Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514201088
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1514201088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: CEE COLLECT

FUND 1 LTD, reg. č. HE 308237, so sídlom Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi,
2408, Nikózia, Cyprus, zast. BBH advokátskou kanceláriou, IČO: 36713066, so sídlom Suché Mýto 1,
Bratislava proti žalovanej: M. N., nar. X.XX.XXXX, bytom O.. F.. Š. XX, W., o zaplatenie 698,97 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 668,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 668,97 eur od 24.1.2014 do zaplatenia.

II. V časti o zaplatenie sumy 30,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z uvedenej
sumy súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške
698,97 eur, spolu s 8,25 %-ným úrokom z omeškania a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaná
dňa 6.11.2007 uzavrela so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské
Nivy 1, Bratislava (ďalej len „banka“) ako pôvodným veriteľom Zmluvu o bežnému účtu žalovanej

č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo okrem iného poskytnutie povoleného prečerpania k
bežnému účtu žalovanej tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovanej na prevod alebo
výbery v hotovosti z účtu žalovanej, a to aj vtedy ak nebude existovať žalovanej pohľadávka voči
pôvodnému veriteľovi z účtu žalovanej, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v
prospechúčtužalovanejalebovkladomvhotovosti.Žalovanásazaviazalapovolenéprečerpaniesplácať
pôvodnému veriteľovi formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke žalovanej z
jejúčtu,vždyvmomentevznikupohľadávkyžalovanejzjejúčtuavrozsahu,vktoromsatietopohľadávky

kryjú. Banka ako pôvodný veriteľ postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobcu Zmluvou o postúpení
pohľadávok dňa 14.8.2012. Banka ako pôvodný veriteľ postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobcu
Zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 14.8.2012. Nakoľko žalovaná využila možnosť prečerpania svojho
bežného účtu, avšak svoj záväzok na vrátanie povoleného prečerpania nesplnila riadne a včas, ku
dňu 3.9.2013 žalobca evidoval voči žalovanej pohľadávku vo výške 992,24 eur, pričom navrhovateľ si
z dôvodov hospodárnosti a efektívnosti konania uplatňuje len nárok na zaplatenie sumy 698,97 eur s
príslušenstvom.

2. Tunajší súd vydal dňa 27.1.2014 platobný rozkaz č. k. 26Ro/84/2014-55, ktorý následne zrušil pre
nemožnosť doručiť ho žalovanej do vlastných rúk.3. Napriek tomu, že žalovaná si žalobu vrátane príloh, poučenia pre stranu sporu prevzala osobne dňa
4.10.2015 na adrese evidovaného pobytu, na výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe nereagovala, v spore
zostala nečinná.

4. Žalobca sa na výzvu súdu vyjadril, že svoj nárok odvodzuje z titulu Zmluvy o bežnom účte
a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, ktorú dňa 6.11.2007 uzatvorila žalovaná s právnym
predchodcom žalobcu, Všeobecnou úverovou bankou, a.s., predmetom ktorej bolo okrem iného aj
poskytnutie prečerpania na danom bežnom účte tzv. kontokorentný úver. Tento úver bol žalovanej

poskytnutý vo výške 16.000,- Sk s počiatočným dátumom čerpania od 30.1.2008. Ako vyplýva z
predloženej histórie platobných transakcií k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 22.8.2012
bolo na bežnom účte žalovanej v priebehu zmluvného vzťahu uskutočnené veľké množstvo finančných
transakcií (výberov a vkladov) a žalovaná početne využívala možnosť prečerpať vlastné finančné
prostriedky na bežnom účte, prevažne na výbery v hotovosti, platby u obchodníkov, splátky úverov a
i. Ku dňu postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu rozdiel medzi kreditom a debetom

celkovo predstavoval sumu -698,97 eur (riadok prehľadu zo 4.11.2011, stĺpec „zostatok účtu). Podľa
tvrdení žalobcu ide o osobitný typ úveru poskytovaný k účtu klienta - fyzickej osoby. Poskytuje sa k
účtu vedenému v rámci balíka produktov alebo k účtu vedenému samostatne a umožňuje prečerpať
bankový účet klienta, t. j. isť so stavom finančných prostriedkov na danom bankovom účte do mínusu.
Výšku, čas a spôsob čerpania a splácania si určuje klient podľa svojich potrieb. K čerpaniu úveru

