Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/271/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615217710
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615217710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov

JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: A. O. K., O. N. XX, A. G. Z.,
proti žalovaným: v 1. rade Z. J., G.. X.X.XXXX, K. Š. XXX/XX, A. O., zastúpenému JUDr. Ľubomírou
Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 62 a v 2. rade C. O., Q..A..,
Z. T. W., Š. X, Bratislava, o zaplatenie 8.333,43 eura s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10C/210/2015 - 41 zo dňa 10.05.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu
8.333,43 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť

súdny poplatok zo žaloby vo výške 499,50 eur na účet okresného súdu a vo výroku o trovách konania
vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade.

M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
so žalovaným v 2. rade sumu 8.333,43 eur tak, že žalobu voči žalovanému v 1. rade zamieta.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne so

žalovaným v 2. rade súdny poplatok za žalobu.

N e p r i z n á v ažalovanému v 1. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10.05.2016 č.k.
10C/210/2015 - 41 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 8.333,43 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok zo žaloby vo výške 499,50 eura na účet okresného súdu,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala úhrady sumy 8.333,43 eura
titulom náhrady dávok poskytnutých poškodenému z dôchodkového poistenia.

3. Okresný súd vykonaným dokazovaním a po právnom posúdení veci podľa ust. § 1 ods. 1, § 2 písm.
g), § 4 ods. 2, 3 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu § 31, § 120 a § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení mal preukázané, že návrh žalobcu
je oprávnený. Žalovaný v 1. rade dňa 8. novembra 2006, ako vodič traktora za zníženej viditeľnosti
spôsobil dopravnú nehodu a L. O. z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. V súvislosti s uvedenou
ťažkou ujmou na zdraví bol poškodený Ladislav Pokuta rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredieBratislava, uznaný od 2.11.2009 invalidným a od uvedenej doby je mu vyplácaný invalidný dôchodok.
Vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 2.11.2009 do 21.10.2012 žalovaná v 2. rade za poistenca,
žalovaného v 1. rade uhradila. Vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 22.10.2012 do 21.12.2014

vo výške 8 333,43 eur odmietla uhradiť z dôvodov uvedených v odpore. Podľa zákona č. 381/2001
Z.z. povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
je poistný vzťah predovšetkým medzi poisťovateľom a poistníkom, ale predmetný zákon upravuje aj
právnu povinnosť voči poškodeným. V ustanovení § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. sa uvádza,
že na účely tohto zákona sa poškodeným rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla

škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, pričom nebol vymedzený rozsah poistenia
zodpovednosti ani okruh osôb, voči ktorým má poisťovateľ právnu povinnosť nahradiť uplatnené a
preukázanénároky.Zákonomč.430/2003Z.z.,ktorýmbolnovelizovanýzákonč.381/2001Z.z.,účinným
od 1. novembra 2003, sa v § 4 ods. 2 stanovilo, že poistený má z poistenia zodpovedností právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej, okrem iného, úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.

Zároveň v § 15 sa stanovilo právo poškodeného na náhradu škody priamo od poisťovateľa. Podľa tohto
ustanovenia náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Z ustanovenia
§ 4 ods. 2 zákona č. 430/2003 Z. z. teda vyplýva, že Sociálna poisťovňa je v prípade náhrady škody
vzniknutejúhradoudávoknemocenskéhopoisteniaadávokdôchodkovéhopoisteniapoškodeným,ktorý

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa. Zákonom č. 110/2007 Z.z.,
ktorým bol tiež novelizovaný zákon č. 381/2001 Z.z., účinným od 1. apríla 2007, boli vyňaté z § 4
ods. 2 písm. a) zákona, časť „ako aj škody vzniknuté úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok
nemocenského poistenia dávok dôchodkového poistenia", ktorý tam bol doplnený zákonom č. 430/2003
Z.z., a bol doplnený o nový odsek 3, podľa ktorého „poistený má z poistenia zodpovednosti právo,

aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom." Príslušným
subjektom je odkazom na § 120 zákona o sociálnom poistení aj Sociálna poisťovňa. Touto úpravou teda

nedošlo k významovej zmene predchádzajúcej právnej úpravy, bol len explicitne osobitným odsekom
ustanovený rozsah poistenia zodpovednosti a okruh oprávnených subjektov - poškodených, ktorým
je poisťovateľ povinný plniť za poisteného, s odkazom na konkrétne právne predpisy. Preto Sociálna
poisťovňa má právo voči tretím osobám uplatniť si náhradu škody predstavujúcu vyplatené dávky už
od 1. januára 2003.

