Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Csp/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417200234
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8417200234.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

sosídlomMýtna48,81107Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:35831154,právnezastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. o zaplatenie
42,23 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7,- eur a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne
zo sumy 7,- eur od 1. 9. 2014 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 1. 2017 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 42,23 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne od 20. 3. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým,
že so žalovaným uzatvoril dňa 16. 8. 2013 zmluvu o pôžičke č. 20490963, na základe ktorej poskytol
žalovanému celkovú sumu pôžičky 150,- eur na kúpu spotrebného tovaru - hudobných nástrojov s tým

s tým, že pôžičku mal splácať v pravidelných 15 mesačných splátkach v sume 10,- eur. Tvrdil, že do
dňa podania žaloby žalovaný na vrátenie pôžičky zaplatil iba sumu 106,- eur a keďže porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 25. 1. 2014 ho pôvodný
žalobca vyzval listom - predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo,
dňa 19. 3. 2014 pôvodný žalobca úver zosplatnil, pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh
ku dňu podania žaloby predstavuje 42,23 eur.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Všeobecné
obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad a predžalobnú upomienku s doručenkou.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk
doručená dňa 10. 5. 2017, písomne nevyjadril.

4. Uznesením zo dňa 10. 7. 2017 č.k.8Csp/12/2017-34 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany
sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného
žalobcu na obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu.Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 7. 2017 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou
spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 35 831 154 (ďalej len „žalobca“).

5. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v
ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe
predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“) spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
30. 8. 2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na
úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 21. 8. 2017 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých

listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným
namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

7. Z obsahu zmluvy číslo XXXXXXXX zo dňa 16. 8. 2013 súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli
písomnú zmluvu označenú ako žiadosť o pôžičku a zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie

úveru žalovanému vo výške 113,- eur za účelom úhrady kúpnej ceny žalovaným kupovaného tovaru -
hudobných nástrojov Shure SM58, keď kúpna cena tovaru bola 113,- eur a na úhradu celej tejto kúpnej
ceny mu bol poskytnutý úver. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 15 mesačnými splátkami
vo výške 10,- eur, pričom v zmluve je uvedené, že celková suma „pôžičky“ je 150,- eur, celkové
náklady spotrebiteľa že sú 37,- eur a pri údaji o termíne konečnej splatnosti je uvedené 11/2014. Súčet

žalovanému poskytnutej sumy 113,- eur a celkových nákladov spotrebiteľa 37,- eur zodpovedá sume
uvedenej ako celková suma pôžičky, t.j. sume 150,- eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola
55,89 % s tým, že RPMN je 55,89 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedená poštová poukážka.

8. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo 20490963 predloženého žalobcom súd zistil, že sú

tamzaznamenanédátumyavýškaúhradsplátokúveružalovanýmzktorýchvyplýva,žežalovanýuhradil
v splátkach sumu spolu 106,- eur. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanému boli vyúčtované
k zaplateniu tiež „pokuty“ vo výške spolu 14,24 eur, ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil a nárok/položka
označená ako „MP3“ vo výške 10,20 eur, čo podľa tvrdenia žalobcu v žalobe sú náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky. Podľa záverečného sumára v tomto prehľade mal žalovaný v splátkach

žalobcovi zaplatiť sumu spolu 138,03 eur, čo po odpočítaní ním uskutočnených úhrad vo výške 106,- eur
činí 32,03 eur a po pripočítaní položky „MP3“ vo výške 10,20 eur to činí žalovanú sumu vo výške 42,23
eur. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 25. 1. 2014 pôvodný žalobca žalovanému
oznámil, že na zmluve číslo XXXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 30,90 eur
ktorý žiada obratom uhradiť s tým, že ak nedôjde k úhrade splátok, úver zosplatní.

9. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že
obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom
vzťahu so žalovaným je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)
zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým

spôsobom. Žalovanému úver nebol poskytovaný na účel výkonu podnikania či povolania, nič také zo
zmluvy nevyplýva, poskytnutý mu bol na kúpu hudobných nástrojov, pričom žalovaný pri uzatváraní
zmluvy nevystupoval ako podnikateľ. Zo zmluvy, z jej koncepcie i použitej terminológie typickej
pre spotrebiteľské úvery je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, preto súd pri právnom
posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú
pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Consumer Finance Holding, a.s. postúpením, bolo
potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení
účinnomkudňuuzavretiazmluvy(16.8.2013)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.11. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

12. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom
úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k) , r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

18. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.

19. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným
je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o
určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovujeobsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na
predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže
vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné

(§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára
zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní
so spotrebiteľom vo výhode.

20. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že
právnypredchodcažalobcu,obchodnáspoločnosťConsumerFinanceHoldinga.s.poskytlažalovanému
spotrebiteľskýúvervovýške113,-eur,pričomžalovanýnaúhradunárokovztejtozmluvydodňapodania
žaloby zaplatil len sumu 106,- eur, čo tento ničím nespochybnil. Žalobca tvrdí, že neuspokojené tak
ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky

má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z
hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len
v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol
žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez
poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške sumy

reálne poskytnutej žalovanému, t.j. 113,- eur. A keďže z tejto sumy žalovaný úhradami pred podaním
žaloby doposiaľ uhradil časť vo výške spolu 106,- eur, za dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia
rozdielu poskytnutej a uhradenej sumy, t.j. v časti zaplatenia istiny 7,- eur (113,- eur - 106,- eur) a úroku
z omeškania zo sumy nevrátenej úverovej istiny.

21. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (16. 8. 2013), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti
podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom
ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však

spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ uvedenie doby trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a rovnako musí obsahovať
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva
o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy

súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o dobe trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

23. Medzi nevyhnutné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok

jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ aj
uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa uvedeného zákonného
ustanovenia teda v zmluve musí byť uvedený údaj o termínoch splátok. V predmetnej úverovej zmluve
to však absentuje, nakoľko zmluva absolútne nikde neobsahuje údaj o termínoch splatnosti splátok.

24. Ako už bolo uvedené, samotná absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) znamená,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade
nemôžu nahradiť malým písmom písané, rozsiahle, individuálne nevyjednané všeobecné obchodné
podmienky k zmluve či iná osobitná listina. Ak totiž zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnúnáležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.
2 písm. k/) a s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru (§ 11 ods. 1 písm. b/) tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom

uvedené priamo v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na všeobecné či iné podmienky,
alebo osobitnú listinu, i keď ani žiadna taká súdu predložená nebola. Keďže tieto náležitosti musia byť
uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže
zhojiť to, že strany termíny splatnosti splátok dohodnú ústne, či osobitne, alebo že veriteľ napr. zašle
dlžníkovi poštové poukážky s uvedením ich splatnosti, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť

zapravená priamo v písomnej zmluve.

25. V zmluve vôbec nie je uvedený dátum prvej splátky ani poslednej splátky ani termín splatnosti
jednotlivých splátok. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú podľa textu zmluvy jej
neoddeliteľnou súčasťou v čl. 6 bod 6.1 je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú
pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom,

ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne uvedenom v bode
6.2 týchto zmluvných podmienok. V bode 6.2 je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/
alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v
bode 6.3 je uvedené, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je
dohodnuté inak. Priamo v Zmluve teda neboli presne určené termíny splátok. Nič také v zmluve uvedené

nie je, a ani z textu všeobecných obchodných podmienok nie je možné zistiť presný termín splátok (je
uvedené do 20. dňa v mesiaci, takže z tohto textu vyplýva, že to mohlo byť kedykoľvek od 1. do 20. dňa v
mesiaci). Z takto uvedeného znenia nie je možné presne zistiť termín splátok ani deň poslednej splátky.
Z týchto dôvodov má súd za to, že zmluva neobsahuje ani presný údaj o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, nakoľko údaj 11/2014 ktorý je tam uvedený nie je zrozumiteľným a určitým

termínom konečnej splatnosti. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.
2 písm. f) zákona), niet pochýb o tom, že ten musí byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V tu
posudzovanej zmluve ale absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, lebo tam nie je dátum, termín
konečnej splatnosti. Nestačí len dedukcia z toho, že to má byť 15 splátok a 15 mesiacov. Spotrebiteľ má
byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí

byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za
postačujúcu bola považovaná možnosť jednoduchého výpočtu termínu konečnej splatnosti, v takom
prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet
a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať ust. § 9 ods. 2 písm. f),
nakoľkototobypotomúplnestratilozmysel,lebozvýšky,počtuatermínovsplatnostisplátokbysatermín

konečnej splatnosti dal vypočítať vždy. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne,
jasne a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Teda musí to byť konkrétny termín. Takýto údaj ale v zmluve absentuje, navyše keďže chýba
aj údaj o splatnosti jednotlivých splátok a termíne prvej splátky, aj jeho odvodený výpočet je nemožný.
Poskytnutý úver súd preto posudzoval ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku.

26. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru predstavujú jednu z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto
potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné

pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi
zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročnýabezpoplatkov,uvádzalaibavovšeobecnýchpodmienkach.Vtomtosmeretedasúdzastáva
názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012
zo dňa 18. 10. 2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte

zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné
obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné
náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné
náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných

podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a o termíne konečnej splatnosti však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné
dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj
uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajommá možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského
úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z
ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že

tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval
takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a
názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods.
9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo
akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s
lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa
ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané
aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že
náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich

sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou
spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

27. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje úver
za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2

písm. f/ a k/ zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.

28. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. c/a F., súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie

spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí
pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť

spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Takisto vyslovil, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tu súdenom spore
ale ako už bolo uvedené, podmienky tejto zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok, nakoľko nie je v nej uvedený ani dátum prvej splátky, ani poslednej

splátky ani jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom vyjadrený deň v mesiaci kedy majú byť splátky
splatné, pričom v spojení s ďalšími vytýkanými nedostatkami zmluvy ide v súhrne o nedostatky, ktoré
bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní
záväzku.

29. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného
aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie
nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,
tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý,
pre spotrebiteľa komplikovaný, keď napr. tak ako tu údaje o termínoch splatnosti splátok, či termíne

konečnej splatnosti úveru nie sú v zmluve uvedené a podľa predstavy veriteľa by mali byť komplikovane
vyvodzované a sú doslova skryté v texte všeobecných podmienok kde navyše nie sú vyjadrené určitým
a zrozumiteľným spôsobom, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor
spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

30. Keďže súd z už uvedených dôvodov zmluvu o úvere, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok,
považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, veriteľovi vzniklo právo iba na
úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú žalovanému reálne poskytol. Žalobca predloženou zmluvou a
predloženým prehľadom splátok a úhrad preukázal, že žalovanému bola reálne poskytnutá suma 113,-
eur. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky

z úverovej zmluvy žalovaný doposiaľ uhradil len sumu 106,- eur, ako to vyplýva aj z prehľadu splátok a
úhrad. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu úverovej istiny vo výške 7,- eur.31. Žalobca predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 4. 2017 spolu s poštovým
podacím hárkom zo dňa 25. 4. 2017 preukázal, že postupca Consumer Finance Holding, a.s. oznámil
žalovanému,žepohľadávkavočižalovanémuzpredmetnejúverovejzmluvybolaspoluspríslušenstvom

odplatne postúpená na žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Keďže
nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 7,- eur do dňa vyhlásenia rozsudku
mu neuhradil, čo nespochybnil ani samotný žalovaný, hoci žaloba s prílohami mu bola riadne doručená
a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku voči nemu uplatneného

nároku, mal dostatočný priestor tak urobiť, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 7,- eur vyhovel
a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Z vyčíslenia žalovanej sumy v žalobe a z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že uplatnené boli
aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, v prehľade splátok a úhrad označené ako „MP3“ vo

výške 10,20 eur. Tie však priznať nebolo možné. Tu súd najmä zdôrazňuje, že žalobca v súvislosti
s týmito nákladmi v žalobe uviedol len, že tieto majú základ v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
nijako bližšie ich čo do základu a výšky neodôvodnil, ani žiadnym spôsobom nepreukázal, no ani
netvrdil a nešpecifikoval aké konkrétne náklady mu v tejto súvislosti mali vzniknúť, prečo sú žiadané
v danej výške a nebol preukázaný ani ich vznik, hoci práve žalobca nesie dôkazné bremeno. Výšku

ani základ uplatneného nároku nie je z predložených listinných dôkazov vôbec možné overiť z hľadiska
jej správnosti a dôvodnosti. Preto má súd za to, že žalobca v tejto časti žalobného nároku neuniesol
dôkazné bremeno.

33. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy

42,23 eur od 20. 3. 2014 do zaplatenia.

34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

37. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

38. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval

úrokzomeškanianadeň20.3.2014nazákladetoho,ževdôsledkuomeškaniasúhradoujehozáväzkov
úver dňa 19. 3. 2014 po predchádzajúcom upozornení zosplatnil.

