Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116226552
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116226552.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného:
PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, (právny nástupca: Poštová
banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890), zastúpeného: JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: B. L., nar.

XX.XX.XXXX,bytomQ.-E.XXX,ovymoženiesumy886,92€spríslušenstvom,oodvolaníoprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 34Er/1089/2016-33 zo dňa 02.12.2016 v časti zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 34Er/1089/2016-33 zo dňa 02.12.2016 v napadnutej
časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pripustil, aby do exekučného konania vedeného súdnym
exekútorom JUDr. Erikom Tóthom, so sídlom Piaristická 2, Nitra, na miesto pôvodného oprávneného:
Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo námestie 4, 811 02 Bratislava 16, IČO: 31 340 890 vstúpil
nový oprávnený: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464. Ďalej
rozhodol, že zamieta žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlenExekučnýporiadok), §45ods.1,ods.2zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie
prípadného sporu rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa

takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkamivštandardnejzmluve.Veriteľmôženazákladetakejtorozhodcovskejdoložkyvecpredložiť
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a
teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach resp. obchodných podmienkach pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá

nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Rozhodcovská
doložka vo Všeobecných obchodných podmienkach spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej

formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných
vzťahoch. Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, nemožno
považovať takúto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. V čase uzavretia Zmluvy o úvere
v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej
zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez

primeraného dôvodu povinná vopred vzdala svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že niekedy rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi
právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože
je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Takto

formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v Zmluve o
Úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť
výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Nekalú povahu rozhodcovskej

doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský
súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd
veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa

ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. Súd prvej inštancie na základe
vyššie uvedenej skutočnosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Svoje odvolanie

oprávnený odôvodnil s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a), d), f) a e) OSP, pričom uviedol, že
prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a to skúmaním iných listín
ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri
rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom. S poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o
úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať
či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve
len ako tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok

ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Dal do pozornosti, že oprávnený Poštová banka
postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Poukázal aj na porušenie zákazu retroaktivity aplikáciou ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení pred účinnosťou tohto znenia. Konštatoval aj nesprávne aplikovanie

ustanovení Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 OSP. Poukázal aj na odlišný postup iných súdov
v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z
nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov

a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol
zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovie, príp. alternatívne navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
súd prvej inštancie na ďalšie konanie.5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového

poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 25.03.2015 oprávnený žiadal, aby súd
poveril vyššie uvedeného súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinnej a vymožením

pohľadávky vo výške 886,92 EUR . Exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2015. Exekučným titulom
v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/3662, ktorý vydal dňa 16.04.2014 STÁLY
ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom
v Bratislave. Súdny exekútor predložil súdu žiadosť o udelenie poverenia dňa 06.10.2016.

7. Dňa 15.11.2016 doručil právny zástupca oprávneného súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka

konania na strane oprávneného. V návrhu oprávnený uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 25.06.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovonámestie4,81102Bratislava16,IČO:31340890akopostupcomaspoločnosťouBOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom a na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
26.06.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom

a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom, bola pohľadávka vymáhaná v predmetnom
exekučnom konaní od povinnej postúpená na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava. Oprávnený oznámil súdu, že predmetné zmluvy o postúpení
pohľadávok sú uložené v registri na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. Spr. 987/15. Následne súd prvej
inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

10. Podľa ods. 3 citového ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý

bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

11. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

16. Odvolací súd konštatuje, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku
obsiahnutá v § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom

jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Charakteristickým znakom týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvej
inštancie preto správne posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť

spotrebiteľské právo.

17. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 Občianskeho zákonníka vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V
tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú
vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o úvere je
zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinná

nemohla ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu,
ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať
spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv.
absolútny obchod.

18. V tomto smere je potrebné poukázať na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak
by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods.

2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na
ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie
exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie,

preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených
v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže
uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je

povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom podsp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že
"súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej".

19. Súd prvej inštancie preto v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení správne preskúmal
nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný
titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy,
nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky. Exekučný súd

je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo)
skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto

prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie len realizuje svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez
ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom
je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa

a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená
aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ si ju nemohol osobitne
vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

21. Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku
súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný,
nakoľkorozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súdprvejinštancie
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako

celok.

22. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).