4. Okresný súd žalobe po takomto právnom posúdení v plnom rozsahu vyhovel.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Pretože žalobkyni, ktorá mala v konaní
úspech, trovy konania nevznikli, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Výrok o povinnosti žalovaných zaplatiť súdny poplatok zo žaloby odôvodnil ust. § 2 ods. 2 veta prvá
a § 4 ods. 1 písm. c, ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Pretože žalobkyňa bola v konaní
oslobodená od súdnych poplatkov, zaviazal žalovaných zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, pričom výška
súdneho poplatku bola určená podľa písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 499,50 eura.

7. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade.

8. Žalovaný v 1. rade navrhol zmeniť rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves tak, aby odvolací súd
žalobu proti žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov spočívajúcich v

trovách právneho zastúpenia. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Citujúc ust.
§ 1 ods. 1, § 2 písm. g), § 4 ods. 2, 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a § 238
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poukázal na to, že v tomto konkrétnom prípade
Sociálna poisťovňa postupovala v zmysle ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a uplatnila si u
žalovaného v 1. rade, ako aj priamo u žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa právo na náhradu škody,

ktorá je vznikla vyplatením dávok dôchodkového poistenia L. O.. Žalovaný v 1. rade tiež postupoval v
súlade so zákonom, pokiaľ uplatnenie tohto nároku oznámil žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi,
voči ktorému má v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom od 01.11.2003 právo (ktorému zodpovedáprávna povinnosť poisťovateľa), aby tento nárok (túto škodu) za neho nahradil Sociálnej poisťovni, ktorá
je v tomto rozsahu považovaná za poškodený subjekt. Novelou zákona č. 381/2001 Z.z. vykonanou
zákonom č. 110/2007 Z.z. došlo k precizovaniu právnej úpravy zodpovednosti poisťovateľov, ktorá však

nemá vplyv na povinnosť poisťovateľov uhrádzať za poisteného Sociálnej poisťovni ako poškodenému
náhradu škody za vyplatené dávky dôchodkového poistenia aj v prípadoch, keď poistná udalosť vznikla
do 31.03.2007. Preto okresný súd rozhodol správne, pokiaľ na zaplatenie žalovanej sumy, ako aj trov
konania zaviazal žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa. Keďže podľa ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.
v znení účinnom od 01.11.2003 je Sociálna poisťovňa ako poškodený oprávnená uplatniť svoj nárok

na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, v prípade ak tak urobí a uplatnený nárok preukáže, je
právnou povinnosťou poisťovateľa tento nárok uspokojiť, teda za poisteného splniť. Odvolateľ zdôraznil,
že ku škodovej udalosti, pri ktorej uplatnený nárok na náhradu škody vznikol, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti za škodu. Rovnako nie je sporné, že žalobca si tento nárok uplatnil priamo u
žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa. Žalovaný v 1. rade domnieva sa preto, že v zmysle ust. § 15
zákona č. 381/2001 Z.z. je právnou povinnosťou žalovaného v 2. rade tento nárok za neho uspokojiť

priamo žalobcovi. Ak teda súd prvej inštancie ustálil, že nárok žalobcu je dôvodný, keďže Sociálnu
poisťovňu považuje v prípadoch náhrady škody vzniknutej úhradou dávok nemocenského poistenia a
dávok dôchodkového poistenia za poškodeného, ktorý je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo od poisťovateľa, ako to uvádza v odôvodnení rozsudku, niet právneho dôvodu na to, aby
na zaplatenie uvedenej sumy zaväzoval aj žalovaného v 1. rade, keďže je aj jeho právom, aby tento

nárok za neho uhradil žalovaný v 2. rade (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.). V tomto rozsahu preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci.

9. Žalovaný v 2. rade navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a taktiež

uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. majúc za to, že rozhodnutie okresného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ okresný súd svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na to, že Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám uplatniť si náhradu
škody predstavujúcu vyplatené dávky už od 01.11.2003, podľa odvolateľa okresný súd sa stotožnil s
nesprávnymiprávnymitvrdeniamižalovanéhov1.radeprednesenýminapojednávanídňa10júna2016,

ktorý uviedol, že „povinnosť uhrádzať za poisteného preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej :
úhradou dávok z dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovni bola do zákona č. 381/2001 začlenená
novelou tohto zákona účinnou od 1.11.2003. Ďalšia novela tohto zákona účinná od 1.4.2007 túto
povinnosť poisťovateľov len precizovala, preto už od 1.11.2003 nie je právny dôvod na pochybnosti
o právnej povinnosti poisťovateľov na refundáciu týchto dávok Sociálnej poisťovni Zároveň sociálna

poisťovňa má právo si tieto nároky uplatňovať priamo voči poisťovateľom v zmysle ust. § 15 zákona č.
381/2001. " Žalovaná v 2. rade preto opätovne poukazuje na to, že rozsah nárokov, ktoré je poisťovňa
za poisteného povinná v zmysle zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovedností za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej
len „zákon o PZP" ) nahrádzať, je stanovený výlučne taxatívne, a to v ustanovení § 4 zákona o PZP.

