Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205001
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716205001.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795, proti
žalovanému S. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX U., štátny občan SR, o zaplatenie
2.635,99 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 240,- € z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

Žalobcovi sa v r a c i a krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 7,80 € po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je Slovenská pošta,
a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.4.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba zo dňa 12.4.2016, ktorou sa žalobca (v čase
podania žaloby Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:

31320155) domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.635,99 €,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy od 16.3.2016 do zaplatenia, a tiež
nahradiť trovy súdneho konania.
Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách.
Medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 7.8.2006 uzatvorená zmluva o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý

úver s dohodnutým úrokom vo výške 16,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválenýúverovýrámecvovýške1.394,14€abolpovinnýžalobcoviplatiťštandardnúmesačnúsplátku
vo výške 46,47 €. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona o bankách ohľadne povinnosti
banky viesť obchodnú knihu. Žalobca ďalej uviedol, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatok
na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním
karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny
deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi

vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku
kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a
jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na
vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 6.3.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu6.3.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného
úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške
2.635,99 €. Keďže si žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť peňažný záväzok v lehote splatnosti

určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 6.3.2016, v lehote splatnosti t.j. do dňa
15.3.2016, žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške, pričom odkázal
na ustanovenie § 517 OZ v spojení s nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti.

2. Súd prípisom zo dňa 10.10.2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby špecifikovali čo do právneho
dôvodu a výšky uplatnenú sumu 2.635,99 €, t.j. aká časť uvedenej sumy je tvorená dlžnou istinou
poskytnutého úveru, aká časť je tvorená úrokmi, aká časť úrokmi z omeškania a aká časť inými
zmluvnými plneniami (napr. zmluvné pokuty, poplatky ...).

3. Dňa 28.11.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa

25.11.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že dňa 2.8.2006 žalovaný vyplnil žiadosť o vydanie a
používanie pôžičkovej karty Quatro (ďalej len „žiadosť“), keď prijatím a schválením tejto žiadosti zo
strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., s
tým, že uvedená žiadosť bola schválená bankou dňa 7.8.2006, o čom svedčí podpis na tejto žiadosti.
Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z

kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil
s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval, s tým, že úverový
rámec začal čerpať od 22.8.2007. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah
tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a čas splátky sa
používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v

priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN. Rozsah
čerpania žalovaného predstavujú tam špecifikované debetné transakcie, jednak v slovenských korunách
vo výške 65.545,- Sk, t.j. 2.175,70 € a debetné transakcie v eurách vo výške 1.559,86 €. Plnenie
žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 3.638,71 €, ktorá pozostáva z úhrad v Sk,
spolu vo výške 33.310,68 Sk, t.j. 1.105,71 € a úhrad v eurách spolu vo výške 2.533,- €. Žalovaná suma

2.635,99 € tak pozostáva z istiny vo výške 1.353,07 €, poplatkov vo výške 195,07 €, štandardného
úroku 808,68 € a sankčného úroku 279,17 €. Zároveň v tomto podaní oznámili súdu, že žalovaný počas
súdneho konania časť svojho dlhu zaplatil a to 3 platbami v mesiaci jún, júl a august 2016, spolu so výške
30,- € a z tohto dôvodu zobrali žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 30,- € s prislúchajúcim
úrokom z omeškania späť a navrhli, aby súd v tejto časti konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobcom

uplatneného nároku trvali naďalej.

4.Dňa28.11.2016bolnatunajšísúddoručenýnávrhnazmenustranysporunastranežalobcuazároveň
súhlas so vstupom do konania.
O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu

sp.zn.10C/101/2016-44 zo dňa 8.12.2016, ktorým súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak,
že z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31320155 a do konania na jeho
miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu
súdu je uvedené v tomto uznesení.

