Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/234/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413207226
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413207226.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
Lawyer Partners a. s., so sídlom Bratislava, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, proti žalovanému: J. R.,
bytom X. B., X. XX, o zaplatenie 1,32 eura (40 Sk), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 11. apríla 2017 č. k. 7Ro/198/2013-30 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že
žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1

písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 veta prvá a druhá, § 13 ods. 1 a § 18cb ods. 1 Zákona
o súdnych poplatkoch a uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
1,32 eura (40 Sk). Listom zo dňa 24. 03. 2013, adresovaným tunajšiemu súdu, právna zástupkyňa
žalobcuoznámila,žežalobcavroku2006doručiltunajšiemusúduštandardnénosičeobsahujúcenávrhy
na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, ktoré návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým
podpisom a ich súčasťou mali byť aj sprievodné listy zo dňa 30. 03. 2006, 24. 06. 2006 a 19. 10.

2006. Na uvedené podania mal reagovať tunajší súd listom, ktorým oznámil žalobcovi, že nemá k
dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z. z. o
elektronickompodpiseapretožalobcovivrátilaelektronickédokumenty.ÚstavnýsúdSR,resp.Európsky
súd pre ľudské práva konštatoval, že postup tunajšieho súdu pri prijímaní daných podaní nebol legálny
a došlo tým k porušeniu základných práv žalobcu. Zároveň bolo oznámené, že žalobca doručuje 46
DVD nosičov obsahujúcich žalobné návrhy spolu s prílohami. Poplatková povinnosť žalobcu vznikla

podaním žaloby vo výške 16,50 eura za žalobu podľa položky 1a) sadzobníka súdnych poplatkov.
Nakoľko súdny poplatok zaplatený nebol, súd vyzval žalobcu na jeho zaplatenie výzvou zo dňa 14. 10.
2014, ktorú prevzal žalobca dňa 27. 07. 2015. O následkoch nezaplatenia súdneho poplatku súd žalobcu
riadne poučil. Žalobca v uvedenej lehote a ani ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia súdny poplatok
nezaplatil. V danom prípade súd konanie zastavil podľa § 10 odsek 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov, pretože žalobca súdny poplatok za návrh nezaplatil ani po

uplynutí stanovenej lehoty, o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol poučený a súd vo veci
samej ešte konať nezačal. Výška súdneho poplatku za návrh predstavuje 16,50 eura podľa položky 1
písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona. S argumentáciou žalobcu o nemožnosti
súdu vyrúbiť súdny poplatok za žalobu sa súd nestotožnil. Je známe, že nálezom Ústavného súdu
SR z 24. 06. 2008 II. US 148/2008 bolo vyslovené porušenie základného práva žalobcu na súdnu
ochranu neprijatím podania, pričom sa však jednalo len o podanie z 24. 07. 2006 urobeného žalobcom

elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom s tým, že právne účinky tohto
podania zostávajú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ak súd vychádza z citovaného nálezuÚstavného súdu SR, že žalobca podal v roku 2006 právne účinným spôsobom návrh na začatie konania
v elektronickej podobe, tak treba rešpektovať aj právne účinky, ktoré toto konanie vyvolalo. Vyplýva
z neho aj príkaz pre súd I. stupňa, opätovne sa zaoberať podaním žalobcu ako návrhom na začatie

konania. Základným predpokladom pre naplnenie tohto príkazu je, že žalobca po rozhodnutí Ústavného
súdu SR znovu predloží Okresnému súdu, v tejto veci tunajšiemu súdu, pôvodné podanie. Znamená
to, že žalobcu zaťažuje povinnosť tunajšiemu súdu doručiť pôvodné podanie z roku 2006, urobené
elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom (nie iné podanie). Z obsahu spisu
však vyplýva, že žalobca tak neurobil. Ničím nedoložil, že podanie označené ako žaloba na vydanie

platobného rozkazu o zaplatenie 40,- Sk zo dňa 20. 07. 2006 a doručené tunajšiemu súdu dňa 26.
03. 2013 je identické s tým podaním, doručeným Okresnému súd Nové Zámky na DVD nosiči v roku
2006, na ktoré sa jednak vzťahuje citovaný nález Ústavného súdu SR a v tej spojitosti aj záver, že
podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. Za tejto situácie tak poplatková povinnosť
žalobcovi vznikla nie ešte v roku 2006, ale až dňa 26. 03. 2013, a preto trojročná lehota na vyrúbenie
súdneho poplatku uvedená v § 13 ods. 1 citovaného zákona neuplynula. Súd o trovách konania rozhodol

