Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/475/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613206312
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1613206312.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov

JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti
žalovaným: 1/ B. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. Y. Č.. XXX, 2/ V. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. Y. Č.. XXX, o
zaplatenie 2.014,08 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 23.
septembra 2016, č. k. 7C/67/2016-84, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalovaným sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 2.014,08 eur s prísl.
a žalovaným nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní 1/, 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 20.08.2004 Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk, t. j.
6.638,78 eur s úrokovou sadzbou 8,8 % p. a., s poplatkom za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru,

poplatkom za správu v sume 40,- Sk mesačne, s dohodnutou mesačnou splátkou 4.180,- Sk (138,75
eur) splatnou k 10. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10.09.2004, konečná
splatnosť úveru bola stanovená na 10.08.2009. Zo všeobecných obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne, a.s., čl. 7.6., bod 7.6.1 súd prvej inštancie ďalej zistil, že v prípade porušenia akejkoľvek
zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany dlžníka bola banka oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klientovi vznikla
povinnosť splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej

splatnosti. Žalovaní predmetný úver nesplácali. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu.
Žalovaný 1/ uzavrel so žalobcom dohodu o uznaní záväzku, na základe ktorej sa dohodli na splácaní
dlhu v splátkach po 136,- eur. Žalovaní čiastočne dlh plnili, následne ho prestali splácať. K predčasnému
ukončeniu zmluvy právnym predchodcom žalobcu nedošlo.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že záväzok žalovaných vznikol zo zmluvy o úvere uzavretej

podľa § 497 Obch. zák., ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. absolútnym obchodom.
Vzhľadom na charakter dlžníkov, ktorí neboli podnikateľmi, s ohľadom na skutočnosť, že zmluvu právna
predchodkyňa žalobcu vopred pripravila, dospel k záveru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 a nasl. Obč. zák. a preto na vec aplikoval spotrebiteľské právo (§ 23a ods. 1, 2 zák. č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 3, § 5b, § 7 ods. 1, 2, 4, § 8 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa). Keďže žalovaní mali zaplatiť prvú splátku úveru dňa 10.09.2004 a poslednú
dňa 10.08.2009, ex offo aplikáciou § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., v spojení s § 101 Obč. zák. súd prvej

inštancie dospel k záveru o premlčaní nároku žalobcu, keďže žaloba bola na súd prvej inštancie podaná
dňa 24.05.2013. 3 - ročná premlčacia doba podľa súdu prvej inštancie začala plynúť dňom splatnosti
poslednej splátky, t. j. dňom 10.08.2009 a uplynula dňa 11.08.2012. Vo vzťahu k „Dohode o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“ súd prvej inštancie odkázal na doterajšiu súdnu prax
odvolacích súdov (rozsudok KS v Trenčíne sp. zn. 4Co/940/2013, rozsudky KS v Bratislave sp. zn.

6Co/210/2013 a sp. zn. 9Co/659/2013) a zaujal tak stanovisko, že pri jej uzatváraní došlo zo strany
žalobcu k nekalej obchodnej praktike, keď dohodu o splátkach považoval za typicky formulárové
ošetrenie vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o
splátkach. Napriek skutočnosti, že žalovaní mali dostatok času na preštudovanie predmetnej dohody,
nemali na výber medzi tým, aby si mohli zvoliť možnosť splátok bez možnosti uznania dlhu. Vychádzajúc
zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany považoval súd prvej inštancie umiestnenie textu

o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 dohody obsahovo značenej ako „forma splatenia záväzku“
za zavádzajúce, a preto napĺňa kritéria nekalej obchodnej praktiky. Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie uznanie dlhu žalovanými považoval za neplatné podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom
(§ 7 ods. 1, 2, 4 zák. č. 250/2007 Z.z.). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.
1 C.s.p., v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže si plne úspešní žalovaní náhradu trov konania neuplatnili

a z obsahu spisu im ich vznik nevyplýval, náhradu trov im nepriznal.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Mal za to, že súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníka týkajúce sa premlčacej doby. Keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodno-
záväzkový vzťah, bolo podľa žalobcu potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, hoci
jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Podotkol, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa
20.08.2004, pričom do 31.12.2007 sa ust. § 52 až § 54 Obč. zák. vzťahovali len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti Obč. zák., ako aj na zmluvu podľa § 55 Obč. zák.

Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, a preto sa na jej účastníkov nevzťahovala
povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Obč. zák., t. j. uviesť ju do súladu s ust.
§ 53 a § 54 Obč. zák., v znení účinnom od 01.01.2008. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. sa
podľa žalobcu nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych
úkonov vzniknutých pred týmto dátumom. Pokiaľ teda zmluva o úvere, v ktorej mal dlžník postavenie

spotrebiteľa (ako je tomu v prejednávanej veci), bola uzavretá pred dňom 01.01.2008, nemožno práva
a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 Obč. zák., ale
výlučne podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu účastníkov. Na podporu
svojich tvrdení žalobca poukázal na niekoľko individuálnych rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp.
zn. 2MCdo/3/2011, z 28.04.2011 a sp. zn. 6MCdo/4/2012, z 27.03.2013) a Krajského súdu v Trnave.

V odvolaní ďalej žalobca prezentoval svoj názor, že z ust. § 392 ods. 2 Obch. zák. vyplýva, že pri
právach na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne, ak sa
pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba
od splatnosti nesplateného záväzku. V prípade, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úver, čo v
tomto konaní preukázané nebolo, premlčacia doba plynie od tohto vyhlásenia. Inak pre každé čiastkové

plnenie samostatne, resp. až od konečnej splatnosti úveru. S poukazom na konečnú splatnosť úveru -
10.08.2009 a deň podania žaloby na súde - 24.05.2013 má žalobca teda za to, že svoje právo uplatnil
pred uplynutím premlčacej doby, pretože k jeho premlčaniu by došlo až dňa 11.08.2013. Žalobca ďalej v
odvolanínamietalprávnyzáversúduprvejinštancievyslovenývsúvislostisDohodououznanízáväzkua
o úhrade pohľadávky v splátkach. Záver súdu, podľa ktorého pri jej uzatváraní došlo k nekalej obchodnej

praktike bol prijatý bez náležitého preskúmavania vôle účastníkov Dohody a okolností jej uzatvorenia
a je tak nepreskúmateľný a predčasný. Pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o platnosti uznania
záväzku, mohol na pojednávaní v tejto súvislosti vypočuť žalovaného 1/, ktorý sa mohol vyjadriť k
okolnostiam jej uzavretia a najmä k tomu, či bolo uznanie záväzku vyjadrením jeho slobodnej vôle.
Súd prvej inštancie tak napriek prítomnosti žalovaného 1/ na pojednávaní neurobil. Predmetná dohoda

neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom žalovaný 1/ nebol k jej uzavretiu
nijako nútený. Žalovanému 1/ bola Dohoda zaslaná prostredníctvom poštovej prepravy, žalovaný 1/ ju
následne podpísal a zaslal späť na adresu žalobcu prostredníctvom poštovej prepravy. Žalovaný 1/
tak mal možnosť dohodu si prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak maj záujem ju uzavrieť,vysloviť s ňou súhlas svojim podpisom a odoslať žalobcovi, čo aj urobil, rovnako tak ju mohol odmietnuť,
nepodpísať a neodoslať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Uznávaný záväzok je rovnako tak v dohode riadne
a nezameniteľne špecifikovaný. Vzhľadom na uvedené preto nemožno mať pochybnosti o platnosti

uznania záväzku žalovaným 1/. Žalobca zastáva názor, že žalovaný 1/ v danom prípade uznal záväzok
v súlade s ust. § 323 Obch. zák., pričom odo dňa jeho uznania začala plynúť nová 4 - ročná premlčacia
doba.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.),

preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a § 378 ods.
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

6. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že v danej veci ide o spotrebiteľský
vzťah a zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi žalovaným a právnou predchodkyňou žalobcu
(Slovenskou sporiteľňou, a. s.) dňa 20.08.2004, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1

Obč. zák. Právna predchodkyňa žalobcu, ktorá má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie
úverov, vystupovala v tomto právnom vzťahu v postavení dodávateľa (§ 52 ods. 3 Obč. zák.)
a žalovaní, ktorí pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonali v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák.). Vzhľadom na uvedené
právny vzťah medzi sporovými stranami musí byť posudzovaný podľa ustanovení upravujúcich právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru. S účinnosťou od 01.01.2008 bolo ust. § 52 ods. 1 Obč. zák.
novelizované zákonom č. 568/2007 Z.z., v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže prechodné ust. §
879j Obč. zák. (zavedené taktiež zákonom č. 568/2007 Z.z.) výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, je potrebné aj predmetnú

zmluvu o splátkovom úvere č. 0182404646 považovať za spotrebiteľskú zmluvu, navyše keď postavenie
žalovaných ako spotrebiteľov ani nebolo sporné. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj ust. § 52 ods. 2
posledná veta Obč. zák., v znení účinnom od 01.04.2015, v zmysle ktorého sa na všetky právne vzťahy,
účastníkom ktorých je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle novšej judikatúry Najvyššieho súdu SR

(napr. rozsudky sp. zn. 8MCdo/3/2015, z 28.08.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, z 21.04.2015 a sp. zn.
4MCdo/17/2014, z 26.11.2015) sa pritom citované ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred jeho účinnosťou. Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci nie je možné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka upravujúce tie inštitúty, ktoré sú súčasne upravené aj v Občianskom zákonníku.

7. Súd prvej inštancie aplikujúc ex offo ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., v spojení s§ 101 Obč. zák.
dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku žalobcu. Vo vzťahu k dohode o uznaní záväzku ustálil,
že žalovaní nemali na výber medzi tým, aby si mohli zvoliť možnosť splátok bez možnosti uznania dlhu
a dohodu považoval s odkazom na § 39 Obč. zák. za neplatnú pre rozpor so zákonom (§ 7 ods. 1, 2, 4
zák. č. 250/2007 Z.z.). Odvolací súd pred rozhodnutím o odvolaní vyzval strany sporu v zmysle § 382

C.s.p., aby sa písomne vyjadrili k možnému použitiu ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách pri
rozhodovaní o tomto spore, ktoré sa vzťahuje na danú vec a ktoré nebolo pri doterajšom rozhodovaní
použité s tým, že bude prioritne skúmať prípadné dôvody neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 15.12.2011. Žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.08.2017 použitie § 92 ods.
8 Zákona o bankách v spojení s § 524 a § 39 Obč. zák. v kontexte so zmluvou o postúpení pohľadávok

namietal z nasledovaných dôvodov: a/ súd je povinný vychádzať z oznámenia postupcu žalovaným
o postúpení pohľadávky bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. V súvislosti s týmto tvrdením poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/210/01, b/ v
zmysle bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok SLSP klient výslovne súhlasí s tým, že banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce

alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, pričom ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách pripúšťa
úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona o bankách, c/ za nesporné
skutkové tvrdenie je potrebné považovať, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a zároveň boli postupcom vyzvaní na úhradu omeškaných splátok, d/ ust. § 92 ods. 8 Zákona o

bankáchnemožnospájaťsaktívnoulegitimácioužalobcuakopostupníkapohľadávky,normaobsiahnutá
v uvedenom zákonnom ustanovení nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky,
ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Naviac,
žalovaníbolikudňupostúpeniapohľadávkyvomeškanípodobu1159dní,tedasúčetvšetkýchomeškanížalovaných so splnením čo len časti toho istého záväzku voči banke presiahol jeden rok. Postupca by
teda konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu
žalovaným nezaslal.