5. Dňa 30.8.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.8.2017,
v ktorom okrem iného uviedol, že dňa 2.5.2013 v súlade s článkom V. bod 31 písm. b) Obchodných
podmienok spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného
zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení
povinných splátok v stanovenej výške. Zároveň súdu oznámili, že žalovaný počas súdneho konania

zaplatil časť svojho dlhu a to platbami v mesiacoch september 2016 až január 2017 vo výške 10,- €
mesačne a platbami v mesiaci január až august 2017 vo výške 20,- € mesačne, spolu tak uhradil sumu
210,-€apretozobraližalobnýnávrhvčastiozaplatenieistinyvovýške210,-€sprislúchajúcimúrokomz
omeškania späť a navrhli, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného
nároku trvali naďalej a žiadali, aby súd rozhodol v zmysle upraveného a tam špecifikovaného petitu.

6. Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak sa žalobu nepodarí doručiť
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť
všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa

adresát o tom nedozvie.
Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1
písm. a).

7. Súd postupoval podľa § 116 C.s.p., keďže žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu

evidovanú v Registri obyvateľov SR, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného.
Súd zistil zo správy Obvodného oddelenia PZ Zvolen, že žalovaný na adrese trvalého pobytu nebýva.
Tiež bolo zistené, že žalovaný nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody a nie je evidovaný
v registri poistencov Sociálnej poisťovne.
Keďžekonkrétnemiestopobytužalovanéhosasúdunepodarilozistiť,súdzverejniloznámenieopodanej
žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba sa dňom 4.5.2017 považuje za

doručenú žalovanému.

8. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 6.9.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny
zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 25.8.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa

30.8.2017, keď tak svoju, ako i žalobcovu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň
navrhol, aby súd vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie
sa nedostavil ani žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s
§ 111 ods. 3 C.s.p., keď súd doručoval žalovanému zásielku na adresu trvalého pobytu v zmysle

lustrácie vykonanej v Registri obyvateľov SR, s tým, že zásielka sa od žalovaného vrátila na súd dňa
31.8.2017spoznámkou„neprevzatávodbernejlehote“.Súdpostupovalpodľa§180C.s.p.,vecnatomto
pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu

konania a to: žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 7.8.2006 z č.l.7 vrátane
Všeobecných obchodných podmienok z č.l.8, výpis z pôžičkovej karty Quatro zo dňa 6.3.2016 z č.l.9-14,
Cenník VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.
platný od 1.mája 2009 z č.l.36-39, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 z č.l.43 vrátane
poštového podacieho hárka, vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku

zo dňa 2.5.2013 z č.l.69 vrátane poštovej doručenky z č.l.70, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 7.8.2006 súd okrem iného zistil, že
bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s., IČO: 31320155 prostredníctvom Slovenské
kreditné karty a.s., IČO: 36493783 a žalovaným ako klientom pod číslom žiadosti XXXXXXXXXX
a číslom zmluvy XXXXXXXX, v ktorej je uvedený schválený úverový rámec 30-tis. Sk a schválená

štandardná mesačná splátka 1-tis. Sk. Klient vyhlásil, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil s
Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s.
v spolupráci s SKK, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Z Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.

súd okrem iného zistil, že tieto obchodné podmienky nadobudli platnosť a účinnosť od 1.7.2006 sú
súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (zmluva) uzavretej medzi VÚB a.s.
a klientom uvedeným v zmluve. V článku I. Vymedzenie pojmov je uvedené, že štandardná úroková
sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí tá časť dlžného zostatku, ktorá je v rámci lehoty
splatnosti. Banka má právo stanoviť štandardnú úroková sadzbu pre transakcie diferencovane, a to pre

bezhotovostnú platbu za tovar a služby u obchodníka, výber hotovosti cez bankomat, výber hotovosti
v banke alebo u obchodníka (cash advance) a pre prevod peňažných prostriedkov na účet podľa bodu
22 obchodných podmienok. V článku VI. Úrok, poplatky, ročná a percentuálna miera nákladov bod 34 je
uvedenéVýpočetúrokov:a)dlžnýzostatoksadenneúročíštandardnouúrokovousadzbou.Štandardná,
sankčná, zvýšená a vkladová úroková sadzba sú pohyblivé, ich výška je určená bankou a sú zverejnené