Zákon o PZP v pôvodnom znení, účinnom od 1.10.2001 do 31.10.2003, v ust. § 4 neobsahoval
ani v náznakoch úpravu týkajúcu sa nahrádzania prípadných akýchkoľvek nárokov z titulu sociálneho
poistenia ako takého zo strany poisťovateľa za poisteného. Tým samozrejme nebolo dotknuté právo
Sociálnej poisťovne domáhať sa voči poistenému (ako škodcovi) regresného nároku podľa ust. §
31 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení"), avšak v prípade úhrady takéhoto nároku zo strany poisteného škodcu, tento
nemal možnosť domáhať sa jeho refundácie zo strany poisťovne z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zákonom č. 430/2003 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.11.2003 došlo k doplneniu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP
tak, že tento znel nasledovne: „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho

nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri
usmrtení ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského
poistenia a dávok dôchodkového poistenia " .

10. Žalovaný v 2. rade v odvolaní zotrval na právnom názore, v zmysle ktorého Sociálnu poisťovňu

nie je možné považovať za poškodeného v zmysle zákona o PZP, keďže prevádzkou motorového
vozidla žiadnu škodu neutrpela. Regresný nárok verejnoprávneho poisťovateľa, ktorý poskytuje plnenie
svojmu poistencovi na základe svojej právnej povinnosti v zmysle osobitných právnych predpisov, nemá
charakter nároku na náhradu škody v zmysle zákona o PZP a teda nemôže sa voči poisťovní domáhaťplnenia nárokov za poisteného podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP. S týmto argumentom sa podľa
odvolateľa okresný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. K základným právam účastníka konania
obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých

je rozhodnutie založené.

11. O škode vzniknutej Sociálnej poisťovni možno podľa žalovaného v 2. rade v zmysle ust. § 238
ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov hovoriť až momentom výplaty dávok
poškodenému v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb (v danom prípade sa jedná o

poisteného z PZP, ako škodcu), pričom Sociálna poisťovňa má voči tretím osobám nárok na náhradu
vzniknutej škody v zmysle § 231 ods. 1 Zákona o sociálnom, poistení; „ Sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok " Teda právo Sociálnej poisťovne domáhať sa
voči poistenému náhrady škody podľa § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nie je dotknuté, avšak

žalobkyňa v zmysle zákona o PZP ako lex speeialis nemá postavenie poškodeného, nakoľko samotnou
prevádzkou motorového vozidla žiadnu škodu neutrpela, Uvedené vyplýva aj z osobitnej časti dôvodovej
správy k zákonu č. 110/2007 Z.z., ktorým došlo k opätovnej novelizácii zákona o PZP, kde zákonodarca
uvádza, že „Navrhovaná zmena vychádza zo skutočnosti, že regresy zdravotných poisťovní a Sociálnej
poisťovne voči poisťovniam nie sú škody, nakoľko zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa nie sú v

pozícii poškodenej strany". Novelou zákona o povinnom zmluvnom poistení realizovanou zákonom č.
110/2007 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.4.2007, došlo k zmene § 4 ods. 2 písm. a) a to tak,
že sa zákonodarca vrátil k pôvodnému zneniu zákona o PZP z obdobia pred novelizáciou zákonom
č. 430/2003 Z.z., t.j. že bola vypustená časť „ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia." Touto novelou došlo

k doplneniu § 4 zákona o PZP tak, že za odsek 2 sa vložil novy odsek 3, ktorý znie: „ Poistený má
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené,
preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského
zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového
zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť

týmto subjektom. " V poznámke pod čiarou za tzv. príslušný subjekt zákonodarca označil o.i. aj Sociálnu
poisťovňu. Preto podľa odvolateľa je zrejmé, že až príslušnou novelou došlo k založeniu možnosti
Sociálnejpoisťovnedomáhaťsaodpoisťovnenáhradyregresnýchnárokovexistujúcichvočipoistenému
z titulu nároku na náhradu škody vzniknutej výplatou dávok v dôsledku jeho zavineného protiprávneho
konania. Preto okresný súd podľa odvolateľa nesprávne uvádza v odôvodnení rozsudku, že „Touto

úpravou nedošlo k významnej zmene predchádzajúcej právnej úpravy, bol len explicitne osobitným
odsekom ustanovený rozsah poistenia zodpovednosti a okruh oprávnených subjektov - poškodených,
ktorým je poisťovateľ povinný plniť za poisteného, s odkazom na konkrétne právne predpisy ". Rovnako
okresný súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s otázkou prechodných ustanovení k
úpravám účinným od 1.4.2007 v zmysle bodu 49 zákona č. 110/2007 Z.z. a § 28c ods. 6 zákona o PZP.

