Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200141
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8514200141.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboudoručenoupôvodneOkresnémusúduVranovnadTopľoudňa27.9.2012,domáhal

voči žalovanej: náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
940,44 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/856/2012) z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou
nerozhodol v zákonom stanovenom čase o návrhu žalobcu (ako oprávneného v exekučných konaniach)
na zmenu súdneho exekútora.

2. OS Vranov nad Topľou uznesením č.k. 5C/844/2012 - 7 zo dňa 9.10.2012 spojil na spoločné
konanie veci vedené pod sp. zn. 5C/844/2012, 5C/846/2012, 5C/847/2012, 5C/848/2012, 5C/849/2012,

5C/852/2012, 5C/854/2012, 5C/855/2012, 5C/856/2012, 5C/857/2012, 5C/858/2012, s tým, že tieto
sa budú ďalej viesť pod spoločnou spisovou značkou 5C/844/2012.

3. Následne uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19NcC/47/2012 zo dňa 18.10.2012 boli
sudcovia OS Vranov nad Topľou vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.
5C/844/2012 a uvedená vec bola prikázaná Okresnému súdu Stará Ľubovňa.
4. Uznesením sp. zn. 6C/356/2012 zo dňa 29.10.2013 súd vylúčil z konania veci spojené uznesením

Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/844/2012, zo dňa 9.10.2012 a pôvodne vedené pod sp.
zn. 5C/844/2012, 5C/846/2012, 5C/847/2012, 5C/848/2012, 5C/849/2012, 5C/852/2012, 5C/854/2012,
5C/855/2012, 5C/856/2012, 5C/857/2012, 5C/858/2012, na samostatné konanie a vec bola zapísaná
pod sp. zn. 6C/18/2014.

5. Žalobca v žalobe uviedol, pre akú pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, ďalej poukazoval na to, že
pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy

udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal a podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora.
Poukazoval na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene
súdneho exekútora (účinnú od 1.9.2005 a účinnú od 1.12.2006), pričom zvýraznil to, že exekučný
súd bol povinný rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia takéhotonávrhu, pričom však exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenomčase,atopodľažalobcunapriektomu,žeprejednávanávecnevykazovalaprvkynadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou

komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, pričom podľa žalobcu v
danom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore zo zákonom
(Exekučným poriadkom), podľa žalobcu nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pričom žalobca

sa, podľa jeho tvrdení v žalobách, dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, až po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora - skutkový dej bol podľa žalobcu zavŕšený doručením uznesenia o zmene exekútora.

6. Majetkovú škodu, ktorej náhradu žalobca požadoval, vyčíslil vo výške 175,- eur, pričom podľa neho
táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy

a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v uvedenom období vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu70,-eur,naudržiavanieasprávuinformačnéhosystému sumu 40,-eur,na administráciu
listínakomunikáciu spôvodným súdnym exekútorom sumu 50,-eurana administratívnespracovanie

textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur.

7. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 940,44 eur žalobca poukazoval na to,

že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase (čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup súdu je podľa žalobcu

dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup
exekučného súdu vystavil záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre
stratukontaktuspovinnýmarizikuinsolvenciepovinného.Uviedol,ženáhradunemajetkovejujmyvníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom

stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv; uviedol, že neexistencia akéhokoľvek
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; uviedol,

že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov;
uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a

spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval na to, že do obsahu
práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy; uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu
je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa

relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. S poukazom na v jednotlivých žalobách uvedené
rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy
vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej ujmy alikvotným pomerom sumy 55,32 eur za

každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu. Poukázal i na to, že postupoval podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.8. Žalovaná s podanými žalobami nesúhlasila, podaním doručeným súdu 20.5.2013 (doručené
právnemu zástupcovi žalobcu 15.4.2016) navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu
trov konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu rov konania. Poukazovala na zmätočnosť podaní

