Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/643/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412226621
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4412226621.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

SidónieSládečkovejaJUDr.SoneZmekovej,vprávnejvecižalobcov:1.M.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
XXX XX C. č. XXX, 2. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XXX, obaja zastúpení advokátom:
JUDr. Marián Rojko, so sídlom 017 01 Považská Bystrica, Železničná 90/12, proti žalovaným: 1. I. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. nad R., C. č. XX, t. č. na adrese A. G. č. XXX, 2. S. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. nad R., C. č. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Pavol Koczán, so sídlom
943 01 Levice, ul. Ľ. Štúra 33, o zaplatenie 3.450,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/66/2013-101 zo dňa 8. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 3.450,-- eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 3.000,-- eur od 29.9.2012 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Zároveň žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom
v 1. a 2. rade, na účet ich právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 2.016,24 eur, ktoré

pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 447,- eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 1.569,24 eura a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657, § 658 ods. 1, § 544 ods. 1,2 a 3, § 545 ods. 1, § 511 ods.
1,2 a 3, § 144, § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho
dospel k záveru, že žaloba žalobcov je vo vzťahu k obom žalovaným dôvodná. Na základe vykonaného
dokazovania prijal záver, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako veritelia, požičali žalovaným v rade 1. a

2. rade ( v tom čase manželom), ako dlžníkom 6.000,- eur s tým, že dlžníci mali požičané peniaze
vrátiť veriteľom do 2-och mesiacov od podpísania dohody, t.j. do 15.7.2012. Uvedenú dohodu súd prvej
inštancie právne posúdil ako zmluvu o pôžičke, uzavretú podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na skutočnosť , že zmluvu o pôžičke uzavreli žalovaní ako manželia ( dlžníci zo zmluvy o
pôžičke), vznikol v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka na ich strane spoločný a
nerozdielnytedasolidárnyzáväzokvoči žalobcom(veriteľomzozmluvyopôžičke).Natomtozáverenič
nemaní ani tá skutočnosť, že po uzatvorení zmluvy o pôžičke došlo k rozvodu u manželstva žalovaných.

že po zániku ich manželstva došlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ich solidárny
záväzok vznikol zo zákona / § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka/ a tento naďalej trvá. Preto majú
žalobcovia zákonné právo domáhať sa plnenia zo zmluvy od oboch solidárnych dlžníkov a plnením
ktoréhokoľvek z nich zaniká záväzok aj druhého, ale len v rozsahu tohto plnenia. Pokiaľ teda žalovanáv 2. rade polovicu pôžičky žalobcom zaplatila v rozsahu tohto plnenia zanikol záväzok aj žalovaného
v 1. rade . Poukázal aj na to, že v zmluve o pôžičke zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu vo výške 5% z celkovej sumy za každý mesiac omeškania.

Konštatoval, že uzavretie zmluvy o pôžičke vo vyššie uvedenom znení ani jeden z žalovaných nijakým
spôsobom nespochybnil. Za nesporné považoval aj to, že žalovaná v 2. rade vrátila dňa 5.9.2012
žalobcompolovičku dlžnejsumy,t.j.3.000,-eura150,-eurzaplatilatitulomzmluvnejpokuty.Vdôvodoch
rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia v tomto konaní uplatnili jednak zvyšok
nezaplatenej pôžičky vo výške 3.000,- eur a tiež zmluvnú pokutu 450,- eur. Žalobcovia výzvou zo dňa

21.8.2012/ č.l. 5/ vyzvali žalovaných na vrátenie dlhu 6000,- eur a súčasne žiadali zaplatenie zmluvnej
pokutyvovýške300,-eur.Vtomčaseboli žalovaníužmesiacvomeškanísosplnenímsisvojhozáväzku
zo zmluvy o pôžičke, pretože jej splatnosť nastala 15.7.2012. Zmluvná pokuta 5 % z dlžnej sumy 6.000,-
eur za 1 mesiac predstavuje 300,- eur. Zohľadnil, že žalovaná v 2. rade uhradila obom žalobcom dňa
5.9.2012 polovicu zo sumy uvedenej vo výzve a to sumu 3.150,- eur/ 3.000,-eur titulom pôžičky a 150,-
eur titulom zmluvnej pokuty. Doposiaľ žalovaní nezaplatili titulom pôžičky sumu 3.000,- eur a titulom