Vzhľadom na hod 49 zákona č. 110/2007 Z.z. a § 28c ods. 6 prechodných ustanovení zákona o PZP:
„Právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1. aprílom 2007 zostávajú nedotknuté", potom
nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že Sociálna poisťovňa má právo domáhať sa náhrady vyplatených
dávok poškodenému od poisťovne za poisteného podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o PZP až pri
poistných udalostiach vzniknutých po 1.4.2007 vrátane. Pokiaľ zákonodarca v dôvodovej správe uviedol,

ženavrhovanázmenavychádzazoskutočností,že„regresyzdravotnýchpoisťovníaSociálnejpoisťovne
voči poisťovniam nie sú škody, nakoľko zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa nie sú v pozícii
poškodenej strany ", je otázne, z čoho súd prvého stupňa vyvodil záver, že „Touto úpravou nedošlo k
významnej zmene predchádzajúcej právnej úpravy". Naopak, aj z uvedeného prechodného ustanovenia
je možné vyvodiť záver, že k zmene došlo, avšak úmyslom zákonodarcu bolo ponechať právne vzťahy

vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1.4.2007 nedotknuté. Keďže k poistnej udalostí došlo pred
dňom 1.4.2007 má odvolateľ za to, že prvostupňový súd pochybil, keď zaviazal žalovaného v 2. rade
na plnenie žalovanej sumy žalobcovi.

12. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade poukázal na rozsudok Krajského

súdu v Žiline sp.zn. 7Co/585/2015 zo dňa 20.01.2016. v ktorom Krajský súd v Žiline podrobne zdôvodnil,
prečo Sociálnu poisťovňu nie je možné považovať za poškodeného pre účely zákona o povinnom
zmluvnom poistení.13. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade poukázal na rozhodnutie
iného krajského súdu, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/318/2016 zo dňa 26.01.2017,
ktorým v obdobnom spore potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým zaviazal Kooperativu poisťovňu

a.s. ako žalovaného zaplatiť Sociálnej poisťovni ako žalobcovi určitú sumu titulom škody. Zároveň voči
žalovanému v 1. rade ako škodcovi žalobu zamietol. Odôvodnenie uvedeného rozsudku korešponduje
s právnym názorom žalovaného v 1. rade. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania žalovaný v 1. rade mal platne uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným
v 2. rade, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla Z. XXXXX, N.: L.-XXX Q..

V konaní nebolo sporné, že škodcom bol žalovaný v 1. rade, ktorý bol aj uznaný vinným z trestného
činu ublíženia na zdraví. Prvoinštančný súd preto rozhodol nesprávne, ak zaviazal žalovaného v 1.
rade zaplatit' žalobcovi požadovanú sumu spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade už aj z
dôvodu, že škodu nespôsobilo viacero škodcov, ale len jeden. Žalobca si uplatnil náhradu škody v
zmysle § 238 ods. 1 a 4 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného
protiprávneho konania tretej osoby, teda žalovaného v 1. rade. V zmysle § 4 ods. 2 zák.č. 381/2001

Z.z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu okrem iných aj škody vzniknutej úhradou nákladov na
dávky dôchodkového poistenia. Právo žalovaného v 1. rade na náhradu škody a povinnosť žalovaného
v 2. rade refundovať za žalovaného v 1. rade škodu za vyplatené dávky dôchodkového poistenia.
vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zák.č. 381/2001 Z.z. Výklad žalovanej v 2. rade, ktorá

nepovažuje Sociálnu poisťovňu za poškodeného je podľa žalovaného v 1. rade v rozpore s dikciou §
4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach dôchodkového
poistenia, môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle Zákona
o sociálnom poistení. Ak žalovaný v 2. rade poukazoval na novelu zákonom č. 110/2007 Z.z., táto
len precizovala právnu úpravu zodpovednosti poisťovateľov tak, že v § 4 bol doplnený odsek 3, podľa

ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným
subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky,
dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové
dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky stavebného dôchodkového sporenia, ak je povinný
ich nahradit' týmto subjektom. Príslušným subjektom je s odkazom na § 120 Zákona o sociálnom

poistení aj Sociálna poisťovňa. Tieto plnenia boli vyňaté z § 4 ods. 2 písm. a) zák.č. 381/2001 Z.z. v
znení do novely. Teda, touto úpravou nedošlo k významovej zmene predchádzajúcej právnej úpravy,
bol len explicitne osobitným odsekom ustanovený rozsah poistenia zodpovednosti a okruh oprávnených
subjektov poškodených, ktorým je poisťovateľ povinný plnit' za poisteného s odkazom na konkrétne
právne predpisy. Názor žalovaného v 2. rade, že žalobca je v pozícii poškodeného až od 01.04.2007,

nemá oporu ani v súdnej praxi. Žalovaný v 1. rade mal teda z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil, okrem iného aj škodu vzniknutú úhradou dávok dôchodkového poistenia,
ktorá škoda v zmysle výkladu tohto zákona mohla vzniknúť len subjektu, ktorý je oprávnený na výplatu
týchto dávok. Je preto nelogické, ak žalovaný v 2. rade tvrdí, že povinnost' nahradit' uplatnené a
preukázané nároky na náhradu dávok dôchodkového poistenia v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) Zák.č.