v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za to,
že nezaplatením súdneho poplatku zo žaloby žalobcom tento zavinil zastavenie konania.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, odôvodniac
ho odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, nakoľko žalobcovi sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že žalobou na vydanie platobného rozkazu podanou
dňa 24. 07. 2006 na Okresnom súde Nové Zámky sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny s príslušenstvom, ktorým boli trovy súdneho konania včítane trov právneho zastúpenia. Podanie
v tejto veci urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona, t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný súd Nové Zámky odmietol takto urobené
podanie prijať a DVD nosiče vrátil žalobcovi späť. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd
Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť ako podanú oneskorene, rozhodnutím III. ÚS 253/07, odmietol.
Následne sa preto žalobca domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské
práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16. 06. 2009 o sťažnosti žalobcu rozhodol rozsudkom, okrem iného

o tom, že prišlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že
Okresný súd Nové Zámky porušil žalobcovo právo na spravodlivé súdne konanie. Ďalej uviedol, že
v obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach na ústavnom súde, kde nebola sťažnosť podaná
oneskorene, vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky záver, že Okresný súd Nové Zámky porušil
základné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím je podania z ... urobeného elektronickou formou
a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať
vo veci predmetného podania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s. (pôvodne B., a. s.) podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Dodal, že na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť
prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie žalobcu zaevidovať spätne ku dňu
jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené
s účinkami pôvodného doručenia. V odvolaní ďalej uviedol, že Okresnému súdu Nové Zámky doručil
opätovnepodania,oktorýchEurópskysúdpreľudsképrávarozhodolrozsudkom.Účinkypodaniazostali

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na
vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej súd prvej
inštancie zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval žalobcu
až v roku 2013, bol podaný dňa 24. 07. 2006. Trval na tom, že je nevyhnutné v prejednávanej veci
splniť podmienku, že žalobe na vydanie platobného rozkazu sa pripíšu účinky podania k pôvodnému

dátumu podania, t. j. ku dňu 24. 07. 2006. Je tomu tak nielen z dôvodu, že súdny poplatok nemožno
už v súčasnosti vyrubiť, ale najmä z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky. Žalobca nemá zákonnú
povinnosť uniesť akési dôkazné bremeno, podľa ktorého by bol povinný preukázať (bez uvedenia
zákonného ustanovenia, podľa ktorého má mať túto údajnú povinnosť), že ide skutočne o žaloby
podávané pôvodne v roku 2006, a nie len o totožné žaloby, doručené v roku 2013 prvýkrát. Žalobca

uviedol, že sa nestotožňuje ani s tvrdením, že je jeho povinnosťou preukázať, že žaloby doručované
teraz sú tie isté (t. j. "znovudoručené" a nie len totožné s tými, ktoré boli podávané v roku 2006),
ktorú povinnosť by nemal v prípade, ak by si škodca riadne plnil svoju povinnosť a žaloby v roku
2006 prijal a zapísal. Dôsledkom porušenia povinnosti škodcom nemôže byť vznik novej povinnosti prepoškodeného. Nikto predsa v konaní nedokazuje, kedy a ako doručil žalobu na súd. Je povinnosťou
konajúceho súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo o doručení podania (začatie konania) pochýb a ak
súd prvej inštancie odmietol podania zapísané na DVD nosiči a vrátil ich žalobcovi v roku 2006 späť,