dochádza po vyčerpaní vlastných finančných prostriedkov na bankovom účte. Kontokorentný úver je
typom úveru uzatvoreného na veľmi dlhé obdobie bez pravidelnej mesačnej anuitnej splátky, spláca sa
priebežne, bezhotovostnými a hotovostnými vkladmi na účet, nie pevne stanovenou splátkou. Žalobca
ďalej uvádza, že žalovaná bola pred podaním žaloby na súd mnohonásobne kontaktovaná (aj zo
strany pôvodného veriteľa, aj zo strany žalobcu) v trvaní 17 mesiacov. Žalovaná možnosti ponúkané

žalobcomnamimosúdneurovnaniesporunevyužila,dlhnenamietala,jejsprávaniepočasmimosúdneho
aj súdneho konania označil za takmer pasívne.

5. Žalovaná sa k žalobe, ktorú jej súd spolu s prílohami, poučením pre účastníka konania a výzvou,
nevyjadrila, v konaní zostala nečinná. Súd tak v konaní vykonal dokazovanie predovšetkým na základe

listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov
a služieb flexiúčtu zo dňa 6.11.2007, prehľadom histórie transakcií na bežnom účte XXXXXXXXXX/
XXXX, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 29.1.2008, potvrdenie o
schválení kontokorentného úveru zaslaný žalovanej emailom dňa 29.1.2008, výzvou k úhrade dlžnej
sumy zo dňa 23.8.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012, Cenníkom VÚB,

a.s. (Občania) platným od 1.12.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na
depozitné produkty (ďalej len „VOP“), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 vrátane príloh,
výzvami, oznámeniami a inými podaniami žalobcu adresovanými žalovanej, a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 6.11.2007 uzavrela žalovaná s pôvodným veriteľom spol. Všeobecná úverová banka, a.s. Zmluvu

o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej
bolo otvorenie a vedenie bežného účtu (č. XXXXXXXXXX/XXXX) a možnosť zriadenia a používania
produktov a služieb flexiúčtu podľa výberu v zmysle platného Cenníka VÚB, a.s. Žalovanej bola zároveň
vydaná platobná karta s denným limitom 30.000,- Sk (995,82 eur). Neoddeliteľnou súčasťou boli VOP
a Cenník VÚB, a.s. Na základe žiadosti žalovanej zo dňa 29.1.2008 jej banka schválila poskytnutie

kontokorentného úveru flexidebet vo výške 16.000,- Sk (531,10 eur) od 30.1.2008 s mesačným
zasielaním kreditných obratov vo výške 8.000,- Sk (265,55 eur) na jej bežný účet s tým, že za využívanie
flexidebetu banka ku koncu kalendárneho mesiaca zúčtovávala debetné úroky a pravidelne mesačne
sledovala plnenie podmienok. Pri opakovanom nesplnení podmienok si vyhradila právo pristúpiť k
zníženiu alebo zrušeniu nastaveného limitu flexidebetu na bežnom účte žalovanej.

7. V zmysle prehľadu histórie transakcií na bežnom účte žalovanej využívala služby vyplývajúce z
uzavretej zmluvy do 20.8.2008 (posledný pohyb na účte - výber z bankomatu na Obchodnej ulici). Podľa
výzvy banky zo dňa 23.8.2008 (kedy banka žalovanej zároveň oznámila postúpenie pohľadávky, ku
ktorému došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012) činila dlžná suma 839,25

eur(vrátanepríslušenstva).Zďalšíchlistinnýchdôkazovvyplýva,žeztejtosumydlžnáistinapredstavuje
sumu 698,97 eur, ktorá je uplatneným nárokom žalobcu v tomto konaní.8. Vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je súd povinný ex offo posudzovať
povahu zmluvných podmienok vychádzajúc z ochrany zavedenej smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do
nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008. Systém tejto ochrany vychádza z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť
formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou
rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom
a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom
zmluvy.

