Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 20C/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212077
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417212077.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: Q.. Ľ. K., W.., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X. XXXX/
XB, 841 04 Bratislava, zast. PROVENTUS | advokáti s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO:
50 145 126, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841
04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podaným na tunajšom súde
dňa 2.8.2017, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému uložená
povinnosť zdržať sa disponovania s pozemkami žalobcu, a to najmä vykonávania akýchkoľvek

stavebných úprav, stavebných prác a stavebných zmien na týchto nehnuteľnostiach, to všetko až do
právoplatného skončenia vyvlastňovacích konaní vedených Okresným úradom Bratislava, odborom
výstavby a bytovej politiky zn.: OU-BA-OVBP2-2017/13399/GRJ, OU-BA-OVBP2-2017/13055/GRJ,
OU-BA-OVBP2-2017/13781/GRJ, OU-BA-OVBP2-2017/13468/A/GRJ, OU-BA-OVBP2-2017/13468/B/
GRJ, OU-BA-OVBP2-2017/134183/GRJ, OU-BA-OVBP2-2017/13182/GRJ.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučnym vlastníkom a v určitých prípadoch aj
podielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností. Konkrétne ide o pozemky nachádzajúce sa
v katastrálnych územiach: M. (parc, č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX), H. (parc. č. XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX), J. pri F. (parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX,
XXX) a W. A. (par. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/

XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX). Žalovaný inicioval
v priebehu roka 2015 voči žalobcovi niekoľko vyvlastňovacích konaní. Asi polovica z týchto
konaní je aktuálne právoplatne skončená. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka
tých pozemkov žalobcu, v ktorých sa zatiaľ administratívne (vyvlastňovacie) konania právoplatne
neskončili. Spolu sa jedná o sedem konaní, vedených na Okresnom úrade Bratislava, odbor
výstavby a bytovej politiky pod č. OU-BA-OVBP2-2017/13399/GRJ, OU-BA-OVBP2-2017/13055/GRJ,

OU-BA-OVBP2-2017/13781/GRJ, OU-BA-OVBP2-2017/13468/A/GRJ, OU-BA-OVBP2-2017/13468/B/
GRJ, OU-BA-OVBP2-2017/134183/GRJ, OU-BA-OVBP2-2017/13182/GRJ. Žalovaný má zámer stavať
na nevyvlastnených pozemkoch diaľnicu, resp. pozemky odovzdať koncesionárovi za účelom jej
výstavby. V danej veci už boli iniciované stavebné konania a boli taktiež vydané tri stavebné povolenia
špeciálnym stavebným úradom (ktorým je Ministerstvo dopravy, výstavby Slovenskej republiky), a to
všetko v zmysle nadobudnutých účinkov novely zákona č. 669/2007 Z. z. Podľa schváleného zákona pre

vydanie stavebného povolenia postačuje, ak začalo vyvlastňovacie konanie (novelizované znenie § 2
ods.4a5zákonač.669/2007Z.z.)Zákonsúčasnezavádzainštitút"predbežnejdržby",ktorýjeupravenýv § 8 predmetného zákona. V zmysle prechodných ustanovení tohto zákona, sa stavebné konania
a konania o vyvlastnení, začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona, dokončia
podľa tohto zákona. Novelizovaný zákon nadobudol účinnosť 2.6.2017. Žalobca považuje novelizovaný

zákon za zjavne protiústavný, porušujúci jeho základné ľudské právo, garantované Ústavou Slovenskej
republiky, a to vlastnícke právo. Žalovaný má v úmysle začať na nevyvlastnených pozemkoch stavať,
následkom čoho pozemky stratia hodnotu a budú nepredajné bez akejkoľvek možnosti ich ďalšieho
využitia. Žalovaný nie je (s ohľadom na aktuálnu zákonnú úpravu) motivovaný usporiadať finančné
nároky žalobcu, ako aktuálne vyvlastňovanej osoby. Žalobca nemá nárok v zmysle zákonnej úpravy

na žiadnu protihodnotu za to, že je, resp. aj v budúcnosti bude obmedzený vo svojich vlastníckych
dispozíciách. Účelom žiadaného neodkladného opatrenia je teda ochrana peňažného nároku žalobcu,
ktorý si ho legitímne uplatňuje v správnom konaní. Žalobca sa obáva, že jeho ujma, ktorá mu bude
spôsobená štátom, mu nebude nikdy uhradená, o čom svedčí aj postoj ministra dopravy a výstavby
Slovenskej republiky, ktorý sa vyjadril, že náhradu za vyvlastnenie dotknutým osobám "nikdy v živote
nevyplatí". Podľa žalobcu je evidentné, že zákonná úprava, vzťahujúca sa na zrýchlené vyvlastňovanie,

