Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212202543
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4212202543.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: EOS
KSISlovensko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,zastúpenýTOMÁŠKUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. V. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N., Q. XXX/XX, 2. J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., I.. gen. N. XXX/X, na strane žalovaného v

2. rade za účasti Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086,
zastúpené HKP Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy
1.297,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa
2. apríla 2014 č. k. 14C/155/2014-63 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že Spotrebiteľskému združeniu
OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086 náhradu trov konania nepriznáva.

Návrh Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086 na
prerušenie konania z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného v 2. rade (ďalej len Spotrebiteľské združenie OSA) na účet jeho
právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 165,70 eura do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.Ďalšímvýrokomnepriznalžalovanémuv1.radenáhradutrovkonania.Rozhodnutieodôvodnil
ustanoveniami § 137, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len OSP). Uviedol, že sa viedlo konanie o zaplatenie 1.297,19 eura s príslušenstvom.

Súd prvej inštancie uznesením č. k. 14C/155/2014-52 zo dňa 11. 02. 2014 zrušil platobný rozkaz
č. k. 15Ro/74/2012-17 zo dňa 04. 04. 2012 v celom rozsahu a konanie pre späťvzatie žaloby v
zmysle § 96 OSP zastavil. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na osobitné uznesenie po
právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Uznesenie č. k. 14C/155/2014-52 zo dňa 11. 02. 2014
nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 03. 2014. Písomným podaním zo dňa 25. 02. 2014 si Spotrebiteľské
združenie OSA uplatnilo náhradu trov konania vo výške 165,70 eura pozostávajúcu z dvoch úkonov

právnej služby po 61,41 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie zo dňa 10. 05. 2012 - vznesenie
námietky premlčania), 2 x režijný paušál po 7,63 eura a náhrada DPH. Súd prvej inštancie mal za to, že
žalobca vzal žalobu späť po tom, ako mu bola doručená námietka premlčania vznesená Spotrebiteľským
združením OSA. Súd prvej inštancie mal s ohľadom na uvedené za to, že späťvzatie žaloby bolo
podmienené práve vznesenou námietkou premlčania, a preto bolo potrebné vysloviť, že zastavenie
konania zavinil žalobca. Konštatoval, že zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá mala v

sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti trov
je pritom závislé od konkrétnej okolnosti veci. V danom prípade k späťvzatiu návrhu došlo po vznesenínámietky premlčania pohľadávky žalobcu Spotrebiteľským združením OSA. Spotrebiteľské združenie
OSA vo veci riadne hájilo práva strany, na strane ktorej vystupovalo, pričom táto využila svoje právo
dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom. Uviedol, že medzi trovy konania podľa § 137 OSP

patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP priznal
Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov konania, postupujúc v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
a to za prevzatie veci a prípravu zastúpenia, vychádzajúc z uplatnenej istiny podľa § 14 ods. 1 písm. a)

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sumu 61,41 eura, za písomné vyjadrenie podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. sumu 61,41 eura, režijný paušál 2 x 7,63 eura (rok 2012), náhradu DPH, celkove teda
titulom trov konania sumu 165,70 eura. Pri výpočte hodnoty jedného úkonu právnej pomoci súd prvej
inštancie vychádzal z hodnoty predmetu sporu, t.j. zo sumy 1.297,19 eura. Žalovanému v 1. rade súd
prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil. Lehotu na plnenie súd prvej
inštancie určil v súlade s § 167 ods. 2 a § 160 ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v časti, v ktorej súd prvej
inštancie zaviazal žalobcu na úhradu trov konania Spotrebiteľskému združeniu OSA, odôvodniac ho
nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal pritom na to, že cieľom Spotrebiteľského združenia
OSA je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa,

zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov. S
poukazom na to bol toho názoru, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal tiež na
to, že podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí
evidentne majú právnické vzdelanie. Dodal, že podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. združenie na