mal si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy
odmietol (napr. zapísať si úradným záznamom údaj o odmietnutom DVD nosiči tak, aby bol tento daj
nezameniteľný - každý DVD nosič obsahuje vyrazené jedinečné číslo). Napriek tejto skutočnosti na
preukázanie svojich tvrdení doložil žalobca svojím listom zo dňa 19. 02. 2014 Okresnému súdu Nové
Zámky do spisov súdnej správy nasledujúce listinné dôkazy: 1. Rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva zo dňa 16. 06. 2009, 2. DVD nosiče z roku 2006 (30. 03. 2006-OS083_NOVE_ZAMKY
001; 30. 03. 2006. OS083_NOVE_ZAMKY 002; 24. 07. 2006 - OSO83_NOVE_ZAMKY_001; 24. 07.
2006 - OS083_NOVE_ZAMKY_002) a notárska zápisnica osvedčujúca právnu skutočnosť, ktoré bez
akýchkoľvek pochybností preukazujú tvrdenia žalobcu, že ide o podania z roku 2006. Odvolateľ ďalej
poukázalnato,ževzmysleustanovenia§8zákonač.71/1992Zb.jepoplatokzapodanienávrhusplatný
vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
žalobca, odvolateľ a dovolateľ a poukázal tiež na to, že podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo
doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa
stal splatným. Vzhľadom k uvedeným skutkovým okolnostiam, ako aj s ohľadom na citované zákonné
ustanovenia a ustálenú judikatúru má za to, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať

pred súdom, preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

4. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) účinného od
01. 07. 2016 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
5. Podľa § 387 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

účinného v čase podania žaloby súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je

podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
8. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolatel'
a dovolateľ.
9. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie

námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu
a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
10. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zák. č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil
v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok

nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník
vo výzve poučený.
11. Žalobca v preskúmavanej veci tvrdil, že žaloba, v ktorej je uvedený dátum jej vyhotovenia 20. 07.
2006, ktorá bola súdu doručená dňa 26. 03. 2013 je pôvodná žaloba, ktorý doručil tomuto súdu ešte v
roku 2006 (na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom) a že vzhľadom na uplynutie

trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok
za návrh na začatie konania.

12. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura za podanú žalobu
(výzva z 21. 07. 2015). Žalobca súdny poplatok do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní

nezaplatil.

13. Odvolací súd uvádza, že ak v iných obdobných veciach týkajúcich sa postupu niektorého okresného
súdu bol Ústavným súdom Slovenskej republiky vydaný nález so záverom, že okresný súd porušilzákladné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., potom iba ten súd, ktorého sa nález týkal,
mal a mohol rešpektovať príkaz vyplývajúci z takéhoto nálezu. Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu,
že právne účinky jeho podania zo dňa 20. 07. 2006 zostali zachované k tomuto dňu aj v prípade jeho

návrhu podaného na Okresný súd Nové Zámky dňa 26. 03. 2013.

14. Žalobca v odvolaní tvrdil, že Okresnému súdu Nové Zámky doručil opätovne podania, o ktorých
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol rozsudkom a v súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal
a má žalobca za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s

účinnosťou ku dňu 24. 07. 2006, preto je podľa jeho názoru potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na
vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej Okresný
súd Nové Zámky zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na zaplatenie ktorého vyzval
žalobcu až v roku 2013, bol podaný na súd v roku 2006.

15. Odvolací súd má za to, že žalobca bol povinný preukázať, že žaloba (žaloby) doručená (doručené)

Okresnému súdu Nové Zámky dňa 26. 03. 2013 je totožná (sú totožné) so žalobou (žalobami) doručenou
(doručenými) Okresnému súdu Nové Zámky dňa 20. 07. 2006.

16. Žalobca ničím nedoložil, že toto jeho podanie je identické s podaním doručeným súdu na DVD nosiči
v roku 2006. Keďže z ničoho nevyplývala totožnosť žalobcovho podania z roku 2006 s podaním z roku

2013, nemožno súdu prvej inštancie vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzal z toho,
že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania žaloby podanie doručené súdu prvej
inštancie v roku 2013. Žalobca bol povinný preukázať, že žaloba doručená súdu prvej inštancie v roku
2013 je totožná so žalobou doručenou súdu prvej inštancie v roku 2006 predložením originálu nosiča
DVD.

