Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205637
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816205637.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát,
AK Bratislava, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, P.O.BOX 205, proti žalovanému: X. Š., S.. XX.XX.XXXX, M.
F. XXXX/XX, W. S. N., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 6897,48 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 840 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6897,48 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 6897,48 eur od 16.06.2016 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 19.10.2005 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty W.,
L..V.. ( ďalej len „ Zmluva“) s tým, že žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške
22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške
3450 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 115 eur. Dlžný zostatok je

celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so
správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením.
Poslednýkalendárnydeňvmesiacijekartovýúčetzaťaženýúrokmivypočítanýmištandardnouúrokovou
sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne v jeho prospech pripísaný úrok
v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením
na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 08.06.2016 nový výpis z bankovej s konečným stavom ku dňu

31.05.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného
úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške
6897,48 eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo
výške 6897,48 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti
určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2016, t.j. v lehote splatnosti do
dňa 15.06.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa §
517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením vlády Slovenskej republiky

č. 87/1995 Z.z. do dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.06.2016 do zaplatenia.

2. Podaním zo dňa 24.04.2017 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny v časti úhrad
vykonaných žalovaným vo výške 660 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal, aby súdzaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5184,53 eur spolu s príslušenstvom. Následne
podaním zo dňa 26.07.2017 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny v časti úhrad
vykonaných žalovaným vo výške 180 eur späť spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal,

aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5004,53 eur spolu s príslušenstvom, ako
aj náhrady trov konania.

3. Žalobca k žalobe doložil žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro, Obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných W. Ú. M., L..V.. v

spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., návratky a výpis z Pôžičkovej karty Quatro.

4. Žalobca v podaní zo dňa 24.04.2017 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný dňa
18.10.2005 vyplnil žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro. V zmysle Obchodných
podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, prijatím a schválením žiadosti o
vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a

používaní kreditnej platobnej karty W.M., L..V.. Zo strany banky bola žiadosť schválená dňa 19.10.2005.
Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnoveného úveru, ktorý je čerpaný
používaním tejto karty. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného jednoznačne vyplýva, že
žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu. Ku
dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3450 eur

so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 115 eur mesačne.
Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 27.10.2005 ako vyplýva z predloženého položkovitého
výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 31 písm. b)
Obchodných podmienok spoločnosť Consumer finance holding listom zo dňa 02.08.2013 vyhlásila
okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného

spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Revolvingový úver je
typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí,
pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky používa na splatenie poskytnutých úverových
prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na
počiatku zmluvného vzťahu určiť RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom

dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, pričom odkázal na závery vyjadrené v
rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 pod sp.zn. 6Co/95/2010. V ďalšom uviedol,
že v nimi predloženej dokumentácii sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. a jeho prílohy č. 2 o výške ročnej úrokovej sadzby 22,80 %, ako aj výške
schváleného úverového rámca 3450 eur a výške štandardnej mesačnej splátky 115 eur. RPMN v

zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu
nie je bezúročný. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 27.10.2005 ako vyplýva z predložených
položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Čo sa týka sumy
6897,48 eur tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov,
poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou

v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový
účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v
dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná suma 6897,48 eur pozostáva z istiny 3205,29
eur, poplatkov 722,94 eur, štandardného úroku 2639,24 eur a sankčného úroku 330,01 eur. Pokiaľ
ide o sankčnú úrokovú sadzbu uviedol, že ide o úrokovú sadzbu, ktorou sa denne úročí pohľadávka

po lehote splatnosti. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená
na internetovej stránke banky a je oznámená v lehotách v súlade so zmluvou a platnými právnymi
predpismi. Obsahom predmetného vyjadrenia bol aj rozpis debetných a kreditných transakcií, z ktorých
vyplýva, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 11 061,99 eur a celkovo uhradil sumu 12 313,33 eur. S
predmetným vyjadrením doručil tunajšiemu súdu aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie

kreditných platobných kariet vydávaných W. Ú. M., L..V.. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské
kreditné karty a,s., vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti spolu s kópiou doručenky,
Cenník W., L..V.. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s.

