Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/545/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816203392
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816203392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobkyne K. U., O.. XX.XX.XXXX, V. M. XXXX/
XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom Zámocká 26,
811 01 Bratislava, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12,
060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpenému Beňo&partners, advokátskou kanceláriou,
s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o neplatnosť zmluvy o úvere a vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia,oodvolanížalobkyneažalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduRožňava
č.k. 6C/67/2016-68 z 11.8.2016 (nesprávne uviedol žalovaný ako odvolateľ, že podáva odvolanie voči

rozsudku OS Prešov, poznámka odvolacieho súdu)

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu o určenie,
že Zmluva o poskytnutí úveru č. 910498 (neskôr č. 6140633) zo dňa 28.02.2013 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná, zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2271,45 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.
Vychádzal z toho, že žalobkyňa podpísala dňa 28.02.2013 so žalovanou spoločnosťou Consumer

Finance Holding, a.s. Kežmarok Úverovú zmluvu č. 910498, neskôr žalovaný evidoval túto zmluvu pod
číslom 6140633 a bol jej poskytnutý úver vo výške 4.000,00 Eur dňa 28.02.2013. Túto pôžičku splatila
žalobkyňa vo výške celkom 6.271,45 Eur k mesiacu júl 2015, a to predčasným splatením tohto úveru,
pretože pokiaľ by akceptovala naďalej harmonogram splátok, tak by mala zaplatiť celkom sumu 7.523,42
Eurkudňu20.05.2018.Včasepodpisovaniaúverovejzmluvyžalobkyňanerozumelazložitýmfinančným
obligačným vzťahom a zmluvné podmienky akceptovala. Pravidelnými mesačnými splátkami po 124,75
Eur neskôr splátkami po 125,57 Eur splatila žalobkyňa celý úver vrátane príslušenstva, a to počnúc

mesiacom marec 2013 do 10.07.2015, a to sumou 6.271,45 Eur. Dňa 10.07.2015 vyplatila žalobkyňa
sumu 3.161,73 Eur, na základe výzvy žalovanej zo dňa 01.07.2015, pretože sa rozhodla predmetný
úver splatiť predčasne, z dôvodu neúmerného navyšovania príslušenstva. Z obsahu uzavretej zmluvy
je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už vopred
pripravenú a žalovaný dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa osobných údajov žalobkyne,
údaje o výške pôžičky vrátane príslušenstva, pričom tieto údaje boli pre žalobkyňu nejasné a obsah
tejto zmluvy žalobkyňa žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť a ani neovplyvnila. Žalobkyňa

má za to, že poskytnutý úver vo výške 4.000,- Eur značne preplatila, keď za obdobie cca 2,5 roka
zaplatila na úrokoch sumu 2.271,45 Eur, čo je viac ako 50% z poskytnutej pôžičky, a preto má za to,
že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, a to navyše na základe neprijateľných podmienok
uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má za to, že v tomto prípade je potrebné skúmať, čivôbec išlo o platnosť Zmluvy o úvere, a to predovšetkým v časti uvedených úrokov z omeškania a
ostatného príslušenstva a, či táto zmluva nebola uzavretá v rozpore so zákonom. Vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam sa postup žalovaného javí ako nekalá obchodná praktika a porušenie práva

na strane žalobkyne, z ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie. S poukazom na § 451 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 2.271,45 Eur.
Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe s poukazom na tú skutočnosť, že ako
spotrebiteľ má mať z dôvodu právnej istoty vyriešenú otázku skutočnej výšky dlhu. Žalovaný si uplatnil
neúmerne vysoké úroky z omeškania (viac ako 50%) , a tak na požadovanom určení rozsahu neplatnosti

zmluvy existuje naliehavý právny záujem. Žaloba je plne v súlade aj s ust. § 3 ods. 5 ZoSU. Z uvedenej
zmluvy jednoznačne vyplýva neprijateľný zmluvný úrok , a preto s poukazom na § 41 OZ, keď obsah
právneho úkonu zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho spotrebiteľa,
t.j. evidentnú nadvládu nad dlžníkom (čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS) je potrebné určiť neplatnosť
zmluvy ako celku. Žalovaný sa k podanej žalobe rozsiahle vyjadril tak, že so žalobou v celom rozsahu
nesúhlasí, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru Zmluva o poskytnutí úveru zo dňa 28.02.2013 uzatvorená

medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru v celkovej výške 4.000,00 Eur (ďalej len „Zmluva") je dojednaná v súlade s
platnýmprávomazažiadnychokolnostíneodporujedobrýmmravom,anineobsahujeustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), tak ako sa

domnieva žalobkyňa. K žalobnej námietke o úrokovej sadzbe vo výške 32 %: V prvom rade je potrebné
upriamiťpozornosťnatúskutočnosť,žejedinýmzákonnýmustanovenímplatnýmvčasepodpisuZmluvy
o pôžičke limitujúcim výšku odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorej súčasťou je samozrejme
aj dojednaná výška úrokov bolo ustanovenie § 53 ods. 6 OZ. Žalobkyňa so žalovaným dňa 28.02.2013
uzatvorila Žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky číslo 910498 neskôr 6140633, predmetom ktorej bol

spotrebiteľský úver v sume 4.000,00 Eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 32,00 %. RPMN bolo určené
vo výške 32,00 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 19,53 %. Celková čiastka, ktorú je zákazník
povinný zaplatiť na základe zmluvy mala byť suma 7.485,00 Eur, teda celkové náklady spotrebiteľa
predstavovalisumu3.485,00Eur.Žalobkyňamalazaplatiťžalovanémudlžnúsumuv60.-tichmesačných
splátkach vo výške 124,75 Eur a zmluva bola uzavretá bez poistenia. Termín konečnej splatnosti mal

nastať 02/2018. Zároveň žalobkyňa v rovnaký deň podpisovala Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere divízia SLPO a tiež Vyhlásenia klienta, ktoré boli priložené k Zmluve. Úver bol
predčasne splatený dňa 13.07.2015, celkom žalobkyňou bolo uhradených 6.271,45 Eur. Medzi stranami
sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa z titulu Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky číslo
910498 neskôr 6140633, zo dňa 28.02.2013 zaplatila žalovanému 6.271,45 Eur.

Súd citoval § 52, § 53 ods.1, 2, 5, 6 O.z., ďalej o.i. § 41 O.z., § 1, § 2 písm.a/, b/, d/, g/ zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dôvodil, že súd sa postavil za to stanovisko, že žalobkyňa
ako spotrebiteľka má naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko sa tým
môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských práv žalovaným. Súdom prináleží súdna kontrola
nielen zmluvných podmienok, ale aj dokonca kontrola zmlúv s cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov

neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená
Žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky číslo 910498 neskôr 6140633, dňa 28.02.2013, ktorá
je predmetom tohto konania. Je nepochybné, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
medzi stranami sporu uzavretá svojim režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách a taktiež podlieha ustanoveniam zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch.
Súd zistil, že Zmluva zo dňa 28.02.2013 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením,
t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V Zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou
124,75 Eur a je tam uvedený počet splátok 60.
Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to
má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie §

11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k) a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd Žiadosť a zmluvu o poskytnutie
pôžičky posudzoval aj s ohľadom na výšku úrokovej sadzby z poskytnutého úveru, ktorá predstavovala
32,00 % a rovnala sa RPMN. Dohodnuté úroky z úveru podľa názoru súdu nie sú v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko zo svojej rozhodovacej činnosti, je súdu známe, že aj v iných peňažných ústavoch,
ročné úrokové sadzby obdobných spotrebiteľských úveroch sa pohybovali v rozpätí od 7,9 % do 27,5
% ročne, ktoré úroková sadzba vo výške 32,00 % len nepatrne prevyšovala. Výška úroku z úveru teda
nespôsobuje neplatnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože nie je dojednaná v rozpore s dobrými
mravmi.

Na základe uvedeného mal súd za to, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. sa
úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené skutočnosti však nespôsobujú neplatnosť
právneho úkonu, a to Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky, ale spôsobujú len bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, preto žalobu v časti určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru č. 910498
(neskôr č. 6140633) zo dňa 28.02.2013 zamietol.
Z dôvodu, že súd považoval uzatvorenú Žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky zo dňa 28.02.2013,

za uzatvorenú v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., čo spôsobilo bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., žalobkyni vzniklo právo od
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko finančné prostriedky zo Žiadosti a zmluvy
o poskytnutie pôžičky č. 910498 (neskôr č. 6140633), zo dňa 28.02.2013 boli nad rámec poskytnutého
úveru prijaté bez právneho dôvodu. Žalovaný je preto povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia

žalobkyni zo Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky č. 910498 (neskôr č. 6140633), zo dňa 28.02.2013
sumu 2.271,45 Eur, a to z dôvodu, že žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 4.000,00 Eur, z tejto sumy v
splátkach zaplatila žalobkyňa sumu 6.271,45 Eur, a preto rozdiel 6.271,45 Eur - 4000,00 Eur = 2.271,45
Eur je žalovaný povinný z titulu bezdôvodného obohatenia žalobkyni vydať.

