX.XX.XXXX, ktorý
zomrel tiež, sestra R. K., rodená E., narodená XX.XX.XXXX, ktorá taktiež už zomrela a sestra F. H.,
rodená E. (žalovaná 2/) sa dohodli na odpredaji predmetných nehnuteľností a splnomocnili svojho brata
(žalovaného 1/) v roku 1999, aby predmetné nehnuteľnosti odpredal v celosti otcovi žalobkyne K. I.,
rodenému I., narodený XX.XX.XXXX, zomrelému dňa XX.XX.XXXX. O kúpe predmetných nehnuteľností
svedčí kúpnopredajná zmluva zo dňa 09.06.1999, ktorú zmluvné strany, t.j. otec žalobkyne a žalovaný 1/
podpísali a svoje podpisy overili na Notárskom úrade JUDr. Tatiany Bradáčovej v Rožňave. Od tej doby,

t.j. od roku 1999 tieto nehnuteľnosti nerušene obývali rodičia žalobkyne. Žalobkyňa nemá vedomosť z
akého dôvodu predmetné nehnuteľnosti neboli prepísané v roku 1999 do vlastníctva jej rodičov, o tejto
skutočnosti nemala vedomosť ani jej mama D. I.. Žalobkyňa sa o nevysporiadaných majetkoprávnych
vzťahoch dozvedela až po smrti svojho otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobkyňa naliehavýprávny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a preto žiada, aby sa
fakticky stav zosúladil so stavom právnym a vzhľadom k tomu, že v príslušnej evidencii nie je vedená ako
výlučná vlastníka predmetných nehnuteľností, napriek skutočnosti, že tieto nehnuteľnosti už po dobu

viac ako 10 rokov nerušene užíva.

3. Žalovaná 2/ sa k podanej žalobe vyjadrila s tým, že súhlasí s podanou žalobou, nemá voči nej
námietky,nakoľkojejsúrodencizomrelinemajetní,apretoneboloponichdedičstvoprejednanéanavyše
zomreli aj bezdetní, takže do úvahy prichádzajúca dedička by bola ona. Predmetné nehnuteľnosti neboli

v dedičských konaniach po jej nebohých súrodencov uvedené, pretože nemali vedomosť o tom, že
vlastnícke právo k nim nebolo prepísané na rodinu K. I., ktorému tieto nehnuteľnosti odpredali v roku
1999. K vybaveniu písomností - kúpnopredajnej zmluvy splnomocnili brata N. H., ktorý v roku 1999 s ich
súhlasom odpredal predmetné nehnuteľnosti K. I..

4. Žalovaný 1/ sa k podanej žalobe nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako i
listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Žalobkyňa žalobu podala z dôvodu, že správa katastra nehnuteľností jej odmietla zapísať vlastnícke

právo na základe kúpnych zmlúv, resp. osvedčenia o vydržaní z dôvodu, že na predmetnú nehnuteľnosť
sú vedené záložné práva v prospech exekučných konaní.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne doplnila vyjadrenie žalobkyne, že podanou žalobou sa domáha určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nerušene so svojou rodinou užíva od r. 1999. Predmetnú

nehnuteľnosť kúpil ešte jej otec od svojich súrodencov, ktorý nimi bol na uvedené splnomocnený
žalovaný 1/. Žalovaná 2/ je imobilná, preto sa dnešného pojednávania nemohla zúčastniť, resp. jej účasť
by bola spojená s prekážkami. Doručila súdu vyjadrenie k žalobe o určení vlastníctva k nehnuteľnosti,
ktoré bolo overené notárom. Žalovaný 1/ sa vyjadril, že netuší, prečo sa má zúčastniť dnešného
pojednávania. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu

vyhovel.

8. Na podporu svojich tvrdení predložila kúpnopredajnú zmluvu z 09. júna 1999, podpísanej
splnomocnenýmpredávajúcimakupujúcim,ktorýchpodpisybolinotárskyosvedčenénotárskymúradom
JUDr. Tatiany Bradáčovej, pričom zmluva bola podpísaná za účasti dvoch svedkov.

9. Súd podľa §181 ods. 1 CSP prečítal vyjadrenie žalovanej 2/, v ktorom uviedla že predmetné
nehnuteľnosti neboli v dedičských konaniach po nebohých súrodencoch uvedené, pretože nemali
vedomosť o tom, že vlastnícke právo k nim nebolo prepísané na rodinu K. I., ktorému tieto nehnuteľnosti
do r. 1999 odpredali. K vybaveniu písomnosti kúpnopredajnej zmluvy splnomocnili brata N. H., ktorý s ich

súhlasom predmetné nehnuteľnosti odpredal K. I.. Zároveň uvádza, že nemá námietky k vysporiadaniu
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, pretože tieto nehnuteľnosti užíva rodina I. od r. 1999.

