Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 8, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Pc/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204253
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516204253.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci veci navrhovateľky: Y. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, L. M., pr. zast. JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom,17. novembra
14, Stará Ľubovňa proti otcovi navrhovateľky: Y. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. X, L. M., prechodne
bytom U. XXXA/XXXXX, XXX XX F. v konaní o zvýšenie výživného na dospelé dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í výšku výživného určenú uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn.

3C/174/2015 zo dňa 13.1.2016 vo výroku o výživnom pre navrhovateľku Y. F., nar. XX.X.XXXX tak,
že toto výživné zo strany otca navrhovateľky Y. F., nar. XX.X.XXXX z v y š u j e zo sumy 100 eur
mesačne na sumu 200 eur mesačne počnúc dňom 18.11.2016, ktoré výživné je otec navrhovateľky
povinný uhrádzať navrhovateľke do 15-teho dňa toto - ktorého mesiaca vopred.

II. Dlžné výživné za obdobie od 18.11.2016 do 31.8.2017 vo výške 943,33 eur je otec navrhovateľky p
o v i n n ý uhradiť navrhovateľke, a to v splátkach vo výške 30 eur mesačne splatných spolu s bežným

výživným počnúc mesiacom september 2017.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného určeného naposledy uznesením
Okresného súdu Stará Ľubovňa Stará Ľubovňa, sp. zn. 3C/174/2015 zo dňa 13.1.2016, a to zo sumy
100 eur na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od

poslednej úpravy výživného došlo na jej strane k podstatnej zmene pomerov, a to z dôvodu, že začala
študovať na vysokej škole v Českej republike, a to na fakulte sociálnych vec UK v Prahe. Náklady na
ubytovanie mesačne predstavujú sumu 3 250 Kč (cca 120 eur), cestovný lístok z Prahy do Popradu stojí
od 12,20 eur do 16,20 eur, čo za obojsmernú cestu predstavuje cca 28 eur. Domov chodieva každé dva
týždne, čiže mesačne doprava vyjde na cca 56 eur. Mestská hromadná doprava v Prahe na tri mesiace
stojí 720,-Kč (necelých 27 eur), t.j. mesačne asi 9 eur. Strava vychádza na cca 6 eur denne, t.j. asi
180 eur mesačne, náklady na telefón cca 15 eur, cestovné poistenie stojí 57,40 eur ročne, t.kj. 4,80

mesačne. Ďalšie výdavky sú spojené s nákupom školských pomôcok, výdavkov na kultúrne vyžitie,
obuv, oblečenie, príp. lieky cca 200 eur mesačne. Takmer všetky výdavky uhrádza s pomocou jej mamy,
keďže jej otec nemá záujem na nich prispievať. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala návrh vyhovieť.

2. K návrhu priložila príjmový pokladničný doklad o zaplatení ubytovania, zmluvu o ubytovaní, potvrdenie
Karlovej univerzity v Prahe, fakulty sociálnych vied o štúdiu, poistnú zmluvu so spol. AXA, a.s.,

elektronické lístky na vlak. V priebehu konania predložila navrhovateľka ešte doklad o výške štipendia,
dohodu o vykonaní práce, doklad o príjme a výdavkoch jej matky (doklad o zrážke odvodov, faktúry
od spoločností SPP, a.s., Prvá internetová, s.r.o., O2 Slovakia, s.r.o., Slovak Telekom, a.s., výpis zúčtu, oznámenie o výške poistného za motorové vozidlo, rozhodnutie Mesta Stará Ľubovňa o výške
poplatku za komunálny odpad, nájomnú zmluvu), doklady z elektronických pokladní o nákupe stravy,
obuvi, kozmetiky, návrh na vykonanie exekúcie voči otcovi na vymoženie dlžného výživného, daňový

doklad o platbe za 3-mesačný lístok na KHD v Prahe, svoje výplatné pásky, podmienky na získanie
štipendia na ubytovanie a doklad o nákupe kontaktných šošoviek.