381/2001 Z.z. bola žalovanému v 1. rade stanovená iba vo vzťahu k poškodenému. Takáto škoda
mohla vzniknúť len subjektu, ktorý takéto dávky poškodenej v dôsledku zranení následkom dopravnej
nehody, vyplatil. Škoda spočívajúca úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia preto nemohla vzniknúť fyzickej osobe, ak na výplatu týchto dávok
je oprávnená Sociálna poisťovňa. teda žalobca. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že i v

čase,kedydošlokpoistnejudalostibolaSociálnapoisťovňaoprávnenánato,abyškoda,ktorájejvznikla
úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, resp. dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, bola
uhradená v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľom. Oprávnenie
žalobcu vyplýva následne aj z ust. § 238 Zákona o sociálnom poistení účinného v čase, kedy k poistenej
udalosti došlo, ak v zmysle § 238 ods. 1 bolo upravené právo žalobcu voči tretím osobám na náhradu

škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. To, že výplatou
dávok zo strany žalobcu došlo na jej strane k vzniku škody, potvrdzuje samotné znenie § 238 ods. 2
tohto zákona, podľa ktorého sú orgány či už štátnej správy, právnické osoby, fyzické osoby, povinné
poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť na účely náhrady škody,
ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok. Zákon o sociálnom poistení hovorí o tom, že Sociálnej

poisťovni výplatou dávok vznikla škoda, z čoho je nevyhnutné vyvodit' i to, že výplatou týchto dávok
sa stáva poškodenou. Naviac v ust. § 238 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je výslovne konštatované,
že vyššie uvedené právo na náhradu škody (podľa ods. 1 § 238 tohto zákona) si Sociálna poisťovňa
uplatňuje v súdnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Nemožnoteda uznať výklad žalovaného v 2. rade, podľa ktorého sa Sociálna poisťovňa za poškodenú v prípade,
ak vyplatila dávky, na výplatu ktorých jej bola daná právomoc Zákonom o sociálnom poistení (tretím
osobám v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania ), nepovažuje.

14. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 1. rade a uviedol, že žalobca Sociálna
poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves naďalej trvá na svojom žalobnom návrhu, nakoľko Sociálna
poisťovňa vyplatila dôchodkové dávky. Zároveň sa žalobca stotožňuje s názorom žalovaného v 1.
rade, a to s právom poškodeného žiadať náhradu škody priamo od poisťovateľa. Výklad žalovaného

v 2. rade považuje žalobca za nesprávny, nakoľko Sociálnu poisťovňu, pobočka Spišská Nová Ves
nepovažuje za poškodeného. K predmetnému vyjadreniu žalovaného v 2. rade žalobca uvádza, že
škoda, spôsobená vyplatením dávok dôchodkového poistenia môže vzniknúť iba Sociálnej poisťovni
ako nositeľovi sociálneho poistenia v intenciách zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v 2. rade
poukazoval na novelu zákona č. 110/2007 Z.z., ktorá špecifikovala právnu úpravu zodpovednosti
poisťovateľov tak, že v ust. § 4 bol doplnený odsek 3, v zmysle ktorého má poistený z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané
a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia,
úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a
dôchodky stavebného dôchodkového sporenia, ak je povinný ich naradiť týmto subjektom, a príslušným
subjektom je v zmysle ust. § 120 zákona o sociálnom poistení aj Sociálna poisťovňa, tak ako to uvádza

vo svojom vyjadrení zo dňa 09.08.2017 aj žalovaný v 1. rade. zákonom č. 430/2003 Z.z. a zákonom
č. 110/2007 Z.z. došlo iba k precizovaniu úpravy v zákone č. 381/2001 Z.z., teda nedostatky v právnej
úprave nemôžu byť na ťarchu žalobcu ani žalovaného v 1. rade. Priamy nárok žalobcu je daný v zmysle
ust. § 15 ods. 1 ZoPZP, ktorý hovorí, že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať. (Rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 5Cb/59/2015 - 138 zo dňa 10.07.2017). V zmysle
vyššie uvedeného preto žalobca, Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves navrhuje, aby odvolací
súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 10C/210/2015 - 41 zo dňa 10.05.2016
alebo ho zmenil v zmysle vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Galanta sp.zn. 5Cb/59/2015 -
138 zo dňa 10.07.2017, kedy súd zaviazal žalovaného v 2. rade k úhrade preukázanej a uplatnenej

škody v prospech žalobcu a žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.

15. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného v 1. rade žalovaným v 1. a 2. rade.
Žalovaný v 1. rade podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom zdôraznil, že mal riadne
zaplatené povinné zmluvné poistenie, ktoré malo a má slúžiť práve ku krytiu každej škody, ktorá vznikne

poistenému v súvislosti so vznikom dopravnej nehody a nie, ako sa snaží žalovaný v 2. rade svojej
zákonnej povinnosti zbaviť. Povinnosť žalovaného v 2. rade refundovať za žalovaného v 1. rade škodu
za vyplatené dávky dôchodkového poistenia vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z.
Výklad žalovaného v 2. rade je podľa žalovaného v prvom rade nesprávny aj v tom, že ak nepovažuje
Sociálnupoisťovňuzapoškodeného,čojevrozporesdikciou§4ods.1zákonač.381/2001Z.z.,pretože

náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach dôchodkového poistenia, môžu vzniknúť iba Sociálnej
poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení. Názor žalovaného
v 2. rade, že žalobca je v pozícii poškodeného až od 01.04.2007 nemá podľa žalovaného v 1. rade oporu
ani v súdnej praxi.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016ďalejlen„CSP“)prejednalodvolaniežalovanéhov1.radeažalovanéhov2.radeakopodané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 385 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu u žalovaného v 1. rade ako aj u žalovaného v 2. rade podľa § 205 ods.

2 písm. f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
v 1. rade je dôvodné, avšak odvolanie žalovaného v 2. rade nepovažoval za dôvodné.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 05.10.2017 o 12.20 hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 29.09.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3
CSP a § 378 ods. 1 CSP. Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade podali odvolanie proti rozsudku
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.18. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016). Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované

19. Keďže odvolania žalovaných boli podané pred 01.07.2016, podmienky prípustnosti odvolaní ako aj
dôvody odvolaní bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolaní, teda
príslušných ustanovení O.s.p.

20. Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní namietal odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p., teda že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP. Rovnako žalovaná v 2. rade uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci.

21. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca si uplatňuje v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vzniku poistenej udalosti podľa § 238 ods. 1 a 4
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej
osoby žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade ako vinník dopravnej nehody a poistený vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade poisťovateľovi bol poistený na základe platne uzavretej poistnej zmluvy,

predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla Z. XXXXX N.: L. XXX Q.. V konaní rovnako nebolo
sporné, že škodcom bol žalovaný v 1. rade, ktorý bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví.

22. V súvislosti s uvedenou ťažkou ujmou na zdraví bol poškodený rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
ústredie Bratislava, uznaný od 2.11.2009 invalidným. Sociálna poisťovňa poškodenému za obdobie od

02.11. 2009 do 31.03. 2011 vrátane vyplatila invalidný dôchodok v sume 4.963,25 eur (výzva č. 9/2011) a
za obdobie od 1.4.2011 do 21.10.2012 vrátane vyplatila invalidný dôchodok v sume 5.666,76 eur (výzva
č. 32/2012). Vyplatené dávky, boli požadované od tretej osoby, teda od žalovaného v 1. rade, ktorý ich
v zmysle § 238 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, postúpil poisťovateľovi C. O.Ť., Q..A..
Z. T. W., teda žalovanému v 2. rade, ktorý škodu Sociálnej poisťovni z povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil bez výhrad. Následne
Sociálna poisťovňa poškodenému vyplatila invalidný dôchodok za ďalšie obdobie od 22.10.2012 do
21.12.2014 v sume 8.333,43 eur, ktorý žalobca výzvou č. 05/2015 z 29.01.2015 požadoval uhradiť od
žalovaného v 1. rade a zároveň elektrickou poštou informoval žalovaného v 2. rade dňa 20.03.2015.
Žalovaný v 1. rade postupoval tak, ako v predchádzajúcom období, že uplatnenie tohto nároku oznámil

žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi, voči ktorému má v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu právo, aby tento nárok za neho nahradil Sociálnej poisťovni.
Žalovaný v 2. rade však už túto škodu odmietol refundovať.

23. Odvolací súd uzatvára, že je nesprávna odvolacia námietka žalovaného v 2. rade, že žalobcovi

až novelou zákona o povinnom zmluvnom poistení vykonanom zákonom č. 110/2007, ktorá nadobudla
účinnosť dňa 01.04.2007 vznikla možnosť domáhať sa od komerčných poisťovní, teda aj vo vzťahu k
žalovanej v 2. rade náhrady regresných nárokov existujúcich voči poistenému z titulu nároku na náhradu
škody vzniknutých výplatou sociálnych dávok, teda aj dôchodkových dávok a v rozhodnom období,
teda v čase, keď došlo k poistnej udalosti 08.11.2006 Sociálnu poisťovňu zákon o povinnom zmluvnom

poistení nepovažoval za poškodeného.

24. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade správne vo veci
rozhodol ak zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 8.333,43 eur. K správnym dôvodom
rozsudku prvoinštatného súdu odvolací súd uvádza nasledovné: Zákonom č. 430/2003 Z.z. účinným

od 01.11.2003, ktorý novelizoval zákon č. 381/2001 Z.z. sa v § 4 ods. 2 ustanovilo, že poistený má
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ, teda žalovaný v 2. rade, za žalovaného v 1. rade
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej, okrem iného,
úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Náklady spočívajúce vo
vyplatených dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia však môžu vzniknúť iba

Sociálnej poisťovni, ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný
v 1. rade mal teda z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil, okrem iného
aj škodu vzniknutú úhradou dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá škoda mohla
vzniknúť len subjektu, ktorý takéto dávky poškodenému v dôsledku zranení následkom dopravnejnehody, vyplatil. Škoda spočívajúca v úhrade nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia preto nemohla vzniknúť fyzickej osobe, ak na výplatu týchto dávok
je oprávnená Sociálna poisťovňa, a.s., ktorá bola takýmto spôsobom na uvedené oprávnená už v zmysle

zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že i
v čase, kedy došlo k poistnej udalosti bola Sociálna poisťovňa oprávnená na to, aby škoda, ktorá
jej vznikla úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, resp. dávok nemocenského a dôchodkového
poistenia, bola uhradená v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľom.
Oprávnenie Sociálnej poisťovne vyplýva následne aj z ust. § 238 Zákona o sociálnom poistení účinného

v čase, kedy k poistenej udalosti došlo, ak v zmysle § 238 ods. 1 bolo upravené právo Sociálnej
poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania. To, že výplatou dávok zo strany Sociálnej poisťovne došlo na
jej strane k vzniku škody, potvrdzuje samotné znenie § 238 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého sú
orgány či už štátnej správy, právnické osoby, fyzické osoby, povinné poskytovať organizačným zložkám
Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni

výplatou dávok. Zákon o sociálnom poistení hovorí o tom, že Sociálnej poisťovni výplatou dávok vznikla
škoda, z čoho je nevyhnutné vyvodiť i to, že výplatou týchto dávok sa stáva poškodenou. Naviac
v ust. § 238 ods. 4 tohto zákona je výslovne konštatované, že vyššie uvedené právo na náhradu
škody (podľa ods. 1 § 238 tohto zákona) si Sociálna poisťovňa uplatňuje v súdnom konaní , podľa
osobitného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Zákon o povinnom zmluvnom poistení,

ako i Zákon o sociálnom poistení boli novelizované zákonmi, na základe ktorých došlo k precizovaniu
vzájomných vzťahov medzi poisteným, poisťovateľom a Sociálnou poisťovňou, keď v zmysle ust. § 4
ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení, bolo precizované, že poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené, preukázané a vyplatené
náklady zdravotnej starostlivosti, vrátane dôchodkových dávok, a to príslušným subjektom. V tomto

ustanovení už pri poznámke 6b je odkaz na Zákon o sociálnom poistení a teda ide o konkrétne
určenie subjektu - Sociálna poisťovňa. Vyššie uvedenému právnemu záveru nasvedčuje i súčasné
platné znenie ust. § 238 ods. l Zákona o sociálnom poistení, v ktorom bola na rozdiel od právnej
úpravy účinnej ku dňu poistnej udalosti 08.11.2006 za bodkočiarkou doplnená veta: „Výšku škody
preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške

vyplatených dávok". I z tejto formulácie naďalej zákon vníma výplatu dávok Sociálnej poisťovne, ku
ktorej došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb ako škodu a naďalej ponecháva
právo Sociálnej poisťovne uplatniť si právo na náhradu tejto škody v súdnom konaní podľa osobitného
predpisu. Okresný súd ďalej dôvodne poukázal na ust. § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom
poistení, podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému s tým, že poškodený, ktorým

je vo vyššie uvedenom rozsahu vnímaná i Sociálna poisťovňa, je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením okresného súdu, že novelizáciou Zákona o povinnom
zmluvnom poistení a Zákona o sociálnom poistení sa len precizovala právna úprava zodpovednosti
poisťovateľov a vzťahy medzi poisteným, poisťovateľom a Sociálnou poisťovňou, vymedzenie ich

práv a povinností, avšak nedošlo k významovej zmene predchádzajúcej právnej úpravy. Novelou
Zákona o povinnom zmluvnom poistení zákonom č. 110/2007 Z.z. došlo k tomu, že škoda vzniknutá
úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá
bola upravená v § 4 ods. aby poisťovateľ za neho túto škodu nahradil, bola z predmetného ustanovenia
vyňatá tak, že tohto času je v platnom znení ustanovenie § 4 ods. 3, v ktorom už tento nárok Sociálnej

poisťovne nešpecifikuje ako „škodu", pretože postupne precizovaním právnej úpravy došlo k ustáleniu,
že tento nárok žalobkyne je nárokom regresným. Nedostatky dovtedajšej právnej úpravy týkajúcej
sa pojmovej nedôslednosti však nemôžu byť na ťarchu žalobcu. Až do takto precizovaného znenia
sa žalobca za poškodeného v zmysle § 238 Zákona o sociálnom poistení, považoval. Poistený má
naďalej z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom, teda