10. Podľa §137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) Žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností

strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

11. Súd sa preto zaoberal otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne.

12. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z
procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu
a po druhé, navrhovateľ musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby

podľa § 137 písm. c/ CSP majú v zásade len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu
práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde
je možné domáhať sa ochrany žalobou (návrhom) o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm.
b/ CSP. (porovnaj napr. R 17/1972).13. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že
účastník konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z

predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o
ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia (ako aj naliehavý právny záujem na strane
navrhovateľa) musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Nepreukázaná existencia
naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu.

Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania a to z úradnej povinnosti. Bez
doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd návrh podľa § 137 písm. c/ CSP zamietnuť (ako
neprípustný). Ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; preto súd po zaujatí záveru,
že určovací návrh podľa § 137 písm. c/ CSP nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci.

14.Základnoupodmienkoudôvodnostiatedavýchodiskomprípadnejúspešnostiurčovacejžalobypodľa
§ 137 písm. c/ O.s.p. je teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie

rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti,
z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z
podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu
je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp.
právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania

jesporný(existenciaaktuálnehostavuobjektívnejprávnejneistotymedziúčastníkmi);jestvujeohrozenie
práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

15. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým
procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o

ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany navrhovateľa (dopadu na jeho majetkovú sféru)
ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého
právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý
vystihnúťúplnýobsahhmotnýmprávomvymedzenéhovzťahu,čologickypredpokladá,žebudezáväzný
pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj

účastníkmi príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o
osobnom stave, je záväzný (§ 228 ods. 1 CSP) iba pre účastníkov konania. Z toho vyplýva, že žaloba
o určenie vlastníctva, ktorá smeruje naopak proti subjektu, ktorý v katastri nehnuteľností ako vlastník
zapísaný nie je, z týchto záverov úspešný argument na preukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení čerpať nemôže.

16. Ako už bolo uvedené vyššie, tzv. vecná legitimácia účastníka (aktívna alebo pasívna) predstavuje
hmotno-právny vzťah účastníka k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva,
o ktoré v konaní ide.

17. Z citovaného mal za to, že na strane žalobkyne je preukázaná existencia naliehavého právneho
záujmu.

18. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákona, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

19. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákona, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.20. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

21. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákona, oprávnený držiteľ sa stal vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

22. Súd v tomto smere poukazuje na to, že uvedená kúpna zmluva bola uzatváraná v roku 1999.

Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo
pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na
základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v
demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než

koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom

správnom (katastrálnom) konaní. (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016)

23. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky ovláda vec (corpus
possessionis). Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa
nakladať s vecou ako so svojou (animus possidendi). Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle,

vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania.
Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že mu vec patrí, sa však navonok
prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania.
Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba však vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či

držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť,
že držiteľ bol (zostal) aj naďalej (subjektívne) v presvedčení, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa

musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva; obdobne to platí pri strate tejto dobrej viery (jej zániku).

24. Vzhľadom na preukázanú uzavretú kúpnu zmluvu, dobu užívania, ako aj vyjadrenia žalovaných,
táto mohla mať počas dlhoročnej nerušenej držby nehnuteľnosti oprávnene presvedčenie, že patrila

výlučne jej.

25. Vzhľadom na vykonané listinné dôkazy a preukázanie zistených tvrdení žalobkyňou je na mieste
konštatovanie pre splnenie predpokladov nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním. Predpokladom prijatia
tohto záveru súdu o vydržaní je medziiným i zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ, v tomto prípade

žalobkyňa, skutočne „bol/a“ (teda nie iba „mohol/a byť“) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľnou,
že jej vec alebo právo patrí (porovnaj tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 271/2007, 5 Cdo
49/2010 a 3 Cdo 12/2010).

26. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,

nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ

bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní
oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzizákladné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám
osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi

oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 260/2008).

27. Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne
držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale aj
irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu

vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti
držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť,
ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva.
Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním,
výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má
navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva),

chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje
objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie
o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b)
neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je
z niektorého dôvodu neplatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky pod sp. zn.

3Cdo/17/2016).

28. Vzhľadom na existenciu kúpnej zmluvy, ktorej obsahom bol predaj predmetnej nehnuteľnosti,
výpovede žalobkyne a žalovaných, ako aj závery vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
žaloba bola podaná dôvodne a preto je v celom rozsahu vyhovel.

29. Výrok o náhrade trov konania sa je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Náhrada trov konania bola žalobkyni priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Podľa§277ods.3CSPnávrhpodľaodsekov1a2môžežalovanýpodaťdo15dníodkedysaorozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).