39. Súd však tvrdenie žalobcu o vzniku povinnosti žalovaného celú sumu úveru zaplatiť najneskôr dňa
19. 3. 2014 s následným vznikom omeškania žalovaného dňa 20. 3. 2014 v dôsledku nesplnenia tejto

povinnosti považuje za nepreukázané.

40. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, žeby právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval ho k úhrade zosplatnenej sumy
úveru. Uvedené bolo potrebné preto, lebo bez takéhoto oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru a výzvy k úhrade zostatku úveru žalovaný nemohol o ňom vedieť a poznať výšku veriteľom
vyčíslenéhoceléhozostatkuúveruktorýsaodnehožiada,pretosasjehoplnenímnemoholdostaťanido
omeškania. Do doručenia mu takého oznámenia, ktoré preukázané nebolo totiž mohol poznať nanajvýš
výšku jednotlivých omeškaných splátok úveru. Preto nemožno ho zaviazať k plateniu úroku z omeškaniaz celej zosplatnenej sumy spätne, už odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru jednostranným
úkonom veriteľa, lebo vtedy jej výšku ešte poznať nemohol ale priznať úrok z omeškania by bolo možné
až po doručení mu oznámenia o zosplatnení úveru a márnom uplynutí lehoty na plnenie v ňom mu

poskytnutej, čo zodpovedá aj všeobecnej úprave času plnenia v § 563 Občianskeho zákonníka.

41. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich
splatnosti, ktorý ako bolo uvedené v zmluve ani nie je uvedený, ale žiadal úrok z omeškania až odo
dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú

sumu jednorázovo. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný
mal na tento úver zaplatiť veriteľovi Consumer Finance Holding, a.s. len sumu poskytnutej istiny vo
výške 113,- eur. Keďže nepochybne šlo o úver, ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach a výška
mesačnej splátky na rozdiel od splatnosti splátok a konečnej splatnosti bola jednoznačne a zrozumiteľne
v zmluve dohodnutá v sume 10,- eur, potom žalovaný úver (len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej
istiny) mal v skutočnosti splatiť v 12 splátkach (113,- eur : 10,- eur), a teda poslednú splátku by hradil

po 12 mesiacoch v mesiaci august 2014. Keďže v zmluve chýba údaj o dni splatnosti splátok v mesiaci,
treba mať za to, že najneskôr by mal poslednú takúto splátku zaplatiť v posledný deň mesiaca august
2014. Keďže sa tak nestalo, od 1. 9. 2014 je preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného
zostatku úverovej istiny. Keďže žalobca pri uplatnení úroku z omeškania od 20. 3. 2014 zohľadnil v
základe z ktorého ho žiadal (42,23 eur) aj čiastočné úhrady žalovaného uskutočnené po tomto dni,

rovnako postupoval aj súd a úrok z omeškania odo dňa 1. 9. 2014 priznal zo sumy zostatku nevrátenej
úverovej istiny, t.j. zo sumy 7,- eur. Keďže veriteľovi, ako už bolo povedané nevznikol v danom prípade
nárok na úroky a poplatky, v zmluve chýba údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok a boli zo
strany žalovaného vykonané čiastočné úhrady, ktoré boli pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zle
započítavané, nie je možné úrok z omeškania priznať od splatnosti jednotlivých splátok, čo žalobca ani

nežiadal. Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 5,15 % ročne (ku dňu 1. 9. 2014)
a nie sadzba 5,25 %, ktorú žalobca žiadal. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 1. 9.
2014 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 7,- eur a jeho
omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 7,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške

5,15 % ročne zo sumy 7,- eur od 1. 9. 2014 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel,
že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol
dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu
nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a z dôvodov už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z
omeškania požadovaného za čas pred 1. 9. 2014 a nad sadzbu 5,15 % ročne.

42. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.
3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty
na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný
dôvod, a to najmä vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaného pre ktorú by povolenie ďalšieho odkladu

úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2
ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať
v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu

k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola
zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní (žalobca v rozsahu cca 17 %, žalovaný
v rozsahu cca 83 %), v časti neúspešní. Úspech žalobcu bol výrazne prevýšený jeho neúspechom.
Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom
rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore

vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania
neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle
§ 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by
v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.