5. V priebehu konania podal žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu. Súd

uznesením zo dňa 02.02.2017 č.k. 7Csp/31/2016-34 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného
žalobcu: W. Ú. M., L..V.., X. S. X, XXX XX M., E.: XX XXX XXX, vstúpil ako nový žalobca: Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154.6. Pôvodný veriteľ W., L.. V.. prostredníctvom spoločnosti Slovenské kreditné karty, a.s. a žalovaný
uzatvorili dňa 19.10.2005 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty W., L..V.. tak ako to
vyplýva so žiadosti o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro. Žalovaný požiadal o poskytnutie

karty s úverovým rámcom 30000 Sk, výškou mesačnej splátky 1000 Sk. Žalovaný podpisom tejto
zmluvy vyhlásil, že pred jej podpisom sa oboznámil s OP, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s
nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa Článku V. posledný odsek žiadosti, prijatím a schválením
žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
W., L..V.. vydávanej v spolupráci s SKK, ak dôjde k plneniu odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie

potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi.

7. Podľa preambuly Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných
W. Ú. M., L..V.. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. ( ďalej len „obchodné
podmienky“), tieto obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty uzavretej medzi W. Ú. M., L..V.. a klientom uvedeným v zmluve.

8. Podľa čl. II. bod 1. Obchodných podmienok, vydanie hlavnej karty je podmienené schválením žiadosti
bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky. O vydanie dodatkovej karty môže klient
požiadať len s písomným súhlasom osoby, na ktorej meno má byť vydaná.

9. V zmysle čl. III. bod 7. Obchodných podmienok, hlavná karta sa vydáva s dobou platnosti 2 rokov.
Platnosť karty končí v posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte alebo jej zrušením.
Spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky otvára kartový účet.

10. V zmysle čl. IV. bod 16. Obchodných podmienok držiteľ karty je oprávnený čerpať kartou peňažné

prostriedky do výšky maximálneho denného limitu čerpania kartou, maximálne od výšky úverového
rámca.

11. Ako sa uvádza v čl. V. bod. 22. Obchodných podmienok, všetky transakcie hlavnou a dodatkov kartou
sú zaúčtované bankou na ťarchu kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku.

12. Podľa čl. V. body 27. a 28. Obchodných podmienok, klient je povinný uhradiť každú sumu splatnú
podľa zmluvy s použitím variabilného symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola
pripísaná na účet uvedený vo výpise najneskôr v deň splatnosti. Výška povinnej splátky sa určuje
v posledný deň v kalendárnom mesiaci. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, výška povinnej splátky sa

rovná štandardnej splátke. V prípade, ak akákoľvek časť povinnej splátky za predchádzajúce obdobie
nebola splatená, výška povinnej splátky za bežné obdobie sa vypočíta ako súčet štandardnej splátky a
akejkoľvek nesplatenej časti povinnej splátky za predchádzajúce obdobia.

13. Podľa čl. VI bodu 35 a 36 Obchodných podmienok, poplatky súvisiace so správou a používaním

karty sú uvedené v Cenníku, ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky. Štandardná, sankčná,
zvýšená a vkladová úroková sadzba sú pohyblivé. Ich výška je určená bankou v zmysle zásad úrokovej
politiky banky, ktoré sú súčasťou cenníka a sú zverejnené na výveskách v obchodných priestoroch
banky. Cenník sa považuje za súčasť zmluvy, banka je oprávnená jednostranne meniť cenník s
účinnosťou od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po tom, čo bola klientovi zmena cenníka

písomné oznámená.

14. Klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať úrokovú
mieru nákladov ( RPMN) spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladmý výpočet RPMN
na základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru klientom. Skutočnú RPMN

je možné vypočítať spätne podľa skutočného čerpania revolvingového úveru a uskutočnených splátok.
Správca oznámi klientovi RPMN za obdobie uplynulých 12 mesiacov na základe písomnej žiadosti
klienta. Náklady s tým spojené sa zaúčtujú na ťarchu kartového účtu (čl. VI bod 37 Obchodných
podmienok).

15. V zmysle čl. XIII bodu 71 Obchodných podmienok, zmluva medzi klientom a bankou uzatváraná
podľa týchto obchodných podmienok je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
na ktorú sa vzťahujú špeciálne ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.16. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro na meno žalovaného od 14.01.2009 do 31.05.2016 súd zistil,
že žalovaný výberom z bankomatu, ako aj platbou predmetnou kartou vyčerpal celkovo sumu 8914,11
eur, pričom celkovo uhradil sumu 10 660,27 eur. Z prehľadu je taktiež zrejmé, že právnym predchodcom

žalobcu boli účtované žalovanému aj rôzne poplatky a úroky.