zmluvnej pokuty sumu 450,- eur. Zároveň priznal žalobcom úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne
(o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase
omeškania, pretože zmluvný vzťah vznikol do 31.1.2013 a to odo dňa 29.9.20012, kedy boli žalovaní
už nepochybne v omeškaní. V omeškaní boli totiž odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti záväzku.
Záväzok bol podľa zmluvy splatný 15.7.2012, t.j. od 16.7.2012 sú žalovaní v omeškaní. O trovách

konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal účastníkom, ktorí mali vo veci úspech,
t. j. navrhovateľom v rade 1 a 2. V konaní neúspešní odporcovia sú povinní zaplatiť celkové trovy
konania vo výške 2.016,24 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 2. rade, ktorá navrhla

vo vzťahu k nej zamietnuť žalobcu v celom rozsahu a žiadala uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť trovy
konania. Žalovaná v 2. rade v dôvodoch svojho odvolania uviedla, že si svoj záväzok voči žalobcovi
v 1. a 2. rade splnila, svoju časť dlhu uhradila. Je toho názoru, že v čase trvania bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovsúobajamanželiavočitretímosobámzodpovednísolidárne,avšakrozvodom
manželstva dochádza zo zákona k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bránila sa tým,

že pred súdom prvej inštancie preukázala, že svoju časť dlhu voči žalobcom splnila, nie je možné teda
spravodlivo požadovať od dlžníka, ktorý svoju časť dlhu uhradil, aby plnil za dlžníka, ktorý sa plneniu žiaľ
zrejme úspešne vyhýba. Žiadala zohľadniť , že so žalovaný v 1. rade sú bývalí manželia, ich manželstvo
bolo rozvedené v auguste 2012, pričom ona svoj dlh vo výške 3.450,-eur voči žalobcom vyrovnala, o
čom svedčí potvrdenie zo dňa 5.9.2012.

3. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa písomne vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože odvolacie
námietky žalovanej v 2. rade nie sú dôvodné. Poukázali na skutočnosť, že nie je pravdou, že žalovaná
v 2. rade svoju časť dlhu uhradila, pretože podstatou solidárneho záväzku je, že každý zo žalovaných

zodpovedá za celý dlh. Čiastočným plnením sa žalovaná v 2. rade nezbavila zostatku dlhu. Žalovaná v
2. rade si nemohla vyrovnať svoj podiel na dlhu, pretože právnym následkom pasívnej solidarity je to,
že veritelia sú oprávnení požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný poskytnúť
celé plnenie. Podľa ich názoru ani zánik BSM na tomto závere nič nemení, pretože zánik BSM a jeho
následnevyporiadanieporozvodeanárokyznehosúvýlučnevecourozvedenýchmanželovavžiadnom

prípade sa nedotýkajú tretích osôb. Solidárna zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade nezanikla (ani
sa nezmenila na delenú zodpovednosť) rozvodom manželstva, ani vyporiadaním BSM, ani uplynutím 3
ročnej lehoty od rozvodu manželstva.

4. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalovanej v 2. rade písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.
6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však
bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok

vydal dňa 08. marca 2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa
18. novembra 2013 č.k. 5C/66/2013-57. V dôsledku žalobcami podaného odvolania odvolací súd
uznesením zo dňa 24. júla 2015 č.k. 7Co/195/2015-85 rozsudok súdu prvej inštnacie zrušil a vec mu

vracia na ďalšie konanie.
8. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutíuviedol. Odvolacísúdpoprejednanívecidospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesprávnezistil
skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vec po právnej stránke aj správne
právne posúdil, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v dôvodoch uznesenia
odvolacieho súdu zo dňa 24. júla 2015 č.k. 7Co/195/2015-85.
9. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na

náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal voči žalovaným
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).