resp. stavanie na doposiaľ nevyvlastnených pozemkoch, ako aj doterajší koordinovaný postup orgánov
verejnej moci, je účelový a cielene zameraný na dosiahnutie účelu, ktorým je skoré stavanie diaľnic,
pričom on, ako vlastník nehnuteľnosti nikdy nedal súhlas na to, aby sa na týchto pozemkoch stavala
diaľnica, alebo rýchlostná cesta. Žalovaný nerešpektuje vlastníctvo žalobcu, čoho dôkazom je, že
nerešpektoval ani uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 19C/3/2017 zo dňa 23.3.2017,

ktorým bolo zriadené sudcovské záložné právo (nariadeným zabezpečovacím opatrením) k pozemkom
vo vlastníctve žalovaného, na ktoré bolo aj napriek tomu, vydané rozhodnutie o povolení stavieb.
Podľa názoru žalobcu sa žalovaný, ako osoba povinná z tohto zabezpečovacieho opatrenia mal zdržať
všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania zmenšuje hodnota zálohu (§ 151i ods. 1 Občianskeho
zákonníka). (pozn. súdu: uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3Co/123/2017-339 zo dňa

21.6.2017 bolo uznesenie súdu prvého stupňa zmenené tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia bol zamietnutý). Žalobca podľa vlastného videnia teda nemá inú možnosť, ako chrániť svoje
práva návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému zamedzí v ďalšom
rušení jeho vlastníckeho práva, kde navrhuje súdny zákaz vykonávania stavebných prác na dotknutých
pozemkoch. Žalovaný nemá žiaden záujem usporiadať náhrady za vyvlastňované pozemky a žalobca

sa obáva, že nebude reálne uspokojený, keďže žalovaný a príslušné ministerstvo robia všetko pre to,
aby za vyvlastnenie nebol odškodnený. Žalobca sa domnieva, že nariadeným neodkladným opatrením
bude dostatočne zabezpečený jeho nárok bez toho, aby došlo k možnému zmareniu budúcej exekúcie.
Úmysel vyhýbať sa povinnosti platiť voči dotknutým osobám prezentoval samotný minister dopravy a
výstavby Slovenskej republiky. V zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 128 ods. 2

Občianskehozákonníkajedeklarované,žeobmedzenie(dočasné,čitrvalé)vlastníckehoprávajemožné
len za primeranú náhradu. Tá doteraz žalobcovi nebola vyplatená a dokonca ani ponúknutá. Žalobca
žiada obmedziť nakladanie s dotknutými pozemkami iba do času, kým mu bude vyplatená primeraná
náhrada. Podľa žalobcu je nepochybné, že pokiaľ dôjde k akémukoľvek obmedzeniu jeho vlastníckeho
práva v rámci vyššie uvedených vyvlastňovacích konaní, vzniká mu adekvátne zodpovedajúci nárok

na primeranú náhradu za vyvlastnenie majetku. Ďalej žalobca argumentuje, že majetok vo vlastníctve
žalovaného podlieha v drvivej väčšine absolútnej exekučnej imunite. Žalovaný po tom, čo vyvlastnením
získa sporné pozemky, už nebude motivovaný žalobcovi dobrovoľne platiť primeranú náhradu za
vyvlastnené pozemky, pretože sa môže odvolávať na ustanovenie o exekučnej imunite v zmysle § 61s
ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Ďalší rozmer nebezpečenstva exekúcie je podľa žalobcu daný okruhom

konaní, ktoré sú vedené proti žalovanému z hľadiska budúcich nárokov, ktoré by mal žalovaný (v prípade
neúspechu v súdnych konaniach) plniť.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami.7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave

niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice, alebo nemá k
pozemku iné právo, k žiadosti o vydanie stavebného povolenia priloží doklady preukazujúce začatie
vyvlastňovacieho konania podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení.

11. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 669/2007 Z. z., na pozemku, ku ktorému stavebník pred vydaním
stavebného povolenia podľa odseku 4 nenadobudol vlastnícke právo alebo iné právo, môže stavebník
uskutočňovať stavbu diaľnice podľa stavebného povolenia až po tom, ako sa stane vlastníkom pozemku
alebo k pozemku nadobudne iné právo, s výnimkou prác v rozsahu vymedzenom v rozhodnutí o

predbežnej držbe podľa § 8.

12. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 669/2007 Z. z., inú ako pozemnú stavbu, ku ktorej stavebník pred
vydaním stavebného povolenia podľa odseku 4 nenadobudol vlastnícke právo alebo iné právo, môže
stavebník podľa stavebného povolenia asanovať až po tom, ako sa stane vlastníkom stavby alebo k

stavbe nadobudne iné právo, s výnimkou prác v rozsahu vymedzenom v rozhodnutí o predbežnej držbe
podľa § 8.

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z., náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1,2 násobok
náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov.

14. Podľa § 7a zákona č. 669/2007 Z. z., na pozemok, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice alebo
cesty pre motorové vozidlá, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom právoplatnosti územného
rozhodnutia. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh právnickej osoby
zriadenej štátom, ktorého prílohou je autorizačne a úradne overený geometrický plán. Predkupné právo

štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

15. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z., ak sa vedie vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného
predpisuovyvlastnení,môževyvlastňovacíorgánnanávrhvyvlastniteľavydaťrozhodnutieopredbežnej
držbe, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej

stavby (ďalej len "predbežná držba"). Predbežnú držbu možno vyvlastniteľovi priznať vtedy, ak verejný
záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného.

16. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z., v rozhodnutí o predbežnej držbe vyvlastňovací orgán
vymedzí rozsah prác, ktoré je vyvlastniteľ oprávnený uskutočniť na vyvlastňovanej nehnuteľnosti.

Prácami podľa predchádzajúcej vety môžu byť iba práce v súlade so stavebným povolením na stavbu
diaľnice, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu.
Predbežnú držbu nadobudne vyvlastniteľ v deň určený v rozhodnutí o predbežnej držbe, nie však skôr
ako v deň doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému.

17. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.18. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje
v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto
zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v

tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

19. Podľa § 111 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., ak v priebehu vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi
doterajším vlastníkom a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce
vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode

pozemok alebo stavba leží; to isté platí, aj ak ide o záložné práva podľa osobitného predpisu. 10jc) Súd
rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie
nárokov záložných veriteľov.

20.Prikaždomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajesúdpovinnýexoffoskúmaťpredpoklady
nariadenia neodkladného opatrenia z pohľadu, či v danej veci nie je možné účel dosiahnuť iným

postupom, napr. zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Na zodpovedanie tejto otázky
je kľúčové poznať, prípadne z návrhu extrahovať účel, ktorý navrhovateľ, daným návrhom, mieni
dosiahnuť. Z obsahu podania (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ďalej len "návrhu") súd
zistil, že jeho základným účelom je zabezpečenie adekvátneho finančného plnenia pre žalobcu, čo je
možné dedukovať zo samotného návrhu, kde je uvádzané, že dôvodom na nariadenie neodkladného

opatrenia je: "ochrana peňažného nároku veriteľa" (čl. 10 návrhu), hrozba, že "ujma nebude nikdy
uhradená"(čl.10návrhu),nezáujemžalovaného"usporiadaťnáhradyzavyvlastňovanépozemky"(čl.14
návrhu), obava "z reálneho uspokojenia" (čl. 15 návrhu), obava zo "zmarenia budúcej exekúcie" (čl. 16
návrhu). V tomto prípade však nie je splnený prvý predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
(§ 343 ods. 1 CSP), a to ten, že sa má konať o "veciach, právach a iných majetkových hodnotách

dlžníka". Nakoľko tento zákonný predpoklad nie je v tomto prípade splnený, keďže žalobca navrhuje
obmedzenie nakladania s vlastným majetkom (chce, aby s pozemkami žalobcu nenakladal žalovaný)
a nie s majetkom dlžníka, nie sú v tomto konkrétnom prípade splnené podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

21. Súd sa teda zaoberal možnosťami a dôvodmi nariadenia neodkladného opatrenia, keďže návrh
v zmysle § 327 CSP, neodmietol. Ako bolo uvedené vyššie, návrh je koncipovaný z obavy o reálne
uspokojenie očakávaných finančných nárokov žalobcu za vyvlastnené pozemky. Pridŕžajúc sa striktne
zákonnej úpravy súd konštatuje, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť vtedy, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia je žalobcom časovo vymedzený "iba do času, kým mu nebude
vyplatená primeraná náhrada." Javí sa ako pravdepodobné, že žalobcovou prioritou je zodpovedajúca
finančná náhrada za vyvlastnené pozemky, naproti zachovaniu vlastníckeho status quo. Vyššie uvedený
účel (ochranu svojich finančných záujmov) žalobca mienil dosiahnuť tým, že by súdnou cestou
žalovanému zamedzil akúkoľvek dispozíciu s pozemkami žalobcu, na ktorých mieni žalovaný stavať

pozemnú komunikáciu celospoločenského významu. Cez sporné pozemky majú totiž prechádzať novo
vytýčené cestné komunikácie (diaľnica a rýchlostná cesta), pričom tieto pozemky žalobcu sú aktuálne
predmetom vyvlastňovacieho konania a žalobca doposiaľ nedostal za obmedzenie svojho vlastníckeho
práva, žiadnu náhradu a obáva sa, že nebude reálne finančne uspokojený, a to aj s ohľadom na
exekučnú imunitu štátu. Je zjavné, že žalobca, tak ako to aj viacnásobne prezentoval v samotnom

návrhu, sa obáva, že nedostane za vyvlastnené pozemky ním predpokladanú adekvátnu finančnú
náhradu.