8. Keďže v prejednávanej veci je predmetom konania nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
je oprávnený a povinný preskúmavať právne úkony (spotrebiteľské zmluvy a ich súčasti) z hľadiska ich
platnosti ex offo. Súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Ust. § 92 ods. 8 ZoB dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých
podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na
inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej
splneniepísomnevyzvala.Aktietopredpokladyniesúsplnené,pohľadávkabankyniejepostupiteľná.Ak
určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom

jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné
v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, teda voči
dlžníkovi. Podľa názoru odvolacieho súdu citované ustanovenie ZoB treba vykladať v celom kontexte
tak, že banka môže postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu klienta v prípade, ak je klient napriek písomnej
výzve banky v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Ak však klient pred postúpením uhradil banke

omeškanýpeňažnýzáväzokvcelomrozsahu,vrátanejehopríslušenstva ajehoomeškanie nepresiahlo
jeden rok, už nemôže banka peňažný záväzok v celom rozsahu postúpiť. Ak klient pred postúpením síce
uhradil banke omeškaný peňažný záväzok vrátane príslušenstva, ale súčet jeho omeškaní presiahol
jeden rok, môže banka peňažný záväzok (ešte v celom rozsahu nesplatený) postúpiť aj bez súhlasu
klienta, ale zákonná podmienka predchádzajúcej bezvýslednej písomnej výzvy klienta na plnenie musí

byť splnená. V prípade, že tieto podmienky kumulatívne splnené neboli, postúpenie pohľadávky na
žalobcu je ako právny úkon pre rozpor so zákonom absolútne neplatné v zmysle § 39 Obč. zák.
bez ohľadu na celkovú dĺžku trvania omeškania žalovaných (1159 dní). Následkom toho je nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa § 525 ods. 2 Obč. zák. nemožno postúpiť pohľadávku, ak
by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Dohoda obsiahnutá v bode 19.16 VOP

právnej predchodkyne žalobcu a žalovaných ako spotrebiteľov je podľa odvolacieho súdu neplatná,
keďže odporuje § 92 ods. 8 ZoB a tiež z dôvodu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže
výrazne v neprospech spotrebiteľa skracuje lehotu na plnenie omeškaného dlhu oproti zákonnej úprave.
Na neplatné zmluvné dojednanie sa nemôže žalobca odvolávať.

11. Keďže žalobca nie je subjektom, ktorý žalovanému poskytol úver, v konaní nebolo preukázané,
že by jeho právna predchodkyňa Slovenská sporiteľňa a.s. v zmysle § 92 ods. 8 ZoB vykonala
predmetnú písomnú výzvu, ktorá by sa dostala do dispozičnej sféry žalovaných, možno zhrnúť, že
žalobca uplatnenú pohľadávku platne nenadobudol, a preto mu v spore chýba aktívna vecná legitimácia.
Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax odvolacích súdov (viď napr. rozhodnutia KS v Bratislave

sp. zn. 3Co/190/2015, sp. zn. 6Co/68/2017, sp. zn. 7Co/110/2016, rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 25Co/196/2016, sp. zn. 25Co/223/2016, sp. zn. 23Co/211/2016).12. Z uvedeného dôvodu sa už odvolací súd osobitne nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu
týkajúcou sa prípadného nesprávneho právneho posúdenia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 16.02.2012 súdom prvej inštancie. Keďže žalobca spornú pohľadávku

od pôvodného veriteľa platne nenadobudol, nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu predmetnej dohody
medzi ním a žalovanými.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak
sa prioritne dôvodmi nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nezaoberal, uvedená skutočnosť

nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na základe svojho záveru o premlčaní
nároku žalobu zamietol, a teda rozhodol vecne správne. Nesprávny postup súdu prvej inštancie napravil
odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, v

spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešným žalovaným nepriznal, pretože im v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).