žalobcu, na to, že nie je jasný titul nároku na náhradu škody vzhľadom na žalobcom namietané
nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote a zároveň namietaný nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, poukazovala na
to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.4.2012 -
žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a teda predčasne,

poukazovala na nečinnosť žalobcu vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu nárokov na náhradu škody
a neposkytnutie súčinnosti z jeho strany, poukazovala na to, že v rozhodnutí o zmene exekútora súd
zároveň poverí vykonaním exekúcie exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu
s exekučným spisom pôvodne vykonaním exekúcie povereného exekútora - teda na nevyhnutnosť
vykonať zo strany exekučného súdu aj iné úkony v dôsledku ktorých nerozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote nemožno považovať za zbytočné prieťahy a nesprávny úradný postup; vo vzťahu k

namietaným prieťahom v konaní poukazovala na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v
znení účinnom od 1.1.2013, a že existencia prieťahov v konaní nie je preukázaná; vzniesla námietku
premlčania vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred tým, ako jej boli
doručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody);namietalavyčíslenieškody

a to, že žalobca nepreukázal jednak vznik ani výšku materiálnej škody; poukázala na nepreukázanie
vzniku nemajetkovej ujmy, ako ani toho, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch; poukazovala
na negatívne vnímanie žalobcu a jeho praktík verejnosťou; uviedla, že je potrebné preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody či nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom či nezákonným
rozhodnutím, pričom nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

9. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd postupom podľa § 177 C.s.p. vec prejednal a
rozhodol v neprítomnosti strán sporu. S poukazom na ustanovenie § 177 ods. 2 písm. a) CSP súd dňa
17.5.2017 vyvesil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu, že dňa 7.9.2017 bude o 8.45
hod. vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom: uznesenia OS Vranov nad Topľou č.k.
5C/844/2012-7 zo dňa 9.10.2012, uznesenia KS v Prešove č.k. 19NcC/47/2012 zo dňa 22.10.2012,
podania žalobcu doručeného súdu 6.2.2013, podania žalobcu doručeného súdu 9.8.2013, vyjadrenia
žalovanej doručeného súdu 17.10.2013 a k nemu pripojených listu Európskej komisie a článku denníka

SME, ďalej oboznámením celého obsahu spisu OS Vranov nad Topľou vedeného pôvodne pod spisovou
značkou 5C/856/2012, spisom OS Vranov nad Topľou sp. zn. 8Er/345/2004, a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca sa domáha voči žalovanej náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 940,44 eur z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou nerozhodol v zákonom

stanovenom čase v exekučnom konaní vedenom na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/345/2004,
ktoré začalo dňa 20.10.2004 podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdu bol
doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, exekučný súd podaním zo dňa 4.11.2009 si vyžiadal
odpôvodnéhoexekútoraexekučnýspisavyčíslenietrovexekúcie, dňa19.3.2010súdurgovalvyčíslenie
exekúcie, pretože súdny exekútor na výzvu nereagoval, dňa 24.5.2010 žiadal oprávnený o informácie

o stave konania a následne exekučný súd uznesením 2.12.2010 rozhodol o zmene exekútora, a dňa
3.6.2011 súd rozhodol o náhrade trov súdneho exekútora.

12. Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonomnainomorgáneSlovenskejrepubliky.Ktotvrdí,žebolnasvojichprávachukrátenýrozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak
zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

13.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným

rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným
postupom.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania

jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

17. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo inýmpozbavenímosobnejslobody,rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníalebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

19. Podľa § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku.
20. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania

jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a

prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

21. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania

jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo
na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu

spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.22. Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.8.2005), ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky

pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

23. Podľa § 44 ods. 7, ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.9.2005 do
30.11.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu

podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora
podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec
mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

24. Podľa § 238 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné a záverečné ustanovenia účinné
od 1. septembra 2005), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do
31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

25. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, §
136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

26. Podľa § 44 ods. 8, ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12.2006 do
podania návrhu na zmenu exekútora), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj

bezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.Súdrozhodneozmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy

exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

27. Podľa § 240 ods. 1 až 4 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra
2006), konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak
odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak. Ustanovenie § 44 ods. 7 (pozn. súdu: v danom

prípade ide o ustanovenie v znení „Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom,
poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 6 aj výšku preddavku na
odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3.“) sa použije aj na konania začaté pred 1.
decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie.
V konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie

na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd
určí túto výšku na žiadosť exekútora. Ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred
1. decembrom 2006, ak sa vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30.
novembri 2006 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Konania o výkon
cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom 2006 podľa medzinárodnej

zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli zastavené podľa osobitného predpisu, sa
dokončia podľa tohto zákona.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

