Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 21, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200366
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4017200366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: I. T., bytom B., U. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,

ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 15. 03. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 03. 2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí

žiadosti o invalidný dôchodok č. 590 406 6036 0 zo dňa 21. 12. 2016 potvrdil a odvolanie žalobcu v
celom rozsahu zamietol.

2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. 12. 2016 zamietol žiadosť
žalobcu o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky
Nitra zo dňa 26. 10. 2016 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobcu bola posudkovým lekárom určená na
30 %.

II.

3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
poukázal na zhoršený zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje vykonávať pracovnú činnosť a k odvolaniu
predložil aj nové lekárske nálezy.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového
lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 01. 03. 2017, ktorý

lekárskymi správami mal preukázané, že žalobca trpí na chronickú lumbalgiu bez radikulopathie, bez
motorického deficitu a výraznej poruchy funkcie chrbtice. Zobrazovacie metódy potvrdili iba počínajúce
veku primerané degeneratívne zmeny bez hernie diskov. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému
postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je v hornompásme rozpätia 20-35%. Ostatné zdravotné poruchy nie sú závažné, nemajú vplyv na navýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Psychiater nezistil žiadnu závažnú duševnú poruchu,
reumatológnepotvrdilzápalovéreumatickéochorenie,imunológpopisujesyndrómdráždivéhokašľabez

výrazných klinických prejavov. Funkcia kĺbov nie je podstatne narušená. Na základe uvedených nálezov
a vlastného vyšetrenia posudkový lekár ústredia určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu
choroby podporného a pohybového aparátu, deformujúca dorzopatia a spondylopathia, degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi
nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku

podľa kapt. XV. odd. E položka 3 písm. b/ podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zodpovedá miera poklesu 30 %.

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkonlekárskejposudkovejčinnostijepodmienenýzískanímodbornejspôsobilostiposudkovéholekára,
ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej

dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.

Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným

dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by bol spochybnil správnosť posúdenia jeho
zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku o invalidný dôchodok.

III.

6.Žalobcapodalvočidruhostupňovémurozhodnutiužalovanéhožalobu,vktoromnamietal nesprávnosť
rozhodnutia žalovaného. Namietal najmä nesprávnosť určenia miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Poukázal na to, že už takmer 6 mesiacov je bez príjmu a jeho zdravotný a psychický
stav je čoraz horší, potrebuje sa vyliečiť, aby mohol znovu vykonávať svoju zárobkovú činnosť a
pracovať.

IV.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 06. 2017 poukázal na to, že v odvolacom
konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu podľa doložených diagnostických správ a
záverov odborných lekárov ako aj vlastného vyšetrenia posudkového lekára posudkový lekár vyhodnotil

zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru určil na 30 % s tým, že žalobca nie je invalidný podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadal vzhľadom
na skutkové a právne dôvody žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.

V.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedenýchvžalobežalobcomprejednalbezpojednávaniaapodľa§190SSPdospelkzáveru,žežaloba
nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.

9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych
noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

10. Žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 26. 10. 2016 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol
posúdený jeho zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 26. 10. 2016, ktorý za
rozhodujúce zdravotné postihnutie určil degeneratívne zmeny na chrbtici podľa kapt. XV odd. E položka
3 písm. b/ a určil mieru poklesu schopnosti 30 %. Vzhľadom na tento záver posudku posudkového lekára
prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 12. 2016 zamietol žiadosť

žalobcu o invalidný dôchodok.
11. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav druhostupňovým
posudkovým lekárom v Nitre dňa 01. 03. 2017. Posudkový lekár na základe novodoložených lekárskych
nálezov, najmä prepúšťacou správou z neurológie, kde bol žalobca hospitalizovaný od 19. 05. 2016 do
26. 05. 2016, reumatologické vyšetrenie zo dňa 27. 05. 2016, kardiologické z 05. 12. 2016, cievne z 22.

02. 2017, neurologické z 09. 12. 2016, ortopedické z 06. 09. 2016, imunoalergologické zo dňa 23. 01.
2017, psychiatrické z 12. 08. 2016, zistil, že žalobca trpí na chronickú lumbalgiu bez radikulopathie bez
motorického deficitu a výraznej poruchy chrbtice. Zobrazovacie metódy potvrdili iba počínajúce veku
primerané degeneratívne zmeny, bez hernie diskov, tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu
prislúchamierapoklesu30%,čojevhornompásmerozpätia.Ostatnézdravotnéporuchyniesúzávažné

a nemajú vplyv na navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Psychiater nezistil
žiadnu závažnú duševnú poruchu, reumatológ nepotvrdil zápalové reumatické ochorenie. Imunológ
popisuje syndróm dráždivého kašľa bez výrazných klinických prejavov. Funkcia kĺbov nie je podstatne
narušená.
12. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe

a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku žalobca k žalobe nepripojil
žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zhoršenie jeho zdravotného stavu.
Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobcu a posúdení odborných
lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobca sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.13. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného
vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobcu nie je zhoršený na úroveň invalidity.

14. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o
sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu.
15. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak
by žalobca relevantným spôsobom preukázal výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi

nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o priznanie invalidného dôchodku.

16. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1

mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).