Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by Mgr. Ivan Kubínyi

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216204004
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216204004.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: J. B., bytom P. XXXX/X, Q., t.č. ÚVTOS
Ilava,
o vymoženie 1.232 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 24. mája 2017, č.k. 1Er/804/2016-25, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie
zo dňa 01.03.2017, doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 06.03.2017. Uviedol, že
povinný sa návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2017 domáhal zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže

nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku vyššej hodnoty, cenných papierov,
nemá otvorený ani vedený účet v žiadnej banke, nedisponuje žiadnymi záložnými ani inými vecnými
právami, nie je majiteľom žiadneho obchodného podielu kapitálovej spoločnosti ani podielu v družstve,
nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá žiadne príjmy z iných zdrojov, nie
je poberateľom žiadnej sociálnej dávky, nemá pravidelný príjem zo závislej činnosti. Povinný ďalej v
návrhu uviedol, že má aj iné dlhy, ktoré neuhrádza z dôvodu, že je bez príjmu a majetku, má jednu

vyživovaciu povinnosť vo výške 28 eur mesačne, pričom sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody
a predpokladaný koniec trestu má 02.05.2020. Súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie nie je dôvodný, nemožno naň aplikovať žiadne z ustanovení exekučného poriadku, ktoré
upravujú zastavenie exekúcie. V danom prípade mal súd za to, že z predloženého návrhu povinného
nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že povinný je nemajetný. Tvrdenia povinného o vlastnej
nemajetnosti nie sú relevantným dôkazom umožňujúcim zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného.

Poverenýexekútorvykonávaexekúciuodroku2016(poverenienavykonaniesúdnemuexekútorovibolo
udelené iba dňa 06.12.2016). Povinný sa však uloženej povinnosti voči oprávnenému nemôže zbaviť len
tým, že vyhlási, že nevlastní žiaden majetok, ktorým by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.
Súd dal do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.11.2016 (kedy podal oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie), čo je krátka doba na to, aby mohla byť exekúcia zastavená, nakoľko povinný
je fyzická osoba v produktívnom veku, pričom nie je vylúčený predpoklad, že

povinný (aj keď v súčasnosti vyhlasuje, že je nemajetný) v budúcnosti nadobudne majetok, resp. bude
mať príjem, ktorý bude exekučne postihnuteľný. Dôvod na zastavenie exekúcie nie je ani skutočnosť,
že povinný sa nachádza vo výkone trestu, práve naopak, povinný môže v ústave na výkon trestu
vykonávať pracovnú činnosť, za ktorú získa peňažnú odmenu. Súd lustráciou v Sociálnej poisťovni
zistil, že tvrdenia povinného o tom, že nemá žiaden príjem nie sú pravdivé, nakoľko je evidovaný
ako zamestnanec v Ústave na výkon trestu a odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Ilave od

01.10.2015 až doposiaľ a má pravidelný príjem. Taktiež po odchode z výkonu
trestu odňatia slobody sa povinný, ktorý je stále v produktívnom veku, môže zamestnať a získať takpríjem, z ktorého bude možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Dĺžka každého exekučného konania je
individuálna,trvanieexekučnéhokonanianieječasovoobmedzené,pričomzastavenieexekúcievtomto
štádiu považoval súd za predčasné. Majetkové pomery povinného budú predmetom ďalšieho skúmania

v už prebiehajúcom exekučnom konaní súdnym exekútorom. Súd dodal, že v danej veci nie je zatiaľ
dostatočne preukázaný záver, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň
nie je ani možné nad všetky pochybnosti predpokladať, že v budúcnosti povinný nenadobudne ďalší
majetok alebo práva postihnuteľné exekúciou, z ktorých bude možné uspokojiť aspoň trovy exekúcie.
Je výlučne v právomoci exekučného súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku, pričom len samotné vyhlásenie povinného o svojej nemajetnosti ešte nie
je dôvodom pre zastavenie exekúcie. Preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa
01.06.2017 ako nedôvodný zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Namietal, že výšku jeho
príjmu, ktorú má dosahovať v ÚVTOS Ilava súd v rozhodnutí neuviedol. Z obsahu napadnutého

uznesenia jednoznačne nevyplýva, že by súdny exekútor vykonal akékoľvek šetrenie ohľadom jeho
majetkových a zárobkových pomerov. Ďalej uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok
majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom
prípade exekvuje a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pre záver o
potrebe zastavenia exekúcie je povinný jednak súdny exekútor a následne i súd vykonať dôsledne

zistenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. Pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa
povinnému nesmie zraziť základná nezraziteľná (exekučne nepostihnuteľná) suma, ktorej výška je v
sume 198,09 eur. Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie
exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného.
Nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nespĺňa kritériá podľa § 220 ods. 2 CSP na riadne

a presvedčivé rozhodnutie súdu, žiadal odvolací súd, aby predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu povinného podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:

5. Podľa§243hods.1vetaprváExekučnéhoporiadku,aktentozákonv§243iaž243kneustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, účinného do 31. marca 2017, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

8. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 28.11.2016, povinný

má pravidelný mesačný príjem ako zamestnanec v Ústave na výkon trestu a odňatia slobody a v Ústave
na výkon väzby v Ilave od 01.10.2015 až doposiaľ.

9. Povinný je fyzická osoba vo veku 36 rokov, teda ide o osobu v produktívnom veku (a rovnako
to bude aj po prepustení z ÚVTOS), pričom nie je relevantným spôsobom preukázané, že zdravotný

stav alebo iné okolnosti by nedovoľovali povinnému pokračovať vo vykonávaní práce aj po prepustení
z ÚVTOS.

10. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je vylúčený
predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne aj ďalší príjem, ktorý bude exekučne postihnuteľný

a taktiež nie je vylúčený predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok či už dedením,
darovaním alebo vykonávaním samostatne zárobkovej činnosti alebo iným spôsobom, ktorý bude
exekučne postihnuteľný. Takisto je správny názor súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že sa v súčasnostinachádza povinný v ÚVTOS nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný môže v ÚVTOS
vykonávať pracovnú činnosť, za ktorú získa peňažnú odmenu.

11. Účelom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného. V zmysle ustálenej judikatúry pre
zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale jednak aj
zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti.
V tomto prípade existuje dôvodný predpoklad, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti zmenia
a nemožno bez ďalšieho tvrdiť opak.

12. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že nie je zatiaľ dostatočne preukázaný
záver, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (a to aj s prihliadnutím na krátku dobu
trvania exekučného konania) a zároveň nie je ani možné nad všetky pochybnosti predpokladať, že v
budúcnosti povinný nenadobudne ďalší majetok alebo práva postihnuteľné exekúciou, z ktorých bude
možné uspokojiť aspoň trovy exekúcie.

13. Záver, podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, účinného do 31. marca 2017, bolo každé zistenie nedostatku majetku bez prihliadnutia na
ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním.

14. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na
súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych či iných rozhodnutí.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.