na výveskách v obchodných priestoroch banky.
Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro zo dňa 6.3.2016 súd okrem iného zistil, že sa jedná o zúčtovacie
obdobie od 1.1.2009 do 29.2.2016, ako štandardná úroková sadzba je uvedené 1,35 % mesačne/16,20
% ročne, štandardná splátka 46,47 €, povinná splátka na úhradu 2.635,99 €, deň splatnosti 15.3.2016,úverový rámec 1.394,14 €. Ďalej sú tu uvedené zrealizované transakcie s uvedením dátumu transakcie,
dátumu zúčtovania, rozlíšenie, či sa jedná o debetnú alebo kreditnú transakciu a konkrétny popis tej
ktorej transakcie, pričom celková výška všetkých debetných transakcií je uvedené 3.942,17 € a celková

suma kreditných transakcií 2.533,- €. Tu uvedené transakcie sa týkajú len transakcií v eurách, konkrétne
od mesiaca január 2009 do mesiaca február 2016.
Z Cenníka VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding
a.s. súd zistil, že je platný od 1.mája 2009, s tým, že pod bodom 18.15 je uvedená štandardná úroková
sadzba pre splátkové karty Quatro a Triangel 1,9 % p.m./22,8 % p.a. a pod bodom 16 konkrétne

16.1-16.8 sú uvedené poplatky za jednotlivé tam uvádzané úkony týkajúce sa splátkovej karty Quatro
a Triangel.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca
žalobcu žalovanému, v ktorom mu oznámili, že VÚB a.s. (ďalej ako „postupca“) k 19.9.2016 postúpila
svoju pohľadávku zo zmluvy č.XXXXXXXX uzavretej dňa 18.8.2006 medzi ním a ich spoločnosťou ako
veriteľom vo výške 2.853,42 € spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením

zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 (ďalej ako
„postupník“), s tým, že od prevzatia tohto oznámenia je povinný plniť všetky svoje povinnosti podľa
predmetnej zmluvy výhradne postupníkovi. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH007851051
súd zistil, že pod podacím číslom RF179814355SK dňa 3.10.2016 bola žalovanému zasielaná poštová
zásielka.

Z vypovedania zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.5.2013 súd okrem
iného zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu prostredníctvom Consumer Finance Holding
a.s. žalovanému, v ktorom mu oznámili, že nakoľko sa nepodarilo doteraz obnoviť jeho platobnú
disciplínu tak aby pokračoval v pravidelnom mesačnom uhrádzaní splátok v zmysle podpísaných
dojednaní, v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných

kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., pristúpili
k vypovedaniu zmluvy č.13725801 a vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na jeho
kreditnej karte Quatro vo výške 1.596,03 €. Na záver uviedli, že má možnosť zaplatiť tento vyčíslený
dlžný zostatok bez narátania a požadovania úhrady denného sankčného úroku v termíne najneskôr
do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej poštovej

doručenky vyplýva, že ako odosielateľ zásielky je uvedený Consumer Finance Holding a.s., ako adresát
žalovaný, deň uloženia zásielky 9.5.2013, dátum vrátenia 21.5.2013 s poznámkou „zásielka neprevzatá
v odbernej lehote“.

10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez

súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“) v znení účinnom do 31.12.2007, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, zákon sa

nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, sa na účely tohto zákona
rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;

v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2016, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,

ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 38 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom
registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

11. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 25.11.2016 a podaním zo dňa 25.8.2017 zobral
žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 30,- € a následne vo výške 210,- € a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť. Súd o čiastočných späťvzatiach žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil,rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal
žalobca žalobu voči žalovanému čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil
podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovaného k čiastočnému späťvzatiu,

keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.

12. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba po jej čiastočnom späťvzatí, nie je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

bola uzavretá úverová zmluva dňa 7.8.2006, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou,
formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným
spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.
Žalovaný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa
jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi

žalobcom a žalovaným aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je
potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento
zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako
takých a zákonnú úpravu právnych úkonov ako takých, aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Súd aplikoval na tento zmluvný vzťah ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, pričom vyhodnotil, že v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedený
údaj ohľadne ročnej úrokovej sadzby, v dôsledku čoho od dlžníka nebolo možné požadovať zaplatenie

takéhoto úroku, keď tento údaj absentoval tak v samotnej úverovej zmluve, ako i v predložených
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej
zmluvy, ktoré boli súdu predložené spolu so žalobou. Súd však poukazuje na to, že v samotnom texte
zmluvy je síce uvedené, že klient týmto prehlásil, že pred podpisom tejto žiadosti/zmluvy sa oboznámil
s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB

a.s. v spolupráci so Slovenskými kreditnými kartami a.s., ktoré mali byť súčasťou tejto zmluvy a
zaviazal sa ich dodržiavať, súdu však so žalobou boli predložené Obchodné podmienky pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s., čiže iné obchodné podmienky ako tie s ktorými sa žalovaný mal oboznámiť a
ktoré sa mal zaviazať dodržiavať, a preto pokiaľ v predložených obchodných podmienkach sú uvedené

aj niektoré poplatky, súd aj v tomto prípade dospel k záveru, že je potrebné aplikovať vyššie citované
ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, že od žalovaného ako dlžníka nie je možné požadovať
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu,
ako i poplatky súd poukazuje na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musela mať písomnú formu,
a to pod sankciou jej neplatnosti, a preto pokiaľ takéto údaje v predmetnej zmluve absentujú, nie je

predmetná zmluva v časti týkajúcej sa ročnej úrokovej sadzby resp. poplatkov platná. Spornou však
zostáva aj otázka platnosti celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako takej, keďže za spoločnosť VÚB
a.s. ako veriteľa mala túto zmluvu uzatvárať firma Slovenské kreditné karty a.s., avšak súdu je z
výpisu z Obchodného registra na túto firmu známe, že bola ku dňu 31.12.2005 vymazaná a preto
ostáva otázne aký subjekt uzatváral predmetnú úverovú zmluvu za veriteľa. Pre úplnosť súd uvádza,

že pokiaľ v predložených obchodných podmienkach je ohľadne výšky ročnej úrokovej sadzby odkaz
na to, že táto výška je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky, súd má za to, že
takýto spôsob dojednania ročnej úrokovej sadzby tiež v žiadnom prípade nemôže napĺňať písomnú
formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rovnako pokiaľ žalobca v priebehu súdneho konania dodatočne
doložil cenník, jednalo sa o Cenník VÚB a.s. platný od 1.5.2009, čiže nejednalo sa o cenník, ktorý bol

aktuálne platný v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a ani tam uvádzaná štandardná ročná
úroková sadzba sa nezhoduje s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby, ktorá mala byť použitá pre
zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, a navyše ani zo samotného textu
predmetnej úverovej zmluvy nevyplýva, že by bol žalovanému ako klientovi tento resp. nejaký cenník
v písomnej forme predložený. Okrem toho súd zastáva názor, že tak podstatná náležitosť úverovej

zmluvy, ako i výška riadneho úroku má byť jasne a zrozumiteľne uvedená priamo v samotnom texte
zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby sa spotrebiteľ mal možnosť jednoduchým spôsobom s týmto
údajom oboznámiť a porovnať si tak podmienky poskytnutia úveru s inými, či už bankovými alebo
nebankovými subjektami, a to bez toho, aby aj v prípade, že by mu bol platný cenník odovzdaný pripodpise predmetnej úverovej zmluvy v písomnej forme, (čo však v tomto konaní v žiadnom prípade
ani nebolo preukázané) musel pracne v takomto dokumente vyhľadávať údaj o výške ročnej úrokovej
sadzby medzi množstvom iným údajov pre rôzne iné typy úverov poskytovaných právnym predchodcom