29. Exekučné konanie vedené OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/345/2004 začalo (viď k tomu
§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku - teda zákona č. 233/1995 Z.z.) ako vyplýva z obsahu spisu, pred
1.9.2005, teda ani po zmene zákona č. 233/1995 Z.z. zákonom č. 341/2005 Z.z. nebol OS Vranov nad
Topľou pri rozhodovaní o návrhu žalobcu ako oprávneného v tomto exekučnom konaní výslovne povinný
rozhodnúť o ňom v 30-dňovej lehote (k tomu viď hore cit. ustanovenia § 238 zákona č. 233/1995 Z.z.),

na čom sa nič nezmenilo ani novelou Exekučného poriadku v zmysle zákona č. 585/2006 Z.z. (k tomu
viď citovaný § 240 zákona č. 233/1995 Z.z.). Súd týmto však v žiadnom prípade nevyjadruje záver, že
príslušný exekučný súd mohol teda v tomto konaní konať o príslušnom návrhu žalobcu akokoľvek dlho.
Z obsahu spisu 8Er/345/2004 však nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné prijať závero tom, že v danom konaní exekučný súd nerozhodol o návrhu v primeranej lehote - pritom exekučný
súd v uvedenom exekučnom konaní nebol ako je uvedené vyššie, viazaný lehotou vzťahujúcou sa na
konania začaté po 31. auguste 2005; podľa názoru súdu uvedená lehota, v ktorej exekučný súd rozhodol

v danej veci, nie je nijak neprimerane dlhá, návrh na zmenu súdneho exekútora podaný 2.7.2009,
súd o ňom rozhodol uznesením zo dňa 2.12.2010. Je zrejmé, že exekučný súd v danom prípade
nerozhodol v lehote upravenej v ustanovení § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a
účinnom od 1.9.2005 do 30.11.2006, ako je cit. vyššie), avšak súd prekročenie uvedenej lehoty v danom
prípade nehodnotí za také závažné, že by v dôsledku toho malo dôjsť na strane žalobcu dokonca k

vzniku akejkoľvek majetkovej škody, o to viac, že exekučný súd preukázateľne, vychádzajúc z obsahu
príslušného exekučného spisu, vyzval po doručení návrhu na zmenu exekútora, pôvodného súdneho
exekútora na predloženie jeho spisu a vyčíslenie jeho trov. Pôvodný súdny exekútor na výzvu súdu
nereagoval a súd ho dňa 19.3.2010 urgoval na vyčíslenie jeho trov, pričom pôvodný súdny exekútor
bol v konaní absolútne nečinný a vôbec trovy nevyčíslil napriek výzve a urgencii súdu. Súd má zato, že
nemožno v žiadnom prípade s ohľadom na s tým spojené prekročenie lehoty upravenej v § 44 ods. 7

zákona č. 233/1995 Z.z., považovať za akýkoľvek nesprávny úradný postup. Teda aj keď postupoval de
facto podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.12.2006, podľa názoru súdu týmto
konanie nijako nezbrzdil, nakoľko ťažko si predstaviť, že by nový exekútor mohol vykonávať relevantné
úkony v konaní vo vzťahu k vymoženiu pohľadávky, ak nevie čo už bolo a v akom rozsahu vymožené -
kde toto dokáže zistiť len zo spisu pôvodného exekútora. Rovnako tak i v prípade samotného skoršieho

rozhodnutiaexekučnéhosúduibaozmeneexekútora,muselbynovýexekútorčakaťnaspispôvodného,
pokiaľ by ho exekučný súd zase vyžiadal a rozhodol o trovách pôvodného exekútora. Preto podľa názoru
súdu, lehota, v ktorej exekučný súd o návrhu žalobcu v konaní 8Er/345/2004 (ako je uvedené vyššie v
popise zisteného skutkového stavu) rozhodol, osobitne s ohľadom na spolu s tým a predtým vykonané
úkony exekučného súdu, nie je nijak neprimerane dlhá.