2. V podanom odvolaní na č.l. 75 až 79 žalovaný žiadal zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť alebo zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie, t.j. vo vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania.
Predmetný rozsudok súdu prvého stupňa bol žalovanému doručený dňa 16.09.2016. Žalovaný v
zákonnej lehote podáva proti výroku II. o povinnosti zaplatiť žalobkyni 2.271,45 € prvostupňového
rozsudku odvolanie, ktoré odôvodňuje nasledovne:

K nedôslednej aplikácii § 9 ods. 1 písm. k) ZoSÚ:
Podľa žalovaného zákon platný a účinný v čase podpisu Zmluvy o pôžičke nepožadoval samostatné
rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny; nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku
a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala
reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch

splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. Ak sa totiž jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom
záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. To znamená, že v prípade, ak splátkou
sa uhrádza aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny
a praktický význam.
Žalovaný ďalej poukazuje, že aj Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky, termín splatnosti, ako aj

počet splátok - v článku III. Pôžička Predmet financovania pôžičky uvedená výška splátky - 124,75 €
ako aj počet splátok 60. Termíny splátok (do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca) je uvedený
vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zo Všeobecných
obchodných podmienok ďalej vyplýva, že Splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy.
Podľa bodu 2. Definície Zmluvných podmienok „ Splátka znamená peňažnú čiastku dohodnutú medzi

klientom a spoločnosťou v Zmluve za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca poskytnutú
Pôžičku."
Podľa bodu 6.1 Zmluvných podmienok „ Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú Pôžičku a
to v pravidelných mesačných Splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, inak v sume a termíne uvedenom v bode 6.2 týchto Zmluvných

podmienok.
Podľa bodu 6.2 Zmluvných podmienok „ Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo
Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. "
Podľa bodu 6.3 Zmluvných podmienok „ Splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/

alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak. "
Uvedené údaje sú ďalej špecifikované v Splátkovom kalendári. V zmysle uvedeného teda v Splátkovom
kalendári boli explicitne - opätovne uvedené informácie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ktorý mala žalobkyňa k dispozícii.Žalovaný ďalej uvádza, že súkromné právo ako aj právny poriadok SR umožňuje aby bola uzatvorená
zmluva obsahom viacerých na seba nadväzujúcich listín. Je bežnou súkromnoprávnou praxou, že
neoddeliteľnou časťou samotnej zmluvy sú jej prílohy prípadne všeobecné obchodné podmienky.

Písomná zmluva môže mať neobmedzený počet častí, s ktorými zmluvné strany môžu prejaviť súhlas
jedným podpisom. Jedným podpisom je vždy možné prejaviť súhlas napr. s obsahom úverovej zmluvy
a fyzickým prevzatím úveru, súhlas s obsahom kúpnej zmluvy a prevzatím tovaru, súhlas s úverovou
zmluvou a zabezpečením úveru a pod.
Zároveň žiaden právny predpis platný na území SR takéto konanie subjektov súkromného práva

nezakazuje.
Je potrebné ďalej poukázať na skutočnosť, že Podmienky k zmluve respektíve VOP sú výsledkom
štandardizácieuzatváraniazmlúvmedzižalovanýmakododávateľomslužiebaviacerými(kontrahentmi)
ako spotrebiteľmi, jedná sa teda o katalóg ustanovení, ktoré síce vytvorila iba jedna strana avšak
vytvorila ich s odbornou starostlivosťou, a to tak aby zjednodušila negociáciu pri tak zložitých záväzkoch
ako sú spotrebiteľské úvery. Po odsúhlasení en block sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou adhéznej