žalobcu tak, aby zistil konkrétnu výšku ročnej úrokovej sadzby vzťahujúcu sa pre typ úveru, ktorý bol
konkrétne jemu poskytnutý resp. by mal takýto údaj vyhľadávať na akýchsi výveskách v obchodných
priestoroch žalobcu.
Súd teda trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že súčasťou
predmetnej úverovej zmluvy bol aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe resp. o poplatkoch, na základe čoho

súd považoval predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový, a preto bol žalovaný povinný uhradiť
žalobcovi len skutočne poskytnuté plnenie, teda vrátiť len to čo mu bolo reálne žalobcom resp. jeho
právnym predchodcom plnené, resp. žalobca a jeho právny predchodca nemali právo požadovať od
žalovaného úhradu mesačných splátok obsahujúcich tak úrok, ako i akékoľvek poplatky. Rovnaká
situácia by bola v prípade, keby, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd celú predmetnú
úverovú zmluvu vyhodnotil ako neplatnú, akurát právnym titulom na základe ktorého by bol žalovaný

povinný žalobcovi plniť, by bolo bezdôvodné obohatenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti, v ktorej nebola čiastočne zobratá späť
zamietol, keďže z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný uskutočnil výbery z
bankomatu a platby kartou v celkovej výške 3.735,56 € a uhradil pred podaním žaloby čiastku 3.638,71
€ a po podaní žaloby čiastku 240,- €, čiže žalovaný uhradil v prospech žalobcu resp. jeho právneho

predchodcu vyššiu sumu na tento úverový vzťah než bola suma, ktorá bola v prospech žalovaného
poskytnutá zo strany právneho predchodcu žalobcu.
Na záver súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že boli splnené zákonné
podmienky na postúpenie pohľadávky vyžadované v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledku
čoho mal súd s poukazom na postúpenie predmetnej pohľadávky preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu v tomto konaní.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového

poriadku. Keďže súd žalobu, po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto časti zamietol,
posudzoval súd pomer úspechu strán sporu, ktorý vyhodnotil v prospech žalovaného, čiže žalovaný by
mal nárok na náhradu trov konania v zásade v celom rozsahu, keďže neúspešným by bol len v nepatrnej
časti, a to v časti čiastočného zastavenia konania vo výške 96,85 € (rozdiel medzi výškou čerpaných
peňažných prostriedkov 3.735,56 € a pred podaním žaloby uhradenou sumou vo výške 3.638,71 €), čo

procesne zavinil žalovaný. Nakoľko si však žiadne trovy konania žalovaný neuplatnil a aj zo súdneho
spisu vyplynulo, že mu ani žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu
trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a
neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanému priznáva nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo

rozhodnuté, že sa žalovanému priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.

14.Podľa§11ods.3vetaprvázákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistra
trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa

žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo
vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,

najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené
do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebopreplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o
vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona

a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

15. V prejednávanej veci bola žaloba čiastočne vzatá späť pred prvým pojednávaním, súd má preto zo
zákona povinnosť vrátiť žalobcovi krátený súdny poplatok zo žaloby. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo

žaloby vo výške 158,- € (vypočítaný zo základu 2.635,99 €). Následne vzal žalobu čiastočne späť a ďalej
sa domáhal len zaplatenia sumy 2.395,99 € s príslušenstvom. Predmetnej sume by zodpovedal súdny
poplatok vo výške 143,50 €. Rozdiel pôvodnej a novej výšky súdneho poplatku predstavuje sumu 14,50
€, z ktorej súd vráti žalobcovi krátenú časť vo výške 7,80 €, a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia
prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému e-kolok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.