30. Súd zvýrazňuje, že žalobca bol v tomto súdnom konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4
O.s.p. , napriek tomu však v tomto konaní nijako nepreukázal, že mu postupom OS Vranov nad Topľou v
uvedenej exekučnej veci, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci
správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho

exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca podľa svojich tvrdení vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných

exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Žalobca však v tomto konaní nepreukázal skutočné
vykonanie akéhokoľvek z vyššie uvedených úkonov (ich vykonanie nevyplýva ani z exekučného spisu
OS Vranov nad Topľou) a už vôbec nie výšku týchto ním uvádzaných nákladov, ktoré mali byť s týmito
úkonmi spojené, a ktoré by bolo prípadne možné považovať za žalobcovi vzniknutú škodu. Takéto

doklady pritom žalobca musí byť, vzhľadom na jeho argumentáciu v celom konaní, schopný súdu
predložiť.

31. Žalobca podľa súdu taktiež v konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s uvedeným
rozhodovaním OS Vranov nad Topľou vo veci 8Er/345/2004, vznikla nejaká nemajetková ujma. V danom

exekučnom konaní bolo už od začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné konanie proti fyzickej
osobe, vždy dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie),
i riziko straty kontaktu s povinným (pričom nebolo preukázané, že by po podaní návrhu na zmenu
exekútora ten-ktorý pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor automaticky prestal vykonávať
príslušné úkony), ako aj riziko insolvencie povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby

rozhodovania exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Nemožno sa tiež stotožniť
s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v
spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich
orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery

v právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani
len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe
akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadnezanechali následky a pod., neboli súdu zo strany žalobcu predložené žiadne dôkazy (okrem toho
žalobca v žalobe tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám
žalobca, preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú

náhradu žalovaných nárokov z titulu nemajetkovej ujmy odvodzovanej práve od pocitov členov riadiacich
orgánovžalujúcejspoločnosti).Žalobcataktiežnijakonepreukázal,že„časovéomeškanievrozhodovaní
exekučného súdu“ bolo úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné, ale tunajší súd, ako je už uvedené
vyššie, nemá za to, že by v tomto prípade k niečomu takému došlo.

32. Žalobca nijako nepreukázal, že by postup exekučného súdu spôsobil v súvislosti s vymáhanými
pohľadávkamiaichpríslušenstvomzánikďalšíchplánovanýchpodnikateľskýchaktivítžalobcu(užvôbec
nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku
z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - aj
tu ide teda iba o ničím nepreukázané a za takého stavu len prosté tvrdenia žalobcu nepodložené
žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným zásahom (treba

opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli v tomto konaní nijak preukázané)
vyvolaná situácia ovplyvnila žalobcove ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať (z pohľadu súdu je nemožné aby dĺžka doby rozhodovania
exekučného súdu v jednotlivom exekučnom konaní o návrhu žalobcu v exekučnom konaní na
zmenu exekútora mala za následok zánik už vytvorených podnikateľských plánov žalobcu, zánik ďalších

plánovanýchpodnikateľskýchaktivítžalobcuavyvolalastratuziskuz„realizovanéhoobchodu“).Žalobca
teda v žiadnom prípade nepreukázal v tomto konaní nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho
strane, ale zároveň ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať
pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva

aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným súdom SR v iných veciach priznávaných
primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa tretej hlavy, druhej časti, šiesteho
oddielu zákona č. 36/1993 Z.z., ako požadoval v žalobe žalobca s poukazom na tam uvedené nálezy
Ústavného súdu SR.

33. Žalobca tým pádom v danej veci nepreukázal nielen vznik majetkovej škody, ako ani vznik
nemajetkovej ujmy na jeho strane, nepreukázal ani, že zo strany exekučného súdu v exekučnom konaní
išloonesprávnyúradnýpostupspočívajúcivžalobcomuvádzanýchzbytočnýchprieťahoch,nepreukázal
taktiež ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a

prípadne žalobcovi vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal
v tomto konaní ani jednu z podmienok zakladajúcich v tomto prípade možnú zodpovednosť žalovanej
podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