3. Otec navrhovateľky s návrhom na zvýšenie výživného súhlasil. Svoje pomery však ani na výzvu súdu
nezdokladoval.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania. Navrhovateľka sa
pojednávania nezúčastnila z dôvodu študijných a pracovných dôvodov s tým, že táto súhlasí s
prejednanímveci aj v jej neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, doručenie na predvolanie
mal u neho súd vykázané vrátením súdnej zásielky z miesta prechodného pobytu, na ktorom si preberal
súdne zásielky

5. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 8.9.2017 trval na podanom návrhu. Poukázal na
skutočnosť, že aj u otca navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy, keďže v
tom čase bol nezamestnaný, kým v súčasnosti má pravidelný príjem. Otec navrhovateľky by mal pritom
poberať aj výsluhový dôchodok, čo vyplýva z rozsudku, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky

rozvedené (4P/110/2015), v tom čase to bolo vo výške 245,30 eur. Poukázal aj na určitú disproporciu
medzivýživnýmurčenýmvrozvodomrozsudkurodičovnavrhovateľkynamladšiehobratanavrhovateľky
vo výške 150 eur, ktorý študuje na strednej škole v mieste bydliska, kým navrhovateľka má priznané
výživné vo výške 100 eur, pričom študuje v zahraničí, s čím sú spojené nepochybne vyššie náklady.

6. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami účastníkov konania, vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľkou v priebehu konania ako sú uvedené vyššie a vyjadreniami
štátnych orgánov, súčasného a bývalého zamestnávateľa otca navrhovateľky a výsledkami lustrácií v
súdu dostupných registroch a zistil tento skutkový stav:

7. Naposledy bolo o výške výživného na navrhovateľku rozhodnuté uznesením Okresného súdu Stará
Ľubovňa Stará Ľubovňa, sp. zn. 3C/174/2015 zo dňa 13.1.2016, ktorým bol schválený súdny zmier a
otec navrhovateľky sa zaviazal prispievať jej výživným vo výške 100 eur mesačne. V návrhu žiadala
navrhovateľka výživné vo výške 200 eur. Navrhovateľka bola v tom čase študentkou Gymnázia v
Sučanoch.

8. Navrhovateľka je od 6.9.2016 študentom 1. ročníka bakalárskeho štúdia na Karlovej univerzite v
Prahe, fakulty sociálnych vied. Náklady na internát predstavujú 3 250 Kč (cca 120 eur) mesačne, na
MHD asi 9 eur mesačne, stravné okolo 150 - 180 eur mesačne (5 - 6 eur x 30 dní), cestovné cca 56 eur
mesačne, náklady na telefón cca 15 eur mesačne, cestovné poistenie stojí 4,80 mesačne, kontaktné

šošovky okolo 20 eur mesačne. Ďalšie výdavky sú spojené s nákupom školských pomôcok, výdavkov
na kultúrne vyžitie, obuv, oblečenie, príp. lieky. Navrhovateľka pracuje popri škole na základe dohody o
vykonaní práce, na základe ktorej zarobí maximálne 4 150,-Kč mesačne a bolo jej priznané ubytovacie
štipendium, ktoré činí 600,-Kč mesačne.

9. Matka navrhovateľky je zamestnaná ako opatrovateľka v zahraničí, jej čistý príjem po odpočítaní
odvodov je okolo 750 eur mesačne. Na cestu vynaloží 90 eur mesačne, za inkaso platí necelých 145
eur mesačne a za elektrinu 30 eur mesačne. Ďalej platí telefóny pre deti a pre seba vo výške okolo
80 eur mesačne, internet vo výške 24,90 eur mesačne, životné poistenie, cestovné poistenie a PZP v
celkovej výške cca 77 eur mesačne (z tohto na navrhovateľku 33,64 eur), nájom za garáž 400 eur ročne

(cca 33,33 eur mesačne) a poplatok za odpad 33 eur ročne.