Sociálnej poisťovni nie škodu, ale náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane
dávok dôchodkových. Uvedená zmena vychádzala zo skutočnosti, že regresy zdravotných poisťovní,
ako aj Sociálnej poisťovne voči poisťovniam, sú ujmou, ktorá vznikla až následne, teda, žalobca síce
neutrpel škodu priamo prevádzkou motorového vozidla, ale v dôsledku prevádzky motorového vozidla
došlo ku škode na zdraví, v dôsledku čoho bol žalobca povinný vyplatiť dávky (náklady zdravotnej

starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok dôchodkových). Uvedené však nič nemení na
tom, že až do tejto novely Sociálnej poisťovni rovnaký nárok, teda nárok na úhradu nákladov zdravotnej
starostlivosti, či dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré boli zo strany Sociálnej poisťovni
vyplatené, považoval zákon za škodu. Výklad ponúkaný žalovanou v 2. rade by v dôsledku prílišnéhoformalizmu bránil Sociálnej poisťovni, ktorej vznikla ujma tým, že vyplatila dávky v dôsledku zavineného
protiprávneho konania tretej osoby (žalovaného v 1. rade), uplatniť si ich refundáciu prostredníctvom
poisťovateľa, teda žalovanej v 2. rade, ak v čase poistnej udalosti mal poistený (žalovaný v 1.

rade) uzavretú - poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla pre
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na neurčito. Okresný súd preto
rozhodol vecne správne, ak zaviazal žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa, zaplatiť žalobcovi Sociálnej
poisťovni ako subjektu oprávnenému v zmysle Zákona o sociálnom poistení, ujmu, ktorá vznikla výplatou
dôchodkových dávok - invalidného dôchodku poškodenému. Je bez právneho významu, či právna

úprava do novely zákonom č. 110/2007 Z.z. túto ujmu považovala za škodu, a po novele za regresný
nárok, ak nedošlo k zmene obsahu tohto pojmu právna úprava aj v čase poistnej udalosti náhradu tejto
ujmy vo vzťahu k žalovanej v 2. rade upravovala.

25. Okresný súd však nesprávne posúdil nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ak uzavrel,
že na strane žalovaných ide o nerozlučné spoločenstvo, v dôsledku čoho zaviazal oboch žalovaných

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.333,43 eur ako náhradu dávok poskytnutých
žalobcom poškodenému z dôchodkového poistenia. Na strane žalovaných nejde o nerozlučné - nútené
spoločenstvo,keďžeškodunespôsobiloviacškodcov.Žalovanýv1.rade sisplnilvšetkysvojepovinnosti
vyplývajúce mu zo zákona č. 381/2001 Z.z. pokiaľ uplatnenie nároku žalobcu oznámil žalovanému v 2.
rade ako poisťovateľovi, voči ktorému má v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom od 01.11.2003
právo, aby tento nárok túto škodu za neho nahradil Sociálnej poisťovni.

26. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o
povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 8.333,43 eura do 3 dní od právoplatnosti

rozsudkuakovecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdilavsúladesust.§388CSPzmenilrozsudok
vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne so žalovaným v
2. rade sumu 8.333,43 eura tak, že žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Ako vecne správny v
súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok i vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť
súdny poplatok zo žaloby vo výške 499,50 eura a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a

žalovaného v 2. rade.

27. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade odvolací súd zrušil
rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalovaným v
2. rade súdny poplatok za žalobu v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP.

28. V dôsledku zmeny rozsudku prvoinštatného súdu vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade
odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 2 CSP aplikujúc pre svoje rozhodnutie ust. § 257 CSP. Žalovaný v 1. rade
bol v dôsledku zmeny rozsudku prvoinštančného súdu a zamietnutia žaloby úspešný. Odvolací súd

výnimočné nepriznanie náhrady trov konania vzhliadol v okolnostiach danej veci, konkrétne v zmenách
právnych úprav vykonaných novelami zákona o povinnom zmluvnom poistení i zákona o sociálnom
poistení a v neustálenej rozhodovacej praxi súdov o právnej povinnosti poisťovateľov na refundáciu
týchto dávok Sociálnej poisťovni.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).