(formulárovej zmluvy).
ŽalovanýďalejpoukazujenasamotnúZmluvu,ČlánokVII.Klienta:„SúhlasímsvýškouapočtomSplátok
uvedených v Zmluve, tieto sa zaväzujem uhrádzať pravidelnými Splátkami v termínoch a výške určenej
Zmluvou a k uzatvoreniu tejto Zmluvy som získal súhlas manželky. "
Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti z odvolacích dôvodov podľa § 365

ods. 2 písm. f), h) CSP navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v napádanej časti prvého stupňa
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci za
splnené, aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobu v odvolaním napadnutej časti zamietol.
Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
O.i. namietal, že údaje o výške splátok a o tom, kedy sú splatné (splátky splatné do 20.-teho dňa v

príslušnomkalendárnommesiaci)odsplátoksúuvedenévsplátkovomkalendáriexplicitne,apodmienky
kzmluve,resp.VOPsúvýsledkomštandardizácieuzatváraniazmlúvmedzižalovanýmakododávateľom
služieb a viacerými kontrahentmi ako spotrebiteľmi.

3. V odvolaní podanom žalobkyňou, táto navrhla zamietajúci výrok zmeniť tak, že súd určí, že zmluva

o poskytnutí úveru č. 910498 zo dňa 28.2.2013 je neplatná a priznať žalobkyni právo na náhradu trov
konania vo výške 100%.
Odvolateľka má za to, že predmetná úverová zmluva je neplatná ako celok, nakoľko sa prieči dobrým
mravom podľa ust. §39 OZ. S poukazom na § 41 OZ na povahu právneho úkonu, obsah právneho
úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho spotrebiteľa, ako

aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá a evidentnú nadvládu nad dlžníkom a v
neposlednom rade i so zreteľom na povahu právneho úkonu sa javí úverová zmluva neplatná ako celok.
Žalobkyňanemalainúmožnosťsúdnejochrany,lenpodanímtakejtožaloby,t.j.žalobyurčovacej,pretože
žalobu na plnenie by mohol podať len žalovaný, ktorý však v danom prípade by takúto žalobu zrejme
nepodal, a preto neobstojí odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie, že „žalobkyňa aj žalovaný boli

v prejednávanej veci úspešní v konaní čiastočne ", a preto súd nepriznal stranám náhradu trov konania.
Žalobkyňa s poukazom na vyššie uvedené má za to, že súd prvej inštancie mal určiť, že úverová zmluva
č. č. 910498 (neskôr č. 6140633) je neplatná.
Žalobkyňa podáva odvolanie aj voči výroku o náhrade trov konania a má za to, že v danom prípade mal
súdprvejinštanciepriznaťžalobkynináhraduprovkonaniapodľa§255CSP,tedapodľazásadyúspechu

v konaní. Žaloba bola podaná dôvodne a žalobkyňa bola v konaní úspešná, a to už aj s poukazom
na výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
2.271,45 €, (t.j. v plnej výške uplatnenú sumu) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku z titulu bezdôvodného
obohatenia, a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Na základe vyššie uvedeného, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolateľka navrhuje,

aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 „CSP" v napadnutých výrokových
častiach, t.j. vo výrokoch, ktorými:
- určil, že Zmluva o poskytnutí úveru č. 910498 (neskôr č. 6140633) zo dňa 28.02.2013 uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným nie je neplatná a nepriznal stranám sporu náhradu trov konania zmenil.
Odvolateľkaksamotnémuodvolaniužalovanéhovovyhovujúcejčastinavrhlazamietnuťtotoodvolaniea

potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že nárok žalobkyne voči žalovanému je v súlade
s § 451 a nasl. OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Je tú súladné aj so zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 3 ods.1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z roku 1993.Medzi sporovými stranami sa v konaní na súde prvej inštancie riešil záväzkovo-právny vzťah
spotrebiteľského charakteru, v ktorom žalobkyňa, ako zmluvná strana, mala slabšie "postavenie a
nemohla podstatne ovplyvniť obsah takejto zmluvy. Okrem toho podľa charakteru poskytnutého úveru

bolo potrebné aplikovať na takýto úverový vzťah aj zákon a spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.,
ktorý bol účinný v čase uzavretia takejto zmluvy, stým, že takýto právny predpis okrem všeobecných
náležitostí zmluvy o úvere vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala aj ďalšie špecifické
náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4 tohto zákona. Z dôvodu, že úverová zmluva neobsahovala všetky
takétozákonnénáležitosti,takúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkovýspoukazomna§4ods.3

zák. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa takáto zmluva o úvere javí len ako čiastočne platná
a žalovaný si tak nemohol uplatňovať nárok na príslušenstvo k poskytnutému úveru, t.j. úroky, poplatky,
zmluvné pokuty, atď., nakoľko takéto dojednanie je čiastočne neplatné z dôvodu absencie zákonných
náležitostí takejto zmluvy.