10. Otec navrhovateľky pracoval od 6.7.2016 do 31.12.2016 v spol. Index Nosluš s.r.o. v hlavnom
pracovnom pomere, jeho čistý priemerný mesačný príjem činil asi 607 eur. Od 1.1.2017 pracuje v spol.
RAJO a.s., jeho priemerný čistý mesačný príjem od januára do apríla 2017 bol necelých 574 eur. Okrem

toho je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške asi 240 eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadnym
nehnuteľností ani motorových vozidiel, daňové priznanie za rok 2016 nepodal.11. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel
k názoru, že návrh je dôvodný.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

14. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

18. Podľa § 231 C.s.p. rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a

ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

19. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol
o veci opakovane rozhodnúť (zvýšiť výživné pre navrhovateľku) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry

je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predošlého rozsudku.

20. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného,

resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takou zmenou strata alebo získanie zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej
povinnosti, zlepšenie alebo zhoršenie majetkových pomerov apod. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí, najmä prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov

apod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená
tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov
vychádzajúc napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov.
Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť

zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod
na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie
vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak
aj oprávneného.

21. V prejednávanej veci súd mal preukázanú takú zmenu pomerov účastníkov, ktorá sa závažnejším
spôsobom prejavila v ich pomeroch v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy, a to
predovšetkým na strane navrhovateľky, ale aj na strane otca navrhovateľky.22. Navrhovateľka od poslednej úpravy ukončila stredoškolské štúdium a nastúpila na vysokú školu
v zahraničí vzdialenú od miesta trvalého bydliska asi 600 km. S uvedenou skutočnosťou súvisia
nepochybne vyššie náklady, minimálne s nákladmi na ubytovanie, nákladmi na MHD, zabezpečovaním

základných potrieb mimo miesta svojho bydliska (ako napr. stravné a pod.). Pravidelný príjem otca
navrhovateľky z hlavného pracovného pomeru oproti predchádzajúcej úprave je podľa názoru takisto
zmenou, ktorú možno považovať za podstatnú zmenu pomerov. Vyživovacia povinnosť oboch rodičov
trvádovtedy,kýmsadieťaniejeschopnésamosaživiť.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,
že navrhovateľka sa ďalej pripravuje na svoje budúce povolanie, teda vyživovacia povinnosť aj jej

otca voči nej trvá. Súčasné čisté príjmy rodičov navrhovateľky sú približne rovnaké, podobne je
porovnateľná aj ich životná úroveň. Výdavky spojené s navrhovateľkiným vysokoškolským štúdiom
pritom platila predovšetkým matka navrhovateľky, ktorá hlavne zabezpečuje navrhovateľke starostlivosť.
Otec navrhovateľky súhlasil so zvýšením výživného. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj pomery
účastníkov konania súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

23. Vzhľadom na zvýšenie výživného súd zároveň rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od
18.11.2016 do 31.8.2017, ktoré predstavuje sumu vo výške 943,33 eur (pomerná časť za 13 dní
novembra 2016 vo výške 43,33 eur + 900 eur (9 mesiace x 100 eur). Súd pri výpočte dlžného výživného
vychádzal z rozdielu medzi doterajším výživným a zvýšeným výživného s prihliadnutím na skutočnosť,
že doterajšie výživné je exekučne vymáhané, teda v prípade zahrnutia celej výšky zvýšeného výživného

dodlžnéhovýživnéhobymohlodôjsťkjehoduplicitnémuvymáhaniu.Otecnavrhovateľkyjetedapovinný
uhrádzať do 31.8.2017 doterajšie výživné po 100 eur mesačne, doplatiť dlžné výživné za obdobie od
18.11.2016 do 31.8.2017 vo výške 943,33 eur (v splátkach po 30 eur mesačne) a od septembra 2017
prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 200 eur. Dlžné výživné vzhľadom na jeho výšku
povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným so splatnosťou prvej

splátky spolu s bežným výživným za mesiac september 2017.

24. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.