22. Potreba bezodkladne upraviť pomery, ako prvý predpoklad nariadenia neodkladného
opatrenia, nebola predloženými dôkazmi preukázaná. Pozemky patriace žalobcovi sú predmetom

vyvlastňovacieho konania, pričom v zmysle zákonnej úpravy štát nesmie vykonať na vyvlastňovaných
(ale zatiaľ nevyvlastnených) pozemkoch žiadne také úpravy, ktoré by boli nezvratné. Navyše stavať
diaľnicu na takýchto pozemkoch je možné až po tom, ako sa stavebník stane vlastníkom pozemku (§
2 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z. z. ). Je teda evidentné, že pokiaľ by sa aj vykonali na vyvlastňovaných
pozemkoch nejaké zásahy, boli by to iba prípravné práce v rozsahu vydaného rozhodnutia o predbežnej

držbe. Žiadne reálne (fyzické) zásahy do sporných vyvlastňovaných nehnuteľností žalobca relevantne
nepreukázal. Rovnako nepreukázal ani to, že by boli vykonávané na sporných nehnuteľnostiach nejaké
práce na základe rozhodnutia o predbežnej držbe. Takisto nebolo preukázané, či nejaké rozhodnutie
o predbežnej držbe bolo vôbec vydané. Predložené stavebné povolenia (pozn. súdu - boli predloženév neúplnom znení), ktoré boli podľa žalobcu vydané podozrivo rýchlo aj napriek tomu, že sú značne
obsiahle, síce naznačujú zámer žalovaného vykonať dočasný, resp. trvalý záber nehnuteľností, ale
žalobca jednak nepreukázal reálny zásah žalovaného do týchto nehnuteľností a po ďalšie zo stavebných

povolení nevyplýva, že sú právoplatné, alebo že či voči nim (ne)bol podaný opravný prostriedok. V
tejto súvislosti je potrebné spomenúť jednu podstatnú skutočnosť. Treba zreteľne odlišovať stavebné
konanie a vyvlastňovacie konanie (aj napriek tomu, že v tejto veci tieto konania spolu súvisia). Žalobca
prioritne argumentuje stavebnými konaniami a v ňom vydanými rozhodnutiami (či už prerušujúcimi,
zrušujúcimi, alebo nanovo vydanými), pričom nevyjadruje zásadnú obavu z vyvlastňovania. To opätovne

potvrdzuje závery súdu, že to, čoho sa žalobca obáva, je nedostatočná finančná náhrada v súvislosti
s vyvlastnením a nie obava z narušenia celistvosti jeho pozemkov. Aj napriek tomu, že súdu je jasný
zámer žalobcu, ktorý takto chráni svoje finančné záujmy, nevzhliadol súd v tomto štádiu konania v
doterajšejargumentáciižalobcu,akoanivpredloženýchlistinnýchdôkazoch,existenciutakéhoreálneho
dôvodu, ktorý by zakladal potrebu bezodkladne upraviť existujúce pomery. Súd pripomína, že počas
vyvlastňovacieho konania môže byť vydané (doposiaľ to žalobca nepreukázal) rozhodnutie o predbežnej

držbe, na základe ktorého môžu byť na ešte nevyvlastnenej nehnuteľnosti, uskutočnené iba práce
v súlade so stavebným povolením na stavbu diaľnice, a to iba v takom rozsahu, aby bolo možné
navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Súdu nebolo preukázané, či žalovaný využil
túto zákonnú možnosť transformovať sporné nehnuteľnosti do kategórie predbežnej držby, čo rovnako
nepreukazuje nutnosť bezodkladne upraviť aktuálne pomery medzi sporovými stranami.