ochranu spotrebiteľa má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, pričom tieto závery ustálil aj
Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/259/2011.
Zdôraznil, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného,
a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na
priznanie trov konania. Z uvedeného považoval za zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do

konania, združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia strán konania
usudzovalo, že ide o spotrebiteľskú vec. Navyše mal za to, že Spotrebiteľské združenie OSA viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu. Dodal, že rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí pod
sp. zn. 6Co/141/2012. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup

nebol žiadny dôvod, hodnotil za zbytočné navyšovanie trov konania a navodzovanie dojmu, že účelom
vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov potom dospel k záveru, že trovy konania Spotrebiteľského
združenia OSA nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Okrem toho
upozornil aj na skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania Spotrebiteľskému združeniu OSA

nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť strán v konaní podľa čl. 47 ods.
2, 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené (nález Ústavného súdu SR II. ÚS
78/03). Z vyššie uvedených dôvodov považoval právne zastúpenie Spotrebiteľského združenia OSA v
predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne, na základe čoho navrhol, aby odvolací
súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP zmenil tak, že

SpotrebiteľskémuzdruženiuOSAnáhradutrovkonanianeprizná.Zároveňsiuplatnilajtrovyodvolacieho
konania vo výške 19,61 eura s DPH.

3. Spotrebiteľské združenie OSA k odvolaniu žalobcu uviedlo, že do konania vstúpilo oznámením,
ktorým zároveň vznieslo námietku premlčania, obsahujúcu relevantnú právnu argumentáciu, ktorá

mala za následok späťvzatie žaloby. Námietka premlčania nebola daná zo strany hlavnej strany
sporu a nemohla byť daná ani zo strany súdu, pretože je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotno-
právnych predpisov. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany
Spotrebiteľského združenia OSA by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté,
pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavná strana by bola vo veci neúspešná, obdobne ako boli

neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých žalobca vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine
zo spotrebiteľských zmlúv. Početnosť spotrebiteľských vecí žalobcu s obdobným skutkovým a právnym
základom prejednávaných na všeobecných súdoch determinoval podľa jeho názoru svojím postupom
výlučne žalobca. Okrem toho považoval za odporujúce zásade rovnosti podmienok v súdnom procese,zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby žalobcovi so silným ekonomickým
zázemím, ktorý žaluje spotrebiteľov obvykle žijúcich často na hranici existenčného minima, o zaplatenie
premlčaných záväzkov z neplatných spotrebiteľských zmlúv, súd priznával v týchto súdnych konaniach

s rovnakým kauzálnym základom právo na náhradu trov právneho zastúpenia a občianskemu združeniu
pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu výlučne na prospech spotrebiteľa, ktorý nemá a
zväčša si ani nemôže dovoliť právneho zástupcu, právo na náhradu trov právneho zástupcu nepriznal
a tým mu de facto odňal základné procesné právo na zastúpenie advokátom. Nepriznaním náhrady
trov konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní. Pokiaľ by súd

chcel aplikovať argumenty žalobcu na všetky konania, nemohol by pre prípad plného úspechu v konaní
žalobcu priznať žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá
skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný žalobca je v konaniach zastúpený
advokátom,nazákladečohosižalobcavkonaniachuplatňujenáhradutrovprávnehozastúpenia,pričom
právny zástupca žalobcu tiež používa pre množstvo prípadov štruktúrou aj právnou argumentáciou
podobné podania. Argumentáciu žalobcu preto považoval za tendenčnú a irelevantnú. Z uvedených

dôvodov neexistoval dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov konania Spotrebiteľskému združeniu
OSA. Stanovisko žalobcu popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval
za účelové a zjavne nesprávne a tiež odporujúce zákonom SR a predpisom EÚ. Pokiaľ bolo možné,
aby sa „silný" žalobca dal zastúpiť advokátskou kanceláriou a v prípade úspechu vo veci žiadal náhradu
trov právneho zastúpenia, muselo byť možné, aby malo takéto oprávnenie aj spotrebiteľské združenie,

