Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116226877
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116226877.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a členov senátu JUDr.
Ingrid Doležajovej a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin
Máčaj, proti povinnému: Q. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., S. XXXX/XX, o vymoženie pohľadávky vo

výške 72 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
22. marca 2017, č. k. 14Er/1099/2016-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej len „Exekučný poriadok“)
napadnutým uznesením zo dňa 22. 03. 2017, č. k. 14Er/1099/2016-13 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2
písm. a/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie

pred súdnym exekútorom dňa 11. 08. 2016 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 72,- eur. Exekučným
titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 03465/15, ktorý vydal dňa 16.
02. 2016 Stály rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave, zriadený záujmovým združením právnických
osôb Asociácia pre arbitráž.

4. Exekučný súd pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu
a priloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 23. 04. 2013
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 404201231, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo
výške100,-eur.Povinnýsazaviazalvrátiťuvedenúčiastkuoprávnenémuspolusúrokomvovýške39,15
% ročne a s príslušným poplatkom vo výške 48,42 eura do 11. 04. 2014. Žalovaný ku dňu žaloby uhradil
žalobcovi sumu 28,- eur. Exekučný súd posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 52

ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 ako aj na § 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Ďalej posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský a na právny vzťah medzi účastníkmije nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok na ktoré sa odôvodnenie rozsudku
odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré
majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

5. Súd mal riadne za preukázané, že súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj
Rozhodcovská zmluva. Uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú
oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Táto zmluva spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa
záujem na ochrane spotrebiteľa. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť

výlučnerozhodcovskémukonaniu.Neprijateľnározhodcovskádoložkasapriečidobrýmmravomavýkon
práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom
na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi.

6. Rozhodcovská zmluva spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú
oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch, bola navrhnutá
vopred, a teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať takúto za individuálne dojednanú. Takýmto
spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu povinný

vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Niekedy rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný
súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh
na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá

nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považoval za neprijateľnú
(nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje
veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť
súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu
práv spotrebiteľa všeobecným súdom.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti exekučný súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia. Záverom konštatoval, že po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti súd exekučné
konanie zastaví.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), ktoré vychádzalo z
posudzovania podľa právnej normy, ktorá na skutkový stav nedopadá alebo právnu normu určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučný súd

v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/2995
Z. z. (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd
v prejednávanej veci okrem ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na zistený skutkový
stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na správne
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona

o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to,
že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval.

9. Pri udelení poverenia na výkon exekúcie súd z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť

o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie) skúmal exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu podľa § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavanie materiálnej
stránky spočíva v preskúmavaní hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť,možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke
nemohol skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera
súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský

rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v
rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie
nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať
k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s
dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (nemôže vyplývať z

vady konania). Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy
exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť
s priebehom rozhodcovského konania. Spomenutá požiadavka znamená, že v rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho

posúdenia veci.

10. Ak súd aplikoval na skutkový stav veci ust. § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon
o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, hlavne právo na prejednanie veci pred

príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov (§ 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie trpí procesnou vadou,
ktorou je odôvodnenie rozhodnutia. V súvislosti s neúplným zistením skutkového stavu veci súdom prvej

inštancie mal za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový
stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská
zmluva, resp. rozhodcovská doložka.

11. Uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvárali rozhodcovskú doložku podľa § 3 zákona o

rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, čím zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 predmetnej zmluvy je následne
daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.

s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a. s., postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle
svojho Rokovacieho poriadku. Vzhľadom k tomu bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom v
konanívedenomvzmysleužspomínanéhoosobitnéhoprávnehopredpisu.Vovecinámietkykonajúceho
súdu ohľadom znemožnenia voľby sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/

Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto
úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, a teda exekučný súd vo veci
konal nad rámec zákonných ustanovení.

12. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako

vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14.Zobsahuspisuvyplýva,žeexekučnékonaniesazačalospísanímnávrhuoprávnenéhonavykonanie
exekúcie vo forme zápisnice zo dňa 11. 08. 2016 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinného ,o vymoženie

pohľadávky vo výške 72 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, sp. zn.
SRSAspA 03465/15 zo dňa 16. 02. 2016, právoplatný dňa 20. 06. 2016 a vykonateľný dňa 01. 08. 2016.
Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi)sumu 72,- eur, úrok v sume 22,75 eura, úrok z omeškania v sume 0,44 eura, poplatok v sume 48,42 eura,
úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 72,- eur od 22. 11. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 72,- eur od 22. 11. 2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, poplatok

za upomienku 10,- eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 83,76 eura, pričom rozhodcovský súd
uložil žalobcovi zaplatiť všetky nároky spoločne v mesačných splátkach vo výške 50,- eur splatných vždy
k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu
v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, až do úplného zaplatenia dlhu,
a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej

splátky riadne a včas.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRSK“),
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské
spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, 1) vrátane sporov o určenie, či tu právo

alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len
spotrebiteľ.

Podľa § 73 ods. 1 ZoRSK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský

spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 3 ZoRSK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 73 ods. 4 ZoRSK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže
spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak
sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné

odvolanie.
Podľa § 44 ods. 3 EP, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v

spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského
konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie
rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného
predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok

podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

15. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 11. 08. 2016, teda dňom, kedy
bol návrh na vykonanie exekúcie spísaný u súdneho exekútora, odvolací súd poznamenáva, žerozhodovanie exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia v prípadoch, keď je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, sa s účinnosťou od 1. januára 2015 zmenilo, ak je rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskom spore, t. j. podľa platnej právnej úpravy v tzv. spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní (§ 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Keďže uvedený
zákon zvyšuje významným spôsobom požiadavky na rozhodcovský súd a konanie pred ním, ustanovuje
sa aj zvýšený prieskum prípustnosti exekúcie na podklade spotrebiteľského rozhodcovského titulu. V
tejto súvislosti je potrebné upozorniť aj na intertemporálne ustanovenie k novele (§ 243d ods. 1 EP),
podľa ktorého nie je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, ak nebude návrh na vykonanie

"starého" spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku (t. j. rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore
v konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní do 31. decembra 2014) podaný do
3 mesiacov od účinnosti zákona.

16. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu

nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012
sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

17. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a

pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená

dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

18. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho uznesenia nepoukázal
na zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, avšak jeho rozhodnutie je vo
výroku vecne správne, keďže exekučný súd správne zistil skutkový stav a vec následne správne právne
posúdil dospejúc k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

19. Odvolací súd konštatuje, že správne bol povinný súdom prvej inštancie s ohľadom na všetky zistené
skutočnosti posúdený ako spotrebiteľ a veriteľ ako dodávateľ. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s
právnym názorom exekučného súdu, že Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným má charakter

spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je typizovanou - adhéznou zmluvou s vopred pripraveným obsahom,
ktorý povinný ovplyvniť nemohol a musel pristúpiť na vopred stanovenú podmienky oprávneného.
V dôsledku uvedeného je zrejmé, že v skutočnosti ide o spotrebiteľský vzťah vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je v zmysle platných a účinných právnych predpisov oprávnený rozhodnúť

len spotrebiteľský rozhodcovský súd alebo rozhodca zapísaný v zozname vedenom Ministerstvom
spravodlivosti SR.20. Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným správne posúdený
ako vzťah spotrebiteľský, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa, t. z., že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo.

21. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Takéto
zmluvy nemožno považovať za individuálne dojednané, v dôsledku čoho sú neplatné v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka.

22. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom. V tomto smere je z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nepochybné, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že v Článku II predloženej rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
č. 404201231 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o

vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO:
35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu, a to jedným

rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu

podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu. Podľa Článku IV. bod 1 rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany v zmysle ustanovenia § 42 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vylučujú zrušenie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu

v rámci obnovy konania podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej
formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej

rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho
súdu si povinnýako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami
oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným
zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je
pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu
súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou

typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v
rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba
prijať bez ohľadu na to, že oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred
rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie
aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom

práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle
čl. II rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd, nemá za následok
platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinný podpísal,
t. j. zmluva o úvere č. 404201231 zo dňa 23. 04. 2013, rovnako aj rozhodcovská zmluva podpísanápovinným dňa 23. 04. 2013, t. j. súčasne v čase podpisu zmluvy o úvere, je adhéznou zmluvou.
Povinný nemal možnosť jej obsah meniť, a tak nemal ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú zmluvu,
na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na

takto dojednanú rozhodcovskú zmluvu nemožno nazerať ako na individuálne dojednanú. Zároveň nie je
zanedbateľnou tá skutočnosť, že spotrebiteľ, ktorý má záujem získať peňažné prostriedky je vo finančnej
tiesni a pri podpise rozhodcovskej zmluvy sa môže odôvodnene domnievať, že ak rozhodcovskú zmluvu
nepodpíše, úver mu nebude poskytnutý. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská zmluva bola
spotrebiteľovi predložená na podpis práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedy si povinný nemohol

dostatočne uvedomiť dôsledky svojho podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľ
v tejto situácii koná pod tlakom finančnej tiesne a stave núdze, a preto nie je schopný posúdiť následky
dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri podpise rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom možnosti alternatívne
si vybrať medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, odvolací súd označuje túto možnosť za zjavne
teoretickú, bez možnosti praktického využitia spotrebiteľom.

24. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou

ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora už v štádiu
rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie, pretože súdny exekútor žiadal
vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie ako celok.
25. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
rozhodcovskej zmluve je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného
uvedenými v podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď
uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).
26. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný vzťah ako spotrebiteľský je potrebné
skúmať, či exekučný titul vydal orgán, ktorý bol na to oprávnený.

27. Odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie navyše uvádza, že Stále
rozhodcovské súdy rozhodujú spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. V
rozhodcovskom konaní sa rozhodujú všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov ohľadom ktorých

možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení či tu právo alebo právny vzťah je alebo
nie je. Z rozhodcovského konania sú vylúčené spory týkajúce sa: vzniku, zmeny alebo o zániku
vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam; spory o osobnom stave; spory súvisiace
s núteným výkonom rozhodnutí; spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného
konania. V rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. nemožno rozhodovať ani spory medzi

dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou
zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

28. Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a len
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v
spotrebiteľských sporoch. Spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským
súdom, ktorého zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa zákona č. 335/2014
Z. z. Ministerstvo vedie na svojej internetovej stránke zverejňuje Zoznam stálych rozhodcovských

súdov, ktorých zriaďovateľ je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory a Zoznam rozhodcov
oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory.29. Odvolací súd zisťoval, že či sa Stály rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok tvoriaci
v danej veci exekučný titul, nachádza v zozname, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Pri
tomto zisťovaní súd prvej inštancie zistil, že menovaný stály rozhodcovský súd sa v tomto zozname

nachádza. Vzhľadom k uvedenému teda rozhodnutie vydal orgán (Stály rozhodcovský súd), ktorý
mal v zmysle zákona č. 335/2014 Z. z. právomoc vo veci rozhodnúť. Keďže ide o spotrebiteľský
právny vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi, ktorými súd dodávateľ a
spotrebiteľ, je jednoznačne dané dikciou zákona, že spotrebiteľské spory môžu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní na základe exekučných titulov (rozhodcovských rozsudkov) vydaných po 31. 03.

2015 rozhodovať len rozhodcovské súdy (resp. rozhodcovia) na to oprávnené a vedené v príslušnom
zozname.

30.Odvolacísúdnavyšezdôrazňuje,žepririešeníotázky,čirozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil
rozhodcovský súd. Vzhľadom k tejto skutočnosti je jednoznačne zrejmé, že rozhodcovský rozsudok

nemôže byť vykonateľným exekučným titulom, pretože vykazuje nedostatok materiálnej vykonateľnosti.

31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vecne správne rozhodol, keď zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací

súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
32. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnému povinnému nárok na náhradu
trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).