23. Žalobca v návrhu prioritne vyjadruje obavy z budúcej exekúcie, čo je ďalším predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia. Argumentuje jednak vyhláseniami ministra (že náhradu za
vlastnenie pozemkov "nikdy v živote nevyplatí"), ako aj exekučnou imunitou štátu. K týmto argumentom
súd uvádza nasledovné. Je nesporné, že dané pozemky sú predmetom vyvlastňovacieho (doteraz

právoplatne neukončeného) konania, pretože na nich (resp. ich častiach) má byť postavená cestná
komunikácia. Nakoľko doposiaľ nedošlo k dohode o odkúpení pozemkov, nedošlo ani k realizácii
zákonného predkupného práva štátu. Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu (1,2 násobok náhrady v
peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov), pričom dôvodenie, že štátni zástupcovia
budú mariť vyplatenie náhrady nie je ničím odôvodnené a navyše je nepresné, keďže z kontextu tlačovej

správy (na čl. 144 návrhu) vplýva, že minister nehovoril o nevyplatení (akejkoľvek) náhrady, ale náhrady
v takej výške, ktorú požadujú majitelia doposiaľ nevysporiadaných pozemkov. Sporná, a to je zrejme
aj elementárny dôvod tohto návrhu, je výška možnej finančnej náhrady. Žalobca má pravdepodobne
predstavu a odlišnej výške náhrady, ako to predpokladá zákon, a to je aj impulzom na to, aby tvrdil, že
nebude "reálne uspokojený". Podľa jeho názoru je preto z dôvodu ohrozenia exekúcie náležité nariadiť

spomínané neodkladné opatrenie. Tvrdenie, že výroky čelných predstaviteľov príslušného ministerstva
vystavujú žalobcu nebezpečenstvu pri výkone exekúcie je nedôvodné aj z toho dôvodu, pretože nárok
na náhradu, ak by mal byť vyšší, ako predpokladá zákon, musí byť najprv právoplatne priznaný a navyše
exitovať aj reálne (nie domnelé) ohrozenie výkonu budúcej exekúcie.

24. Je nepochybné, že žalobca, pokiaľ by jeho nehnuteľnosti, alebo ich časti, boli vyvlastnené, má
nárok na finančnú náhradu. Takýto záväzok štátu je vyjadrený priamo v zákone, a preto argumentovať,
či už absolútnou, alebo relatívnou exekučnou imunitou štátu, ktorá by spôsobila nevymožiteľnosť
finančnej náhrady, je v tomto prípade neadekvátne. Navyše aj s ohľadom na skutočnosť, že doposiaľ
žalovaný žalobcovi vyplatil finančné náhrady v nemalej výške aj za iné jeho vyvlastnené pozemky.

Nie je preto žiaden dôvod predpokladať, že tak žalovaný (pri potenciálnom budúcom vyvlastnení
aktuálne vyvlastňovaných pozemkov) neurobí aj v budúcnosti. Práve zákonná úprava chráni majiteľov
vyvlastnených pozemkov tým, že im dáva jednak zákonný nárok na náhradu a rovnako tak im priznáva
aj nárok na vyššiu náhradu (1,2 násobok), ako je to pri vyvlastňovaní iných (nie "diaľničných") úsekov. V
tomto prípade preto neobstojí ani ďalšia argumentácia ohľadne ohrozenia exekúcie, pretože tak majetok

žalovaného, ako aj majetková účasť štátu je garanciou bonity, ako aj včasnosti vyplatenia všetkých
zákonných nárokov žalobcu. Nebolo taktiež preukázané, že by žalovaný vykonával akékoľvek kroky
smerujúce k zníženiu jeho schopnosti splácať dlhy, či záväzky. Ani tvrdenie žalobcu, že voči žalovanému
sú v súčasnosti vedené viaceré súdne konania, čo môže v prípade neúspechu žalovaného viesť k
zníženiu jeho schopnosti splácať svoje záväzky, nie je relevantným argumentom. Nemožno totiž apriori

vychádzať z premisy, že v každom konaní bude žalovaný v plnej miere neúspešný, keďže takéto tvrdenie
je iba v rovine ničím nepodloženej domnienky. Súd nemal preukázanú snahu žalovaného vyhnúť sa
plneniu povinnosti vyplývajúcich z vyvlastnenia sporných nehnuteľností určených na výstavbu diaľnic,
teda nebolo preukázané, že prípadná budúca exekúcia by bola ohrozená.25. Vzhľadom k tomu, že súd nezistil dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol tak, že
návrh zamietol.

26. O náhrade trov konania (o nariadenie neodkladného opatrenia) rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,
v spojení s § 262 ods. 1 C. s.p. Žalovaný mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný
úspech, mal preto proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania. Súd však nepriznal
žalovanému voči žalobcovi žiadnu náhradu trov konania, pretože žalovanému v konaní doposiaľ žiadne

trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave (§ 357 písm. d/ C.s.p., § 362 ods. 1 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).