17. Okresný súd Nové Zámky prípisom zo dňa 30. 06. 2016 uviedol, že štvrté - posledné podanie:
26. 03. 2013 - 46 DVD nosičov. Posledné podania boli spoločnosťou Lawyer Partners, a. s. doručené
Okresnému súdu Nové Zámky osobne dňa 26. 03. 2013. Predmetné podanie obsahovalo sprievodný
list, plnomocenstvo a prílohu - 45 DVD nosičov. Na uvedených 45 DVD nosičoch sa nachádzali

návrhy adresované súdu, ako aj návrhy adresované na iné súdy, čo znamená, že návrhy adresované
Okresnému súdu Nové Zámky sa nenachádzali sústredene len na 2 ks DVD nosičoch. Z tejto
skutočnosti vyplýva, že pokiaľ by aj návrhy na 2 ks DVD v roku 2006 boli obsahovo totožné s návrhmi
v roku 2013 rozloženými na 45 DVD nosičoch, nejednalo sa o pôvodné nosiče dát a preto majú za to,
že podania doručené dňa 26. 03. 2013 adresované súdu na 45 DVD nosičoch nemohli byť totožné s

podaniami, doručenými na súd v roku 2006 na 2 ks DVD nosičoch.

18. Žalobca v preskúmavanej veci nepreukázal, že žaloba doručená na Okresný súd Nové Zámky v roku
2013jeidentickásožaloboudoručenoutomutosúdunaDVDnosičochvroku2006.Zauvedenejsituácie
nemožno považovať žalobný návrh žalobcu zo dňa 20. 07. 2006, doručený okresnému súdu až 26. 03.

2013 za totožný so žalobným návrhom, ktorý mal byť obsahom podaní z roku 2006. Sám Európsky
súd pre ľudské práva v rozhodnutiach, ktorými prejednal sťažnosti spoločnosti Lawyer Partners, a. s.
vs. Slovenská republika konštatoval, že sťažujúca spoločnosť nemala predkladať originály dokumentov
na účely individuálnej sťažnosti podľa čl. 24 Dohovoru, to znamená, že tým, že predložila originály
DVD nosičov a o ich vrátenie nepožiadala, jej argument týkajúci sa nemožnosti predkladať všeobecným

súdom tieto DVD nosiče je preto neudržateľný. Nemožnosť predložiť originálne DVD nosiče z roku 2006
tak zavinil žalobca, ktorý sa svojim postupom sám dostal do ťaživej situácie, a nedokázal už preukázať,
že žaloby doručené súdu prvej inštancie v roku 2013 sú identické so žalobami doručenými súdu prvej
inštancie na DVD nosičoch ešte v roku 2006.

19. Odvolací súd na podporu svojej právnej argumentácie v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach, ktorý vo svojich
rozhodnutiach o odmietnutí dovolaní žalobcu proti uzneseniam krajských súdov (napr. 6Cdo 2/2014,
3Cdo 338/2013, 3Cdo 341/2013, 3Cdo 368/2013, 8 Cdo 994/2015, 4 Cdo 982/2015), ktorými potvrdili
rozhodnutia súdov prvej inštancie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, okrem iného,

ako dovolací súd uvádzal, že žalobca v roku 2013 doručil súdu žalobný návrh s dátumom vyhotovenia
v roku 2006, nepreukázal ale ničím, že ide o ten žalobný návrh, ktorý podal v roku 2006; súdom preto
nemožno vytýkať, že v roku 2013 podanému žalobnému návrhu nepriznali účinky, ktoré by jeho žalobný
návrh mal, keby bol podaný v roku 2006, a pokiaľ žalobca namietal, že už nemá k dispozícii originálneDVD s jeho žalobnými návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na
zachovaniemožnostipreveriťtotožnosťtýchtožalobnýchnávrhov,boloprávenažalobcovi,abysatýchto
nosičov nezbavil a nevystavil riziku, že v súčasnosti nevie preukázať, akú žalobu podal v roku 2006.

20. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku
za podanie žaloby. Na základe vyššie uvedených skutočností preto nie je možné prijať záver, že súd
prvej inštancie žalobcovi vyrubil súdny poplatok za podanú žalobu oneskorene, teda v rozpore s lehotou
stanovenou v § 13 zák. č. 71/1992 Zb., keďže lehota bola dodržaná. Pretože žalobca nerešpektoval

výzvu súdu prvej inštancie na zaplatenie súdneho poplatku, boli splnené podmienky na zastavenie
konania podľa § 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. Odvolanie žalobcu preto nebolo dôvodné a odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. l CSP ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, rozhodol, že žalovanému
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
nerozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, pretože v takomto prípade by o výške náhrady trov
konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie,
aj keď v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho

konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl.
17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).