4. Na odvolanie žalobkyne sa vyjadril aj žalovaný k jej odvolaniu a uviedol, že zotrváva na svojich

predchádzajúcich stanoviskách.

5. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 CSP, pričom súhlasí s dôvodmi uvedenými v rozsudku.

6. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí
súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné

skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou
doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia.

7. Žalobca v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie,
ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

8. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1

písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii

právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej

stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.

9. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.10. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h) a podľa § 221 ods.1 písm.

f) O. s. p., že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom zodpovedá §
365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý
spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne
posudzovanie procesných otázok, chybné poučovanie strán sporu a podobne.

11. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s
ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované
ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2

CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod
rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý
súdny proces.

12. Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,

t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1

ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).

13. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd
dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný
v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami

účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie,
príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i
nepreukázanej,skutočnosti(skutkovomzistení)musístručneajasneuviesť,akoktomutozáverudospel,
teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP
hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov

na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej
veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov
účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach
(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom

stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a
ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné
rozpory medzi stranami sporu.

14. Odvolací súd konštatuje, že dňa 1.5.2014 nadobudol účinnosť zák. č. 102/2004 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovarov alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo

zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov.15. Podľa čl. VIII bod 11, ktorým sa nadväzoval zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, boli
s účinnosťou od 1.5.2014 stanovené podmienky pre uzatváranie dohôd o zrážkach zo mzdy pre
spotrebiteľské právne vzťahy.

16. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 1609/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a
odvolací súd pristupoval k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 na základe úpravy prechodného ust.
§ 470 ods. 1 CSP (platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
keďže odvolania boli podané a doručované po 1. júli 2016, podmienky a zákonný postup súdu prvej

inštancie už posudzoval odvolací súd podľa nového právneho stavu, podľa zák. č. 160/2015 Z.z.

17. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v zhode so súdom prvej inštancie považuje
žiadosť o zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa 28.2.2013 za uzatvorenú v rozpore s § 9 ods. 2 písm.
k) zák. č. 129/2010 Z.z., čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v súlade s § 11 ods. 1
písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z., pritom žalobkyni vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

od žalovaného, lebo finančné prostriedky zo žiadosti a zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 910 498 boli nad
rámec poskytnutého úveru prijaté bez právneho dôvodu. Úver sa totiž má považovať za bezúročný a
bez poplatkov, uvedené skutočnosti však čo sa týka výšky splátok istiny úrokov a poplatkov z hľadiska
neprijateľnosti podmienok podľa § 53 ods. 5 OZ aj s ohľadom na výšku úrokovej sadzby z poskytnutého
úveru - 32 % a rovnala sa RPMN, pričom úroková sadzba vo výške 32 % len nepatrne prevyšovala

obdobné úrokové sadzby v spotrebiteľských úveroch (od 7,9 % do 27,5 % ročne) táto výška úveru
nespôsobuje neplatnosť zmluvy spotrebiteľskom úvere a preto správne súd prvej inštancie zamietol
návrh o neplatnosť zmluvy o poskytnutie úveru zo dňa 28.2.2013.

18. Zákonný je aj výrok o náhrade trov konania a odvolací súd aj tento výrok potvrdil.

19. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa odôvodňuje § 396 CSP, lebo síce žalobkyňa bola
úspešná, ale aj bez vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu by mal rozhodnúť odvolací súd v odvolacom
konaní a podľa ustálenej súdnej praxe z dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné považovať
vyjadrenie k odvolaniu za účelne vynaložené trovy, ak neobsahuje nové skutočnosti.

20. Inak konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom predstavuje jeden celok a je tu daná
kontinuita skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, ak sa zhoduje odvolací súd s právnym
záverom súdu prvej inštancie a nie sú vykonávané ďalšie dôkazy.

21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.