ktoré je zriadené za účelom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa. Spochybnením opodstatnenosti
právneho zastúpenia Spotrebiteľského združenia OSA by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
zahŕňajúceho okrem iného aj tzv. princíp rovnosti zbraní. Mal za to, že spotrebiteľskému združeniu nie
je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom, ako ani neexistuje dôvod na aplikáciu § 150 OSP.
Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu

trov odvolacieho konania vo výške 46,49 eura s DPH za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie) v zmysle
ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2007 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vrátane režijného paušálu (9,65 eura s
DPH). Vzhľadom na uvedené a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom žalobcu, navrhol,
aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil

a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia
na plnohodnotné právne zastúpenie vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak
procesnéúkonyzdruženiabudúvsúdnomprocesenaprospechspotrebiteľaabudúmaťvčastitýkajúcej
sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov konania nepriznať.
Okrem toho dospel k záveru, že návrh Spotrebiteľského združenia OSA na prerušenie konania je

potrebné zamietnuť.

5. Z obsahu podanej žaloby žalobcu a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ňou proti žalovaným v 1. a
2. rade domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by im súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.297,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 1.077,74 eura od 01. 03.

2008 do zaplatenia a trovy konania. Zo žalobného návrhu vyplýva, že dňa 07. 11. 2002 uzavrel postupca
so žalovaným v 1. rade Úverovú zmluvu č. 245 019, v rámci ktorej postupca poskytol žalovanému v 1.
rade peňažné prostriedky a so žalovaným v 2. rade uzavrel dňa 07. 11. 2002 Zmluvu o ručení k Úverovej
zmluve č. 245 019. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade nesplnil v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť všetkých pohľadávok

a to dňom 12. 02. 2008 vrátane. Žalovaný v 1. rade ku dňu podania žaloby pohľadávku v plnej výške
neuhradil.

6. Súd prvej inštancie vo veci dňa 05. 03. 2012 pod č. k. 15Ro/74/2012-15 vydal platobný rozkaz, ktorý
sa mu však nepodarilo doručiť žalovanému v 2. rade do vlastných rúk. Po vydaní platobného rozkazu

dňa 07. 06. 2012 oznámilo vstup do konania Spotrebiteľské združenie OSA, ktoré zároveň požiadalo i
o doručenie žaloby a vznieslo námietku premlčania. Súd prvej inštancie predmetné oznámenie zaslal
právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho prevzal dňa 04. 09. 2012. Následne, podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 19. 09. 2012 žalobca zobral žalobu v zmysle § 96 ods. 1 OSP späť v celomrozsahu, žiadal konanie zastaviť a zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Navrhol, aby súd
o trovách Spotrebiteľského združenia OSA rozhodol v zmysle § 150 OSP a náhradu trov konania mu
nepriznal. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11. 02. 2014 č. k. 14C/155/2014-52 zrušil platobný

rozkaz súdu prvej inštancie č. k. 15Ro/74/2012-15 zo dňa 05. 03. 2012 v spojení s opravným uznesením
č. k. 15Ro/74/2012-17 zo dňa 04. 04. 2012 v celom rozsahu, konanie zastavil a o trovách konania si
vymienil rozhodnúť osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia. Po vyčíslení trov konania
Spotrebiteľským združením OSA súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení

§ 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú CSP je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd
do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší

účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06.
2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle
§ 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí) alebo
ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej
právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom na uvedené

už nie je možné ďalej konať so Spotrebiteľským združením OSA ako s vedľajším účastníkom konania,
resp. intervenientom.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa § 137 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) trovy konania sú najmä

hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a
ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a
jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

14. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

15. Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

16. Odvolací súd konštatuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí
zásada, podľa ktorej môže byť strane konania priznaná náhrada len preukázaných, odôvodnených a

účelne vynaložených výdavkov, ktoré jej vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako
určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či
nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôslednerozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc,
alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej
veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo

zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3.
2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).

17. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho

princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver,
že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu

a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na
riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

19. Keďže z obsahu spisu v predmetnej veci bolo zrejmé, že Spotrebiteľské združenie OSA zastúpené
advokátom hromadne vstúpilo do porovnateľných vecí, pričom v písomnom oznámení o vstupe do

konania vznieslo všeobecne formulovanú (prakticky formulárovú) námietku premlčania, aktualizovanú
len o údaje žalovaného, a to bez akéhokoľvek oboznámenia sa s obsahom spisu, odvolací súd mal za
to, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v predmetnej veci nemožno považovať za trovy
nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Na zdôraznenie
správnosti svojho záveru prihliadol aj na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní Spotrebiteľské

združenie OSA zároveň požiadalo o zaslanie žaloby a žiadalo o priznanie náhrady trov konania za 2
úkony právnej služby, a to i napriek tomu, že k oboznámeniu s vecou nedošlo, nakoľko plnomocenstvo
bolo všeobecné, bez špecifikácie žalovaných. Iné podanie vo veci samej Spotrebiteľským združením
OSA podané nebolo. S poukazom na uvedené sa zastúpenie Spotrebiteľského združenia OSA
advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce

rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To všetko má za následok povinnosť
odvolacieho súdu konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich
nepriznanie strane, ktorá by inak na ich náhradu mala právo. Spotrebiteľské združenie OSA by
svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohlo efektívne splniť aj bez
vynaloženianadbytočnýchnákladovnaprávnezastupovanievkaždejskutkovoaprávnetakmertotožnej

veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu
službulennavyhotovenienámietkypremlčania,ktorúbypotomsámpoužilvsúdnomkonanívovšetkých
porovnateľných veciach. Z uvedených dôvodov, ako aj oboznámiac sa s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 78/03 zo dňa 09. 09. 2004 a s uzneseniami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, najmä uznesením z 19. marca 2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 a uznesením z 20. júna

2014 sp. zn. 6 M Cdo 9/2013, vydanými v dôsledku nejednotnosti rozhodovania okresných a krajských
súdov o otázke účelnosti trov právneho zastúpenia za účelom zjednotenia ich názorov, odvolací súd sa
stotožnil so závermi žalobcu, že v danej veci nešlo zo strany Spotrebiteľského združenia OSA o účelne
vynaložené trovy konania a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,
že Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov konania nepriznal.

20. Uvedený právny názor odvolací súd považoval za súladný aj s rozhodovacou praxou Najvyššieho
súduSlovenskejrepubliky,pretonávrhSpotrebiteľskéhozdruženiaOSAnaprerušeniekonaniazamietol.
Vychádzalztoho,žepovinnosťpredložiťprejudiciálnuotázkuSúdnemudvoruEurópskychspoločenstiev
podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom

poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého
nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Túto povinnosť o vydaní rozhodnutia o predbežnej otázke
však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností
povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie.

21. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, resp. Civilného sporového poriadku
nevyplýva, že všeobecný súd musí prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh strany v konaní, avšakpredpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci
aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových
právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu

komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či
otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010).

22. Vzhľadom na to, že danom prípade nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového

práva, pretože právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v danej
veci umožňuje spotrebiteľskému združeniu plnohodnotné zastúpenie, vrátane priznania náhrady trov
konania, pričom je potrebné rozlišovať právo na náhradu trov konania a právo na priznanie účelne
vynaložených trov konania, odvolací súd návrh Spotrebiteľského združenia OSA na prerušenie konania
zamietol.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
napriek úspechu žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca, rovnako ako Spotrebiteľské združenie
OSA, použil v rámci svojho odvolania formulárové podanie a závery odvolacieho súdu majú rovnakú
platnosť pre každú sporovú stranu, teda aj pre žalobcu a iné trovy konania mu v odvolacom konaní

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).