17. Listom s názvom vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa
02.08.2013 spoločnosť Slovenské kreditné karty, a.s. oznámila žalovanému, že v súlade s Obchodnými
podmienkami pristúpili k vypovedaniu zmluvy a vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku

vo výške 3912,20 eur s tým, že mu zároveň ponúkli možnosť zaplatenia vyčísleného dlžného zostatku
bez narátania požadovania úhrady denného sankčného úroku v termíne najneskôr do 10 dní odo dňa
doručenia tohto vyhlásenia. Zásielka sa vrátila dňa 06.08.2013 s označením adresát neznámy.

18. V zmysle Cenníka W., L..V.. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, výška štandardnej úrokovej sadzby pre Pôžičkovú kartu Triangel 23,76 % p.a.

19. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní z pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania
trov v súlade so zásadou hospodárnosti.

20. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a k žalobe sa nevyjadril. Z dôvodu neznámeho pobytu súd
mu doručoval žalobu a predvolanie na pojednávanie prostredníctvom zverejnenia oznámenia na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Oznámenie bolo
zverejnené dňa 23.08.2017.

21. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

22. V zmysle § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so

späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 840 eur s prislúchajúcim úrokom z
omeškania späť a preto súd v tejto časti konanie zastavil.

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje

inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov ( ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

27. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzickáosoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

28. V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou
preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o
úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu
ročnejpercentuálnejmierynákladov,opodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmluvazmenená,aospôsobe

a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

29. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.

30. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

31. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3

je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

32. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

33. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len
„Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

34. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

33. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.34. Z ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

37.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

38. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že
zmluva bola uzavretá 19.10.2005 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004
Z. z., ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

40. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa

ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

41. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú

zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

42. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

43. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo stranydodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

44. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

45. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

46. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.10.2005 ( dátum
kedybolažiadosťpodpísanápôvodnýmžalobcom)zmluvuovydaníapoužívaníkreditnejplatobnejkarty,

predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanému v rámci úverového
rámca, pričom v predmetnej zmluve bol dojednaný schválený úverový rámec a štandardná mesačná
splátka. Žalovaný finančné prostriedky čerpal prostredníctvom kreditnej karty. Ku dňu 02.08.2013
došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého úveru. Jednotlivými výbermi žalovaný odčerpal finančné
prostriedky vo výške 11 061,99 eur a celkovo uhradil sumu 13 153,33 eur, z toho sumu 12 433,33 eur

uhradil do podania žaloby a sumu 720 eur po podaní žaloby.

47. Uzatvorená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v

rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže
je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2
zák. č. 258/2001 Z.z.

48. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva
neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 1000 Sk
( 33,19 eur) bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v
ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na
ktoré nemá právo.

49. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva naúroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

50. Rovnako v zmluve nie je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). RPMN sa dá
určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie
úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné. Iná je situácia v

priebehu tohto úverového vzťahu v podobe revolvingového úveru, no napriek tomu nemožno pripustiť
situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože musí obsahovať prehľadné
vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu zorientovať, aké
nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť.

51. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej

zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver ( t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie úverov alebo pôžičiek s
rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší
úver s čo najnižšou RPMN. Neuvedenie RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských

úveroch má za dôsledok, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

52. Okrem toho zmluva neobsahuje ani údaj o výške poplatkov a úrokov. Výška úrokovej sadzby je
uvedená iba v Cenníku pôvodného veriteľa a podľa názoru súdu nie je takéto určenie úrokovej sadzby
dojednaním v súlade s uvedeným zákonom.

53. Z výpisu debetných a kreditných transakcií predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaný vyčerpal
celkovo sumu 11 061,99 eur a uhradil sumu 13 153,33 eur, teda na istine úveru už nie je povinný uhradiť
žiadne finančné prostriedky. Súd preto uplatnený nárok žalobcu považoval za nedôvodný a žalobu po
čiastočnom späťvzatí zamietol.

54. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že tento priznal žalovanému v rozsahu 100
% a to aj napriek tomu, že žaloba bola čiastočné zastavená z dôvodu úhrad vykonaných žalovaným
po podaní žaloby, v ktorej časti by išlo o úspech žalobcu, ale len v prípade, ak by žaloba bola podaná
dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal však súd za preukázané, že žaloba žalobcu bola nedôvodná v
celom rozsahu, keď z výpisu kreditných a debetných transakcií je zrejmé, že nárok žalobcu z pôžičkovej

karty Quatro bol uhradený už pred podaním žaloby a preto by súd, ak by nedošlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby, žalobu zamietol v celom rozsahu.

58. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.