34. Tiež je potrebné poukázať na to, že žalobca v tomto prípade vôbec nepreukázal splnenie postupu

podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním žaloby a splnenie podmienok v čase podania
žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase ich podania bol už v
zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušné nároky na súde, resp. že došlo počas konania skutočne
k márnemu uplynutiu lehoty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Aj keby súd prijal jeho
argumentáciu, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je

splnené samým podaním žiadosti oň, treba uviesť, že žalobca ani o tejto skutočnosti vo vzťahu k týmto
konkrétnym prípadom žiaden dôkaz nepredložil (najmä potvrdenie o prijatie žiadosti týkajúcej sa vyššie
uvedeného exekučného konania o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody), pritom žalobca
podľa súdu toto mohol bez akýchkoľvek ťažkostí učiniť, nakoľko zo žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť,
pre ktorú by uvedené predložiť nemohol. Je síce pravdou, že v žalobe bolo žalobcom uvedené, že

potvrdenia o prijatí žiadostí o predbežné prerokovanie toho-ktorého nároku na náhradu škody majú
byť založené v spise OS Vranov nad Topľou, ktorý spis žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom
konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej
ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri

výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnej G., nar. XX.X.XXXX sp. zn. súdneho exekútora
EX 3386/2010. Pričom je zrejmé, že ide o úplne inú vec. Žalobca teda absolútne nepreukázal ani
splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie žaloby v tejto veci a toto nie je možné vyvodiť
ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bez
toho, aby explicitne potvrdila že išlo i o žiadosti týkajúce sa nároku uplatňovaného žalobcom práve v
tomto konaní tunajšieho súdu. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie

citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu
samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu žaloby, ktoré boli prejednané v tomto konaní, je pritom
výlučne na žalobcovi.

35. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, podanú z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/345/2004, v celom
rozsahu zamietol.

36. S poukazom na dôvody, pre ktoré boli žaloby zamietnuté, má súd za to, že je už nehospodárne
a nadbytočné zaoberať sa ďalšími jednotlivými námietkami žalovanej vo vyjadrení doručenom súdu

20.05.2013 (osobitne tými, ktoré v podstate korešpondujú s vyššie uvedenými dôvodmi zamietnutia
žaloby v tomto konaní, ako aj tými, ktoré sa netýkali vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd žalobu
v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania v prípade nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pred 23.4.2009 - v krátkosti: táto bola už vzhľadom na čas podania návrhu na zmenu
exekútora žalobcom v exekučnom konaní zrejme nedôvodná, ďalej či skutočne došlo k predčasnosti

podania žalôb - samotný žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa vyššie citovaných
§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pre samotné podanie dotknutých žalôb a túto námietku
nebolo by možné relevantne posúdiť ani základe všeobecného vyjadrenia žalovanej o podaní prvých
žiadostí na prerokovanie nárokov na náhradu škody bez predloženia dôkazu o skutočnom čase podania
konkrétnej žiadosti čo sa týka práve tejto veci, zmätočnosti žalôb a pod.). Rovnako tak vzhľadom na

hore uvedené dôvody, pre ktoré súd žaloby zamietol a ktoré podľa súdu na rozhodnutie postačovali viac
než dosť, sa už súd nezaoberal bližšie ani inými tvrdeniami obsiahnutými v podaniach žalobcu k tejto
veci (vrátane samých žalôb).

37. Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní nepreukázal samotný skutočný

vznik škody, nemal súd prečo rozhodovať v zmysle jeho návrhov v žalobách medzitýmnym rozsudkom
o základe veci - ak totiž samotný vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné , aby súd
medzitýmnym rozsudkom vyslovil kto „za škodu“ zodpovedá.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradtrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

40. Vychádzajúc z obsahu spisu a skutočností známych súdu z jeho činnosti v obdobných veciach, súd

priamo v tomto rozsudku, napriek plnému úspechu žalovanej v konaní, rozhodol, že jej náhradu trov
konania nepriznáva. V predmetnom konaní žalovaná podala prostredníctvom povereného zamestnanca
Ministerstva spravodlivosti jediné vyjadrenie k žalobe, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej
doposiaľ nevznikli v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy (nebola zastúpená právnym zástupcom,
nevznikli jej ani preukázateľné výdavky v súvislosti s účasťou na úkonoch súdu v tejto veci a pod.).

rovnako v obdobných, už právoplatne skončených veciach, žalovaná v konečnom dôsledku nikdy
nevyčíslila trovy konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval súd za nehospodárne rozhodovať
v rozsudku o nároku žalovanej na náhradu trov konania a následne po prípadnej právoplatnosti tohto
rozsudku ďalej aby rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník. Preto súd už priamo podľa vyššie
citovaných ustanovení CSP rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa v
lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak strana, ktorá je podľa rozhodnutia povinná plniť,
dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.