Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116224217
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116224217.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,

so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava IČO: 45684618, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel Sro, Vložka číslo 66827/B zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so
sídlomMichalská14,81103Bratislava,IČO:47255706,zapísanávobchodnomregistriOkresnéhosúdu
Bratislava I, Oddiel Sro, Vložka číslo 100846/B proti žalovanému: U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX H. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 142,13 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 110,66 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 12,81 EUR od 19. 12. 2013 do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 18,91

EUR od 19. 1. 2014 do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 18,91 EUR od 19. 2.
2014 do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 18,91 EUR od 19. 3. 2014 do zaplatenia,
5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 18,91 EUR od 23. 4. 2014 do zaplatenia, 5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 22,21 EUR od 20. 5. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 56 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 30. 11. 2016, sa domáhal zaplatenia sumy 142,13 EUR s úrokmi

z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to vo výške 5 % ročne zo sumy
12,81 EUR od 19. 12. 2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 23,90 EUR od 19. 1. 2014
do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 23,90 EUR od 19. 2. 2014 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 18,91
EUR od 19. 3. 2014 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 18,91 EUR od 23. 4. 2014 do zaplatenia, 5 %
ročne zo sumy 43,70 EUR od 20. 5. 2014 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovaným Zmluvu

o pripojení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému vymedzené služby a žalovaný
sa zaviazal uhrádzať odplatu za poskytované služby.

3. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoju
povinnosť zaplatiť riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania, a preto mu vznikol
aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

5. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.

7. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR. Súd preto vec prejednal v súlade

sust. § 297 písm. b/ CSP bez nariadenia pojednávania.

8. Súd sa vo veci oboznámil so zmluvou o pripojení zo dňa 29. 9. 2010, odstúpením od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 12. 3. 2015, faktúrou č. 2758407520, faktúrou č. 2759401594,
faktúrou č. 5762384461, faktúrou č. 8757436280, č. 5760386863, faktúrou č. 1761381249, pričom mal
preukázané, že:

9. Dňa 21. 9. 2010 bola uzatvorená Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb a
nájme koncového zariadenia. Zmluva obsahuje aj ustanovenie, že táto zmluva sa riadi Obchodnými
podmienkami na predaj a nájom koncového zariadenia, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a
obidve zmluvné strany sa ich zaväzujú dodržiavať. Ceny nájmu boli určené podľa platného cenníka ST.

10. Súdu bol predložený aj odovzdávací protokol Magio Sat.

11. Žalovanému boli fakturované za služby, ktoré mu poskytol Slovak Telekom a.s. na základe vyššie
uvedenej zmluvy.

12. Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 27. 8. 2015 Rámcovú zmluvu o postúpení
pohľadávok a odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok zo dňa 3. 9. 2015.

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z

ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.
16. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného

v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných

služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
17. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

18. V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré
mu poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný
ich riadne neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich
s poskytovaním konkrétnych služieb faktúry č. 875743628 a znejúcou na sumu 12,81 EUR splatňou
dňa 18. 12. 2013, faktúry č. 2758407520 vo výške 18,91 EUR splatnou dňa 18. 1. 2014, faktúrou č.

2759401594 vo výške 18,91 EUR splatnou dňa 18. 2. 2014, faktúrou č. 5760386863 splatnou dňa 18.
3. 2014 znejúcou na sumu 18,91 EUR, faktúrou č. 1761381249 znejúcou na sumu 18,91 EUR splatnou
dňa 22. 4. 2014 a faktúrou č. 5962384461 vo výške 22,21 EUR splatnou dňa 19. 5. 2014.19. Podľa § 517 ods. 1 OZ, veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

Z sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. 7.
2010 do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba EURópskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od
1.2.2013,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Z celkovej sumy 110,66 EUR súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti

príslušných faktúr s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ v takej výške, ako si uplatnil žalobca, a to vo
výške 5 % ročne.

25. Pokiaľ ide o nárok uplatnený faktúrou č. 2758407520, 2759401594 a faktúrou č. 5762384461,
kde boli účtované poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a zmluvná pokuta za

nedodržanie doby splatnosti, súd v tejto časti žalobu zamietol.

26. Pokiaľ ide o sumy za zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti a poplatok za prerušenie
poskytovaniaslužby, ktorúsúdnepriznalavtejtočastipovažovalžalobuzanedôvodnú,tusúdvychádzal
z nasledujúceho právneho posúdenia:

27. Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28.Podľa§52OZ,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.35. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorým imal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.32. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby

spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

33. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo

nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho
pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS
SRI. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

34. Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ.

35. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

36. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

37. Takúto „dohodu“ o zmluvnej pokute však súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je

totiž nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ.

38. Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž
neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovaného konkrétne išlo, zvlášť ak v zmluve

boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom platí
zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou
účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca
už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo
a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 132 ods. 1,2,3 CSP). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú

povinnosťmážalobcaajvpriebehukonania.Každázostrántedamusívzávislostinahypotézepríslušnej
právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť
v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť
skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Pri splnení

povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že strana musí označiť dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že ňou tvrdené skutočnosti
neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jej neprospech z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu žalobca v danom prípade
nesplnil.

39. Nie bezvýznamným je aj fakt, že žalobca nepreukázal samotný základ nároku, podľa ktoréhosi
právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu, čomu malo predchádzať
porušenie povinnosti. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní
preukázané a s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou zistené. Okruh rozhodujúcich

skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je
daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného voči
právnemupredchodcovižalobcuaopodstatnenosťuplatnenejzmluvnejpokuty.Zvýsledkovvykonaného

dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej s poukázaním na
jeho uplatnenie je v rozpore so zákonom.40. Navyše žalobca nepreukázal písomnú formu dohody o zmluvnej pokute. Jej nedostatok spôsobuje
absolútnu neplatnosť takejto dohody podľa § 40 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti možno poukázať aj na
právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.

1. 2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť
súčasťou tzv. Všeobecných zmluvných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na
ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis).

41. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 56 %, nakoľko žalobca bol úspešný v rozsahu 78 % a neúspešný 22
%, pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje 56 %, o výške bude potrebné rozhodovať
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.