9. V nadväznosti na uvedené teda žalovanú možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52
ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu možno
považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Ohľadom uplatnenia režimu Občianskeho zákonníka v súvislosti s plynutím premlčacej lehoty v
nadväznosti na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súd prihliadol na ustálenú

súdnu prax, ktorá uvádza, že právny vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere, aj
napriek tomu, že patrí v súlade s ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka do kategórie
tzv. absolútnych obchodov, je svojím charakterom spotrebiteľským vzťahom. Preto v spore aplikoval
kratšiu 3-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle Občianskeho zákonníka tak, ako je uvedené v bode 35. tohto
odôvodnenia.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 ObchZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo

na základe zákona.

14. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných

prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

15. Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

16. Podľa § 504 ObchZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.

17. Podľa § 708 ods. 1 ObchZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

18. Podľa § 708 ods. 2 ObchZ na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.19. Podľa § 710 ObchZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

20. Podľa § 711 ods. 1 ObchZ za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

21. Podľa § 715 ods. 2 ObchZ banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

22. Podľa § 407 ods. 1 ObchZ, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia
doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne
tejto časti.

23. Podľa § 407 ods. 3 ObchZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

24. Podľa § 407 ods. 4 ObchZ účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v
prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

25. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného do 31.12.2007 (ďalej len „ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

27. Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

28. Podľa § 3 ods. 5 ZoSÚ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne

oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi
ďalšie doplňujúce informácie.

29. Podľa § 3 ods. 6 ZoSÚ pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno

určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy
písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

30. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

31. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

32. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

33. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať.

34. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

35. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami -
žalobcom ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa a žalovanou zmluvou v zmysle § 261 ods. 3

písm. d) ObchZ vznikol záväzkový vzťah. Žalobca, resp. jeho právnym predchodca si svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy a obchodných podmienok splnil zriadením a vedením bežného účtu pre žalovanú,
ako aj poskytnutím kontokorentného úveru na základe jej žiadosti. Žalovaná tým, že poskytnutý úver
riadne a včas nesplácala, čím porušila zmluvný záväzkový vzťah podstatným spôsobom, žalobca v
zmysle zmluvy a VOP, a v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka zmluvu vypovedal dňa

12.8.2011, t. j. dňom 13.8.2011 začala plynúť premlčacia lehota. Premlčacia 3-ročná doba teda v
danom prípade neuplynula, keďže žalobca si nárok uplatnil žalobou podanou súdu dňa 24.1.2014
(uplynula by až 13.8.2014). Žalovaná po vyhlásení splatnosti pohľadávky dňa 25.3.2013 poukázala
na účet žalobcu sumu 30,- eur, v časti ktorej žalobca žalobu vzal späť, súd preto konanie v tejto
časti vrátane príslušenstva v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil. V zmysle ust. § 497

ObchZ je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi nesplatenú časť poskytnutej výšky úveru. Ku dňu zániku
zmluvného vzťahu, resp. ku dňu postúpenia pohľadávky činila nesplatená časť záväzku žalovanej
sumu 805,27 eur, z čoho istina predstavovala žalovanú sumu 698,97 eur a úroky z omeškania sumu
106,30 eur. Táto výška nesplatenej časti úveru vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, ako aj zo
samotnej špecifikácie žalovanej sumy. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje len nárok vyplývajúci zo sumy

698,97 eur, pozostávajúcej zo zostatku nesplatenej istiny. Súd zároveň zohľadnil aj dôkazy predložené
žalobcom preukazujúce jeho snahu o mimosúdne vyrovnania so žalovanou, ktorá na výzvy žalobcu
nereagovala, rovnako v súdnom konaní zostala nečinná. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované
zákonné ustanovenia súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel.

36. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

37. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.38.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania (do 31.5.2014) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Spolu s istinou, súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa uvedených
ustanovení, teda vo výške 8,25 % ročne zo sumy istiny s počiatkom od 24.1.2014, t. j. odo dňa podania
žaloby na súd v súlade s uplatneným návrhom (§ 153 ods. 2 OSP).

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi ako celkovo úspešnej strane sporu priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku

smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).