Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204242
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815204242.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a
sudcov JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková PhD., s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
povinnému: O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, H. K., o vymoženie 842,17 Eur s príslušenstvom a

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Jane Virličovej, Exekútorský úrad
Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava pod EX 5622/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava, č. k. 5Er/378/2015-12 zo dňa 07.07.2015, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej,
Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdna exekútorka doručila súdu prvej inštancie dňa 28.04.2015

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného 842,17
Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie sp. zn. II/2014-2054 zo dňa 28.04.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, uzatvorenej dňa 10.03.2008 medzi právnym predchodcom
oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinným.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243d ods. 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 44
ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodnutie rozhodcovského
súdu, pričom zmluva o poskytnutí flexipôžičky je spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že rozhodcovská
doložka je upravená v 3. bode IX. časti Záverečných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok

VÚB, a.s. Súd prvej inštancie preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že rozhodcovská doložka tvorí súčasť všeobecných obchodných podmienok dodávateľa - právneho
predchodcu oprávneného, nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy
a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie majetkového sporu vzniknutého z tejto zmluvy
alebo v súvislosti s ňou všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými štandardnými

podmienkami. Súd mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či
brániť svoje práva výhradne pred rozhodcovským súdom a spôsobuje značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah,
čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s § 53 ods. 5 OZ
neplatná. Na záver uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul

je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a
dobrým mravom. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil
svojuprávomocnazákladeneplatnejrozhodcovskejzmluvy,nemožnopovažovaťzaspôsobilýexekučný
titul vydaný v súlade so zákonom. Súd na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený
odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p a § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p.
Oprávnenýuviedol,žeexekučnýsúdprekročilzákonnélimitypreskúmaniežiadostiovydaniepoverenia,

keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku;
tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1 a
2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky;
zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávnou aplikáciou právnych predpisov vylúčil možnosť riešiť spory
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na povinnosť pôvodného veriteľa postupovať

podľa§93bZákonaobankách;uviedol,že exekučný súd nesprávne aplikoval§53ods.4Občianskeho
zákonníka, porušil § 230 CSP v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne
závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci; zastával názor, že súd prvej inštancie konštruoval
nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom

a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva Európskej
únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora; tvrdil, že súd prvej inštancie
porušil právnu istotu a legitímne očakávania a s poukazom na rozhodnutia všeobecných súdov uviedol,
že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú a zastával
názor, že exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinného na základe jeho postavenia. Oprávnený na

podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil,
že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Uviedol tiež, že
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný
titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych

rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

5. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonnév podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

10. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2014-2054 zo dňa 28.04.2014. Právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka
uvedená v 3. bode IX. časti Záverečných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s.,
ktoré tvoria súčasť hlavnej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzatvorenej medzi pôvodným oprávneným

a povinným.

11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) (v znení účinnom do 31.03.2017) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad

všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

13. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou
exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie

exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto
návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

14.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 05. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť

nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

15. V prejednávanej veci nebolo sporné, že Zmluva o poskytnutí flexipôžičky uzavretá medzi pôvodným
oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou.

16. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. S posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky sa odvolací súd stotožňuje,
lebo dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá

v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa
predstáv dodávateľa.

20. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana

si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Neprijateľná zmluvná podmienka

je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zmluvnou podmienkou absolútne neplatnou, preto nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu)
vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je
spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že neboli
splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol oprávnený povinný
podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto
odvolacia námietka neobstojí.

22. Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo oprávneného predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v

rozhodcovskom konaní.

23. Pokiaľ oprávnený takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa
§ 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).